Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-379-2019.pdf
PDF · 115.99 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/379/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Martinom Zahorčákom v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, BoulevardHaussmann 1, 75009 Paríž, konajúci na území SR prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova č. 2, Bratislava, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska č. 16, Bratislava, proti žalovaným: X.) C.. P. M., O.. XX.XX.XXXX, V. M. Č.. XXXX/XX, Z., X.) Š. M., O.. XX.XX.XXXX, V. M. Č.. XXXX/XX, Z., o zaplatenie 6.861,98 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaným nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.09.2019 domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 6.861,98 Eur s prísl. a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že s účinnosťou ku dňu 30.06.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783 (zanikajúca spoločnosť) so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísanou v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902 (nástupnícka spoločnosť). Spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. (ďalej len Cetelem) v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom. Dňa 07.09.2014 uzavrel Cetelem ako veriteľ na jednej strane so žalovanými ako spoludlžníkmi (ďalej len „žalovaný“) na strane druhej Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len "úverová zmluva") podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov - o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“). Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok Cetelemu poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 7.500,00 Eur a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou 120 mesačných splátok vo výške 136,31 Eur, sosplatnosťou prvej splátky 15.10.2014. Na základe úverovej zmluvy Cetelem poskytol žalovanému úver tak, že dňa 19.09.2014 previedol požadované peňažné prostriedky na účet žalovaného, čo potvrdzuje Výpis z úverového účtu žalovaného, ktorý žalobca predkladá v prílohe. Podľa bodu 2.1. Časti 3. Úverovej zmluvy sa žalovaní zaviazali riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok, ak sa s Cetelemom nedohodol inak. Cetelem splátku použije na úhradu splatných záväzkov klienta. Pri výpočte úrokov z úveru vychádza Cetelem z roku s 365 dňami (v prípade prestupného roku s 366 dňami) a zo skutočného počtu dní. Žalovaní svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnili. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradili žalovaní Cetelemu do dnešného dňa len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 3.296,44 Eur, čo preukazuje Výpis z úverového účtu žalovaného. Na predžalobné
výzvy žalovaní nereagovali. Žalobca ďalej poukázal na bod 3.1. Časti 3. Úverovej zmluvy, bod 6. Časti 3. Úverovej zmluvy. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaných žalobca vyhlásil dňa 04.10.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh splatný v celom rozsahu. Žalobca následne citoval bod 3.2. časti 3. Úverovej zmluvy, bod 3.4. časti 3. Úverovej zmluvy, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam majú žalovaní voči žalobcovi neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 6.861,98 Eur (6.861,98 Eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny;). Okrem toho sú žalovaní povinní zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 16,89 % ročne zo sumy 6.944,07 Eur od 05.10.2016 do 09.05.2017, 6.861,98 Eur od 10.05.2017 do zaplatenia, a úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 7.358,22 Eur od 05.10.2016 do 07.04.2017, 7.134,60 Eur od 08.04.2017 do 09.05.2017, 6.861,98 Eur od 10.05.2017 do zaplatenia. Žalobca v prílohe predkladá výpis z úverového účtu žalovaného, z ktorého sú zrejmé dátumy splatnosti a výška predpísaných splátok, ako aj všetky pohyby na úverovom účte žalovaného, t.j. kedy a v akej výške poskytol Cetelem žalovanému peňažné prostriedky a zároveň kedy a v akej výške žalovaný splácal poskytnutý úver. Na podporu svojich tvrdení žalobca pripojil k žalobe Výpis z OR SR preukazujúci zlúčenie spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA; Zmluvu o spotrebiteľskom úvere; Výpis z úverového účtu žalovaného; Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s potvrdením o doručení.
2. Tunajší súd dňa 14.10.2019 vydal platobný rozkaz sp. zn. 4Csp/379/2019-68, ktorým žalovaným v 1./ a 2./ rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 6.861,98 Eur s prísl. a nahradiť trovy konania alebo v tej istej lehote podať odpor na tomto súde.
3. Žalovaní podali proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedli, že nesúhlasia s povinnosťou na zaplatenie peňažnej sumy uloženej v platobnom rozkaze, ktorý si žalobca uplatňuje bez právneho dôvodu. Žalovaní tvrdia, že neboli splnené podmienky podľa § 299 zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) na vydanie platobného rozkazu. Žalovaní sa domáhajú ochrany podľa spotrebiteľského práva, na ktorú je súd povinný ex offo prihliadať. Ďalej žalovaní poukázali na skutočnosť, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), l) ZoSÚ. V zmluve sú podľa názoru žalovaných neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). V zmluve absentuje ďalšia náležitosť, a to splátka nie je rozdelená na istinu a úrok na základe čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku žalovaní považujú Okamžitú splatnosť záväzkov - neprimerane vysoká sankcia spojená s nesplnením záväzkov. Žalovaní majú za to, že vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru je neplatné, nakoľko im nebolo doručené. Podľa názoru žalovaných vyhlásenie spotrebiteľa, že sa oboznámil so zmluvnými podmienkami, de facto prenáša na spotrebiteľa dôkazné bremeno v otázke skutočného a riadneho oboznámenia sa s obchodnými podmienkami. Spotrebiteľ v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Poplatky a náklady na vymáhanie sú podľa žalovaných neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože sa jedná o finančné záväzky spotrebiteľa za plnenia, ktoré mu po materiálnej stránke nie sú dodané a slúžia v skutočnosti len záujmom dodávateľa a zakladajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalovaní žiadali, aby súd zrušil platobný rozkaz v celom rozsahu, žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
4. Žalobca v replike uviedol, že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Žalobca má za to, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá v súlade s platnými právnymi predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Žalovaní pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy žiadne skutočnosti nerozporovali a ani nevyslovovali nesúhlas so znením zmluvy. Žalovaní predmetnú úverovú zmluvu podpísali, čím prejavili svoju slobodnú, vážnu a určitú vôľu byť viazaní úverovou zmluvou. Predmetná úverová zmluva sa tak v súlade s vyššie uvedeným zmluvným a zákonným ustanovením stala podpisom oboch zmluvných strán platnou. V tejto súvislosti žalobca citoval bod 17. časti 3. úverovej zmluvy. Žalovaní namieta, že súčasťou zmluvy je aj dohoda o zrážkach zo mzdy a má za to, že žalobca použil v zmluve neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobca nepopiera skutočnosť, že na listine písomného vyhotovenia úverovej zmluvy, na strane č. 5, bola so žalovaným uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551 OZ. Žalobca však poukazuje na fakt, že dohoda o zrážkach zo mzdy
nebola včlenená do textu zmluvných podmienok úverovej zmluvy. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá samostatne. Súhlas s jej znením bol podmienený samostatným podpisom žalovaných. Keďže žalovaní s jej znením výslovne súhlasili, na znak súhlasu ju podpísali podpisom odlišným od podpisu úverovej zmluvy. Žalovaní súčasne namietajú podmienky splatnosti úveru. K splatnosti úveru preto žalobca poukázal na bod 3.1. časti 3. úverovej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že v prípade takéhoto dojednania splatnosti sa stane splatným celý zostávajúci dlh a 3 ročná premlčacia doba na uplatnenie práva na zaplatenie celého zostávajúceho dlhu začína plynúť odo dňa, keď sa stal splatným celý dlh. Žalobca vyhlásil dňa 04.10.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaných splatný v celom rozsahu. Predmetná skutočnosť bola žalovaným oznámená listom zo dňa 12.10.2016, doručeným dňa 17.10.2016 na žalobcovi známu adresu žalovaných prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. formou doporučenej zásielky. V zmysle všeobecných poštových podmienok je osobou oprávnenou na prijímanie doporučených zásielok okrem adresáta aj osoba, ktorá dovŕšila 15. rokov a býva s adresátom v tom istom rodinnom dome alebo byte. Z predloženej doručenky jednoznačne vypláva, že táto zásielka bola prevzatá oprávnenou osobou v mene adresáta. Žalobca má za to, že úverová zmluva bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi účinnými v čase jej uzatvorenia a neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky a zároveň obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti v zmysle ZoSÚ v znení účinnom v čase jej uzatvorenia. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam žalobca trvá na podanej žalobe v celom rozsahu.
5. Žalovaní vo svojej duplike opätovne poukázali na neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré podľa ich názoru obsahuje spotrebiteľská zmluva. Žalovaní žiadali, aby súd žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku žalobcu. Ďalej uviedli, že v prejednávanej veci žalobca vyhlásil ku dňu 04.10.2016 okamžitú splatnosť úveru z dôvodu omeškania so splatením splátok, k tomuto dátumu sa stal splatným celý dlh a dňom nasledujúcim si žalobca mohol uplatniť právo na zaplatenie dlžnej čiastky. Žalovaní poukázali na § 103 OZ druhej vety a uviedli, že citované ustanovenie neviaže začiatok plynutia premlčacej doby na dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti celého dlhu, ani na prípadný neskorší dátum uvedený veriteľom v listine, ktorou dlh predčasne zosplatnil, ale na dátum tej nesplnenej splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. V prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa § 53 ods. 9 OZ povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, to však nič nemení na tom, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky, v danom prípade splátky splatnej dňa 15.06.2016. Je pravdou, že tým zákonodarca de facto skrátil premlčaciu dobu pre takýto prípad o tri mesiace, avšak premlčacia doba nie je fixný inštitút a je právom zákonodarcu stanoviť pre jednotlivé prípady premlčaciu dobu odlišne za predpokladu, že takto ustanovená premlčacia doba je dostatočná na uplatnenie práv. Posledná splátka vo výške 136,31 Eur bola uhradená dňa 11.05.2016. V poradí ďalšia splátka splatná dňa 15.06.2016 nebola uhradená. Premlčacia lehota ohľadom celého dlhu začala plynúť odo dňa zročnosti prvej neuhradenej splátky, teda dňa 15.06.2016 a uplynula dňa 15.06.2019. Žalovaní sú toho názoru, že nárok žalobcu sa premlčal dňa 15.06.2019, pričom žaloba bola doručená na súd až dňa 23.09.2019.
6. Žalobca vo svojom vyjadrení k podaniu žalovaných uviedol, že nemôže súhlasiť s názorom žalovaných, že by splácanie úveru bolo dojednané neurčito a nezrozumiteľne. V súvislosti s celkovou sumou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť žalobca uvádza nasledovné vyjadrenie. Žalovaní si pri uzatváraní úverovej zmluvy zvolili poistenie úveru, a to štandardný súbor poistenia s výškou poplatku za poistenie 4,99 % (4,99 % zo sumy 129,83 Eur, ktorá predstavuje súčet sumy istiny a úrokov v mesačnej splátke = 6,48 Eur) z mesačnej splátky ako to vyplýva z1.1. časti 1. úverovej zmluvy. To znamená, že súčasťou mesačnej splátky bol aj poplatok za poistenie vo výške 4,99 % z aktuálnej výšky mesačnej splátky, čo je zrejmé z plánu amortizácie a výpisu z úverového účtu žalovaných. Žalobca poukázal na ustanovenie § 2 písm. g) ZoS, § 19 ods. 2 ZoS, bod 1.6. časti 3. Úverovej zmluvy. Vzhľadom k tomu, že poistenie úveru bolo dobrovoľné a teda dobrovoľný bol aj poplatok za poistenie, pričom žalovaní mohli kedykoľvek v súlade s bodom 1.6. časti 3. úverovej zmluvy poistenie ukončiť, a zároveň poistenie nebolo podmienkou na uzatvorenie predmetnej úverovej zmluvy, tak na základe uvedeného je zrejmé, že žalobca nebol oprávnený započítavať poplatok za poistenie do celkových nákladov úveru ani do celkovej výšky úveru s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia. Žalobca súčasne poukazuje na skutočnosť, že z obsahu úverovej zmluvy nevyplýva, že by povinnou podmienkou poskytnutia úveru bolo uzavretie poistenia a zároveň žalovaní nijakým spôsobom nepreukázali, že by im bolo poistenie zo strany Cetelemu akýmkoľvek spôsobom nanútené ako podmienka poskytnutia úveru. Žalobca zároveň poukazuje na to, že povinnou náležitosťou úverovej zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch nie je ani uvedenie možnosti odmietnuť poistenie. Žalovaní súčasne namietajú premlčanie vymáhaného
nároku žalobcu. Majú za to, že premlčacia doba ohľadom celého dlhu začala plynúť odo dňa zročnosti prvej neuhradenej splátky, za ktorú považujú splátku zo dňa 15.06.2016. Žalobca má za to, že z § 565 OZ vyplýva, že pri plnení dlhu v splátkach vzniká veriteľovi právo na zosplatnenie dlhu v celej výške len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Predmetné zákonné ustanovenie predstavuje právo veriteľa, nie jeho povinnosť. Na § 565 OZ nadväzuje § 53 ods. 9 OZ s požiadavkou na povinnosť upozorniť spotrebiteľa na možnosť zosplatnenia dlhu. Žalobca upozorňuje, že žalovaní vo svojom podaní zo dňa 17.11.2019 uviedli, že neboli zo stany žalobcu pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru upozornení na možnosť uplatnenia tohto práva. V tejto súvislosti žalobca uvádza, že podľa jeho interných záznamov boli žalovaní vyzvaní na úhradu dlhu. Predmetnú výzvu ani poštový podací hárok, resp. doručenku sa žalobcovi dohľadať nepodarilo. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam žalobca trvá na podanej žalobe v celom rozsahu.
7. Podľa § 177 ods. 2 písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia.
8. Podľa § 157 ods. 1 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
9. Podľa § 157 ods. 2 CSP, ak súd vyzve stranu, aby sa vyjadrila o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky.
10. Ustanovenie § 157 ods. 2 CSP funkčne a systematicky dopĺňa ustanovenie o sudcovskej koncentrácii (§ 153 CSP), čím sa posilňuje zodpovednosť strany za výsledok konania. K určitým otázkam výlučne procesného charakteru môže súd pripojiť doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky. V takomto prípade ide o tzv. nevyvrátiteľnú právnu domnienku súhlasu strany konania s procesným postupom súdu. Ako príklad možno uviesť možnosť súdu vyzvať strany, aby sa vyjadrili, či súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 1 písm. b) CSP s tým, že pripojí doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky. Ak sa strana konania nevyjadrí, súd v takomto prípade rozhodne bez nariadenia pojednávania a strane sa nepriznáva možnosť podať odvolanie s odôvodnením, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.1 písm. b) CSP).
11. Súd vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili, či súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, či navrhujú vykonať ďalšie dôkazy a v prípade, že navrhujú vykonanie ďalších dôkazov, aby ich označili resp. predložili súdu. Strany boli v zmysle § 157 ods. 2 CSP poučené, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadria, bude súd predpokladať, že nemajú námietky a nenavrhujú vykonať ďalšie dôkazy. Žalobca sa vo svojej replike vyjadril, že súhlasí s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania. Žalovaní sa v stanovenej lehote nevyjadrili, preto súd v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.
12. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to žalobou doručenou súdu dňa 26.09.2019, Výpisom z OR SR preukazujúcim zlúčenie spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s.so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA; Zmluvou o spotrebiteľskom úvere; Výpisom z úverového účtu žalovaného; Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s potvrdením o doručení a zistil tento skutkový stav veci:
13. Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako spoludlžníkmi došlo dňa 07.09.2014 k uzatvoreniu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len "úverová zmluva") podľa ZoSÚ. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok Cetelemu poskytnúť žalovaným spotrebiteľský úver vo výške 7.500,00 Eur a súčasne záväzok žalovaných vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, a to formou 120 mesačných splátok vo výške 136,31 Eur, so splatnosťou prvej splátky 15.10.2014. Žalobca listom zo dňa 12.10.2016 vyhlásil Okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaných, spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške.
14. Nesporné je, že sa medzi stranami sporu jedná o spotrebiteľský právny vzťah, čo vyplýva z povahy záväzku, ako aj z právneho postavenia strán sporu, pričom túto skutočnosť strany sporu nenamietajú.
15. Za spornú skutočnosť súd považuje otázku uplynutia premlčacej doby žalovaného nároku žalobcu.
16. Súd preskúmal podanú žalobu a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná.
17. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
19. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
22. Podľa § 54 ods. 1,2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
23. Podľa § 54a OZ, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20191201> tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
24. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
25. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201>), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
26. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
27. Podľa § 879v OZ, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
28. Podľa § 156 CSP, konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.
29. Súd konštatuje, že z vyššie vykonaného dokazovania vyplývajú nasledovné skutočnosti: medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako spoludlžníkmi došlo dňa 07.09.2014 k uzatvoreniu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len "úverová zmluva") podľa ZoSÚ. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok Cetelemu poskytnúť žalovaným klasický spotrebiteľský úver vo výške 7.500,00 Eur a súčasne záväzok žalovaných vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, a to formou 120 mesačných splátok vo výške 136,31 Eur, so splatnosťou prvej splátky 15.10.2014.
30. Podľa dôvodovej správy k ust. § 54a Občianskeho zákonníka a to zákona č.343/2018 Z. z. účinného od 05.12.2018, zavedenie osobitnej úpravy uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a ich zabezpečenia je reakciou na nález Ústavného súd Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 11/2016-60 zo dňa 07.02.2018, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že ust. § 5b zákona 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej Národnej rady č. 372/1992 zbierky o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade z čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Inštitút premlčania a preklúzie, sú v zásade inštitútmi jednoduchého práva. Je však na mieste používať ich po zohľadnení a vyvážení všetkých hodnôt, ktoré sú dotknuté. Je nesporné, že je prípustné, aby zákonodarca robil sektorové výnimky, pri normovaní obsahu inštitútov súkromného práva s ohľadom na premlčanie či preklúziu a pre určité typy právnych vzťahov, nastavoval jednak rozdielne premlčacie doby, rozlišovanie medzi všeobecnou premlčacou dobou a osobitnými premlčacími dobami, ako aj rozdielne právne následky pre nevykonanie práva v určitej dobe. Pri subjektívnych majetkových právach so spotrebiteľskej zmluvy je opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali ex lege do polohy naturálnych záväzkov. Predkladateľ bol presvedčený, že po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom na súčasný stav trhovej ekonomiky, niet v zásade z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany na podpore vynucovania plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy bolo vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značne časové obdobie v dôsledku čoho, by mohla byť oslabená jeho pozícia. Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej doby, tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu, teda dlžníka. V tomto prípade sa vylučuje kondikcia t.j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom, sa prijaté plnenia nepovažuje za bezdôvodné obohatenie.
31. Vzhľadom k vyššie uvedenému ustanoveniu súd v prvom rade skúmal, či v danom konaní nie je voči žalovaným uplatňovaný premlčaný nárok, ktorý už nie je možné vymáhať. Žaloba vo veci samej, bola podaná na tunajšom súde dňa 26.09.2019, teda za účinnosti § 54a OZ.
32. Podľa § 565 OZ je v zmluve celková výška predmetu záväzku dopredu určená a len jeho plnenie je rozložené na jednotlivé po sebe nasledujúce splátky. Záväzok zaniká postupne ako sú jednotlivé splátky platené. Napriek tomu, že ide o jeden predmet záväzku, majú jednotlivé splátky samostatnú splatnosť, preto sa pri každej splátke posudzuje samostatne omeškanie a aj premlčanie podľa prvej vety § 103 OZ.
33. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ bolo novelizované s cieľom donútiť veriteľa, aby ak spotrebiteľ dlh v dohodnutých termínoch neplatí, tento zosplatňoval bezprostredne po uplynutí splatnosti tretej, dlžníkom nezaplatenej splátky a nečakal so zosplatnením aj niekoľko rokov. Uvedené ustanovenie tak umožňuje veriteľovi predčasné splatenie úveru už po trojmesačnom omeškaní s tou splátkou, ktorá zosplatnenie vyvolala, a teda spravidla v poradí s prvou neuhradenou splátkou.
34. Výkladom § 53 ods. 9 OZ v nadväznosti na § 565 OZ, ale aj 103 OZ dospel súd k záveru, že splátkou, ktorá mohla v prejednávanej veci vyvolať splatnosť dlhu môže byť len prvá splatná, avšak nezaplatená splátka, s ktorou bol spotrebiteľ nesporne v omeškaní tri mesiace.
35. Z uvedeného dôvodu došlo k premlčaniu žalobcom uplatneného nároku, keďže začiatok plynutia premlčacej doby bol viazaný na zročnosť splátky za mesiac jún 2016. Jej uplynutie sa spravovalo § 101 OZ, ktorý určuje dĺžku premlčacej doby na tri roky a ustanovením § 103 OZ prvá veta, ktorý je vo vzťahu k § 101 OZ lex specialis, t.j. osobitnou úpravou, ktorá má prednosť pred aplikáciou všeobecnej úpravy. Ustanovenie § 103 OZ inú dĺžku premlčacej doby neustanovuje. Premlčacia doba v zmysle druhej vety § 103 OZ začala pre zosplatnenie celého zvyšku dlhu plynúť odo dňa zročnosti tej splátky,
od splatnosti ktorej uplynuli tri mesiace a omeškanie s ktorou trvá, a teda, pre ktorú k zosplatneniu došlo. Touto splátkou bola žalovanými neuhradená splátka splatná dňa 15.06.2016.
36. Ak teda v prerokúvanej veci išlo o splátku splatnú 15.06.2016, začala dňom 16.06.2016 plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovaných. Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu, tak uplynula najneskôr 16.06.2019. Žalobca v danom spore podal žalobu až dňa 26.09.2019, teda v tom čase bol už jeho nárok nepochybne premlčaný. Možno konštatovať, že žalobca si v konaní uplatňuje premlčané právo, ktorého vymáhaniu bráni ust. § 54a OZ v spojení s ust. § 879v OZ. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. V súlade so zásadou úspechu, ktorá sa uplatňuje pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, by súd mal žalovaným priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže žalovaní boli v konaní plne úspešní, avšak úspešným žalovaným nevznikli žiadne preukázateľné trovy konania, preto rozhodol tak, že žalovaným náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch v exekučnom konaní.