Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Ercud-2-2010.pdf
PDF · 73.85 KB
Case nature
Area
Subarea
1Ercud/2/2010
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: mal. A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX C. D. C., E. F., v konaní zast. zákonným zástupcom - matkou G. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX C. D. C., E. F., proti povinnému: H. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXXX/XX, K. K., na vymoženie uloženej povinnosti zročného výživného od 24. 10. 2008 do 05. 02. 2010 vo výške 40 000,00 Kč a bežného výživného od februára 2010 vo výške 2500,00 Kč mesačne do 15. dňa vopred v mesiaci a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom, Exekútorský úrad Banská Bystrica, Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 52/10, o žiadosti súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 08. 02. 2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, na vymoženie uloženej povinnosti zročného výživného od 24. 10. 2008 do 05. 02. 2010 vo výške 40 000,00 Kč a bežného výživného od februára 2010 vo výške 2500,00 Kč mesačne do 15. dňa vopred v mesiaci a trov exekúcie, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresního soudu v Nymburce, č.k. 13Nc 167/2008 zo dňa 16. 12. 2008.
2. Poverením č. 5601 054 045* zo dňa 01. 03. 2010 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta.
3. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 06. 02. 2024 žiadosť na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. O neexistencii majetku u povinného bol oprávnený vyrozumený správou o stave konania zo dňa 06. 02. 2024. Súdny exekútor uviedol, že matka malol. oprávneného s exekútorským úradom nekomunikuje. V podaní, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 13. 02. 2024, súdny exekútor si trovy exekúcie neuplatnil. 4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013), exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Za účelom posúdenia žiadosti na zastavenie exekúcie si súd vyžiadal od povereného exekútora jeho spis sp. zn. EX 52/10, ktorý tento predložil dňa 13. 02. 2024. Z tohto obsahu spisu bolo zreteľne preukázané, že u povinného boli vykonané lustrácie majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku, pričom z nej vyplynula neexistencia
majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Súdny exekútor zistil, že povinný nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, v súčasnosti sa nenachádza vo výkone väzby ani vo výkone trestu odňatia slobody, nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla a nemá bankové účty. Dlhodobo nikde nepracuje, nie je vedený ako uchádzač o zamestnanie, posledná evidencia menovaného na úrade práce bola v roku 2017, nepodniká, od štátu nepoberá žiadny príspevok ani iný príjem. V roku 2018 bol konkurz na majetok povinného zastavený z dôvodu nedostatku majetku. Tomuto nasvedčuje aj pripojená správa súdneho exekútora o stave konania zo dňa 06. 02. 2024. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti. Ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Preto súd rozhodol tak, že predmetnú exekúciu zastavil.
7. Z citovaného ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku vyplýva, že pre rozhodnutie súdu o (ne)zastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania. Vo všeobecnosti súd môže prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé, alebo tie, ktoré sa s určitou mierou pravdepodobnosti môžu v budúcnosti vyskytnúť (muselo by ísť o pravdepodobnosť hraničiacu s istotou, čo v danej veci splnené nebolo). Toto ust. § 57 ods. 1 písm. h) EP neustanovuje ako podmienku zastavenia exekúcie to, že nemožno očakávať, že povinný určitý majetok nadobudne v blízkej budúcnosti. Naopak, výslovne sa v ňom ustanovuje, že majetok povinného v súčasnosti nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nie je preto možné vziať do úvahy hypotetickú zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ktorá je teoreticky možná vždy. Tomuto nasvedčujú výsledky aktuálnych šetrení – lustrácií ohľadom zisťovania majetku povinného. Ide o stav pretrvávajúci, pričom z týchto lustrácií majetku jednoznačne vyplýva rovnaký záver o nedostatku majetku povinného, vyplývajúci z dlhodobo nepriaznivej majetkovej a zárobkovej situácie povinného. Súdy nerozhodujú na základe teoretických eventualít, ale na základe preukázaných skutočností, pričom pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Súd pritom vychádza zásadne zo zistení súdneho exekútora, ako aj z rozhodovacej činnosti krajských súdov v obdobných veciach (uznesenia Krajského súd v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/109/2019, sp. zn. 43CoE/195/2019-46 zo dňa 22. 08. 2019, sp. zn. 1CoE/61/2019-50 zo dňa 10. 09. 2019, sp. zn. 41CoE/155/2019-53 zo dňa 16. 07. 2019, sp. zn. 41CoE/197/2019-63 zo dňa 14. 08. 2019, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoE/83/2019, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6CoE/6/2020...).
8. Skutočnosť, že povinný môže v budúcnosti nadobudnúť majetok, je právne irelevantná. Významná je len v tom, že oprávnený účastník môže v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekúcie. Exekučný poriadok nevyžaduje k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného súhlas oprávneného. Postup v exekúcii je podmienený existenciou postihnuteľného majetku povinného, ktorý by umožňoval realizovať niektorý (ďalší) zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. Nakoľko v predmetnej veci nie je z čoho uspokojiť pohľadávku oprávnenej osoby, ani len trovy exekúcie a ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by bolo neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náhrady na exekúciu bez toho, aby bola rozumná nádej, že pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú uspokojené. Nemajetnosť povinného je zákonným dôvodom pre zastavenie exekúcie, na ktorý súd musí prihliadať z úradnej moci, pretože pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Z týchto dôvodov súd rozhodol prvým výrokom tohto uznesenia tak, že exekúciu ex offo zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013). Účelom citovaného ustanovenia je zastaviť len neperspektívnu exekúciu, a nie umožniť povinnému vyhnúť sa jeho povinnosti (vyplývajúcej z exekučného titulu), keďže v konkrétnej veci nie je daný reálny predpoklad vymoženia pohľadávky v prospech malol. oprávneného.
9. Podľa § 196 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
10. Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
11. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013), ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
12. V danej veci súd exekúciu zastavil a následne rozhodoval v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) aj o trovách exekúcie. Exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, avšak pohľadávka oprávneného spočívala vo vymožení výživného. Preto súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) neuložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, ktoré si ani neuplatnil. Potom súd druhým výrokom uznesenia vyslovil, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (spisová značka), čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) – h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.