Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8To-13-2020.pdf
PDF · 81.32 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/13/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Miroslava Osifa v trestnej veci proti obžalovanému Z.. B. U. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T/87/2017 zo dňa 9. 12. 2019, na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 15. júna 2020 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného Z.. B. U..
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom sp. zn. 4T/87/2017 zo dňa 9. 12. 2019 bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 4. decembra 2016 v čase okolo 10.00 hod. po štátnej ceste II/546 v smere jazdy od obce Jaklovce do obce Margecany v okrese Gelnica po predchádzajúcom požití alkoholu viedol osobné motorové vozidlo značky Renault Escape evidenčného čisla KE-789 FM, pričom dychovou skúškou elektronickým prístrojom Dräger 7410 mu bola o 17.13 hod. nameraná hladina 0,12 mg/l alkoholu v dychu a podľa znaleckého posudku Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Martin mal v čase skutku koncentráciu alkoholu v krvi najmenej 1,09 -1,73 g/kg (promile).
Súd mu za to uložil podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona trest zákazu činností viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 2 rokov.
Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 9. 12. 2019. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že okresný súd opätovne vyhodnotil dôkazy výlučne len jednostranne, v jeho neprospech a navyše v rozpore s vedeckými poznatkami, ktoré súd vôbec nebral v úvahu a všetky jeho odborné pripomienky považoval za obštrukcie. Predmetná 3. dychová skúška, ktorá je základom pre vypracovanie ÚZP je vykonaná zjavne nezákonným spôsobom a bez certifikátu je procesne neúčinná. Predložený ÚZP založený na tejto jedinej dychovej skúške ako dôkaz je taktiež právne neúčinný. Má zato, že procesná neúčinnosť dôkazu spôsobená orgánmi činnými v trestnom konaní nie je dôvod na odročenie hlavného pojednávania. Dodatočné zabezpečovanie zákonnosti jediného dôkazu súdom - certifikátu Drägera 7410 je jednoznačne porušením princípu nestrannosti. Má zato, že sa súd nedôsledne vysporiadal so zásadou in dubio pro reo. Podrobne rozoberá priebeh konania, ako aj vykonané dôkazy a má zato, že popísané skutočnosti svedčia o tom, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý kontradiktórny proces.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok z dôvodov § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ Tr. por. zrušil a vec vrátil v zmysle § 322 ods. 1 Tr. por. okresnému súdu na nové konanie a
rozhodnutie, alternatívne, aby v súlade s § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že ho spod obžaloby z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. oslobodí podľa § 285 Tr. por.
Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaného.
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.
Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a právny záver okresného súdu o vine obžalovaného.
Krajský súd už v predmetnej trestnej veci konal, keď uznesením sp. zn. 8To/117/2018 zo dňa 11. marca 2019 podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Podstatnými dôvodmi zrušujúceho uznesenia krajského súdu boli namerané hodnoty I. a II. dychovej skúšky a z nich vyplývajúci pokles hladiny alkoholu v krvi, ktorý bol väčší ako je všeobecne uznávaný lekárskou vedou a súdno-lekárskou spoločnosťou a v nadväznosti na to hraničné hodnoty koncentrácie alkoholu v krvi obžalovaného v čase spáchania skutku, kde hranica 1,00 promile je hranicou medzi posúdením skutku ako trestného činu alebo priestupku.
Okresný súd v zmysle uvedeného pribral do konania znalecký ústav, Ústav súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Martin, ktorý podal znalecký posudok vo veci posúdenia alkoholického ovplyvnenia Z.. B. U. s tým, že k podanému znaleckému posudku vypočul na hlavnom pojednávaní znalca Doc. MUDr. Ľubomíra Straku, PhD.
Zo záznamov o dychových skúškach bolo preukázané, že v dobe o 10.11 hod. bola u obžalovaného nameraná hodnota 0,53 mg/l a o 10.35 hod. hodnota 0,43 mg/l. Z listinných dôkazov je ďalej zrejmé, že tieto dychové skúšky u obžalovaného boli vykonané dychovým analyzátorom AlcoQuant 6020 Plus s platným certifikátom.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že výsledky predmetných dychových skúšok, ako aj spätný prepočet alkoholu v krvi u obžalovaného v čase vedenia motorového vozidla boli podrobené jednak odbornému zhodnoteniu MUDr. Vlastou Vyhnálkovou, ako aj znaleckému posudku Doc. MUDr. JUDr. Petra Kováča, PhD., z ktorých vyplynuli rozdielne závery o hladine alkoholu v krvi obžalovaného. MUDr. Vyhnálková určila hodnotu v rozmedzí 1,096 až 1,126 g/kg a Doc. MUDr. JUDr. Kováč, PhD. určil v znaleckom posudku v rozmedzí 0,9864 až 1,644 g/kg s tým, že znalec zároveň spochybnil I. a II. dychovú
skúšku obžalovaného a to predovšetkým veľkým rozdielom v hodnotách medzi I. a II. dychovou skúškou, ktorý nemožno vysvetliť fyziologickým odbúravaním.
Práve vzhľadom na uvedenú rozdielnosť záverov a pre potreby zistenia hodnoty alkoholu v krvi obžalovaného bol vo veci vypracovaný ústavný znalecký posudok, podľa záverov ktorého mal obžalovaný Z.. B. U. v čase o 9.50 hod. koncentráciu alkoholu v krvi v rozmedzí 1,14 až 1,73 g/kg a v čase o 10.11 hod. v rozmedzí 1,09 až 1,66 g/kg, z čoho je zrejmé, že v čase medzi 9.50 hod. až 10.11 hod. bola koncentrácia alkoholu v krvi obžalovaného v medziach uvedených koncentrácií od 1,09 do 1,73 g/ kg (promile). V prípade akceptácie prípustnej chyby elektronického merača by koncentrácia alkoholu v krvi bola v medziach od 1,03 do 1,79 g/kg. Znalci pritom vychádzali z III. dychovej skúšky obžalovaného, ktorá nebola nijakým spôsobom spochybnená, nebola ovplyvnená nedodržaním predpísaných postupov a bolo na jej základe možné vykonať spätný prepočet. Podľa záverov tohto znaleckého posudku tak obžalovaný dňa 4. 12. 2016 v čase od 9.50 hod. do 10.11 hod. nebol spôsobilý bezpečne viesť a ovládať motorové vozidlo bez toho, že by neohrozil seba alebo iných účastníkov cestnej premávky.
Znalci v tejto súvislosti kvalifikovane zdôvodnili, že ak by sa výpoveď obžalovaného zakladala na pravde, tak v čase jazdy a v čase všetkých dychových analýz by bol už určite triezvy a koncentrácia alkoholu v krvi by v daných časových úsekoch bola 0,00 g/kg, čo je však v rozpore s objektívne detekovanými koncentráciami alkoholu v krvi, keďže z výsledkov prepočtov je možné jednoznačne ustáliť záver, že obžalovaný pred jazdou s určitosťou požíval alkoholické nápoje vo väčšom množstve ako udával a v čase jazdy bol alkoholom jednoznačne negatívne ovplyvnený, teda bol v stave vylučujúcom spôsobilosť bezpečne viesť motorové vozidlo.
Znalecký ústav podrobne rozviedol dôvody, pre ktoré výsledky I. a II. dychovej skúšky vykonaných obžalovaným vyhodnotil ako nepoužiteľné pre stanovené koncentrácie etanolu v krvi obžalovaného. Tak výrazný pokles koncentrácie etanolu v ľudskom organizme ako bol zaznamenaný práve týmito dvoma dychovými skúškami je fyziologicky nereálny, nevysvetliteľný a je dôkazom toho, že jedna alebo obe z dychových skúšok boli nejakým spôsobom modifikované nedodržaním návodu na použitie, avšak najpravdepodobnejšie došlo k falošnému zníženiu II. dychovej skúšky. Znalci teda pripustili, že k možnému ovplyvneniu výsledkov dychových skúšok mohlo dôjsť v minimálnej miere faktormi uvádzanými obžalovaným (neúspešné dychové analýzy krátko pred I. úspešnou skúškou, použitie toho istého náustku, nedodržanie návodu na použitie dychového analyzátora) s tým, že v prípade II. dychovej skúšky je vysoká pravdepodobnosť zníženia jej výsledku oproti realite.
Zo znaleckého dokazovania vyplývajú zároveň dostatočné a odborne kvalifikované podklady pre záver okresného súdu vo vzťahu k obhajobe obžalovaného, že na pozitívnom výsledku dychových skúšok sa mali podieľať iné látky a to v dôsledku konzumácie cesnaku alebo cibule. Znalci v tejto súvislosti výslovne uviedli, že dychové analyzátory môžu detekovať aj iné chemicky podobné látky, avšak takéto látky sa fyziologicky v organizme nenachádzajú. Vo vzťahu k otázke, či dychový analyzátor vyhodnotí ako etanol v dychu dva endogénne plyny - allytiol a propantiol, ktoré sa uvoľňujú po konzumácii konkrétne cesnaku alebo cibule a zvýšenom obsahu žalúdočnej kyseliny, znalci uviedli, že sa v priebehu doterajšej praxe teoreticky, ani prakticky nestretli so skutočnosťou, aby uvedené chemické látky vznikali v organizme v takom rozsahu, že by mohli reálne ovplyvniť výsledok dychovej skúšky. Zároveň túto možnosť absolútne vylúčili aj z dôvodov, že obžalovaný požíval lečo naposledy v predchádzajúci večer pred jazdou a je vylúčené, aby na druhý deň ráno bola v jeho žalúdku prítomnosť cibule, či cesnaku, nakoľko tieto látky už boli s istotou pasážou tráviaceho traktu presunuté do nižších oblastí, keďže priemerný čas prítomnosti cibule v žalúdku je podľa súdnolekárskych zdrojov 3 a pol hodiny.
Ako to správne vyhodnotil okresný súd, ústavný znalecký posudok jednoznačne ustálil, že na základe opätovného prepočtu z III. dychovej skúšky vykonanej 4. 12. 2016 o 17.13 hod., ktorej hodnota bola 0,12 mg/l, teda 0,25 g/kg (promile) mal obžalovaný v čase vedenia motorového vozidla medzi 9.50 hod. až 10.11 hod. koncentráciu alkoholu v krvi, ako to už bolo vyššie uvedené v medziach od 1,09 do 1,73 g/kg (promile) s tým, že znalci podrobne popísali spôsob výpočtu, ktorý obžalovaný namietal spôsobom podrobne rozvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku. Obhajobu obžalovaného v tomto smere však znalec Doc. MUDr. Ľubomír Straka, PhD. vyvrátil, uviedol, že výpočet ústavu je plne opodstatnený a v žiadnom prípade nerozpoľuje stanovisko Slovenskej súdno-lekárskej spoločnosti z roku 2003, pretože toto stanovisko ráta s výsledkom dychovej analýzy tak, ako je zobrazený na displeji. K skutočnosti, že spätný prepočet robil ústav z III. dychovej skúšky znalec uviedol, že na to, aby mohli tento spätný
prepočet vykonať musí konkrétny prípad spĺňať stanovisko Slovenskej súdno-lekárskej spoločnosti, pričom tento konkrétny prípad všetky atribúty spĺňal.
Dôsledne sa okresný súd vysporiadal aj s obhajobou obžalovaného, že III. dychová skúška bola vykonaná iným dychovým prístrojom. Z vyžiadaného certifikátu o overení použitého analyzátora dychu (Dräger, Alcotest 7410) mal aj krajský súd preukázané, že predmetné meradlo zodpovedalo v čase jeho použitia schválenému typu a požiadavkám uvedeným v prílohe č. 25 Vyhl. ÚNMS č. 210/2000 Z. z. a ustanoveniam zákona č. 142/2000 Z. z. s tým, že ani podľa názoru krajského súdu výhrady obžalovaného v smere overenia fotokópie, či výstupu v českom jazyku nie sú opodstatnené.
Stotožniac sa v celom rozsahu aj s podrobným až vyčerpávajúcim odôvodnením okresného súdu vo vzťahu k spochybňovaniu tak procesnej účinnosti III. dychovej skúšky, ako aj jej výsledku, vrátane vysporiadania sa s dychovou skúškou evidovanou pod číslom 06714 tak nemal ani krajský súd žiadne pochybnosti o právnom závere okresného súdu, že obžalovaný Z.. B. U. tak po subjektívnej, ako aj objektívnej stránke naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. a že obžalovaný za ustálených skutkových okolností viedol motorové vozidlo jednoznačne s koncentráciou alkoholu v krvi nad 1,00 promile.
Preto krajský súd nezistiac žiadne pochybenie ani vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.