Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8To/13/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Miroslava Osifa v trestnej veci proti obžalovanému Z.. B. U. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. zo dňa 9. 12. 2019, na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 15. júna 2020 takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie obžalovaného Z.. B. U..

odôvodnenie:

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom sp. zn. zo dňa 9. 12. 2019 bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 4. decembra 2016 v čase okolo 10.00 hod. po štátnej ceste II/546 v smere jazdy od obce Jaklovce do obce Margecany v okrese Gelnica po predchádzajúcom požití alkoholu viedol osobné motorové vozidlo značky Renault Escape evidenčného čisla KE-789 FM, pričom dychovou skúškou elektronickým prístrojom Dräger 7410 mu bola o 17.13 hod. nameraná hladina 0,12 mg/l alkoholu v dychu a podľa znaleckého posudku Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Martin mal v čase skutku koncentráciu alkoholu v krvi najmenej 1,09 -1,73 g/kg (promile).

Súd mu za to uložil podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona trest zákazu činností viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 2 rokov.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 9. 12. 2019. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že okresný súd opätovne vyhodnotil dôkazy výlučne len jednostranne, v jeho neprospech a navyše v rozpore s vedeckými poznatkami, ktoré súd vôbec nebral v úvahu a všetky jeho odborné pripomienky považoval za obštrukcie. Predmetná 3. dychová skúška, ktorá je základom pre vypracovanie ÚZP je vykonaná zjavne nezákonným spôsobom a bez certifikátu je procesne neúčinná. Predložený ÚZP založený na tejto jedinej dychovej skúške ako dôkaz je taktiež právne neúčinný. Má zato, že procesná neúčinnosť dôkazu spôsobená orgánmi činnými v trestnom konaní nie je dôvod na odročenie hlavného pojednávania. Dodatočné zabezpečovanie zákonnosti jediného dôkazu súdom - certifikátu Drägera 7410 je jednoznačne porušením princípu nestrannosti. Má zato, že sa súd nedôsledne vysporiadal so zásadou in dubio pro reo. Podrobne rozoberá priebeh konania, ako aj vykonané dôkazy a má zato, že popísané skutočnosti svedčia o tom, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý kontradiktórny proces.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok z dôvodov , , , zrušil a vec vrátil v zmysle okresnému súdu na nové konanie a

rozhodnutie, alternatívne, aby v súlade s sám vo veci rozhodol tak, že ho spod obžaloby z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa Tr. zák. oslobodí podľa

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaného.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok () a v zmysle tohto právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a právny záver okresného súdu o vine obžalovaného.

Krajský súd už v predmetnej trestnej veci konal, keď uznesením sp. zn. zo dňa 11. marca 2019 podľa , , zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Podstatnými dôvodmi zrušujúceho uznesenia krajského súdu boli namerané hodnoty I. a II. dychovej skúšky a z nich vyplývajúci pokles hladiny alkoholu v krvi, ktorý bol väčší ako je všeobecne uznávaný lekárskou vedou a súdno-lekárskou spoločnosťou a v nadväznosti na to hraničné hodnoty koncentrácie alkoholu v krvi obžalovaného v čase spáchania skutku, kde hranica 1,00 promile je hranicou medzi posúdením skutku ako trestného činu alebo priestupku.

Okresný súd v zmysle uvedeného pribral do konania znalecký ústav, Ústav súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Martin, ktorý podal znalecký posudok vo veci posúdenia alkoholického ovplyvnenia Z.. B. U. s tým, že k podanému znaleckému posudku vypočul na hlavnom pojednávaní znalca Doc. MUDr. Ľubomíra Straku, PhD.

Zo záznamov o dychových skúškach bolo preukázané, že v dobe o 10.11 hod. bola u obžalovaného nameraná hodnota 0,53 mg/l a o 10.35 hod. hodnota 0,43 mg/l. Z listinných dôkazov je ďalej zrejmé, že tieto dychové skúšky u obžalovaného boli vykonané dychovým analyzátorom AlcoQuant 6020 Plus s platným certifikátom.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že výsledky predmetných dychových skúšok, ako aj spätný prepočet alkoholu v krvi u obžalovaného v čase vedenia motorového vozidla boli podrobené jednak odbornému zhodnoteniu MUDr. Vlastou Vyhnálkovou, ako aj znaleckému posudku Doc. MUDr. JUDr. Petra Kováča, PhD., z ktorých vyplynuli rozdielne závery o hladine alkoholu v krvi obžalovaného. MUDr. Vyhnálková určila hodnotu v rozmedzí 1,096 až 1,126 g/kg a Doc. MUDr. JUDr. Kováč, PhD. určil v znaleckom posudku v rozmedzí 0,9864 až 1,644 g/kg s tým, že znalec zároveň spochybnil I. a II. dychovú

skúšku obžalovaného a to predovšetkým veľkým rozdielom v hodnotách medzi I. a II. dychovou skúškou, ktorý nemožno vysvetliť fyziologickým odbúravaním.

Práve vzhľadom na uvedenú rozdielnosť záverov a pre potreby zistenia hodnoty alkoholu v krvi obžalovaného bol vo veci vypracovaný ústavný znalecký posudok, podľa záverov ktorého mal obžalovaný Z.. B. U. v čase o 9.50 hod. koncentráciu alkoholu v krvi v rozmedzí 1,14 až 1,73 g/kg a v čase o 10.11 hod. v rozmedzí 1,09 až 1,66 g/kg, z čoho je zrejmé, že v čase medzi 9.50 hod. až 10.11 hod. bola koncentrácia alkoholu v krvi obžalovaného v medziach uvedených koncentrácií od 1,09 do 1,73 g/ kg (promile). V prípade akceptácie prípustnej chyby elektronického merača by koncentrácia alkoholu v krvi bola v medziach od 1,03 do 1,79 g/kg. Znalci pritom vychádzali z III. dychovej skúšky obžalovaného, ktorá nebola nijakým spôsobom spochybnená, nebola ovplyvnená nedodržaním predpísaných postupov a bolo na jej základe možné vykonať spätný prepočet. Podľa záverov tohto znaleckého posudku tak obžalovaný dňa 4. 12. 2016 v čase od 9.50 hod. do 10.11 hod. nebol spôsobilý bezpečne viesť a ovládať motorové vozidlo bez toho, že by neohrozil seba alebo iných účastníkov cestnej premávky.

Znalci v tejto súvislosti kvalifikovane zdôvodnili, že ak by sa výpoveď obžalovaného zakladala na pravde, tak v čase jazdy a v čase všetkých dychových analýz by bol už určite triezvy a koncentrácia alkoholu v krvi by v daných časových úsekoch bola 0,00 g/kg, čo je však v rozpore s objektívne detekovanými koncentráciami alkoholu v krvi, keďže z výsledkov prepočtov je možné jednoznačne ustáliť záver, že obžalovaný pred jazdou s určitosťou požíval alkoholické nápoje vo väčšom množstve ako udával a v čase jazdy bol alkoholom jednoznačne negatívne ovplyvnený, teda bol v stave vylučujúcom spôsobilosť bezpečne viesť motorové vozidlo.

Znalecký ústav podrobne rozviedol dôvody, pre ktoré výsledky I. a II. dychovej skúšky vykonaných obžalovaným vyhodnotil ako nepoužiteľné pre stanovené koncentrácie etanolu v krvi obžalovaného. Tak výrazný pokles koncentrácie etanolu v ľudskom organizme ako bol zaznamenaný práve týmito dvoma dychovými skúškami je fyziologicky nereálny, nevysvetliteľný a je dôkazom toho, že jedna alebo obe z dychových skúšok boli nejakým spôsobom modifikované nedodržaním návodu na použitie, avšak najpravdepodobnejšie došlo k falošnému zníženiu II. dychovej skúšky. Znalci teda pripustili, že k možnému ovplyvneniu výsledkov dychových skúšok mohlo dôjsť v minimálnej miere faktormi uvádzanými obžalovaným (neúspešné dychové analýzy krátko pred I. úspešnou skúškou, použitie toho istého náustku, nedodržanie návodu na použitie dychového analyzátora) s tým, že v prípade II. dychovej skúšky je vysoká pravdepodobnosť zníženia jej výsledku oproti realite.

Zo znaleckého dokazovania vyplývajú zároveň dostatočné a odborne kvalifikované podklady pre záver okresného súdu vo vzťahu k obhajobe obžalovaného, že na pozitívnom výsledku dychových skúšok sa mali podieľať iné látky a to v dôsledku konzumácie cesnaku alebo cibule. Znalci v tejto súvislosti výslovne uviedli, že dychové analyzátory môžu detekovať aj iné chemicky podobné látky, avšak takéto látky sa fyziologicky v organizme nenachádzajú. Vo vzťahu k otázke, či dychový analyzátor vyhodnotí ako etanol v dychu dva endogénne plyny - allytiol a propantiol, ktoré sa uvoľňujú po konzumácii konkrétne cesnaku alebo cibule a zvýšenom obsahu žalúdočnej kyseliny, znalci uviedli, že sa v priebehu doterajšej praxe teoreticky, ani prakticky nestretli so skutočnosťou, aby uvedené chemické látky vznikali v organizme v takom rozsahu, že by mohli reálne ovplyvniť výsledok dychovej skúšky. Zároveň túto možnosť absolútne vylúčili aj z dôvodov, že obžalovaný požíval lečo naposledy v predchádzajúci večer pred jazdou a je vylúčené, aby na druhý deň ráno bola v jeho žalúdku prítomnosť cibule, či cesnaku, nakoľko tieto látky už boli s istotou pasážou tráviaceho traktu presunuté do nižších oblastí, keďže priemerný čas prítomnosti cibule v žalúdku je podľa súdnolekárskych zdrojov 3 a pol hodiny.

Ako to správne vyhodnotil okresný súd, ústavný znalecký posudok jednoznačne ustálil, že na základe opätovného prepočtu z III. dychovej skúšky vykonanej 4. 12. 2016 o 17.13 hod., ktorej hodnota bola 0,12 mg/l, teda 0,25 g/kg (promile) mal obžalovaný v čase vedenia motorového vozidla medzi 9.50 hod. až 10.11 hod. koncentráciu alkoholu v krvi, ako to už bolo vyššie uvedené v medziach od 1,09 do 1,73 g/kg (promile) s tým, že znalci podrobne popísali spôsob výpočtu, ktorý obžalovaný namietal spôsobom podrobne rozvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku. Obhajobu obžalovaného v tomto smere však znalec Doc. MUDr. Ľubomír Straka, PhD. vyvrátil, uviedol, že výpočet ústavu je plne opodstatnený a v žiadnom prípade nerozpoľuje stanovisko Slovenskej súdno-lekárskej spoločnosti z roku 2003, pretože toto stanovisko ráta s výsledkom dychovej analýzy tak, ako je zobrazený na displeji. K skutočnosti, že spätný prepočet robil ústav z III. dychovej skúšky znalec uviedol, že na to, aby mohli tento spätný

prepočet vykonať musí konkrétny prípad spĺňať stanovisko Slovenskej súdno-lekárskej spoločnosti, pričom tento konkrétny prípad všetky atribúty spĺňal.

Dôsledne sa okresný súd vysporiadal aj s obhajobou obžalovaného, že III. dychová skúška bola vykonaná iným dychovým prístrojom. Z vyžiadaného certifikátu o overení použitého analyzátora dychu (Dräger, Alcotest 7410) mal aj krajský súd preukázané, že predmetné meradlo zodpovedalo v čase jeho použitia schválenému typu a požiadavkám uvedeným v prílohe č. 25 Vyhl. ÚNMS č. a ustanoveniam s tým, že ani podľa názoru krajského súdu výhrady obžalovaného v smere overenia fotokópie, či výstupu v českom jazyku nie sú opodstatnené.

Stotožniac sa v celom rozsahu aj s podrobným až vyčerpávajúcim odôvodnením okresného súdu vo vzťahu k spochybňovaniu tak procesnej účinnosti III. dychovej skúšky, ako aj jej výsledku, vrátane vysporiadania sa s dychovou skúškou evidovanou pod číslom 06714 tak nemal ani krajský súd žiadne pochybnosti o právnom závere okresného súdu, že obžalovaný Z.. B. U. tak po subjektívnej, ako aj objektívnej stránke naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. a že obžalovaný za ustálených skutkových okolností viedol motorové vozidlo jednoznačne s koncentráciou alkoholu v krvi nad 1,00 promile.

Preto krajský súd nezistiac žiadne pochybenie ani vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.