Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_22P-131-2019.pdf
PDF · 170.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-22P/131/2019
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava V, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci rozvodu manželstva účastníkov: C.. K. X., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX J., zastúpená
- Advokátska kancelária Zahradnikova.sk, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 50 187 309, a C.. C. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. k vodojemu XXX/XX, X., zastúpený - Advokátska kancelária Löwy & Löwy, s.r.o., so sídlom Slowackého 56, Bratislava, IČO: 47 236 230, v konaní vedenom na návrh manželky o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode voči maloletému dieťaťu: S. X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova č. 7/A, Bratislava takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov C.. K. X., rodenej T., nar. XX.XX.XXXX a C.. C. X., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté XX.XX.XXXX v J., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu J. - O. vo zväzku 5, ročník XXXX, na str. XX pod por. č. X r o z v á d z a .
II. C.. S. X., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky. III. Zastupovať maloletého S. a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého S. sumou 400 eur mesačne a to vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. V. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým S. počas bežného roka s výnimkou prázdnin každý nepárny kalendárny týždeň od utorka od 14.00 hod. do štvrtka do 09.00 hod. a od piatka od 14.00 hod. do pondelka do 09.00 hod. a každý párny týždeň od stredy od 14.00 hod. do štvrtka do 09.00 hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletého je miesto predškolského zariadenia, ktoré dieťa navštevuje, resp. počas dní voľna miesto bydliska matky. Počas letných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý kalendárny rok od 01.07. od 09.00 hod. do 10.07. do 18.00 hod., od 21.07. od 09.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod. a od 10.08. od 09.00 hod. do 20.08. do 18.00 hod.; počas vianočných sviatkov každý párny rok od 22.12. od 09.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 30.12. od 09.00 hod. do nasledujúceho roka do 06.01. do 18.00 hod.; počas jarných prázdnin určených vyhláškou Ministerstva školstva Slovenskej republiky každý nepárny rok od prvého dňa jarných prázdnin od 09.00 hod do posledného dňa jarných prázdnin do 18.00 hod a počas jesenných prázdnin určených vyhláškou Ministerstva školstva Slovenskej republiky každý párny rok od prvého dňa jesenných prázdnin od 09.00 hod. do posledného dňa jesenných prázdnin do 18.00 hod. Miestom prevzatia a odovzdania maloletého počas prázdnin je miesto bydliska matky. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť. VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 18.07.2019 domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo a maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva - syna S. zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Otcovi žiadala uložiť povinnosť platiť výživné v sume 500 eur mesačne. Styk otca s maloletým žiadala neupraviť.
2. Návrh odôvodnila tým, že spočiatku po ich zoznámení sa s manželom v r. 2012, kedy mali obaja záujem o vážny vzťah a založenie rodiny, bol ich vzťah viac menej harmonický a prípadné konflikty spoločne dokázali riešiť. Mať spoločné dieťa sa rozhodli ešte pred uzavretím manželstva. Po tom, čo koncom r. 2016 zistila, že je tehotná, v máji 2017 uzavreli sobáš. Do manželstva vstupovali obaja s manželom z lásky, avšak už krátko po narodení syna sa ich predstavy o spoločnom živote začali rozchádzať. Manželka krátko po svadbe zostala na materskej dovolenke. Manžel ako partner v advokátskej kancelárii bol veľmi pracovne vyťažený. Pravidelne zostával v práci do neskorých večerných hodín. Väčšinou prichádzal domov okolo 21.00 hodiny, no stávalo sa, že prišiel až po polnoci. Manžel nemal možnosť upraviť si svoje pracovné povinnosti tak, aby sa mohol manželke a synovi počas týždňa viac venovať a celá starostlivosť o dieťa a domácnosť zostávala z jej pohľadu na manželke, pričom v dôsledku nedostatočného spoločne tráveného času ich vzťah ochladol a ich hádky začali byť vážnejšie. Manželka mala pocit, že je stále sama v partnerovi nemá dostatočnú oporu. Pre neprekonateľnú rozdielnosť pováh, názorov a predstáv o živote, spolužití rodiny a vedení domácnosti nemá manželka záujem na obnovení manželského zväzku. Nakoľko v čase podania návrhu bola na rodičovskej dovolenke a vzhľadom na útly vek dieťaťa vykonávala faktickú starostlivosť o dieťa sama, navrhla zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti s tým, že syn bude tráviť s otcom čas na základe ich vzájomnej pracovnej dohody vzhľadom na jeho pracovnú vyťaženosť. Poukázala na to, že chod domácnosti zabezpečovala sama, kým manžel podporoval rodinu finančne. Deklarovala, že nemá záujem brániť manželovi v styku so synom, keď akceptuje jeho životný štýl, kvôli ktorému nepredpokladala, žeby mu vyhovovalo konkrétne určenie termínov. Poukázala na to, že v dôsledku zhoršeného stavu dieťaťa (stuhnutosť svalov lýtka), má zvýšené náklady na svoju výživu, ktoré sú v rozsahu cca 800 eur mesačne. Deklarovala vysoký životný štandard rodiny, ktorý umožňuje profesia manžela, ktorý hradil v čase podania návrhu na rozvod všetky náklady na bývanie a na domácnosť manželke navyše mesačne poskytoval 300 eur.
3. Manžel s návrhom na rozvod súhlasil, avšak nesúhlasil s manželkou navrhovanou formou starostlivosti o maloletého S., keď deklaroval, že ho má veľmi rád a nechce, aby rozvodom utrpel to, že príde o otca. Navrhol maloletého zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v intervaloch dlhého a krátkeho týždňa, keď deklaroval, že hoci je činný advokát, vie si prispôsobiť pracovný čas tak, aby sa v prípadnom čase starostlivosti o maloletého dokázal plnohodnotne postarať. Vo svojom obsiahlom písomnom vyjadrení k návrhu potvrdil, že ich vzťah s manželkou je hlboko a trvalo rozvrátený v dôsledku rozdielnosti ich pováh a názorov, ale aj hodnotového diapazónu manželov. Ďalej o.i. uviedol, že ako partneri začali žiť po asi dvoch mesiacoch od zoznámenia a spoločnú domácnosť začali zdieľať po ďalšom cca 1,5 roku. Potvrdil, že po uzavretí manželstva prichádzal domov neskôr, čo pramenilo z práce, ktorú vykonáva, čo sa však značne zredukovalo po narodení syna, aby mal možnosť venovať synovi čas. Vzhľadom na rodičovskú dovolenku počas dňa pochopiteľne starostlivosť o dieťa zabezpečovala prevažne manželka, kým manžel prostredníctvom práce zabezpečoval rodinu, ktorá v tom čase disponovala viac menej len s jeho príjmom, z ktorého boli hradené náklady na domácnosť a ďalšie súvisiace s nehnuteľnosťou, ktorú spoločne užívali. Poprel, že by v práci zostával dlhšie ako do 21.00 hod., keď pokiaľ musel zostať dlhšie zostal napr. aj do 03.00 hod, aby v ďalšie dni mohol prísť domov skôr, keď presne uviedol, že v r. 2017 bol jeho priemerný príchod domov o 20.30 hod., v r. 2018 o 20.00 hod a v r. 2019 o 19.40 hod. Podľa jeho názoru sú jedným z dôvodov rozvratu nezhody ohľadom majetkových práv k rodinnému domu v O., keď opísal detailne proces jeho nadobúdania, investície manželky do jeho výstavby a z jeho pohľadu stupňujúci sa nátlak manželky smerujúci k tomu, aby ešte pred uzavretím manželstva nadobudla sama vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti, čo bolo jedným zo zdrojov konfliktov, keď manželka dokonca v decembri 2017 manžela vyzvala k vráteniu poskytnutých peňažných prostriedkov s tým, že už nemá záujem o nadobudnutie nehnuteľnosti, čím sa dostal do finančnej tiesne a kvôli vráteniu týchto prostriedkov musel začať v auguste 2018 rokovať s bankou o poskytnutí nového úveru, keď vyplateniu manželky došlo do 11.01.2019. Za ďalší problém označil problémovú vzájomnú komunikáciu, keď manželka podľa neho zásadne nepripúšťa iný názor, ako má ona, pričom má podľa neho sklony k zveličovaniu a prekrúcaniu, čo sa podpísalo aj na zhoršení vzájomných vzťahov k iným členom rodiny a viacerými priateľmi. Namietal, že by s manželkou spoločne netrávili žiaden čas, čo ona uvádzala v návrhu, keď uvádzal, že hneď po práci išiel domov, avšak manželka ho postupne začala vyčleňovať zo spoločných aktivít a postupne ich prestali spájať aj spoločné témy, keď ich rozhovory sa postupne zredukovali len na bežný chod života a domácnosti. Vo vzťahu k starostlivosti o mal. S. uviedol, že s touto manželke pomáhal a pomáha od narodenia dieťaťa. Večer maloletého pravidelne uspával, vie syna prebaliť, postarať sa o neho, čomu sa nikdy nevyhýbal, dokonca
sa o neho dokázal riadne postarať aj počas viacerých súvislých dní. So synom pravidelne navštevoval aj lekára, keď z jeho pohľadu dokonca manželka má sklony bagatelizovať zdravotné problémy dieťaťa. V súvislosti so stuhnutosťou svalov lýtka, ktorú spomínala matka, v dôsledku čoho chodí maloletý po špičkách, maloletý od jari 2018 nasledujúci rok chodil na rehabilitácie takmer výlučne s otcom, keďže matka to považoval za stratu času. Po ukončení rehabilitácií na odporúčanie lekára ale maloletý nemá zvýšené náklady spojené s jeho zdravotným problémom, s výnimkou občasných nákladov na preventívne vyšetrenie v tomto smere, keď s ním kvôli špičkovaniu cvičí doma otec. Maloletý má k otcovi veľmi intenzívny, vrúcny a pozitívny vzťah, rád s ním trávi čas a vyhľadáva jeho prítomnosť. Ráno ho odprevádza do práce, pričom pritom zvykol veľmi plakať, pričom predtým sa s ním otec hrá a niekedy ho vezme na prechádzku. Maloletý sa na otca veľmi teší aj po príchode z práce a zväčša idú spolu na prechádzky. Ešte pred prvým pojednávaním si matka začala zariaďovať nové bývanie, v dôsledku čoho začal otec tráviť samostatne s maloletým aj víkendy. Od 01.10.2019 maloletý po cca týždennej adaptačnej príprave nastúpil do materskej školy v bezprostrednej blízkosti pracoviska otca, nakoľko matka od uvedeného dátumu nastúpila do práce. Otec tiež inicioval návštevu mediátorky, kedy sa matka absolútne negatívne postavila k striedavej starostlivosti. Otec vo svojom vyjadrení ďalej poukázal na obsiahlu judikatúru ohľadom striedavej osobnej starostlivosti, keď akcentoval potrebu zachovania stability výchovného prostredia a kontinuity väzieb tak, aby maloletý čo najmenej pociťoval absenciu prítomnosti toho ktorého z rodičov. Zdôraznil, že je schopný sa o maloletého postarať a zabezpečiť mu všetko pre jeho priaznivý rozvoj a tiež je schopný prispôsobiť si svoj pracovný čas flexibilnejšie ako matka, ktorá je v trvalo, pracovnom pomere, keď časť z práce by vedel urobiť z domu a zvyšnú časť počas ostatných dní. Mal za to, že kľúčovým prvkom k odmietaniu striedavej starostlivosti nemôže byť vek maloletého, ale vhodnosť striedavej starostlivosti je potrebné vyhodnotiť práve s ohľadom na záujem maloletého v intenciách jeho práva na rovnocenný kontakt s oboma rodičmi. Napriek nesúhlasu s výlučnou starostlivosťou matky vzniesol aj výhrady voči navrhovanému výživnému, keď poukázal na svoje príjmy vyplývajúce z jeho daňových priznaní za r. 2017 a 2018, ale aj úverové zaťaženie, keď svoj príjem za uvedené obdobie deklaroval na cca 1.600 eur mesačne netto, avšak výšku iba mesačných splátok úveru na 1.390,35 eur. Ďalej vyčíslil svoje náklady spojené s nehnuteľnosťou a jej užívaním na 194,64 eur mesačne. Zdôraznil, že kvôli vlastnému zdravotnému stavu sám absolvuje rehabilitácie za cca 130 eur mesačne. Priznal, že disponuje ušetrenými peňažnými prostriedkami z časti vo výlučnom vlastníctve a z časti v BSM. Od r. 2009 vlastní motorové vozidlo Volkswagen Passat, rok výroby 2008 v hodnote cca 5.000 eur. V súvislosti s majetkovými pomermi matky poukázal na to, že vlastnila byt v X. v hodnote cez 100.000 eur ktorý prenajímala za 350 eur, ktorý však pred podaním návrhu predala a teda by mala disponovať protihodnotou ceny bytu, pričom jej sám vrátil 55.000 eur. Koncom r. 2016, resp. začiatkom r. 2017 manželke jej otec dal do užívania vozidlo Mercedes-Benz, ktoré je oficiálne vo vlastníctve obchodnej spoločnosti manželkinej rodiny. Aj s poukazom na uvedené počas striedavej osobnej starostlivosti, intervaly ktorej presne špecifikoval vo svojom podaní zo dňa 10.10.2019, výživné navrhol neurčiť.
4. Manželka vo svojej reakcii na vyjadrenie manžela poukázala na to, že potvrdil svoje neskoré príchody domov, keď aj ním priznaný čas označila za príliš neskorý na to, aby mal reálnu možnosť venovať sa plnohodnotne maloletému, na ktorého mu zostala možno 1 hodina, čo rozhodne nebolo dostatočné a teda starostlivosť o dieťa bola kompletne na jej pleciach. Potvrdila svoj nástup do zamestnania, kde však má stabilný pracovný časť a navyše možnosť využívať pružný pracovný čas, keď na pracovisko sa musí dostaviť najneskôr o 09.00 hod., pričom odísť môže v pondelok a v stredu o 15.30 hod., v utorok o 14.30 hod. a v piatok dokonca o 14.00 hod.. Potvrdila, že manžel jej v kojeneckom veku dieťaťa v noci pomáhal s kŕmením, avšak v časoch, kedy prišiel nad ránom z práce domov, alebo bol hore, keďže hral počítačové hry a teda špeciálne k dieťaťu nevstával. Tiež potvrdila, že do jeho žiadosti o striedavú starostlivosť s maloletým strávil sám výlučne dva víkendy, na čo však sama dieťa kompletne pripravila, vrátane stravy, všetkých hygienických potrieb a upratania domácnosti. Tiež namietala, že by rehabilitácie syna považovala za stratu času, keď sa na nich pravidelne zúčastňovala a dokonca do jedného roka veku dieťaťa s ním chodila na plávanie v rehabilitačnom zariadení, o čom však manžel nemal ani vedomosť, keďže sa to nikdy nezaujímal. O zdravotný stav dieťaťa sa riadne stará a vždy plní pokyny pediatričky a ďalších odborných lekárov maloletého. Nepoprela, že maloletý má k otcovi pozitívny vzťah a teda v žiadnom prípade nemieni brániť manželovi v styku so synom. Striedavú osobnú starostlivosť však považovala za absolútne nevhodnú formu starostlivosti s prihliadnutím na vek maloletého S., nakoľko by podľa matky negatívnym spôsobom zasiahla do psychického a fyzického vývoja dieťaťa. Proces separácie dieťaťa od matky ešte nie je ukončený a zasiahnuť do neho takýmto násilným spôsobom vyvolá v dieťati traumu, ktorú nie je možné úplne odstrániť v neskoršom veku. Mala za to, že pravidelný,
plnohodnotný a rovnocenný kontakt dieťaťa s otcom je možné zabezpečiť aj počas zverenia maloletého do jej výlučnej starostlivosti. Nepovažovala za relevantné, že manžel vníma ako spravodlivú striedavú starostlivosť, pretože úprava starostlivosti o dieťa sa spravuje princípom najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa a nie jeho rodičov. Svoj postoj voči manželom zvolenej mediátorke odôvodňovala svojimi výhradami k jej pracovným metódam. Hoci poprela, že by mala sklony k zveličovaniu a prekrúcaniu a že by sa rozhádala s rodinou a priateľmi pripustila, že ich vzájomná komunikácia s manželom je zložitá a často sa hádajú. Tiež súhlasila s jeho tvrdením, že ich nespájali žiadne spoločné témy, keď uviedla, že jediným manželovým záujmom sú hry na počítači, ktorým sa venuje počas minima voľného času, ktorý má. Poprela, že by na manžela vyvíjala nátlak ohľadom jeho majetku, avšak považuje za prirodzené, aby manželia nadobúdali majetok spolu, pokiaľ plánujú spoločný život. Hneď na druhý deň po svadbe súhlasila s jeho požiadavkou, aby si notárskou zápisnicou zúžili BSM o manželove a jej príjmy. Keď však bola vo vysokom štádiu tehotenstva jej príjmy boli zanedbateľné, kým manželom vysoko nadštandardné, pričom ním uvádzaný príjem v konaní je vysoko podhodnotený a nesedí ani k jeho výdavkom. Hoci uvádzal, že časť výdavkov hradí z úspor, tieto by si musel mať možnosť vytvoriť, avšak pokiaľ by boli pravdivé jeho tvrdenia, takúto možnosť by nemal, nakoľko v čase keď staval domu už splácal väčšinu úverov. Čo sa týka motorového vozidla, ktoré jej dali do užívania jej rodičia, vypomohli jej týmto spôsobom potom, čo manžel odmietol zakúpiť auto pre jej potrebu, hoci sa potrebovala presúvať z O. kvôli zabezpečeniu starostlivosti o maloletého (rehabilitácie, plávanie, pediatrička, dochádzanie do škôlky). Poukázala na to, že ani v prípade zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov by v danom prípade nebol zákonný dôvod na neurčenie výživného vzhľadom na rozdielnosť príjmových a majetkových pomerov manželov a značnú rozdielnosť životnej úrovne každého z rodičov dieťaťa.
5. Manžel vo svojich neskorších vyjadreniach presne časovo a fakticky opisoval jeho starostlivosť o syna počas adaptácie maloletého v predškolskom zariadení a tiež počas prvého mesiaca návštevy škôlky, do ktorej ho pravidelne vozil a odkiaľ ho vyzdvihoval, keď poukazoval na časové možnosti matky, ktoré sú obmedzené aj pri umožňovanom pružnom pracovnom čase s tým, že zdôrazňoval, že so synom zostal aj na OČR, aby matka mohla chodiť do práce. Zdôraznil, že podľa neho striedavá osobná starostlivosť umožní, aby nebol S. odrhnutý od žiadneho rodiča. Poukázal na postoj matky, ktorá mu zatajovala miesto, kam sa so synom mieni presťahovať a tiež vyjadril presvedčenie, že mediátorku matka odmietla z dôvodu, že mala byť odporúčaná občianskym združením Striedavá starostlivosť, ktorej výhody aj mediátorka skutočne pred rodičmi prezentovala. Ohradil sa voči tvrdeniu, že jeho jediným záujmom sú hry na počítači. Čo sa týka zúženia BSM v máji 2017, dohoda bola uzavretá za účelom uzatvorenia podnikateľského roku 2017 a z BSM vylúčila iba príjmy otca z advokácie do konca uvedeného roku, v ktorom došlo k uzavretiu manželstva. Poukázal na to, že si robil dostatočné rezervy z predchádzajúcich rokov, aby mohol pre prípad výpadku príjmu splácať úver a teda z mesačného čistého príjmu 1.600 eur mohol vykonať všetky ním uhrádzané výdavky. Poprel, žeby ho manželka žiadala, aby jej zakúpil auto, keď v tomto smere jej vypomáhali jej rodičia ešte pred uzavretím manželstva.
6. Na prvom pojednávaní vo veci rodičia po výchovnom pôsobení súdu uzavreli predbežnú rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa dohodli na styku otca s maloletým každý nepárny kalendárny týždeň od utorka od 14.00 hod., s miestom prevzatia v škôlke, do štvrtka do 09.00 hod., s miestom odovzdania v škôlke a od soboty od 09.00 hod., s miestom prevzatia v mieste bydliska matky na I. II/X do pondelka do 09.00 hod., s miestom odovzdania v škôlke a každý párny týždeň od stredy od 14.00 hod. do štvrtka do 09.00 hod. s miestom prevzatia a odovzdania v škôlke s tým, že pokiaľ pripadne deň odovzdania a prebratia maloletého na voľný deň, otec si maloletého od matky prevezme v čase začatia styku v mieste jej bydliska alebo na inom dohodnutom mieste, kde jej ho v čase ukončenia styku odovzdá. Konajúca sudkyňa do zápisnice konštatovala, že dosiahnutá predbežná dohoda, voči ktorej nevzniesol žiadne výhrady ani kolízny opatrovník, bola výsledkom kompromisu, keď otec bol vzhľadom na vek maloletého ochotný akceptovať širší styk s dieťaťom v nepárny týždeň od stredy od 14.00 hod. do štvrtku do 09.00 hod., od piatku od 14.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 09.00 hod. a v párnom týždni od utorka od 14.00 hod. do štvrtka do 09.00 hod. Vzhľadom na námietku matky, že 6 nocí u otca v priebehu 14 dní sa blíži k striedavej osobnej starostlivosti, rodičia kompromisne do ďalšieho pojednávania dospeli k vyššie uvedenej dohode. Na nasledujúcom pojednávaní obaja rodičia potvrdili realizáciu ich predbežnej dohody ohľadom starostlivosti o maloletého, keď matka otcovi vyšla otcovi v ústrety pri plnení pracovných povinností. Otec rozsah dohodnutého času so synom nepovažoval za nedostatočný tak pre neho ako aj pre syna, ktorý sa k nemu ťahá a pričom vyjadril vôľu tráviť so synom aspoň o jednu noc navyše v párnom týždni od stredy do piatka do 09.00 hod.. Rodičia potvrdili, že
absolvovali 3 spoločné stretnutia u psychologičky, manželka v 12/2019 aj individuálne, keď manžel si pre pracovné povinnosti svoje a psychologičky mohol individuálne stretnutie dohodnúť až na 02.03.2020. So psychologičkou však rodičia neprebrali nastavený režim kontaktu maloletého s otcom na poslednom pojednávaní, keď jej predchádzajúce vyjadrenie smerovalo k potrebe rovnocenného kontaktu dieťaťa s obomi rodičmi a neprebrali spolu ani rozsah vyživovacej povinnosti. Na základe tejto dohody s minimálnymi odchýlkami prispôsobenými životným situáciám rodičia fungovali aj v čase pojednávania, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, keď manžel mal za to, že si vie veľmi dobre uspôsobiť pracovný čas, aby sa mohol čo najviac venovať synovi, určite lepšie ako matka, čo sa ukázalo cez korona krízu, keď sama priznala, že pol dňa musela v rámci home officu aj popri starostlivosti o dieťa pracovať. Cca 6 dní za 2 týždne so synom však považoval za veľmi málo a mal za to, že jednoznačne je v záujme dieťaťa, aby ho mal v starostlivosti 50/50. Ďalej vzniesol výhrady voči prístupu psychologičky, ktorú po vzájomnej dohode rodičia navštevovali. Zotrval na svojom návrhu na zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, keď podľa neho neexistovali žiadne objektívne prekážky, aby sa uchádzal o rovnocennú rolu v živote syna, keď netrval na pravidelných 7-dňových intervaloch, ale navrhol pridať 2 dni k aktuálnej funkčnej dohode a to tak, aby víkend s maloletým trávil už od piatku a v krátky týždeň by čas so synom predĺžil do piatku, keď tiež navrhol časy prebratia dieťaťa v ranných hodinách, aby napr. počas voľných dní nebol ukrátený.
7. Matka akcentujúc vek dieťaťa trvala na jeho zverení do jej výlučnej osobnej starostlivosti a to tiež s poukazom na správu psychologičky, z ktorej vyplýva potreba rešpektovať biologické obdobie dieťaťa. Zdôraznila že rovnocennosť kontaktu otca s dieťaťom nezmenená rovnakosť, pričom má za to, že práve vyhovenie návrhu matky by bolo v súlade s touto zákonnou požiadavkou, pričom by bola súčasne rešpektovaná matka ako primárny rodič, pričom otec by mal zásadný podiel na výchove a nebol by iba víkendovým rodičom. Styk otca navrhla upraviť na každý párny týždeň od soboty od 09.00 hod. do pondelka do 09.00 hod. a každý nepárny týždeň od utorka od 14.00 hod. do stredy do 09.00 hod; osobitne navrhla upraviť styk otca s maloletým počas letných prázdnin a to od 14.07. od 09.00 hod. do 24.07. do 10.00 hod. a od 07.08. od 09.00 hod. do 17.08. do 18.00 hod. a ďalej počas vianočných sviatkov každý párny rok od 22.12. od 09.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. a v nepárny rok od 30.12. od 09.00 hod. do 06.01. do 18.00 hod..
8. Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu navrhol zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovanie a správa majetku zostane obom rodičom. Styk otca s maloletým navrhol upraviť v súlade s predbežnou rodičovskou dohodou z pojednávania zo dňa 21.11.2019 s osobitnou úpravou leta a sviatkov, v ktorom smere sa priklonil k návrhu navrhovateľky. Výšku výživného navrhol určiť na 400 eur mesačne.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, sobášnym listom, rodným listom maloletého S., potvrdeniami o príjme účastníkov, prehľadom príjmov a výdavkov oboch rodičov vrátane dokladov preukazujúcich ich výšku, ako aj vyčíslenie výšky nákladov na maloletého, správou z materskej školy ohľadom maloletého, smernicou zamestnávateľa matky o pružnom pracovnom čase zamestnancov T. D. rady SR, správou psychologičky G.. T. Y., oboznámil sa so správou zo šetrenia pomerov v domácnosti každého z rodičov, a tiež ostatným na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:
10. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, žijúci v platnom prvom manželstve, pričom ich posledné spoločné bydlisko bolo na adrese J., V. č. XX, čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu na rozvod ich manželstva.
11. Z manželstva účastníkov pochádza jedno dieťa - maloletý syn S., nar. XX.XX.XXXX.
12. Manželstvo účastníci uzavreli v r. XXXX a to po cca 5 ročnej známosti, keď v čase sobáša už očakávali narodenie dieťaťa. Ich manželské spolužitie však už veľmi skoro začalo byť poznačené pracovným vyťažením manžela, ktorý priznal svoje príchody z práce vo večerných hodinách, prípadne dokonca nadránom, v dôsledku čoho mal čas, ktorý mohol reálne venovať rodine, skutočne mimoriadne limitovaný. Takáto situácia predovšetkým po narodení dieťaťa, starostlivosť o ktoré z týchto dôvodov pochopiteľne zostávala prevažne na manželke, vyústila do konfliktov a hádok a následného citového odcudzenia, ku ktorému prispela aj evidentná odlišná predstava partnerov o fungovaní manželstva nielen po stránke jeho zážitkového a citového napĺňania, ale aj po stránke ekonomickej, kde sa tiež
prejavila výrazná nedôvera medzi partnermi. Manželia si reálne oddelili bývanie až v priebehu konania o rozvod, v ktorom čase si aj manžel začal prispôsobovať pracovné povinnosti, ktoré upravil tak, aby mohol čo najviac času tráviť s maloletým synom, ktorý v priebehu konania začal navštevovať aj súkromnú materskú školu. V konaní nebolo sporné, že vzťah maloletého k obom rodičom je pozitívny a ničím nenarušený, maloletý sa prirodzene vzťahuje nielen k matke, ale aj k otcovi, no vzhľadom na stále útly vek dieťaťa vzhľadom na jeho rozumovú a vôľovú vyspelosť nemalo zatiaľ význam zisťovať jeho názor k usporiadaniu porozvodových pomerov jeho rodičov.
13. Manželka vo svojej výpovedi zotrvala na skutkových okolnostiach uvedených v návrhu pričom doplnila, že dňa 06.12.2019 sa definitívne odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Čo sa týka nájmu bytu potvrdila, že spoločnosť od ktorej si byt prenajíma je ich rodinná spoločnosť a konateľom je jej otec. Trvám na v návrhu uvedenej príčine rozvratu manželstva. Napriek tomu, že iný vzťah nemá, nádej na obnovu spolužitia nevidela. Majetok vyššej hodnoty nevlastní, zdravotný stav má dobrý. Tiež potvrdila, že vlastnila byt v X., ktorý už za trvania manželstva predala za 118.000 eur. Taktiež nerozporovala, že jej manžel vrátil peniaze vložené do výstavby rodinného domu, ktorý užívali za trvania manželského spolužitia.
14. Manžel vo svojej výpovedi rovnako zotrval na svojich vyjadreniach k návrhu. K tomu dodal, že manželke počas spolužitia dával na bežnú réžiu minimálne 350 eur mesačne a navyše synovi kupoval, resp. preplácal oblečenie a to až do 12/2019. Dohodli sa, že on bude platiť synovi poplatok za súkromnú MŠ vo výške 380 eur, pričom matka mu bude refundovať príspevok na starostlivosť o dieťa vo výške 280 eur. Sám škôlku a stravné od 50 do 70 eur mesačne platil, manželka mu však príspevok nepreplácala. Vždy sa snažil, aby synovi a rodine nič nechýbalo. Dokonca jeho úverové zaťaženie vo výške cca 1.100 eur mesačne za trvania manželstva, keď sa v posledných rokoch jeho advokátskej kancelárii darilo menej, uhrádzal výlučne zo svojich úspor z predchádzajúceho obdobia. Po odsťahovaní manželky musel do domácnosti zakúpiť veľa vecí zo základného vybavenia, ktoré si vzala so sebou. Rovnako synovi dokupoval hračky a to rovnaké, aké mu vzala so sebou manželka a tiež časť zariadenia aby sa aj naďalej cítil ako doma a aby mu nič nechýbalo. Vždy všetko robil pre dieťa a žiadal aby sa zohľadnili vynakladané náklady v čase, keď je s ním sám. Poukázal na svoje poznámky k daňovému priznaniu za rok 2018, z ktorých vyplýva, že sa rozhodne nesnaží skresľovať hospodárske výsledky ako ho obviňuje manželka. Okrem domu a pozemku pod ním majetok vyššej hodnoty nevlastní. Čo sa týka úspor a hnuteľného majetku, poukázal na svoje vyjadrenia. Iný vzťah nemá, avšak rovnako ako manželka nádej na obnovu manželstva nevidel.
15. Podľa § 18 zák. č 36/2005 Z.z. o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
16. Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (§ 23 ods. 1 až 3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení).
17. V danom prípade súd zistil, že účastníci konania po dobu, ktorá predznamenáva trvalosť daného stavu prežívajú manželskú krízu, v priebehu konania si oddelili domácnosti, ukončili spoločné hospodárenie a intímne spolužitie. Vzhľadom k výsledkom vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené a že možnosť obnovenia manželského spolužitia nie je reálna vzhľadom na odmietavý postoj z oboch strán, pričom v danom prípade nebola efektívna ani psychologická intervencia. S poukazom na uvedené okolnosti teda súd dospel k záveru, že v danom manželstve nedochádza po dlhšiu dobu k plneniu viacerých zo základných mravných postulátov, vyjadrených v ustanovení § 18 Zákona o rodine, a to k spolužitiu, vzájomnej pomoci, spoločnej starostlivosti o dieťa a vytváraniu zdravého prostredia pre výchovu dieťaťa, na dodržiavaní ktorých je založené harmonické a fungujúce manželstvo. Súd mal za to, že rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletého syna účastníkov konania, ktorý ešte nie je vo veku, kedy dokáže plne chápať rozpad vzťahu jej rodičov, avšak vzhľadom na doterajší prístup manželov k starostlivosti o maloletého a schopnosť ich kooperácie v kľúčových otázkach v najlepšom záujme spoločného dieťaťa, znižujú dopad negatívnych dôsledkov rozpadu vzťahu jeho rodičov, keď
ich má napriek ich aktuálne zhoršenej komunikácii v živote naďalej oboch plnohodnotne zastúpených, pričom však práve rozvod manželstva a pevne nastavené pravidlá úpravy výkonu rodičovských práv a povinností môžu dieťaťu priniesť potrebnú stabilitu. Rodičovský konflikt, ktorý zrejme našťastie zatiaľ nemá zásadný negatívny dopad na dieťa, súd vníma skôr v rovine emocionálnej, pochopiteľný vzhľadom na štádium spracovávania rozpadu partnerského vzťahu manželov a citové vnímanie ohrozenia aj ich rodičovskej role v živote spoločného dieťaťa v dôsledku ich separácie. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine návrhu na rozvod vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
18. Za príčinu rozvratu manželstva súd ustálil neuvážený vstup do manželstva bez dostatočného poznania, resp. zváženia svojich povahových vlastností, keď práve rozdielnosť pováh, názorov a záujmov a odlišné predstavy účastníkov na fungovanie manželského života viedli k ich citovému odcudzeniu.
19. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (CMP) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
20. Podľa § 24 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine, alebo ZoR) v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
21. Podľa § 24 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
22. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
23. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
24. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie o maloletom dieťati domáhať na súde.
25. Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (§ 25 ods. 1 a 2 ZoR).
26. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
27. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 ZoR).
28. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený (§ 28 ods. 3 ZoR).
29. Zasiahnuť do rodičovských práv a povinností je možné iba v prípadoch stanovených v ustanovení § 38 ZoR. Ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.
30. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (§ 62 ods. 1 a 2 ZoR).
31. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
32. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
33. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
34. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
35. Na základe vykonaného dokazovania súd ohľadom osobných, majetkových a zárobkových pomerov rodičov, ako aj odôvodnených potrieb dieťaťa zistil nasledovné:
36. Maloletý S. od XX.XX.XXXX začal navštevovať D. materskú školu na V. ul. č. XX v J. za mesačný príspevok 380 eur s jednorazovým zápisným 200 eur.
37. Zo správy materskej školy na V. ulici XX z 18.12.2019 súd zistil, že maloletý nastúpil do materskej školy O. na C. XX k 01.10.2019. Adaptácia prebehla rýchlo vzhľadom k jeho veku, deti ho prijali do kolektívu pozitívne, majú ho radi. S. je v škôlke spokojný, šťastný a samostatný. Nie je naviazaný na učiteľky, je bezprostredný, hravý a vnímavý. V súčasnosti nosia dieťa do škôlky obaja rodičia striedavo, predtým ho nosil a vydvihoval otec, keďže pracuje blízko materskej školy. Nakoľko S. ešte nerozprával, nebadať veľké rozdiely v jeho správaní. Rána začali byť sprevádzané plačom za rodičmi nezávisle na tom, ktorý rodič ho prinesie, avšak do pol hodiny sa upokojí a je v poriadku po celý deň. Po odsťahovaní sa rodičov zo spoločného bývania sa S. výrazne zhoršil atopický ekzém, ktorý sa postupne dostával do dobrého stavu. Do škôlky chodí vhodne oblečený, upravený, čistý, obaja rodičia sú milí, ústretoví a komunikácia s oboma prebieha vždy bez problémov.
38. Mesačné náklady spojené s výživou maloletého matka vyčíslila nasledovne: 35 eur drogéria a hygiena (vrátane plienok), 170 eur strava (70 eur škôlka, 100 eur strava doma), 30 eur zdravotná
starostlivosť (300 eur ročný poplatok v G. + 5 eur priemerne za lieky a vitamíny), 50 eur oblečenie a obuv, 10 eur voľnočasové aktivity, 15 eur hračky a športové potreby.
39. Matka spolu s maloletým užíva 3 izbový byt na I. ul., ktorý bol pôvodne vo vlastníctve spol. G. C., v.o.s., ktorú obchodnú spoločnosť prevádzkujú jej rodičia, pričom nájomnú zmluvu za prenajímateľa podpísal jej otec. V zmluve má dohodnuté nájomné 200 eur mesačne plus 180 eur za ďalšie platby spojené s užívaním bytu (134,42 eur zálohové platby za služby + 20 eur elektrina a 20 eur TV/internet). Náklady na domácnosť - čistiace prostriedky a drogéria vyčíslila na 20 eur. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že byt v priebehu konania prešiel do osobného vlastníctva otca navrhovateľky. V jeho čestnom vyhlásení zo dňa 18.05.2020 súdu uviedol, že finančné prostriedky vo výške 55.000 eur, ktoré dcére poskytli pred svadbou, a ktoré použila na poskytnutie pôžičky manželovi, dohodli sa s dcérou po tom, čo sa od nej dozvedeli detaily z fungovania ich manželstva, že im tieto peniaze vráti, rovnako ako byt, ktorý jej darovali ešte v r. 2012, resp. jeho finančnú protihodnotu z výťažku z jeho predaja, ktorý sprostredkovali. Dôvodom takejto dohody bolo, aby neboli tieto finančné prostriedky spotrebované v domácnosti, keď už neboli použité na nadobudnutie rodinného domu do BSM.
40. V konaní bolo preukázané, že výška nájmu obdobnej nehnuteľnosti, akú užíva matka maloletého sa v danej lokalite pohybuje vo výške cca 750 eur.
41. Počnúc 10/2019 je matka zamestnaná v T. D. rady SR. C. za obdobie od 11/2019 do 04/2020 dosiahla priemerný mesačný príjem vo výške 1.616,06 eur vrátane vyplateného daňového bonusu. Jej bežný disponibilný príjem predstavuje cca 1.383,23 eur netto. Poberá prídavok na dieťa za r. 2019 vo výške 24,34 eur, pričom do 09/2019 poberala rodičovský príspevok v sume 220,70 eur mesačne a od 10/2019 príspevok na starostlivosť o dieťa vo výške 280 eur.
42. Z daňového priznania otca a poznámok k daňovému priznaniu otca za r. 2018 vyplýva, že daňové príjmy advokátskeho združenia, v ktorom otec pôsobí boli za uvedený rok vo výške 227.395,84 eur a daňové výdavky (vrátane odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne) 136.511,86 eur, z čoho vyplýva zisk združenia 90.883,98 eur a pri podiele partnerov 50:50 a odrátaní vlastných pripadajúcich výdavkov predstavuje zisk otca z podnikania pred zdanením 21.855,91 eur a po zdanení 18.837,93 eur. Otec argumentoval splátkami úverov v priemernej výške 305,30 eur. Preukázal tiež úhrady individuálnych LTV (balík 5x30 eur) v sume 90 eur v mesiacoch júl, august a december 2019. S užívaním rodinného domu v jeho výlučnom vlastníctve má otec spojné tieto náklady: 33,90 eur ročne za daň z pozemkov a 161,196 eur za daň zo stavieb, 300 eur polročne za elektrinu (50 eur mesačne), za spotrebu vody za 9 mesiacov r. 2018 uhrádzal 187,24 eur, za UPC 129,36 eur polročne, miestny poplatok za komunálne odpady vo výške 21,58 eur ročne.
43. Daňové priznanie za r. 2019 otec do rozhodnutia súdu nepodal. Preukázal, že spláca 3 úvery v celkovej sume nesplatených zostatkov k 31.05.2020 vo výške 279.502,94 eur, ktoré spláca mesačne v súhrnnej sume 1.390,35 eur. K rozhodnutiu súdu preukázal nárast nákladov - zálohových platieb na elektrinu na 1.089 eur polročne (181,50 eur mesačne) a tiež zvýšenie dane z pozemkov na r.2020 na 37,13 eur ročne a dane zo stavieb na 248,46 eur ročne. Ďalej vyčísľoval náklady za koncesionársky poplatok 4,64 eur, za UPC 16 eur, poistenie domu 19 eur, pričom tvrdil, že za rehabilitácie vynaloží až 145 eur mesačne.
44. Z vyjadrenia otca z 20.05.2020 k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia súd zistil, že matka mal. S. podala na Okresný súd Bratislava II návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala otca zaviazať prispievať na výživu maloletého sumou 350 eur mesačne, ktorú považovala za výživné v nevyhnutnej miere. Okresný súd Bratislava II postúpil spis sp. zn. 59P/29/2020 s poukazom na ust. § 112, v spojení s ust. § 6 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konanie Okresnému súdu Bratislava V ako súdu príslušnému s odôvodnením, že tento súd rozhoduje v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností spolu s rozvodom rodičov sp. zn. 22P/131/2019. Po vyslovení nesúhlasu tunajšieho súdu s postúpením uvedenej veci rozhodol Krajský súd v Bratislave tak, že miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie veci je Okresný súd Bratislava II v Bratislave, do obvodu ktorého sa matka v priebehu konania o rozvod spolu s maloletým presťahovala. Otec argumentoval tým, že okrem úhrad škôlky a stravného (380 + 70 eur) matke od februára 2020 posielal aj ďalšiu sumu 80 eur, pričom matka od uvedeného času poberá aj príspevok vo výške 370 eur. Hoci výdavok za súkromnú materskú školu nepovažoval vo svojom písomnom vyjadrení za nevyhnutný, neskôr v konaní tento
nerozporoval. Otec preukázal, že zostatok na jeho súkromnom účte bol k 30.06.2019 vo výške 19.382,74 eur, keď však argumentoval tým, že pri celkovej výške splátok úverov 1.390,35 eur mu umožní splatenie splátok maximálne do júla 2020. Poukazoval na majetkové pomery matky, ktorá výťažok z predaja bytu v X. v jej výlučnom vlastníctve a sumy 55.000 eur, ktorú jej vrátil titulom pôžičky, darovala svojmu otcovi, ktorý za ne zabezpečil byt, ktorý matka využíva pre svoje bytové potreby. Ďalej tvrdil, že jeho príjmové pomery sa aj v súvislosti s ostatnou celospoločenskou situáciou rapídne zhoršili a v dôsledku obmedzenia ekonomiky spôsobeného šírením choroby COVID-19 dochádza aj k zásadnému zúženiu dopytu po právnych službách. Zdôrazňoval, že nežije žiadnym luxusným spôsobom života, rodinný dom, ktorý vlastní je zaťažený hypotékou a stále nedokončený práve v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov. Otec však nemá žiadne mimoriadne výdavky, nekupuje drahé veci, nenavštevuje drahé reštaurácie alebo zahraničné dovolenky.
45. Zo správy zo šetrenia pomerov v rodinnom dome otca zo dňa 08.01.2020 bolo zistené, že ide o šesťizbový poschodový rodinný dom. Na prízemí sa nachádza obývačka prepojená s kuchyňou, spálňa, špajza, technická miestnosť, kúpeľňa so sprchou a WC. Na poschodí je hosťovská izba, detská izba- herňa a pracovňa, kúpeľňa a toaleta. Dom je priestranný, udržiavaný v poriadku a čistote. Väčšia časť zariadenia bytu je vlastníctvom matky maloletého, ktorá si ho v tom čase plánovala premiestniť do bytu v O.. Otec si plánoval zabezpečiť vlastné zariadenie a doplnky do domu. S. v čase u otca spáva v spálni na manželskej posteli. Môže sa hrať aj na dvore pri dome na detskom ihrisku s preliezkami. U otca má maloletý vytvorené veľmi dobré životné podmienky. V jeho výchovnom prostredí neboli zistené žiadne nedostatky. Súčasne boli prešetrené aj pomery v domácnosti matky, ktorá so synom užíva trojizbový priestranný byt. Maloletý S. má vlastnú izbu, avšak spáva s matkou v spálni na manželskej posteli. Byt je nový, moderne a účelne zariadený. Matka dala kvôli maloletému urobiť aj bezpečnostné zámky na oknách. Aj u matky má maloletý vytvorené vhodné životné podmienky a v jej výchovnom prostrední neboli rovnako zistené žiadne nedostatky.
46. Zo správy psychologičky manželskej a predmanželskej poradne PhDr. T. Y. zo dňa 08.06.2020 súd zistil, že sa stretnutia s rodičmi na pôde poradne uskutočňovali nepravidelne od októbra 2019 do marca 2020, pričom cieľom poradenského procesu bolo ozdravenie komunikácie a v pozorovanej situácii ťažkého konfliktu sanácia aspoň rodičovskej roly oboch manželov. Následne vnímali ako dôležité kreovanie rodičovskej dohody, ktorý by zohľadňovala najlepší záujem maloletého dieťaťa. Klientom opakovane odporúčali absolvovanie individuálne psychoterapie, ktorá by mala smerovať k zvýšeniu sebaúcty a vybudovaniu bazálnej dôvery v partnerskom vzťahu. Tento zámer nebol naplnený čiastočne aj v dôsledku protiepidemiologickým opatrení. Partnerský vzťah bol poškodený už v období očakávania narodenia dieťaťa, na ktorom podklade sa začal tvoriť aj komplikovaný rodičovský vzťah. Hlboké emocionálne rozpory boli v čase pre oboch tak zraňujúce, že vytvorili obranné mechanizmy poznačené vzájomnou hostilitou, až agresivitou, výsmechom a spochybňovaním, až ponižovaním. Každodennosť spojená so zmenami, ktoré prinieslo narodenie dieťaťa (starostlivosť o dieťa, časový manažment, rola otca a rola matky) túto patológiu len prehĺbila a aktuálne silne ovplyvňuje komunikáciu o dieťati. Vzťah manželov sa v dôsledku osobnostnej výbavy, rozdielnych životných postojov, predstáv a očakávaní nachádza v stave hlbokej krízy. Keďže vzťah rodičov zostáva naďalej vysoko konfliktný a bol in a stretnutiach ťažko zvládnuteľný poradenskými prostriedkami, ostával kontakt rodičov s dieťaťom poznačený hostilitou oboch partnerov. To sa odrazilo na reakciách a správaní sa dieťaťa, čo potvrdili obaja rodičia. Tieto situácie však výrazne zvyšujú aktuálne už i tak vysoké riziko dvojkoľajnej výchovy. Čo sa týka dieťaťa a vzťahu jeho rodičov k nemu - keďže na dvoch stretnutiach bolo prítomné, psychologička odporučila potvrdiť kontakt, aký dnes s dieťaťom majú a na ktorý je zvyknuté. Je potrebné zachovať mu mieru istoty vzťahov, ktoré ho obklopujú. Pri kreovaní porozchodovej starostlivosti o dieťa je mimoriadne dôležité rešpektovať vývinové obdobie, v ktorom sa dieťa aktuálne nachádza. Stavajú sa základy osobnosti, dieťa sa učí komunikovať, fungovať vo vzťahoch, tvoriť si hranice a ku zdravému vývinu je dôležité zachovať dieťaťu prostredie istoty a bezpečia, ktoré v takomto veku pre dieťa tvorí matka. Musí však byť nápomocná dieťaťu tvoriť si vzťah aj s otcom a tento podporovať, ideálne v čo najčastejšej frekvencii. Rodičia komunikovali svoje predstavy o porozchodovej starostlivosti o syna, ktoré sú extrémne. Bolo by dobré medzi nimi hľadať kompormis, ktorý by fungoval v limitnom čase, kým v poradenskom procese, ktorý im odporúčala, nedospejú k novej dohode.
47. S poukazom na vyššie uvedené z vykonaného dokazovania v smere úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vyplynulo, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej osobnej starostlivosti o dieťa, keď pomery u každého z nich boli prešetrené prostredníctvom
Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, ktorý nezistil žiadne nedostatky. Nakoľko otec prejavil záujem o striedavú osobnú starostlivosť, súd sa jeho návrhom s plnou vážnosťou zaoberal. Je nespochybniteľné, že otec prezentuje skutočný záujem mať po rozpade jeho partnerského vzťahu v živote plnohodnotne zastúpené dieťa, ktorému chce odovzdať zo seba to najlepšie, avšak súd nemohol nechať bez povšimnutia absenciu jeho predchádzajúceho aktívneho angažovania sa v smere starostlivosti o syna, ktoré až do podania návrh bolo iba okrajové a pred začatím rozvodového konania napriek matkou nespochybnenej marginálnej prítomnosti v živote dieťaťa, napr. v čase krátko pred jeho uložením na nočný spánok, či počas spoločného hrania a prechádzok, nemožno hovoriť o plnohodnotnej starostlivosti o dieťa, s ktorou sa začal oboznamovať až v priebehu súdneho konania aj v súvislosti s nástupom matky, ktorá bola predtým na rodičovskej dovolenke, do práce. Nakoľko je súd toho názoru, že osobná starostlivosť o dieťa by na čas po rozvode mala pre dieťa predstavovať čo najmenšiu zmenu oproti bežnému zaužívanému stavu pred rozpadom vzťahu rodičov, aj s prihliadnutím na názor psychologičky, ktorú obaja manželia počas konania navštívili, ktorej závery súd považuje za všeobecnejšie platné, je v záujme mal. S. vzhľadom na jeho stále útly vek zachovať kontinuitu v istote jeho predchádzajúcich vzťahov a zachovať dieťaťu v čo najširšom rozsahu do stabilizácie vzťahov rodičov prostredie istoty a bezpečia, ktoré vo veku maloletého S. prirodzene predstavuje primárne matka ako najbližšia vzťahová osoba. Súd rozhodne nespochybňuje dôležitosť otca vo výchove dieťa a celkovo neznižuje dôležitosť jeho prítomnosti v živote maloletého. Naopak má za to, že styk otca so synom je v danom prípade potrebné upraviť široko tak, aby mali spoločne príležitosť ďalej zveľaďovať svoj vzájomne pozitívny vzťah a venovať sa zmysluplným činnostiam. Vo výroku tohto rozhodnutia vymedzený styk, mierne rozšírený oproti dohode, ktorú rodičia dosiahli na prvom pojednávaní vo veci, pri percentuálnom výpočte času dieťaťa stráveného s otcom predstavuje 38 % z mesiaca, pričom sviatky a prázdniny súd, ktorý nebol viazaný návrhom, rozdelil medzi rodičov na polovicu, rešpektujúc aj matkou predpokladanú pripravenosť dieťaťa byť schopné stráviť s otcom príležitostne súvislý čas v trvaní 10 dní. V takto široko nastavenom čase má otec súčasne dostatočný priestor rozvíjať svoje rodičovské zručnosti bez toho, aby to malo zásadný vplyv na jeho pracovné aktivity, ktorých zachovanie je žiaduce z hľadiska udržania životnej úrovne dieťaťa. Je totiž otázne, či by otec dospel k zmene svojho pracovného života, pokiaľ by nebol motivovaný rozvodovým konaním a stratou rodinného zázemia. Súd oceňuje, že otec bol schopný v záujme zabezpečenia plnohodnotnej starostlivosti o dieťaťa v priebehu konania podstatne zredukovať svoje pracovné zaťaženie, dlhodobá udržateľnosť takéhoto zásadného životného presmerovania je však sporná vzhľadom na motív takejto zmeny, ktorým sa javí byť skôr psychologickým dopadom krízy v partnerskom vzťahu vyvolaná rodičovská rivalita a súťaživosť s matkou, ktorá do podania návrhu evidentne za plnej akceptácie otca zabezpečovala prevažnú osobnú starostlivosť o dieťa. Súd má teda za to, že v čase vyhlásenia rozhodnutia o rozvode budú predovšetkým emocionálne potreby dieťaťa lepšie zaistené jeho zverením do osobnej starostlivosti matky, za súčasnej širokej úpravy styku, keď otcovi dáva do pozornosti, že z hľadiska budúcnosti jeho vzťahu s maloletým je omnoho dôležitejšia než kvantita predovšetkým kvalita spoločne tráveného času. Napokon najlepším indikátorom toho, či zmena otcových priorít a životného štýlu je skutočne úprimná, motivovaná záujmom dieťaťa a trvalá, bude postoj samotného dieťaťa, ktorý bude nepochybne schopné samostatne vyjadriť v čase, v ktorom vzhľadom na prirodzené plynutie času s prihliadnutím na prirodzený psychologický vývin dieťaťa bude schopné samostatne formulovať svoj názor a vôľu.
48. S poukazom na vyššie uvedené súd na základe vykonaného dokazovania aj za zohľadnenia názoru kolízneho opatrovníka súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na zverenie maloletého S. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to napriek splneniu materiálnych podmienok v čase vyhlásenia rozhodnutia. Okrem vyššie uvedených dôvodov súd musel tiež prihliadať na vážne narušenú komunikáciu medzi rodičmi, ktorej bezproblémové fungovanie si však vyžaduje efektívne fungovanie takéhoto módu starostlivosti o maloleté dieťa. Práve vzájomná úcta rodičov a vzájomné rešpektovanie sa v rodičovských roliach pretavené do funkčnej komunikácie je totiž jednou zo základných podmienok pre efektívne fungovanie striedavej osobnej starostlivosti. Striedavá starostlivosť o maloleté dieťa totiž predpokladá zo strany rodičov toleranciu, spoločnú vôľu a aspoň bazálnu schopnosť rodičov vzájomne komunikovať a spolupracovať vo výchove dieťaťa. To je však podmienené predovšetkým vyspelosťou oboch rodičov, potlačením ich vzájomnej rivality, upustením od boja o dieťa a absenciu pohnútok ubližovania druhému rodičovi prostredníctvom spoločného dieťaťa. Vzhľadom na preukázanú hĺbku narušenia vzájomnej komunikácie rodičov, ktorí sa k sebe správajú naďalej veľmi nepriateľsky, vzájomne sa rivalizujú a obviňujú, má súd za to, že za aktuálnej situácie nemôžu byť lepšie zabezpečené potreby dieťaťa striedavou osobnou starostlivosťou, nakoľko v takejto situácii by dieťa bolo vystavované neustálemu konfliktu lojality, a teda enormnému psychickému tlaku,
čo je z hľadiska jeho zdravého vývoja obzvlášť v jeho stále útlom veku absolútne nežiadúce. Súd má za to, že maloletý, ktorý nie je objektom, ale subjektom práv, musí mať poskytnutý dostatočný časový priestor na postupný prechod na širší, resp. absolútne rovnomerný podiel starostlivosti otca. Ako už bolo uvedené vďaka širokému styku aj počas týždňa bude mať otec možnosť širšie realizovať svoje rodičovské práva v smere sústavnej a dôslednej starostlivosti o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého a súčasne ním bude zabezpečený plynulý prechod k väčšiemu podielu jeho plnohodnotnej starostlivosti o maloletého tak, aby bolo dieťa čo najmenej psychicky stresované zo zmeny predchádzajúceho režimu starostlivosti jej rodičov. Úpravou styku, ku ktorej súd pristúpil súčasne zohľadňoval právo maloletého na starostlivosť obidvoch rodičov, keď bral na zreteľ, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Súd však dáva rodičom do pozornosti, že základným zmyslom ich starostlivosti musí byť vždy záujem dieťaťa, ktoré na plný a harmonický rozvoj svojej osobnosti potrebuje predovšetkým lásku a porozumenie a musí všade tam, kde je to možné, vyrastať v starostlivosti a pod zodpovednosťou svojich rodičov, a v každom prípade v ovzduší náklonnosti a morálneho aj materiálneho bezpečia. Rozšírenie styku v stanovenom rozsahu by malo rodičov súčasne motivovať k tomu, aby medzi sebou začali efektívnejšie kooperovať, keď schopnosť vzájomnej komunikácie a dohody ohľadom dieťaťa je jedným z predpokladov perspektívneho zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ak sa týmto rozhodnutím stanovený podiel starostlivosti otca o maloletého osvedčí.
49. Čo sa týka rozsahu vyživovacej povinnosti otca, aj s prihliadnutím na názor kolízneho opatrovníka súd po zohľadnení odôvodnených potrieb maloletého S. dospel k záveru, že za zohľadnenia schopností a možností oboch rodičov, je primeranou sumou na výživu maloletého zo strany otca suma 400 eur. Súd vo svojej úvahe vychádzal predovšetkým z práva maloletého podieľať sa na životnej úrovni rodičov, pričom zohľadňoval aj fakt, že pri realizácii styku otca s maloletým počas týždňa, mu vzniknú ďalšie náklady na výživu maloletého. Na základe vykonaného dokazovania teda súd dospel k záveru, že uvedená suma zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca a oprávneným potrebám maloletého, ktoré matka vyčíslila bez akýchkoľvek neprimeraných položiek, keď však do nákladov súvisiacich s výživou dieťaťa je potrebné zahrnúť iba pomernú časť nákladov spojených s bývaním a tiež náklad na súkromnú materskú školu, ktorú maloletý navštevoval evidentne po dohode oboch rodičov a takéto zariadenie zodpovedá ich doterajšej životnej úrovni. Súd pritom na strane otca vychádzal nielen z deklarovaných príjmov, ale predovšetkým z jeho schopností a možností, keď už do rozhodnutia súdu uhrádzal plné náklady spojené s návštevou materskej školy, vrátane stravy a matke po oddelení domácností dokonca prispieval aj ďalšou sumou 80 až 130 eur. Je teda evidentne v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu dieťaťa dokonca nižšou stanovenou sumou, vychádzajúcou z odôvodnených potrieb dieťaťa, pri ktorej výške súd súčasne zohľadňoval nie zanedbateľné materiálne plnenia otca spojené s výživou dieťaťa v čase jeho široko upraveného styku so synom. V tejto súvislosti súd k argumentácii otca jeho úverovým zaťažením dodáva, že nemôže prihliadať na výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, pričom výživa dieťaťa má absolútnu prednosť pred ostatnými výdavkami rodiča. Čo sa týka námietok otca k majetkovým pomerom matky súd v tejto súvislosti poznamenáva, že pre rozhodnutie o podiele vyživovacej povinnosti matky, ktorý sa napriek širšej miere starostlivosti, ktorou kompenzuje časť svojej vyživovacej povinnosti, bude aj vo finančnom vyjadrení vzhľadom na potreby dieťaťa blížiť rozsahu vyživovacej povinnosti otca, neboli podstatné predchádzajúce zmeny v jej majetkových pomeroch. Jej osobný majetok vyššej hodnoty bol totiž v konečnom dôsledku členmi jej rodiny použitý na zabezpečenie jej bývania, a teda má takmer rovnaký vplyv na výšku jej nákladov na bývanie, akoby za tieto finančné prostriedky nadobudla byt sama. Jej aktuálne náklady spojené s bývaním sú v rozsahu cca polovice komerčného nájmu, čo zodpovedá úhrade bežných zálohových platieb a splácaniu nižšieho úveru, či hypotéky. Súd mal teda za to, že matkou vyčíslené náklady na maloletého, modifikované súdom na odôvodnenú sumu cca 880 eur mesačne, vrátane súkromnej materskej škôlky zodpovedajú odôvodneným nákladom, primeraným veku a potrebám maloletého - t.j. bežným výdavkom na stravu hygienu, oblečenie, cestovné, náklady na školu, školské a mimoškolské aktivity a zdravotnú starostlivosť, v štandarde zodpovedajúcom životnej úrovni rodičov. Súd pritom vychádzal zo zásady, že rodičia sa podieľajú na výžive svojho dieťaťa obaja podľa svojich schopností a možností, ktoré sú aktuálne porovnateľné, mierne v prospech otca, pričom zohľadňoval aj nárok na rodinné prídavky a daňový bonus, ktorý si uplatňuje matka, pričom podiel starostlivosti matky na výžive maloletého bude relatívne vyvažovaný starostlivosťou otca počas široko upraveného styku.
50. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keď nebol vzhľadom na charakter konania viazaný návrhmi rodičov v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, a teda nebolo potrebné, aby o nich rozhodoval samostatným výrokom.
51. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.
52. Záverom súd považuje za potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Súd teda svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým početným, ale vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu nepodstatným pripomienkam, námietkam a tvrdeniam vznášanými v priebehu konania jeho účastníkmi, napr. vo vzťahu k chronológii nadobúdania, resp. prevodov majetku vo výlučnom vlastníctve každého z manželov, ktorými sa detailne zaoberal manžel vo svojich viacerých písomných podaniach.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť
- odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predchádzajúce priezvisko. Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 383 CMP.