Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-6C/21/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou Mgr. Michaelou Janečkovou v spore žalobcu: O. Š., C.. XX.XX.XXXX, S. O. XX, XXX XX S., zastúpeného: JUDr. Gabriel Bleho, advokát, so sídlom Martinčekova 16, 821 09 Bratislava proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Sociálnou poisťovňou, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava,

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.05.2018 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 596,- EUR s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný sa neoprávnene obohatil na jeho účet o sumu 341,- EUR a neoprávnene ho exekvoval o sumu 557,- EUR (pričom mal zaplatiť len 216,- EUR), čím zaplatil exekučné poplatky 180,- EUR, bankové poplatky 75,- EUR. Tým mu žalovaný spôsobil škodu 596,- EUR. Rozhodnutie žalovaného bolo Najvyšším súdom zrušené, následne aj rozsudkom krajského súdu. Vec bola vrátená na ďalšie konanie žalovanému. Nakoľko bolo zrušené rozhodnutie, na základe ktorého mu žalovaný spôsobil škodu 596,- EUR, žalovaný mu má uvedenú sumu vrátiť. O to dňa 17.08.2017 požiadal. Žalovaný sa vyjadril, že uvedenú sumu nevráti.

3. Žalobca prostredníctvom podania zo dňa 20.08.2019 upresnil žalobný petit, podľa ktorého sa domáhal vrátenia exekvovanej sumy 341,- EUR, náhrady trov exekúcie vo výške 180,- EUR a bankových poplatkov vo výške 75,- EUR, t.j. celkovo 596,- EUR.

4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe uviedol, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava č. XXX-XXXXXXXXXX-V. zo dňa 18.04.2011 bolo žalobcovi predpísané poistné v sume 557,93 EUR, na základe odvolania žalobcu Sociálna poisťovňa, ústredie zrušila rozhodnutie rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-S. zo dňa 27.09.2011 a vec vrátila na ďalšie konanie. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava následne vydala rozhodnutie č. 700-XXXXXXXXXX-V. zo dňa 16.12.2011, ktorým bolo predpísané poistné 557,93 EUR. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 14852-3/2012 zo dňa 17.04.2012 prvostupňové rozhodnutie potvrdila a odvolanie zamietla. Žalobca sa následne na Krajskom súde v Bratislave domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí o poistnom. Krajský súd v Bratislave konanie uznesením, sp. zn. -69, , zastavil, uvedené rozhodnutie Najvyšší súd SR uznesením, sp. zn. zo dňa 28.07.2016 zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Bratislave rozsudkom, č.k.

-127, -127, -127 zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-S. zo dňa 17.04.2012 a vrátil na ďalšie konanie pre jeho nepreskúmateľnosť. Ústredie v súlade s názorom Krajského súdu v Bratislave rozhodnutím č. 8740-34/2017-BA/S zo dňa 30.11.2017 odvolanie žalobcu zamietlo. Žalobca nepodal odvolanie a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.12.2017. Rozhodnutie pobočky č. XXX-XXXXXXXXXX-V. zo dňa 16.12.2011 je právoplatné a zákonné, preto bol žalobca povinný uhradiť predpísané poistné 557,93 EUR. Právoplatnosťou rozsudku Krajského súdu v Bratislave došlo iba k zániku právoplatnosti rozhodnutia pobočky zo dňa 16.12.2011, ktoré nebolo právoplatné od 11.08.2017 do 14.12.2017, t.j. 4 mesiace. Počas tohto obdobia nebolo možné poistné vymáhať, čo žalovaný nerobil. Od 14.12.2017 do súčasnosti je rozhodnutie pobočky zo dňa 16.12.2011 znova právoplatné a zákonné, a preto nie je možné uznať vznik nároku žalobcu na náhradu škody. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 26.08.2020 ďalej uviedol, že nie je povinný vrátiť žalobcovi vymoženú sumu s výdavkami vzniknutými pri výkone rozhodnutia v sume 596,- EUR. Žalobca poistné neplatil riadne a včas, z dôvodu čoho bolo potrebné dlžné poistné vymôcť prostredníctvom exekúcie. Exekučným titulom bolo rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-V. zo dňa 16.12.2011, pričom výkon exekúcie prebehol správne v súlade s platnou právnou úpravou.

5. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 20.10.2020 uviedol, že krajský a Najvyšší súd vyhlásili exekúciu za nezákonnú, preto nemal platiť exekvovanú sumu.

6. Na pojednávaní konanom dňa 15.06.2021 súd uviedol, že žalobca správne neoznačil žalovaného v zmysle , podľa ktorého na strane žalovaného vždy vystupuje Slovenská republika v zastúpení konkrétnym orgánom. Z obsahu žaloby taktiež nevyplývalo, že by sa žalobca pred podaním žaloby domáhal predbežného prerokovania nároku na náhradu škody v zmysle Súd uviedol, že je potrebné, aby žalobca presne označil žalovaného v prípade škody spôsobenej pri výkone verejnej moci a taktiež, aby súdu doručil aj kópiu podania, ktorým sa domáhal predbežného prerokovania nároku na náhradu škody postupom podľa

7. Žalobca prostredníctvom podania zo dňa 10.05.2018 (doručeného súdu dňa 07.11.2022) označil žalovaného ako Slovenská republika - Sociálna poisťovňa, ústredie. V podaní zo dňa 15.09.2018 (rovnako doručenom súdu dňa 07.11.2022) opätovne uvádzal žalovaného ako Sociálna poisťovňa, ústredie. Zároveň v nadväznosti na uznesenie, č.k. -86, zo dňa 14.10.2022 žalobca odstránil vadu žaloby spočívajúcu v neurčitom petite v časti príslušenstva, a to tak že žiadal penále z omeškania vo výške 0,05% za každý deň omeškania odo dňa výzvy odoslanej žalovanému zo dňa 17.08.2017. Vzhľadom na rozpor v označení žalovaného subjektu žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 07.03.2024 výslovne uviedol, že žalovaným je Slovenská republika v zastúpení Sociálnou poisťovňou.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. (prvá strana), rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. -127, -127, -127 (prvá strana), výzva žalovanému na vrátenie sumy zo dňa 17.08.2017, list žalobcu k rozhodnutiu č. XXXXX-X/XXXX zo dňa 19.12.2017, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-S. zo dňa 25.10.2017, vyjadrenie k žiadosti o vrátenie sumy poistného zo dňa 08.09.2017, odpoveď Sociálnej poisťovne, emailová komunikácia so Sociálnou poisťovňou, pobočkou Bratislava zo dňa 28.03.2018, rozhodnutie SP, ústredie č. XXXX-XX/XXXX-S. zo dňa 30.11.2017, fotokópia obálky - vrátená zásielka adresovaná žalobcovi a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Uznesením Najvyššieho súdu SR, sp. zn. bolo zrušené uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.10.2014, č.k. -69, , a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

10. Krajský súd v Bratislave rozsudkom, č.k. -127, -127, -127 následne zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-S. zo dňa 17.04.2012 a vec vrátil na ďalšie konanie.

11. Žalobca prostredníctvom listov zo dňa 17.08.2017 a 19.12.2017 požiadal Sociálnu poisťovňu o vrátenie neoprávnene vymoženej sumy.

12. Sociálna poisťovňa, ústredie listom zo dňa 08.09.2017 žalobcovi oznámila, že jeho žiadosti o vrátenie poistného nevyhovuje.

13. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXXX-XX/XXXX-S. zo dňa 30.11.2017, právoplatným dňa 14.12.2017, zamietla odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava č. XXX-XXXXXXXXXX-V. zo dňa 16.12.2011 a napadnuté rozhodnutie bolo potvrdené. Zásielka sa vrátila ako neprevzatá.

14. Právny zástupca žalobcu v rámci svojho prednesu uviedol, že žalobca vytýka Sociálnej poisťovni, že ho neoprávnene dala exekvovať. Príslušnú sumu zaplatil, pričom Sociálna poisťovňa uvádzala, že došlo k zlému označeniu špecifického symbolu. Z uvedeného dôvodu tieto platby zle zaradila, a teda následne dlžnú sumu od neho neoprávnene vymáhala v exekučnom konaní, čím sa mu navýšili jeho výdavky. Z uvedeného dôvodu žalobca žiadal vrátiť vymoženú sumu.

15. Poverený zástupca žalovaného vo svojom prednese uviedol, že žalobcovi bolo rozhodnutím zo dňa 16.12.2011 spojeným s druhostupňovým rozhodnutím zo dňa 17.04.2012 predpísané poistné, ktoré bolo z časti exekučne vymožené. Druhostupňové rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku podaného žalobcom zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.06.2017. Žalovaný po vrátení veci súdom rozhodol znova dňa 30.11.2017 tak, že rozhodnutie zo dňa 16.12.2011 opätovne potvrdil a toto rozhodnutie je právoplatné aj v súčasnosti. Skutočnosť, že v priebehu konania došlo k zrušeniu druhostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 17.04.2012, neznamená, že povinnosť žalobcu na zaplatenie poistného zanikla. Táto skutočnosť mala za následok iba to, že prvostupňové rozhodnutie zo dňa 16.12.2011 nebolo od 11.08.2017 do 14.12.2017 právoplatné. Novým druhostupňovým rozhodnutím zo dňa 30.11.2017 bola prvostupňovému rozhodnutiu právoplatnosť prinavrátená, a to platí aj v súčasnosti. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol povinný zaplatiť poistné predpísané právoplatným rozhodnutím zo dňa 16.12.2011 a zaplatením poistného mu tak nemohla vzniknúť žiadna škoda. To, že žalobca poistné nezaplatil dobrovoľne, a preto bolo potrebné využiť exekučné vymáhanie, ktoré bolo pre

žalobcu finančne náročnejšie, nemôže byť na ťarchu žalovaného. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd žalobu zamietol.

16. Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím; nesprávnym úradným postupom.

17. Podľa § 4 ods. 1 písm. i) cit. zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom.

18. Podľa § 6 ods. 1, 2 cit. zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

19. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) .

20. Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

21. Podľa o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia.

22. Predmetom konania bola náhrada škody spôsobená pri výkone verejnej moci podľa V tomto druhu súdnych sporov prislúcha pasívna vecná legitimácia štátu. Žalobca pôvodne označil žalovanú stranu ako Sociálna poisťovňa, ústredie. Uzneseniami, č.k. -13 zo dňa 14.09.2018, č.k. -86 zo dňa 14.10.2022 a na pojednávaní dňa 15.06.2021 súd vyzval žalobcu, aby riadne označil žalovaného na účely konania, v ktorom uplatňuje nároky v zmysle Dňa 07.11.2022 žalobca doručil dve podania, kedy v prvom z nich datovanom dňa 10.05.2018 označil žalovaného ako Slovenskú republiku - Sociálnu poisťovňu, ústredie a vzápätí v podaní datovanom dňa

15.09.2018 žalovaného opätovne označoval ako Sociálnu poisťovňu, ústredie. Vzhľadom na uvedený rozpor právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 07.03.2024 výslovne uviedol, že žalovaným má byť Slovenská republika zastúpená Sociálnou poisťovňou.

23. Žalobca považoval za nezákonné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, resp. jej následný postup, kedy došlo k exekučnému vymáhaniu predpísaného poistného. Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia. Z uvedeného dôvodu súd považoval Sociálnu poisťovňu za orgán, ktorý má v tomto konaní konať v mene štátu v zmysle

24. Žalobca bol v priebehu konania rovnako vyzývaný, aby súdu predložil potvrdenie preukazujúce, že došlo k predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody, ktoré predstavuje obligatórnu podmienku úspešného uplatnenia nároku na súde. Žalobca v priebehu konania takého potvrdenie súdu nepredložil. Na pojednávaní konanom dňa 07.03.2024 poverený zástupca žalovaného uviedol, že k predbežnému prerokovaniu nároku dodatočne došlo, o čom predložil k nahliadnutiu oznámenie o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody zo dňa 11.08.2021, v zmysle ktorého žalovaný neuznal poškodeným uplatnený nárok na náhradu škody podľa

25. Žalobca sa domáhal náhrady škody v sume 596,- EUR, ktorá pozostávala z neoprávnene vymoženej sumy vo výške 341,- EUR, náhrady trov exekúcie vo výške 180,- EUR a bankových poplatkov vo výške 75,- EUR. Za účelom preukázania dôvodnosti uplatneného nároku predložil súdu uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. (prvú stranu) a rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. -127, -127, -127 (prvú stranu). Z vykonaného dokazovania, najmä z odôvodnenia právoplatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 8740-34/2017-BA/ S zo dňa 30.11.2017 bolo zistené, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava vydala rozhodnutie č. 700-0250758611-GC04/2011 zo dňa 16.12.2011, ktorým bolo žalobcovi predpísané poistné v sume 557,93 EUR. Následne na základe odvolania žalobcu Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 14852-3/2012-BA zo dňa 17.04.2012 prvostupňové rozhodnutie potvrdila a odvolanie zamietla. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 14852-3/2012-BA bolo žalobcom napadnuté správnou žalobou. Krajský súd v Bratislave najskôr rozhodnutím, č.k. -69, , zo dňa 22.10.2014 konanie zastavil. Prvotné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave bolo uznesením Najvyššieho súdu SR, sp. zn. (prvá strana uznesenia predložená žalobcom) zrušené a vrátené na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave následne opätovne vec prejednal a rozsudkom, č.k.

-127, -127, -127 zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 14852-3/2012-BA zo dňa 17.04.2012 a vec vrátil na ďalšie konanie. Sociálna poisťovňa, ústredie v novom rozhodnutí vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava č. 700-0250758611-GC04/2011 zo dňa 16.12.2011 týkajúcemu sa predpísania poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie opätovne zamietla odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie pobočky Bratislava potvrdila. Nové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 30.11.2017 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.12.2017.

26. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, ako zodpovednosti objektívnej, je kumulatívne splnenie podmienok, ktorými sú existencia nezákonného rozhodnutia, prípadne nesprávneho úradného postupu, existencia majetkovej škody a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom). V zmysle súdnej praxe zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu môže byť daná len vo vzťahu k takému rozhodnutiu, ktoré bolo zrušené alebo zmenené až po nadobudnutí právoplatnosti.

stanovuje tri základné podmienky, pri splnení ktorých možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej protiprávnym, resp. nezákonným rozhodnutím, a to protiprávnosť rozhodnutia, právoplatnosť rozhodnutia a vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca považoval za nezákonné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava č. 700-0250758611-GC04/2011 zo dňa 16.12.2011, ktorým došlo k predpísaniu poistného v sume 557,93 EUR. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal riadny opravný prostriedok. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zamietajúce odvolanie bolo Krajským súdom v Bratislave zrušené a vrátené na ďalšie konanie. Sociálna poisťovňa, ústredie následne v súlade s názorom Krajského súdu v Bratislave opätovne rozhodla o odvolaní žalobcu proti napadnutému rozhodnutiu pobočky Bratislava, pričom odvolanie bolo zamietnuté. V poradí druhé rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.12.2017, pričom v konaní nebolo preukázané ani tvrdené, že by bolo následne napadnuté správnou žalobou. Keďže rozhodnutie, ktorým bolo žalobcovi predpísané poistné v sume 557,93 EUR, nebolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, nie je naplnený základný predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to existencia nezákonného rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu je bezpredmetné zaoberať sa existenciou ďalších predpokladov potrebných pre vznik zodpovednosti štátu za škodu.

27. Žalobca vo svojich písomných podaniach uvádzal, že Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd SR vyhlásili exekúciu za nezákonnú, preto nemal platiť exekvovanú sumu. Rozhodnutia KS v Bratislave a NS SR, ktorých prvé strany žalobca predložil súdu, sa však zákonnosťou exekúcie nezaoberali. Z publikovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 28.07.2016 bolo zistené, že došlo iba k zrušeniu uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. októbra 2014, č.k. -69, , , ktorým bolo zastavené konanie o správnej žalobe žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie. Najvyšší súd SR sa tak vo svojom rozhodnutí zaoberal postupom Krajského súdu v Bratislave, keď konanie o správnej žalobe zastavil a nie exekúciou vedenou Sociálnou poisťovňou. Krajský súd v Bratislave následne rozsudkom, č.k. -127, -127, -127 zo dňa 28.06.2017, ktorý je verejne publikovaný, zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 14852-3/2012-BA zo dňa 17.04.2012 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že medzi účastníkmi konania bolo sporné, či bol žalobca v čase uhrádzania platieb, na ktoré poukazuje, povinný uvádzať špecifický symbol. V ďalšej časti odôvodnenia krajský súd uviedol, že žalovaný riadne neodôvodnil svoj postup, na ktoré platby poistného, v akej sume a za aké poistné obdobie, ich rozdelil. Žalovaný (Sociálna poisťovňa, ústredie) mal vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby z neho bolo zrozumiteľné, na ktoré platby poistného, v akej sume a za aké poistné obdobie žalobcom uhradené sumy poistného rozdelil. K uvedenému Sociálna poisťovňa, ústredie pristúpila, keď následne opätovne zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie pobočky Bratislava č. 700-0212582511-GC04/11 zo dňa 16.12.2011. Nie je tak pravdou, že by Najvyšší súd SR a Krajský súd v Bratislave vyhlásili exekúciu za nezákonnú, ako sa žalobca nesprávne domnieva, a teda že by žalovaný núteným výkonom rozhodnutia získal na úkor žalobcu neoprávnený majetkový prospech, resp. že by mu mal spôsobiť škodu.

28. Na pojednávaní žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že došlo k zlému označeniu špecifického symbolu, Sociálna poisťovňa z uvedeného dôvodu platby zle zaradila, a teda následne dlžnú sumu od neho neoprávnene vymáhala v exekučnom konaní, čím sa mu navýšili jeho výdavky. Otázkou použitia špecifického symbolu a odôvodnením, ktoré platby poistného, v akej sume a za aké obdobie boli žalobcom uhradené, sa žalovaný zaoberal vo svojom rozhodnutí č. 8740-34/2017-BA/S zo dňa 30.11.2017 v intenciách právneho názoru - 7 -

vysloveného Krajským súdom v Bratislave. Toto rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť a nebolo napadnuté správnou žalobou. Uvedená námietka žalobcu tak neobstojí.

29. Pokiaľ žalobca považoval postup žalovaného, kedy došlo na základe právoplatného exekučného titulu k nútenému výkonu rozhodnutia (exekúcii), za nesprávny úradný postup, v tomto smere súd uvádza, že zákonodarca podáva iba demonštratívny výpočet toho, čo sa považuje na účely za nesprávny úradný postup orgánu štátu, a to napr. v ustanovení zákona. Tento pojem teda nie je výslovne definovaný v snahe pokryť čo najširší okruh pochybení pri výkone verejnej moci. Za výkon verejnej moci je však nutné považovať rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb. Žalobcovi bolo predpísané poistné v sume 557,93 EUR rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, ktoré bolo v konečnom dôsledku potvrdené rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.12.2017. Pokiaľ na základe vykonateľného rozhodnutia povinný dobrovoľne nesplní uloženú povinnosť, oprávnený má právo iniciovať nútený výkon rozhodnutia. Žalobca súdu nepredložil žiadne rozhodnutie, z ktorého by vyplývala nezákonnosť exekúcie vedenej žalovaným proti žalobcovi. Z uvedeného dôvodu žalovaný svojím postupom neporušil žiadnu právnu povinnosť, a preto na strane štátu nemohla vzniknúť zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

30. Pre úplnosť súd uvádza, že žalobca predložil aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 13129-6/2017-BA zo dňa 25.10.2017, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava č. 700-0218719813-GC04/13 zo dňa 22.10.2013 vo veci predpísania penále. Išlo však o iné rozhodnutie ako rozhodnutie týkajúce sa predpísania poistného, ktoré bolo aj predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, a preto sa týmto rozhodnutím tunajší súd bližšie nezaoberal. Aj samotný žalobca v žalobe uvádzal, že rozhodnutie žalovaného, na základe ktorého mu vznikla škoda, bolo Najvyšším súdom a Krajským súdom v Bratislave zrušené. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie o predpísaní poistného, ktoré žalobca považoval za nezákonné a nie rozhodnutie o predpísaní penále.

31. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia súd vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú, a preto ju v celom rozsahu zamietol.

32. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa . Žalovaný mal v konaní plný úspech, a preto by mu prislúchal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.