Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-174-2019.pdf
PDF · 85.02 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/174/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: L., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - J. zastúpenej advokátkou JUDr. Luciou Danišovičovou, Drieňová 1/D, Bratislava a otec - PS. o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Maloletá L. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej L. výživným vo výške 150,-€ mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletej, vždy do 10-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 1.12.2019.
Zročné výživné za obdobie od 1.12.2019 do 30.6.2020 vo výške 770,-€ súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 50,-€ spolu s bežným výživným k rukám matky maloletej, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.
Styk otca s maloletou sa n e u p r a v u j e .
Súd vo zvyšku návrh matky z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 29.11.2019 žiadala matka o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej L. tak, aby bola zverená do jej osobnej starostlivosti a otec aby bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 250,-€ mesačne od 1.12.2019. Neskôr zmenila návrh a žiadala určiť vyživovaciu povinnosť otca vo výške 250,-€ mesačne od 1.12.2016 s tým, aby bol otec zaviazaný zaplatiť zročné výživné v troch rovnakých splátkach k poslednému dňu kalendárneho štvrťroka od vykonateľnosti rozsudku. Tiež žiadala, aby maloletú zastupovala a spravovala jej majetok a styk otca s maloletou žiadala neupraviť. Návrh odôvodnila tým, že s otcom nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2012 a následne od marca 2013 bol otec vzatý do vyšetrovacej väzby, pričom bol odsúdený na výkon trestu odňatia slobody na 8,5 roka. Po jeho prepustení z výkonu trestu sa pokúsili fungovať opäť v spoločnej domácnosti, ale utvrdili sa v tom, že to nie je možné. Počas celej doby výkonu trestu otec prispieval na dcéru v sume od 5,50 € do 20,-€ mesačne a ona zabezpečovala teda potreby maloletej sama. V doplnenom návrhu uviedla, že má za to, že otec doposiaľ zastupovanie maloletej nevykonával, nemá ho zosobnené, nepozná potreby maloletej, preto nie je predpoklad, že by maloletú zastupoval tak, aby to bolo v jej prospech. Tiež nemá osvojené schopnosti spravovať cudzí majetok, preto žiadala, aby tieto práva boli zverené výlučne jej. K uplatnenému nároku na priznanie výživného spätne 3 roky od podania návrhu uviedla, že má za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V tom čase sa otec nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, nemal žiaden majetok, ktorý by mohol speňažiť, preto akýkoľvek návrh na určenie výživného podaný v tom období, by fakticky nesplnil svoj účel, keďže výživné by otec neuhrádzal.
2. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril. Na pojednávaní uviedol, že súhlasí s tým, aby bola maloletá zverená na osobnej starostlivosti matke ako aj s tým, aby ju matka zastupovala a spravovala jej majetok. K navrhnutému výživnému uviedol, že by táto suma bola pre neho likvidačná a v súčasnosti by bol schopný na dcéru platiť maximálne 150,-€ mesačne. Tiež súhlasil s tým, aby styk s maloletou ostal neupravený.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s príjmami rodičov, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Rodičia nie sú manželia a zhodne uviedli, že nežijú v spoločnej domácnosti.
5. Matka vo výpovedi uviedla, že s otcom nežijú v spoločnej domácnosti od 5.10.2012, kedy sa ona s dcérou odsťahovala, pričom pár mesiacov nato otca zobrali do vyšetrovacej väzby a následne bol odsúdený. Po rozchode nežiadala o určenie výživného, pretože bol otec vo väzbe a teda vymôcť od neho nejaké výživné bolo nemožné. Počas jeho výkonu trestu odňatia slobody ho s dcérou navštevovali. Po prepustení z výkonu trestu otec prispel na dcéru v marci 2020 sumou 120,-€ a v apríli a v máji 2020 po 80,-€. Počas obdobia, kým bol otec vo výkone trestu, resp. od 1.12.2016 do 1.12.2019 otec na výživu dcéry prispel spolu sumou 616,46 € s tým, že výživné bolo posielané z výkonu trestu v rôznych sumách. Ďalej uviedla, že žije s dcérou sama, dcéra navštevuje 6.triedu ZŠ a výdavky má bežné s výnimkou výdavkov na nemeckého lektora, čo stojí od 100,- do 180,-€ ročne. Tiež uviedla, že je riadne zamestnaná a má príjem 1.800,- až 1.900,-€ mesačne netto.
6. Otec vo výpovedi potvrdil, že s matkou nežijú v spoločnej domácnosti od októbra, prípadne novembra 2012 a v marci 2013 bol vzatý do väzby. Vo výkone trestu odňatia slobody bol od 20.3.2013 do 20.10.2019, pričom po prepustení opäť bývali s matkou v spoločnej domácnosti a bývali spolu ako partneri. Partnermi boli aj počas výkonu trestu, keďže vždy keď mohol ísť na dovolenku alebo víkend, trávil čas v spoločnej domácnosti s matkou. V čase po prepustení z výkonu trestu sa s matkou dohodli, že zatiaľ si nebude hľadať prácu, pretože bolo potrebné prerobiť byt a až keď bolo všetko prerobené, zamestnal sa. Potvrdil, že po prepustení z výkonu trestu nemal žiadne peniaze, preto všetko hradila matka. Od 1.12.2019 sa zamestnal vo firme, kde pracuje až doteraz a zarobí asi 480,-€ mesačne netto. V januári 2020 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti a v súčasnosti býva v byte, ktorý patrí jeho matke. K svojim majetkovým pomerom uviedol, že nemá absolútne nič, 7 rokov bol vo výkone trestu odňatia slobody a teraz sa potrebuje postupne z toho dostať. Potrebuje pracovať a zarábať a vo firme mu sľúbili, že mu postupne zvýšia plat, ale teraz skoro 3 mesiace nepracoval, keďže pracuje ako biletár v herni, ktorá bola zatvorená. K výpovedi dodal, že bol takmer 3 roky s dcérou na materskej dovolenke a podľa neho má s dcérou vynikajúci vzťah, matka ho spolu s dcérou navštevovali aj vo výkone trestu odňatia slobody a keď bola matka nedávno na operácii, bola dcéra u neho. Tiež dodal, že ho veľmi mrzí, že nemôže dať dcére viac, ale skutočne sa mu práca hľadá ťažko, pretože má záznam v registri a nevítajú ho zamestnávatelia s otvorenou náručou. K svojim záväzkom uviedol, že mal 2 exekúcie, jednu vo výške 1.000,-€, ktorú už zaplatil a druhú spláca po 180,-€ mesačne s tým, že ide o exekúciu tiež asi vo výške 1.000,-€. Náklady na bývanie, ktoré má, platí jeho mama, pretože skutočne nemá z čoho a postupne, keď bude mať lepšiu prácu, mame všetko vráti. Užíva 25-ročné auto, ktoré patrí jeho krstnej mame, ale náklady na benzín hradí sám.
7. Kolízny opatrovník uviedol, že je vždy najlepšie, keby sa rodičia vedeli dohodnúť aj o výživnom, keďže ostatné medzi nimi sporné nie je. Je najlepšie, keď otec platí dostatočné výživné, ale ak to skutočne nie je možné, je potrebné brať na to ohľad a dopriať otcovi viac času, aby sa zo situácie, v ktorej bol, spamätal.
8. Z listinných dôkazov vyplýva, že matka je zamestnaná a jej príjem v období od novembra 2018 do októbra 2019 bol 1.721,13 € priemerne mesačne netto a v období od novembra 2019 do apríla 2020 dosiahla príjem 2.076,30 € priemerne mesačne netto.
9. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že otec je tiež riadne zamestnaný a jeho príjem v období od decembra 2019 do apríla 2020 bol 531,77 € priemerne mesačne netto.
10. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú.
11. V školskom roku 2019/2020 maloletá Nikita navštevuje 6. triedu základnej školy.
12. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
16. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a nehospodária spoločne a teda úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej je odôvodnená. Otec súhlasil s návrhom matky v časti zverenia maloletej, v časti zastupovania a správy majetku maloletej ako aj v časti úpravy styku. Preto súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a styk otca s maloletou ostal neupravený. Otázka výšky vyživovacej povinnosti ako aj počiatku určenia bola medzi rodičmi sporná. Vyhodnotiac vykonané dokazovanie súd ustálil vyživovaciu povinnosť otca vo výške 150,-€ mesačne, pričom zohľadnil najmä vek maloletej, ako aj jej potreby, ktoré sa výrazným spôsobom nelíšia od potrieb detí v podobnom veku. Určené výživné vo výške 150,-€ mesačne zodpovedá kritériám rozhodným na jeho určenie, zodpovedá teda veku maloletej, ktorá zatiaľ navštevuje 2.stupeň základnej školy, ako aj príjmom rodičov. Vychádzajúc z príjmov oboch rodičov ako aj z aktuálnych možností a schopností otca má súd za to, že určené výživné je primerané. Preto súd návrh matky vo zvyšku zamietol. Vykonané dokazovanie súd považoval za dostatočné, preto zamietol návrh právnej zástupkyne matky na doplnenie dokazovania týkajúci sa uloženia povinnosti otcovi preukázať, ako si hľadal zamestnanie a vyžiadať výpis z účtu hráča v spoločnosti V.. Súd nepovažoval za potrebné vykonať takéto dôkazy, keďže otec si prácu našiel, i keď s nižším príjmom, ale zamestnal sa takmer ihneď po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. K návrhu právnej zástupkyne matky na zisťovanie účtu hráča v stávkovej spoločnosti súd nevzhliadol žiaden dôvod. Z uvedených dôvodov súd oba návrhy na doplnenie dokazovania zamietol a opäť konštatuje, že určené výživné je primerané.
18. Čo sa týka určenia počiatku vzniku vyživovacej povinnosti, súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa na určenie výživného spätne ku dňu 1.12.2016. Je potrebné zdôrazniť, že inštitút priznania spätného výživného pred podaním návrhu je inštitútom výnimočným, aby sa zabránilo možným špekuláciám a zneužívaniam takejto možnosti. Matka nepreukázala žiadnym spôsobom dôvody, ktoré jej bránili podať návrh na určenie výživného, resp. na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v čase, keď takýto nárok vznikol. Argument matky, resp. jej právnej zástupkyne, že podať takýto návrh v čase, keď bol otec vo výkone trestu odňatia slobody, by bol zjavne neúspešný, nie je možné považovať za argument vhodný, naopak, súd ho považuje za špekulatívny, nehovoriac o tom, že rodičia po návrate otca z výkonu trestu odňatia slobody obnovili na pár mesiacov spolužitie. Tak ako už bolo uvedené vyššie, priznanie spätného výživného je mimoriadnym inštitútom a na jeho aplikáciu nestačí len úvahy matky, že návrh podaný v tom čase by bol neúspešný. Podanie návrhu neskôr, pretože je to výhodnejšie z dôvodu, že na strane otca sú priaznivejšie podmienky, rovnako nie je dôvodom na priznanie spätného výživného.
19. Počiatok úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej bol ustálený dňom 1.12.2019, t.j. prvým dňom mesiaca nasledujúcom po podaní návrhu, tak ako pôvodne žiadala matka. Vzhľadom k tomu, že otec na výživu maloletej neprispieval dostatočne, vznikol mu na výživnom za obdobie od 1.12.2019 do 30.6.2020 dlh vo výške 770,- €. Tento dlh vznikol za 7 mesiacov, počas ktorých mal otec zaplatiť sumu 1.050,- € (7x 150,-€), ale zaplatil iba sumu 280,-€, (1x 120,-€ a 2x 80,-€), ktorú mu súd do zročného výživného započítal. Zároveň súd povolil otcovi dlh vo výške 770,-€ splácať v primeraných mesačných splátkach v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na výšku jeho príjmu.
20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).