Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4T-14-2020.pdf
PDF · 93.13 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-4T/14/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou na hlavnom pojednávaní dňa 15. 06. 2020 v Revúcej, takto
rozhodol:
Obžalovaný
B. T., D.. XX.XX.XXXX S. F., trvale bytom F. N. Č.. XXX, Okres F., slobodný, bez zamestnania, toho času vo väzbe v ÚVV Banská Bystrica,
u z n á v a s a z a v i n n é h o ,
že
v presne nezistenom období od roku 2017 do 01.10 hod. dňa 22.01.2020 v obci F., časť F. N. v rodinnom dome č. XXX pod vplyvom alkoholu svojej matke S. T., D.. XX.XX.XXXX opakovane takmer každý deň vulgárne nadával, udieral ju dlaňou po tvári a po ramenách, minimálne raz ju kopol do nohy, opakovane ju vyháňal z domu, minimálne jedenkrát jej vylial polievku a jogurt na hlavu, pričom poškodená zo strachu pred ním viackrát ušla k svojim príbuzným, agresívnym správaním u nej vyvolával strach a stres, naposledy dňa 21.01.2020 v čase asi o 16.00 hod. pod vplyvom alkoholu na schodoch pred domom strčil do svojej matky S. T. a povedal jej, aby vypadla z domu preč, čo poškodená aj spravila, pričom uvedenými konaniami nespôsobil poškodenej S. T. zranenia, ktoré by si vyžadovali lekárske ošetrenie,
t e d a
blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, spôsobením rán, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie, bezdôvodným odopieraním bývania a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
č í m s p á c h a l
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona.
rozhodol:
podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri zistení jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, a podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam trest odňatia slobody vo výmere 4 roky 8 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/, písm. d/, ods. 4 Trestného zákona súd obžalovanému u k l a d á ústavné ochranné protialkoholické liečenie.
Podľa § 74 ods. 2 Trestného zákona ochranné liečenie potrvá, kým to vyžaduje jeho účel.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal na obžalovaného B. T. obžalobu za skutok, ktorým mal naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný odpovedal "áno" na otázky
- podľa § 333 ods. 3 písm. c/ Tr. poriadku, či rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu,
- podľa § 333 ods. 3 písm. d/ Tr. poriadku, či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
- podľa § 333 ods. 3 písm. f/ Tr. poriadku, či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona,
- podľa § 333 ods. 3 písm. g/ Tr. poriadku, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený za vinu a
- podľa § 333 ods. 3 písm. h/ Tr. poriadku, či sa priznal dobrovoľne a uznal vinu za spáchaný skutok, ktoré sa v obžalobe kvalifikuje ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Prokurátor Okresnej prokuratúry navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku, kladeného mu za vinu, rovnako tak obhajca obžalovaného. Súd prijal uvedené vyhlásenie obžalovaného, ktorému nasvedčujú aj ďalšie dôkazy zadovážené v prípravnom konaní a zároveň vyhlásil, že nevykoná dokazovanie súvisiace s priznaným skutkom a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a výrokom o ochrannom opatrení.
Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného, súd ho uznal vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Znaleckým posudkom O.. O. O., A.. znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatrie mal súd ďalej preukázané, že vyšetrenie obžalovaného poukazuje na diagnózu Poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu T. XX.X A. O. -XX revízie a to v jej terminálnom IV. štádiu podľa Jellineka. Obžalovaný pije od svojich 17 rokov, v partii i sám, vždy keď je príležitosť piť. Alkohol mu chutí. Opíja sa, nevie piť kontrolovane, znesie menej vypiť, mieša. Pije na lačno na poprávku po vytriezvení,
má opakované okienka na dianie v opitosti. Bol v minulosti dvakrát psychiatricky liečený za účelom zastavenia alkoholického ťahu, neabstinuje. Pitie sa stalo jeho životným štýlom. Je pitím zdevastovaný, jeho osobnosť je zdegenerovaná, má konfliktný vzťah s matkou, ktorú opitý verbálne a brachiálne napáda, týra. Motivácia prestať piť je len vo verbálnej rovine a v snahe dosiahnuť zmiernenie trestu. Užívanie iných psychoaktívnych látok, či zneužívanie liekov zistené nebolo. Nehrá na automatoch. Ovládacie schopnosti obžalovaného neboli v čase skutku patologicky zmenené. Opitosť si navodil sám a vedome, tak ako už opakovane predtým. Jeho rozpoznávanie schopnosti nie sú a neboli ani v čase skutku chorobne (patologicky) zmenené. V čase skutku, ako aj v súčasnosti dostatočne chápal a chápe zmysel trestného konania. Čo sa týka prognózy jeho prevýchovy, je otázne, či pri vzniknutej degradácii osobnosti dlhoročným pitím a chýbajúcej motivácii dokáže zmeniť svoj životný štýl a bude abstinovať. Pri alkoholcentralizácii záujmov a zmenenej hierarchii hodnotového systému sa nedá vylúčiť, že sa bude dopúšťať ďalšieho protispoločenského konania. Jeho pobyt na slobode zo psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný, netrpí psychózou. Avšak pod vplyvom psychoaktívnej látky, akou alkohol je, sa nebezpečné a nevyspytateľné konanie u alkoholom intoxikovaného jedinca nedá vylúčiť. Prípadný uvedený stav opitosti si ale zakaždým navodí sám a vedome. Na základe zistených okolností, znalkyňa obžalovanému odporučila, a to pri zistenej diagnóze závislosti od alkoholu, súdom nariadiť ústavnú ochrannú protialkoholickú liečbu.
Podľa správy o povesti z miesta bydliska obžalovaný býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou v rodinnom dome, ktorý vlastní jeho matka. V obci obžalovaný nevlastní hnuteľný ani nehnuteľný majetok. V komisii na ochranu verejného poriadku prejednávaný nebol. Na verejnosti sa správa slušne, ale ak požije alkoholické nápoje reaguje podráždene.
Podľa správy ÚVV s ÚVTOS Banská Bystrica bol do predmetného ústavu predvedený dňa 24.01.2020. Dňa 27.02.2020 bol zo zdravotných dôvodov eskortovaný do Nemocnice pre obvinených a odsúdených Trenčín a dňa 31.03.2020 bol eskortovaný späť do domovského ústavu. Vo výkone väzby nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný. Zo správy Nemocnice pre obvinených a odsúdených Trenčín ďalej vyplýva, že do ich zariadenia bol prijatý s diagnózou epilepsia. Stav bol natoľko vážny, že si vyžadoval jeho prechodné uvedenie do umelého spánku a umelú pľúcnu ventiláciu. Bolo u neho vyslovené podozrenie na zápal mozgových blán a časti mozgových štruktúr. Po liečbe bol v stabilizovanom stave preložený k materskému ústavu.
Obžalovaný má v registri trestov 1 záznam z roku 2002, týkajúce sa majetkovej trestnej činnosti, odsúdenie má zahladené a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. V registri priestupkov má 8 záznamov, jednak za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a jednak za priestupky proti verejnému poriadku. Podľa lustrácie v registri Generálnej prokuratúry SR proti obžalovanému nie je aktuálne vedené žiadne ďalšie trestné stíhanie.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, a to že sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal a svoje spáchanie úprimne oľutoval. V tejto súvislosti súd uvádza, že obžalovaný spáchanie prejednávaného trestného činu v zmysle podanej obžaloby v konaní pred súdom od začiatku nepopieral a tento v celom rozsahu priznával už v priebehu rozhodovania súdu o ďalšom trvaní jeho väzby, a rovnako tak aj v priebehu bezprostredne nasledujúceho hlavného pojednávania, kedy učinil vyhlásenie o uznaní viny. Ďalší sebakritický postoj obžalovaného k prejednávanej trestnej činnosti po prijatí vyhlásenia o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, prejav jeho úprimnej ľútosti počas záverečnej reči svojho obhajcu, a jeho následnú verbalizáciu počas vlastnej záverečnej reči, súd premietol do vzhliadnutia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona. Pokiaľ ide o zistenie priťažujúcich okolností, u obžalovaného nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Pri prevahe poľahčujúcich okolností súd v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona postupom podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona pristúpil k zníženiu hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu (7 rokov až 15 rokov) na 7 rokov až 12 rokov 4 mesiace.
Postupujúc ďalej podľa základných zásad ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona, zohľadňujúc pritom funkciu generálnej a individuálnej prevencie trestu, ktorá má predovšetkým zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestného činu tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, a vyjadrí aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, súd dospel k záveru, že by
použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody, hoci aj na úplne dolnej hranici vo výmere 7 rokov za zistených skutkových okolností, by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a minulo by sa zákonom sledovanému účelu trestu, ktorý podľa názoru súdu možno dosiahnuť aj trestnom kratšieho trvania, a to analogickým použitím ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, poukazujúc pritom na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017 (R 44/2017) (ďalej len „Stanovisko R 44/2017“), keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku učinil vyhlásenie o vinne zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktoré vyhlásenie obžalovaného bolo po klanom vyjadrení prokurátora súdom prijaté, čím sa obžalovaný nielen vzdal vykonávania dokazovania na hlavnom pojednávaní, ale jeho prijatím súčasne nastali účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku (tzn. neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny a obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie práva na obhajobu). Z odôvodnenia tohto stanoviska ďalej vyplýva, že potom je namieste, aby aj súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine mal možnosť pristúpiť na báze analógie a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. Keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o druhu a výmere treste, možnosť mimoriadneho zníženia trestu je tu preto ešte dôležitejšia. Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu.
Uvedenému korešponduje aj ústavné právo obžalovaného na rovnaké zaobchádzanie, keďže Trestný poriadok stanovuje len pravidlá, za ktorých prokurátor môže pristúpiť ku konaniu o dohode o vine a treste, a to aj po začatí hlavného pojednávania v konaní pred súdom za situácie, že podmienky pre jeho vykonanie splnené boli, a to aj dodatočne, neustanovuje však, že by tak prokurátor urobiť musel, o to viac za situácie, ako je tomu v konkrétnom prípadne, kedy prejednávanou trestnou činnosťou nebola spôsobená žiadna materiálna škoda ani k trvalej ujme na fyzickom či duševnom zdraví poškodenej, keď zo strohého stanoviska prokurátora nie je možné zistiť, prečo tak nekonal, hoci v konaní o dohode o vine a treste je možné pri treste odňatia slobody v zmysle ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Z odôvodnenia Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017 (Stanovisko R 44/2017) ďalej vyplýva, že na dotknuté priznanie (uznanie viny), ak je spojené s úprimným oľutovaním činu je možné ďalej prihliadnuť, ako na poľahčujúcu okolnosť, a to napriek mimoriadnemu zníženiu trestu, nakoľko poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona integruje aj iný (ďalší) obsahový prvok - úprimné oľutovanie činu (napr. pri využití práva záverečnej reči a posledného slova) a trest sa mimoriadne znižuje na základe podobnej, ale kvalitatívne odlišnej okolnosti - vytvorenia možnosti obvineným (obžalovaným) pre zjednodušený procesný postup (podobne je tomu pri dohode o vine a treste). Nejde teda o blokáciu z hľadiska ustanovenia § 38 ods. 1 Trestného zákona medzi poľahčujúcou okolnosťou a okolnosťou, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby.
Poukazujúc na uvedené, rešpektujúc tiež ústavné právo obžalovaného na rovnaké zaobchádzanie, teda rešpektovanie zákazu diskriminácie a znevýhodňovaniu oproti obdobným páchateľom trestnej činnosti, v dôsledku jeho postoja k spáchanej trestnej činnosti a jeho prejavenú úprimnú ľútosť vo vzťahu k nej aj učineným vyhlásením o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré bolo následne súdom prijaté, súd pristúpil k uloženiu trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu odňatia slobody ustanoveného Trestným zákonom zníženého o jednu tretinu, keďže za daných skutkových okolností, uloženie trestu odňatia slobody, hoci na úplne dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 7 rokov považoval za zjavne neprimerané. Účelu trestu sledovanému Trestným zákonom podľa názoru súdu zodpovedá uloženie trestu odňatia slobody zníženého o jednu tretinu pod dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody pri analogickom použití ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, a to vo výmere 4 roky a 8 mesiacov. Takto vymeraný nepodmienečný trest odňatia slobody vzhľadom už na uvedené okolnosti prípadu, osobu obžalovaného, jeho pomery, zdravotný stav a možnosť nápravy, súd považuje za dostatočný a spravodlivý, napĺňajúci účel trestu z pohľadu tak individuálnej ako aj generálnej prevencie.
Nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, súd ho preto zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Prihliadajúc tiež na závery znaleckého posudku znalkyne O.. O. O., A.., najmä diagnostikovanú poruchu psychiky a správania zapríčinenú užívaním alkoholu obžalovaným, zohľadňujúc skutočnosť, že ide o psychicky rozvinutú závislosť od alkoholu v jej terminálnom IV. štádiu podľa Jellineka, súd uložil obžalovanému aj ústavné ochranné protialkoholické liečenie, keďže pri alkoholcentrácii záujmov a zmenenej hierarchii hodnotového systému ťažko možno predpokladať, že v štádiu psychicky rozvinutej závislosti od alkoholu by obžalovaný dokázal bez dlhodobej a odbornej pomoci sám abstinovať.
Predmetný rozsudok neobsahuje výrok o náhrade škody, keďže poškodená, matka obžalovaného, S. T. si do skončenia vyšetrovania nárok na náhradu škody v trestnom konaní neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.