Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cb-34-2019.pdf
PDF · 135.96 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/34/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: EUROMONT TOP, s. r. o., Tallerova 4, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 885 931, zastúpeného Mgr. Petrom Rybánskym, advokátom, Farská 46, Nitra, o zaplatenie 719,72 eur, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti 27,84 eur z a s t a v u j e .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 687,24 eur v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu vo výške 5,84 eur z a m i e t a .
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 99 %, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 13. 02. 2019 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil sumu 719,72 eur s odôvodnením, že žalobca je verejnoprávna inštitúcia zriadená na základe zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu podľa ust. § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa ust. § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z. vo výške podľa ust. § 6 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. s periodicitou platenia úhrad mesačná v zmysle ust. § 7 zákona č. 340/2012 Z.z. Kontrolou úhrad žalobca zistil, že žalovaný ku dňu podania žaloby nezaplatil úhradu v zmysle zákona. Žalobca v zmysle ust. § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. písomnou výzvou zo dňa 28. 05. 2018 odoslanou hromadným elektronickým podacím hárkom EPH prostredníctvom elektronickej podateľne Slovenskej pošty, a.s. na adresu pre doručovanie písomností vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy, bol žalovaný povinný v zmysle ust. § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z. zaplatiť aj pokutu. Výška dlhu žalovaného je preukázaná ako „Nedoplatok“ v Prehľade predpisov a platieb, kde „Obdobie“ predstavuje rok a mesiac v štruktúre RRRRMM, „Predpis“ je mesačná výška úhrady podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. alebo nákladov na vymáhanie úhrady v zmysle ust. § 10 zákona č. 340/2012 Z.z. „Zostatok k úhrade“ je neuhradený zostatok pohľadávky žalobcu z „Predpisu“. V zmysle zákona predstavuje pohľadávka žalobcu sumu 719,72 eur (z toho istina vo výške 652,52 eur a pokuta vo výške 66,- eur podľa ust. § 10 zákona č. 340/2012 Z.z.) a zaplatené poštové sadzby vo výške 1,20 euro.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že vzniesol námietku premlčania, pričom v tejto súvislosti je na nárok žalobcu potrebné uplatniť premlčaciu dobu v trvaní 3 rokov aplikujúc ust. § 101 Občianskeho zákonníka a vo zvyšku žalovaný nárok, ktorý si ním žalobca uplatňoval treba podrobiť dôkladnému skúmaniu. Z prehľadu predpisov a platieb, priloženého k žalobnému návrhu vyplýva, že žalobca najskôr určil sadzbu vo výške 4,64 eur/mesačne a následne bez náležitého preverenia a odôvodnenia túto zvýšil na sumu 18,58 eur/mesačne. Zo žalobného návrhu nijako nevyplýva, či a ako žalobca skúmal oprávnenosť sadzby, resp. jej výšku, ktorú žiadal od žalovaného zaplatiť. Na základe uvedeného je nutné nárok žalobcu označiť za nepreukázaný a z veľkej časti za nedôvodný.
3. Žalobca k veci ešte uviedol, že zákonodarca v ust. § 9 ods. 4 zákona č. 340/2012 Z.z. ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť súčinnosti pri zisťovaní počtu zamestnancov rozhodujúceho pre určenie konkrétnej sadzby úhrady podľa ust. § 6 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. Podľa ust. § 6 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. platiteľ podľa § 3 písm. b) platí úhradu za každý aj začatý kalendárny mesiac 4,64 eura, ak zamestnáva od 3 do 9 zamestnancov a 18,58 eur, ak zamestnáva od 10 do 49 zamestnancov. Žalobca si preto zákonom predpokladaným postupom od Sociálnej poisťovni vyžiadal údaj o počte zamestnancov žalovaného a tento údaj v zmysle ust. § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z. zaradil do evidencie platiteľov. Z dôvodu enormného počtu platiteľov žalobca vedie spomenutú evidenciu platiteľov v elektronickej podobe. Výstupom z tejto evidencie je potom k žalobe priložený prehľad predpisov a platieb. Zákon iný spôsob zisťovania počtu zamestnancov žalobcovi neumožňuje, a preto žalobca musí vychádzať výlučne z týchto údajov. Podmienky (spôsob) poskytovania súčinnosti zo strany Sociálnej poisťovne na účely kontroly počtu zamestnancov platiteľa podľa ust. § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z. a na účely kontroly evidencie platiteľov podľa ust. § 6 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z. sú medzi žalobcom a Sociálnou poisťovňou upravené dohodou o poskytovaní súčinnosti zo dňa 01. 04. 2008 v znení jej dodatkov č. 1 a 2. V zmysle tejto dohody Sociálna poisťovňa poskytuje žalobcovi pravidelne údaje o zamestnancoch zamestnávateľov platiteľov úhrad v elektronickej podobe na nosiči záznamu a prevzatie poskytnutých dát sa potvrdzuje písomným preberacím protokolom. Na základe takejto súčinnosti poskytla žalobcovi aj údaje o počte zamestnancov žalovaného a podľa takto zisteného počtu zamestnancov bola stanovená príslušná sadzba úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom. Podľa ust. § 6 ods. 7 zákona č. 340/2012 Z.z. ak sa zníži počet zamestnancov rozhodujúci na určenie sadzby úhrady, nárok platiť nižšiu sadzbu úhrady vzniká platiteľovi od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po oznámení a preukázaní tejto zmeny. Zákonodarca teda preniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom rozhodujúceho počtu zamestnancov na platiteľov. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že pri určovaní výšky žalovanej sumy aplikoval správnu sadzbu úhrady v súlade s ust. § 6 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. Ak žalovaný chce spochybniť uplatnenie sadzby 4,64 eura, resp. sadzby 18,58 eur, tak by s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia mal uviesť počet zamestnancov, ktorý je podľa jeho tvrdenia správny a ktorý by odôvodňoval uplatnenie inej sadzby, a tento počet (svoje skutkové tvrdenie) by musel preukázať aj príslušnými dôkazmi. Žalovaný však neuviedol počet zamestnancov, ktorý by mal byť podľa neho správny a ktorý by odôvodňoval uplatnenie inej sadzby, ale takýto počet ani nepreukázal žiadnym dôkazom. Žalovaný neoznámil a nepreukázal žalobcovi zníženie počtu zamestnancov, ktoré by mu zakladalo nárok na platenie inej sadzby úhrady v zmysle ust. § 6 ods. 7 zákona č. 340/2012 Z.z. a preto bol žalobca povinný vychádzať z údajov poskytnutých Sociálnou poisťovňou, na základe ktorých bol uplatnený žalovaný nárok. Vzťah strán sporu je potrebné posudzovať podľa režimu Obchodného zákonníka. Podľa ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka sa spravujú aj záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Žalobca ako verejnoprávna inštitúcia spadá pod definíciu subjektu verejného práva pri zabezpečovaní verejných potrieb (verejnoprávneho televízneho a rozhlasového vysielania) a žalovaný vystupuje ako podnikateľ pri podnikateľskej činnosti, a preto je vzťah medzi žalobcom a žalovaným a tiež námietku premlčania potrebné posudzovať podľa ustanoví Obchodného zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené a námietku premlčania žalobca vzal žalobu čiastočne späť v rozsahu 27,84 eur. Po tomto späťvzatí sa žalobca domáhal platenia istiny vo výške 624,68 eur (za obdobie 01/2015 - 05/2018), pokuty vo výške 66 eur, poštovných sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,20 euro a náhrady trov konania. Podľa ust. § 8 zákona č. 340/2012 Z.z. kontrolu platenia úhrady vykonáva vyberateľ úhrady. Vzhľadom na to, že sa žalovaný sám neprihlásil do evidencie platiteľov, bol prihlásený na základe kontroly vykonanej žalobcom v januári 2015 a dňa 30. 04. 2015 mu bola zaslaná výzva na zaplatenie nedoplatku úhrady za služby poskytované žalobcom s uvedeným počtom zamestnancov. Výzva na zaplatenie nedoplatku úhrady za služby bola zaslaná na adresu EUROMONT TOP, s.r.o., Stromová 13, Bratislava. Ďalšie výzvy boli zaslané dňa 30. 04. 2015, 18. 04. 2016 a 28. 05. 2018, žalovaný na tieto výzvy nereagoval.
4. Podľa ust. § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa ust. § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa ust. § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
7. Podľa ust. § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Podľa ust. § 146 ods. 2 C.s.p. súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
9. V danom prípade došlo k čiatočnému späťvzatiu žaloby pred začatím pojednávania, s čím nebol potrebný súhlas žalovaného, a preto súd konanie v späťvzatej časti aj bez súhlasu žalovaného podľa ust. § 144, § 145 ods. 1 a 2 a § 146 ods. 1 a 2 C.s.p. zastavil.
10. Žalovaný k veci ešte uviedol, že žalobca ako vyberateľ úhrady pri uplatnení nároku pravdepodobne neprihliadal na jednotlivé zmeny zákona v období, za ktoré si uplatňuje nárok na zaplatenie koncesionárskych poplatkov, ktoré mali nepochybne vplyv na uplatnenie nároku a teda i samotnú vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní. Opätovne je nutné prisvedčiť zákonnému označeniu vyberateľa koncesionárskych poplatkov, ktorým je nepochybne žalobca. Zároveň je taktiež nutné prisvedčiť tomu, že žalovaný v zmysle príslušnej právnej úpravy napĺňa znaky definície platiteľa. Avšak k tomu, aby sa žalobca mohol úspešne domáhať priznania nároku v súdnom konaní, je potrebné naplnenie viacerých kumulatívnych podmienok, bez splnenia ktorých nie je možné sa úspešne domáhať priznania nároku na úhradu koncesionárskych poplatkov na súde. Je dôkazným bremenom žalobcu, ktorý ako inštitúcia verejného práva (ktorá je oprávnená vykonávať svoju činnosť výlučne „intra legam“) má predovšetkým plniť svoje povinnosti, ktoré jej ukladá zákon v aktuálnom znení (v čase vzniku pohľadávky), aby tento riadne preukázal splnenie zákonných podmienok pred podaním žalobného návrhu. Žalobca nepreukázal, od ktorého dňa eviduje žalovaného v zozname platiteľov koncesionárskych poplatkov. Uvedené zrejme úzko súvisí s povinnosťou žalobcu ako vyberateľa koncesionárskych poplatkov zaslať platiteľovi úhrad písomnú výzvu na úhradu nedoplatku v lehote 60 dní odo dňa, keď sa mal dozvedieť o nezaplatení koncesionárskych poplatkov. Ak žalobca tvrdil (čo zároveň preukazoval predloženými dohodami o spolupráci), že sú mu sociálnou poisťovňou priebežne zasielané (aktualizované) zoznamy zamestnancov všetkých zamestnávateľov, je nutné sa predovšetkým vysporiadať s otázkou, kedy sa žalobca pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol objektívne dozvedieť (resp. dozvedel) o nedoplatku žalovaného. Uvedenému pochopiteľne predchádza zaradenie žalovaného do zoznamu platiteľov, o čom žalobca nepredložil žiaden dôkaz. Žalobca k žalobe pripojil okrem iných taktiež elektronický podací hárok, ktorým sa snaží preukázať odoslanie výzvy na úhradu nedoplatku v zmysle zákona (v platnom znení ku dňu zasielania výzvy). Z uvedeného však nemožno ani pri najväčšej snahe dovodiť, či sa táto výzva vôbec dostala do sféry vplyvu žalovaného, čo by oprávňovalo žalobcu na podanie žaloby na súd. Taktiež ani z online sledovacieho systému zásielok poštového doručovateľa nemožno zistiť, či zásielka bola žalovanému doručená (z pripojeného online tracking systému Slovenskej pošty nie je možné dokonca potvrdiť ani existenciu samotnej zásielky). Poukazujúc na uvedené žalobca neuniesol dôkazné bremeno, najmä čo sa týka účastníctva jednotlivých strán sporu, na základe čoho je nutné žalovaný návrh ako predčasný (bez splnenia hmotnoprávnej podmienky) zamietnuť. Čo sa týka sadzby koncesionárskeho poplatku treba prihliadnuť na priložené zoznamy zamestnancov žalovaného, z ktorých vyplýva, že žalovaný v prípade, ak by ho žalobca ako vyberateľ koncesionárskych poplatkov riadne zaradil do evidencie platiteľov úhrad, bol povinný uhrádzať len základný poplatok vo výške 4,64 eura. Ustanovenie § 6 ods. 7 zákona č. 340/2012 Z.z., na ktorý odkazuje žalobca vo svojich podaniach (nevedno, či žalobca odkazuje na zákon v aktuálnom znení, alebo v časovej verzii), ktoré možno aplikovať výlučne v prípade, ak je platiteľ riadne a zákonným spôsobom zaradený do zoznamu platiteľov úhrad koncesionárskych poplatkov (čo však v tomto konaní nebolo preukázané). Uvedené je napokon logické, pretože v prípade, ak platiteľ úhrady nemá vedomosť o zaradení do zoznamu platiteľov úhrad podľa zákona, uvedené ustanovenie by bolo v zjavnom rozpore s Ústavou SR garantovaným právom vlastniť majetok. Žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach majúc zato, že sa na daný zmluvný vzťah vzťahuje trojročná premlčacia doba. V zmysle uvedeného je žalobný návrh nutne označiť za predčasný, bez preukázania vecnej legitimácie sporových strán a taktiež bez hmotnoprávnej opory v zákonných ustanoveniach, na základe čoho je nutné ho v celom rozsahu zamietnuť a žalobcu zaviazať k náhrade trov konania.
11. Súd na pojednávaní, konanom dňa 08. 06. 2020 pojednával v neprítomnosti žalobcu, nakoľko sa tento ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Na tomto pojednávaní nemal právny zástupca žalovaného ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd na uvedenom pojednávaní po jeho záverečnom vyjadrení vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. § 182 C.s.p. a odročil toto pojednávanie z dôvodu vyhlásenia rozhodnutia na termín 15. 06. 2020 s tým, že podľa § 219 ods. 2 C.s.p. súd rozsudok vo veci samej vyhlásil na tomto ďalšom pojednávaní.
12. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: výzvou na zaplatenie úhrady zo dňa 30. 04. 2015 spolu s prehľadom predpisov a platieb, výzvou na zaplatenie úhrady zo dňa 18. 04. 2016 spolu s prehľadom predpisov a platieb, výzvou na zaplatenie úhrady zo dňa 28. 05. 2018 spolu s prehľadom predpisov a platieb, podacím hárkom č. EPH128851703, dohodou o poskytovaní súčinnosti medzi žalobcom a Sociálnou poisťovňou zo dňa 16. 09. 2009 vrátane dodatku č. 2 zo dňa 14. 02. 2013, zoznamami pracovných pomerov zamestnancov žalovaného, výpisom z obchodného registra spoločnosti žalovaného, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov.
13. Žalobca (po čiastočnom späťvzatí) evidoval voči žalovanému pohľadávky vyplývajúce:
- z povinnosti žalovaného ako zamestnávateľa platiť úhrady za služby verejnosti poskytované v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania za obdobie od 01/2015 (vznik povinnosti žalovaného) do 05/2018, čo predstavovalo celkovo 10 mesiacov po 4,64 eura a 31 mesiacov po 18,58 eur,;
- z poštovného za výzvu z apríla 2015 v sume 1,15 euro,
- z poštovného za výzvu z apríla 2016 v sume 1,15 euro,
- z poštovného za výzvu z mája 2018 v sume 1,20 euro,
- zo zmluvnej pokuty v sume 66,- eur.
14. Žalobca je verejnoprávna inštitúcia zriadená na základe zákona č. 532/2010 Z.z.. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby podľa ust. § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. Žalovaný ku dňu podania žaloby nezaplatil úhradu v zmysle zákona za obdobie od februára 2015 do mája 2018. Žalobca písomnými výzvami zo dňa 30. 04. 2015, 18. 04. 2016 a 28. 05. 2018 odoslanými hromadným elektronickým podacím hárkom EPH prostredníctvom elektronickej podateľne Slovenskej pošty, a.s. na adresu pre doručovanie písomností vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy, pričom žalovaný nezaplatil úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy. Žalovaný zamestnáva viac ako troch zamestnancov.
15. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
16. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
17. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.
18. Podľa ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
19. Podľa ust. § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka na účely odseku 2 subjektom verejného práva je a) štátny orgán, b) obec, c) vyšší územný celok, d) právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4, e) združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva uvedených v písmenách a) až d).
20. Podľa ust. § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka právnická osoba podľa odseku 3 písm. d) je osoba založená alebo zriadená na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo obchodný charakter, a a) je úplne alebo z väčšej časti financovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d), b) je kontrolovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) alebo c) subjekt verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.
21. Podľa ust. § 261 ods. 5 Obchodného zákonníka na účely odseku 2 subjektom verejného práva sú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb, a to aj keď nespĺňajú podmienky podľa odsekov 3 a 4.
22. Podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
23. Podľa ust. § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej podobe.
24. Podľa ust. § 1 zákona č. 532/2010 Z.z. o rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 532/2010 Z.z.“) tento zákon upravuje postavenie, poslanie, úlohy a činnosť Rozhlasu a televízie Slovenska, jej orgánov a hospodárenie a financovanie Rozhlasu a televízie Slovenska.
25. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z.z. zriaďuje sa Rozhlas a televízia Slovenska ako verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len "vysielanie").
26. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z.z. rozhlas a televízia Slovenska je vysielateľom, 1) ktorého poslaním je poskytovať službu verejnosti v oblasti vysielania.
27. Podľa ust. § 20 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 532/2010 Z.z. príjmy Rozhlasu a televízie Slovenska sú: úhrada za služby verejnosti v oblasti vysielania poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska podľa osobitného predpisu, príspevok zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytnutý na základe zmluvy so štátom určený na uskutočnenie programov vo verejnom záujme, na uskutočnenie účelových investičných projektov alebo na úhradu výdavkov na zabezpečenie vysielania do zahraničia podľa § 5 ods. 1 písm. m).
28. Podľa ust. § 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona č. 340/2012 Z.z.“) tento zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len "úhrada").
29. Podľa ust. § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z. platiteľ úhrady (ďalej len "platiteľ") je zamestnávateľ, 4) ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov; na účely tohto zákona sa služobný úrad 5) posudzuje ako zamestnávateľ.
30. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.
31. Podľa ust. § 6 ods. 1 prvej vety zákona č. 340/2012 Z.z. platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac.
32. Podľa ust. § 6 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto podľa odseku 1 vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ podľa § 3 písm. a) oznámil a preukázal vznik skutočnosti podľa odseku 1.
33. Podľa ust. § 6 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. platiteľ podľa § 3 písm. b) platí úhradu za každý aj začatý kalendárny mesiac a/ 4,64 eura, ak zamestnáva od 3 do 9 zamestnancov, b/ 18,58 eur, ak zamestnáva od 10 do 49 zamestnancov, c/ 79,66 eur, ak zamestnáva od 50 do 249 zamestnancov, d/ 199,16 eur, ak zamestnáva od 250 do 999 zamestnancov, e/ 464,71 eur, ak zamestnáva 1 000 a viac zamestnancov.
34. Podľa ust. § 6 ods. 6 zákona č. 340/2012 Z.z. na určenie sadzby úhrady podľa odseku 5 je rozhodujúci počet zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu v prvý deň kalendárneho mesiaca, za ktorý sa táto úhrada platí. Ak sa úhrada platí jednorazovo za štvrťrok, polrok alebo rok, na určenie jej sadzby na celé obdobie, za ktoré sa úhrada platí, je rozhodujúci počet zamestnancov v prvý deň prvého kalendárneho mesiaca tohto obdobia.
35. Podľa ust. § 6 ods. 7 zákona č. 340/2012 Z.z. ak sa zníži počet zamestnancov rozhodujúci na určenie sadzby úhrady podľa odseku 5, nárok platiť nižšiu sadzbu úhrady vzniká platiteľovi podľa § 3 písm. b) po oznámení a preukázaní zmeny povinnosti platiť úhradu podľa § 9 ods. 6 písm. a a) od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po oznámení a preukázaní tejto zmeny, ak sa platí úhrada mesačne, b) po oznámení a preukázaní tejto zmeny od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia, za ktoré sa platí úhrada jednorazovo, ak sa platí úhrada jednorazovo za štvrťrok, polrok alebo rok.
36. Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.
37. Podľa ust. § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
38. Podľa ust. § 8 zákona č. 340/2012 Z.z. kontrolu platenia úhrady vykonáva vyberateľ úhrady.
39. Podľa ust. § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z. vyberateľ úhrady na účely výberu úhrady a kontroly platenia úhrady vedie evidenciu platiteľov. Evidencia platiteľov obsahuje dátum vzniku, zmeny a zániku povinnosti platiť úhradu, a ak ide o platiteľa podľa b) § 3 písm. b), ktorý je právnickou osobou, obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo organizácie, adresu na doručovanie písomností a počet zamestnancov rozhodujúci na určenie sadzby úhrady.
40. Podľa ust. § 9 ods. 6 zákona č. 340/2012 Z.z. platiteľ je povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady do 30 dní odo dňa, keď došlo k skutočnosti, a/ vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu a zároveň túto skutočnosť preukázať, b/ vznik alebo zánik oslobodenia od povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods. 1 a zároveň túto skutočnosť preukázať, c/ vznik nároku platiť úhradu len za jedno odberné miesto podľa § 6 ods. 1 a zároveň túto skutočnosť preukázať, d/ vznik, zmenu alebo zánik skutočnosti rozhodujúcej na určenie sadzby úhrady podľa § 6 ods. 3 a zároveň túto skutočnosť preukázať.
41. Podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady.
42. Podľa ust. § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.
43. Podľa ust. § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z. ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur.
44. Podľa ust. § 10 ods. 4 písm. a/ zákona č. 340/2012 Z.z. ak platiteľ podľa § 3 písm. b/ nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 33 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. a/.
45. Podľa ust. § 10 ods. 4 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z. ak platiteľ podľa § 3 písm. b) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 66 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. b).
46. Podľa ust. § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.
47. Podľa ust. § 12 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. platiteľ podľa § 3 písm. b) zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa považuje za platiteľa podľa § 3 písm. b).
48. Podľa ust. § 13 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. výber a vymáhanie úhrady, ktorú bol platiteľ podľa zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 532/2010 Z.z. povinný zaplatiť do 31. decembra 2012, ako aj vymáhanie iných pohľadávok, ktoré vznikli na základe nezaplatenia tejto úhrady, vykonáva od 1. januára 2013 Rozhlas a televízia Slovenska.
49. Podľa ust. § 13 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. na výber a vymáhanie úhrady a iných pohľadávok podľa odseku 1 sa vzťahuje tento zákon.
50. Podľa ust. § 13 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. pohľadávky podľa odseku 1 a príjmy Rozhlasu a televízie Slovenska získané vymožením pohľadávok podľa odseku 1 nepodliehajú výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov.
51. Podľa ust. § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
52. Podľa ust. § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
53. Podľa ust. § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
54. Podľa ust. § 387 ods. 1 Obch. Z. právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
55. Podľa ust. § 387 ods. 2 Obch. Z. premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
56. Podľa ust. § 388 ods. 1 Obch. Z. premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
57. Podľa ust. § 391 ods. 1 Obch. Z. pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
58. Podľa ust. § 391 ods. 2 Obch. Z. pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
59. Podľa ust. § 397 Obch. Z. ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
60. Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
61. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
62. Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia mal súd za to, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka súkromnoprávny záväzkový vzťah, z ktorého žalobcovi ako veriteľovi vzniklo právo na plnenie (pohľadávka) od žalovaného ako dlžníka a žalovanému ako dlžníkovi vznikla povinnosť splniť záväzok, a to všetko podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka zo skutočností uvedených v zákone, konkrétne v zákone č. 340/2012 Z.z., ktorý v ust. § 1 upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované navrhovateľom v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania od platiteľov, ktorým je podľa ust. § 3 tohto zákona fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome, alebo zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov; na účely tohto zákona sa služobný úrad posudzuje ako zamestnávateľ.
63. Nesporné v konaní bolo, že podľa ust. § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z. žalovaný vystupoval v záväzkovom vzťahu so žalobcom ako zamestnávateľ, z čoho vyplývalo, že do záväzkového vzťahu vstúpil ako podnikateľ podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka. Na druhej strane, žalobca v tomto záväzkovom vzťahu vystupoval podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z.z. ako právnická osoba zriadená týmto zákonom ako verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, poskytujúca službu verejnosti, podľa ust. § 20 ods. 1 písm. b) zákona č. 532/2010 Z.z. disponujúca príspevkom zo štátneho rozpočtu a ktorej členovia rady a generálny riaditeľ sú volení Národnou radou Slovenskej republiky. Na základe týchto skutočností bolo potrebné podľa ust. § 261 ods. 2 až 5 Obchodného zákonníka zo zákona vzniknutý záväzkový vzťah medzi stranami sporu definovať ako obchodný záväzkový vzťah, na ktorý sa použil právny režim Obchodného zákonníka, a podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj režim, resp. právna úprava Občianskeho zákona za predpokladu, že určité práva a povinnosti nebolo možné podriadiť úprave Obchodného zákonníka.
64. Podľa ust. § 8 zákona č. 340/2012 Z.z. kontrolu platenia úhrady vykonáva vyberateľ úhrady. Vzhľadom na to, že sa žalovaný sám neprihlásil do evidencie platiteľov, bol prihlásený na základe kontroly vykonanej žalobcom v januári 2015 a dňa 30. 04. 2015 mu bola zaslaná výzva na zaplatenie nedoplatku úhrady za služby poskytované žalobcom s uvedeným počtom zamestnancov. Výzva na zaplatenie nedoplatku úhrady za služby bola zaslaná na adresu EUROMONT TOP, s.r.o., Stromová 13, Bratislava. Ďalšie výzvy boli zaslané dňa 30. 04. 2015, 18. 04. 2016 a 28. 05. 2018, žalovaný na tieto výzvy nereagoval. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že žalovaný bol do evidencie platiteľov zaradený žalobcom dôvodne.
65. V konaní bolo podľa súdu aj napriek obrane žalovaného zákonne dané, že žalovanému vznikla povinnosť platiť úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom na mesačnej báze podľa ust. § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. tak, že úhradu za príslušný kalendárny mesiac bol žalovaný povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Pre určenie postavenia platiteľa úhrady zmysle zákona č. 340/2012 Z.z. nie je totiž rozhodujúce, či podnikateľský subjekt využíva alebo nevyužíva služby verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, čo nie je zákonnou podmienkou povinnosti platiť úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom. Zákon č. 340/2012 Z.z. v ust. § 3 písm. b) stanovuje ako podmienku zamestnávanie aspoň troch zamestnancov. V zmysle ust. § 3 zákona č. 340/2012 Z.z. platiteľ úhrady je zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov, na účely tohto zákona sa služobný úrad posudzuje ako zamestnávateľ.
66. Ust. § 9 ods. 4 zákona č. 340/2012 Z.z. ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť súčinnosti pri zisťovaní počtu zamestnancov rozhodujúceho pre určenie konkrétnej sadzby úhrady podľa ust. § 6 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. Podľa ust. § 6 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. platiteľ podľa ust. § 3 písm. b) platí úhradu za každý aj začatý kalendárny mesiac 4,64 eura, ak zamestnáva od 3 do 9 zamestnancov a 18,58 eur, ak zamestnáva od 10 do 49 zamestnancov. Žalobca si podľa názoru súdu zákonom predpokladaným postupom od Sociálnej poisťovni vyžiadal údaj o počte zamestnancov žalovaného a tento údaj v zmysle ust. § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z. zaradil do evidencie platiteľov, pričom výstupom z tejto evidencie bol k žalobe priložený prehľad predpisov a platieb k máju 2018. Zákon iný spôsob zisťovania počtu zamestnancov žalobcovi neumožňuje, a preto žalobca musí vyhádzať výlučne z týchto údajov. Podmienky (spôsob) poskytovania súčinnosti zo strany Sociálnej poisťovne na účely kontroly počtu zamestnancov platiteľa podľa ust. § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z. a na účely kontroly evidencie platiteľov podľa ust. § 6 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z. sú medzi žalobcom a Sociálnou poisťovňou upravené dohodou o poskytovaní súčinnosti zo dňa 01. 04. 2008 v znení jej dodatkov č. 1 a 2. V zmysle tejto dohody Sociálna poisťovňa poskytuje žalobcovi pravidelne údaje o zamestnancoch zamestnávateľov platiteľov úhrad v elektronickej podobe na nosiči záznamu a prevzatie poskytnutých dát sa potvrdzuje písomným preberacím protokolom. Na základe takejto súčinnosti poskytla žalobcovi aj údaje o počte zamestnancov žalovaného a podľa takto zisteného počtu zamestnancov bola stanovená príslušná sadzba úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom. Uvedené skutočnosti vyplývajú nielen z citovaných zákonných ustanovení, ale aj z dlhodobo zaužívanej súdnej praxe.
67. Ak sa zníži počet zamestnancov rozhodujúci na určenie sadzby úhrady, nárok platiť nižšiu sadzbu úhrady vzniká platiteľovi podľa ust. § 6 ods. 7 zákona č. 340/2012 Z.z. od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po oznámení a preukázaní tejto zmeny. Zákonodarca týmto preniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom rozhodujúceho počtu zamestnancov na platiteľov, v tomto prípade na žalovaného. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že pri určovaní výšky žalovanej sumy aplikoval žalobca správnu sadzbu úhrady v súlade s ust. § 6 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. Ak žalovaný mienil spochybňovať uplatnenie mesačnej sadzby 4,64 eura, resp. sadzby 18,58 eur, tak by s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia mal uviesť počet zamestnancov, ktorý by bol podľa jeho tvrdenia správny, a ktorý by odôvodňoval uplatnenie inej sadzby, a tento počet (svoje skutkové tvrdenie) by musel preukázať aj príslušnými dôkazmi. Žalovaný však súdu žiadnym dôkazom nepreukázal, že žalobcovi neuviedol počet zamestnancov, ktorý by mal byť podľa neho správny, a ktorý by odôvodňoval uplatnenie inej sadzby. Žalovaný neoznámil a nepreukázal žalobcovi zníženie počtu zamestnancov, ktoré by mu zakladalo nárok na platenie inej sadzby úhrady v zmysle ust. § 6 ods. 7 zákona č. 340/2012 Z.z., a preto bol žalobca povinný vychádzať z údajov poskytnutých Sociálnou poisťovňou, na základe ktorých bol uplatnený žalovaný nárok. Súd mal preto za to, že žalobcom uplatnený nárok vznikol z dôvodov vyššie uvedených, a preto bol z hmotnoprávneho hľadiska dôvodný. Súd, súc viazaný platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, preto nemal inú možnosť ako v zmysle aktuálne platného a účinného znenia príslušného zákona rozhodnúť v jeho zmysle a znení.
68. Nesporná bola v konaní aj výška úhrady žalovaného za služby verejnosti poskytované navrhovateľom, a to v sume 4,64 eura od februára 2015 do októbra 2015 podľa ust. § 6 ods. 5 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z., keďže v tomto období zamestnával žalovaný viac ako troch zamestnancov, ale menej ako desať, a v sume 18,58 eur od novembra 2015 do mája 2018 podľa ust. § 6 ods. 5 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z., keďže zamestnával viac ako desať zamestnancov, ale menej ako štyridsaťdeväť. Z uvedeného dôvodu táto úhrada predstavovala povinnosť žalovaného ako zamestnávateľa platiť úhrady za služby verejnosti poskytované v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania za obdobie od februára 2015 (vznik povinnosti žalovaného) do októbra 2015, čo predstavovalo celkovo 9 mesiacov po 4,64 eura a za obdobie od novembra 2015 do mája 2018, čo predstavovalo celkovo 31 mesiacov po 18,58 eur, a teda žalovanému vznikla za uvedené obdobie povinnosť zaplatiť úhrady za služby verejnosti navrhovateľovi v sume 620,- eur. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd nárok žalobcu na úhradu za služby verejnosti poskytnuté žalovanému v uvedenom období považoval za dôvodný v celom rozsahu, keďže bolo preukázané, že povinnosť platiť predmetné úhrady žalovaného v tomto období existovala podľa ust. § 3 písm. b) a § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z.
69. Rovnako za dôvodný považoval súd aj nárok žalobcu na pokutu v sume 66,- eur podľa ust. § 10 ods. 4 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z., nakoľko bolo nesporné, že po tom, ako bol žalovaným v dňoch 30. 04. 2015, 18. 04. 2016 a 28. 05. 2018 vyzvaný žalobcom na zaplatenie úhrad, s ktorými bol v omeškaní (doručenie výzvy zo dňa 28. 05. 2018 žalobca preukázal podacím hárkom č. EPH128851703), žalovaný žiadne úhrady nevykonal, na základe toho mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi podľa ust. § 10 ods. 4 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z. pokutu v sume 66,- eur.
70. Nesporné bolo v konaní aj to, že žalovaný bol žalobcom na zaplatenie dlžných úhrad vyzvaný v dňoch 30. 04. 2015, 18. 04. 2016 a 28. 05. 2018, pričom podľa ust. § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. je povinný žalovaný spolu s dlžnými úhradami zaplatiť žalobcovi aj poštovné. Nakoľko žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie predmetných úhrad, vyplatenia ktorých sa teda dôvodne domáhal uvedenými výzvami na zaplatenie, vznikol mu voči žalovanému nárok na poštovné za výzvu z apríla 2015 v sume 1,15 euro, za výzvu z apríla 2016 v sume 1,15 euro a za výzvu z mája 2018 v sume 1,20 euro, celkovo vo výške 3,50 eura, takže súd aj tento nárok žalobcu na poštovné v sume 3,50 eura považoval za dôvodný. Nakoľko žalobca toto poštovné už premietol do žalovanej istiny, čo mal súd preukázané zo znenia žalobcom predloženého prehľadu predpisov a platieb, nepriznal žalobcovi poštovné uplatnené za výzvu na zaplatenie dlžných úhrad zo dňa 28. 05. 2018, nakoľko si tento nárok na uvedené poštovné žalobca uplatnil dvakrát (prvýkrát si ho premietol do žalovanej istiny a druhýkrát ho samostatne požadoval v žalobe). Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol aj vo výške 1,20 euro ako duplicitne uplatnenému nároku žalobcu na zaplatenie poštovného zo dňa 28. 05. 2018.
71. Súd mal za to, že vzťah strán sporu je potrebné posudzovať podľa režimu Obchodného zákonníka. Podľa ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka sa spravujú aj záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Žalobca ako verejnoprávna inštitúcia spadá pod definíciu subjektu verejného práva pri zabezpečovaní verejných potrieb (verejnoprávneho televízneho a rozhlasového vysielania) a žalovaný vystupuje ako podnikateľ pri podnikateľskej činnosti, a preto je vzťah medzi žalobcom a žalovaným a tiež námietku premlčania potrebné posudzovať podľa ustanoví Obchodného zákonníka. Z uvedeného dôvodu posudzoval súd aj námietku premlčania žalovaného, ktorú vyhodnotil ako dôvodnú v časti nároku na platenie úhrady za služby verejnosti poskytované v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania za január 2015, nakoľko vzhľadom k tomu, že žalobca podal predmetnú žalobu na súd v mesiaci február 2019 (konkrétne dňa 13. 02. 2019), premlčacia doba začala plynúť od 13. 02. 2015. Uvedené znamená, že žalobcov nárok na zaplatenie úhrady za služby verejnosti poskytované v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania za január 2015 vo výške 4,64 eura bol vzhľadom na znenie ust. § 387, § 391 a § 397 Obchodného zákonníka premlčaný, takže ho súd nemohol žalobcovi priznať vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným, z dôvodu čoho ho súd žalobu v tejto časti (4,64 eura) zamietol ako nedôvodnú.
72. Súd na základe vyššie uvedeného priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úhrad za služby verejnosti poskytované v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania za obdobie od januára 2015 do mája 2018 vo výške 620,- eur (9 x 4,64 a 31 x 18,58), sumy 66,- eur ako nárok žalobcu na pokutu a sumy 3,50 eura ako nárok na poštovné, celkovo vo výške 687,24 eur.
73. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
74. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
75. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
76. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
77. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a nárok na náhradu trov konania priznal žalobcovi ako úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku vo výške 99 %, pričom súd najprv zistil percentuálny úspech žalobcu v konaní (sumu neúspechu odpočítal od sumy úspechu v percentuálnom vyjadrení - ÚSPECH 99 %
- NEÚSPECH 1 % = 99 %), pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení sust. § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.