Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Nt/6/2020

Potvrdené rozhodnutím 2Tos/37/2020
„Uznesenie Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudcov JUDr. Marcely Malatkej a Mgr. Miroslava Mazúcha, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28. októbra 2020 sťažnosť R. I. a obhajcu JUDr. Martina Cibuľu proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3Nt/6/2020 zo dňa 15.6.2020 a takto rozhodol: Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť R. I. a obhajcu JUDr. Martina Cibuľu z a m i e t a ."

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na verejnom zasadnutí dňa 15. júna 2020 v Liptovskom Mikuláši, takto

rozhodol:

Podľa súd u k l a d á R. I. N. U. G. Q. K. T. Z., nar. XX. X. XXXX v S. J., trvale bytom Y. XX, okres S. J., ambulantné ochranné psychiatrické liečenie.

odôvodnenie:

Uznesením č. -14 zo dňa 18. 11. 2019 prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš postupom podľa zastavila trestné stíhanie obvineného R. I. stíhaného pre skutok kvalifikovaný ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa . Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 11. 2019.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podala dňa 21. 2. 2020 na tento súd návrh na uloženie ochranného ústavného psychiatrického liečenia R. I.. Dôvodom je skutočnosť, že na základe vyšetrenia duševného stavu obvineného bolo zistené, že trpí duševnou chorobou - mentálnou retardáciou stredne ťažkého stupňa s výraznými poruchami správania vyžadujúcimi liečbu, s autistickými prejavmi, touto trpel aj v čase skutku. Obvinený v čase spáchania skutku nebol schopný rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť a nebol schopný ovládať svoje konanie, nechápal zmysel trestného konania, duševná porucha mala vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti, ktoré boli v čase skutku vymiznuté. Poukázala tiež na to, že jeho pobyt na slobode je potencionálne nebezpečný z hľadiska páchania aktivít podobného druhu vzhľadom k jeho duševnej poruche. Znalkyňa v znaleckom posudku neodporučila uloženie ochrannej liečby, pretože R. I. je umiestnený v domove sociálnych služieb, kde má zabezpečené podávanie psychofarmák. Prokurátorka mala za to, že samotné odporúčanie znalca, či je alebo nie je vhodné uložiť obvinenému ochranné liečenie, nie je určujúcim podkladom pre rozhodnutie o tejto otázke. Umiestnenie R. I. ako duševne chorej osoby v zariadení sociálnych služieb s voľným pohybom prijímateľov sociálnej služby sa nejaví byť dostatočným opatrením smerujúcim k predchádzaniu a zamedzeniu páchania činnosti inak trestnej duševne chorou osobou a tým k zabezpečeniu ochrany spoločnosti pred nebezpečnými páchateľmi. Z toho dôvodu navrhla uloženie ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou.

S poukazom na vyjadrenie primárky psychiatrického oddelenia zo dňa 6. 3. 2020 o tom, že R. I. sa súdu síce môže zúčastniť, avšak presnú mieru porozumenia je ťažké stanoviť pre mentálnu retardáciu ľahkého stupňa a hluchonemotu, súd vykonal verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti s tým, že jeho práva boli zastúpené opatrovníkom D. I. a obhajcom.

Opatrovník R. I., D. I. s návrhom prokuratúry nesúhlasil, podľa jeho názoru bola tá pracovníčka voči R. negatívne zaujatá. Takéto konanie sa u neho neopakuje. Stalo sa mu to prvýkrát za dlhé obdobie. Sem tam, keď sa mu zhorší stav, tak sa ide preliečiť na psychiatriu. Naposledy bol na psychiatrii 20

dní asi v marci tohto roku, riešilo sa to aj s prokuratúrou a políciou. Zo Smrečian mu oznámili, že na to prišiel príkaz.

Z písomného znaleckého posudku, ako aj z výpovede znalkyne J.. P. R. na verejnom zasadnutí vyplýva, že menovaný trpí na duševnú poruchu - mentálnu retardáciu stredne ťažkého stupňa s výraznými poruchami správania vyžadujúcimi liečbu a autistickými prejavmi, prvé prejavy ochorenia sú zdokumentované od roku 1993, trpí tiež prejavmi, ktoré zapadajú do obrazu obsedantno-kompulzívnej poruchy. Týmto duševnými poruchami trpel aj v čase skutku, kedy nebol schopný rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť ani ovládať svoje konanie. V čase skutku nechápal zmysel trestného konania, v čase vyšetrenia ho chápal len čiastočne v súvislosti s protispoločenským konaním. Duševná porucha mala tiež vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, ktoré boli v čase skutku vymiznuté. Jeho pobyt na slobode je vzhľadom na duševnú poruchu, ktorou trpí, potenciálne nebezpečný z hľadiska páchania aktivít podobného charakteru. Vzhľadom na to, že je v súčasnosti umiestnený v domove sociálnych služieb, kde má zabezpečené podávania psychofarmák, neodporučila znalkyňa uloženie opatrenia v zmysle ochrannej liečby.

Na verejnom zasadnutí ďalej znalkyňa uviedla, že posudok podala na základe zdravotnej dokumentácie a hlavne psychiatrického chorobopisu, keďže R. I. je dlhodobo sledovaný psychiatrom. Prejavy poruchy správania, ktorou trpí sú vyjadrené hlavne v impulzivite, narušenej kontrole správania, má tiež autistické rysy s tým súvisia obsedantné prejavy, teda nutkanie vykonávať určité nezmyselné rituály, dodržiavať tieto rituály, čo vyžaduje aj od okolia. Ochranné liečenie neodporučila z toho dôvodu, že je zbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu a umiestnený do domova sociálnych služieb a nie je predpoklad, že by mohol žiť mimo takéhoto chráneného prostredia, v ktorom má zabezpečené pravidelné ambulantné kontroly, podávanie injekčnej liečby aj tabliet. Od podania posudku jej neboli známe okolnosti, za akých bol hospitalizovaný vo februári až marci 2020, čo by mohlo ovplyvniť moje rozhodnutie.

Po oboznámení sa so správami DSS Smrečany a psychiatrického oddelenia LNsP Liptovský Mikuláš uviedla, že uloženie ústavného psychiatrického liečenia by plnilo len detenčný charakter, ktoré paradoxne môže viesť k zhoršeniu stavu u posudzovaného, pretože tento sa už nachádza v zariadení zdravotnej starostlivosti, kde mu je poskytovaná adekvátna liečba, kde pozná personál, dokáže s ním komunikovať. Takáto zmena prostredia by nebola v jeho prospech a skôr by videla uloženie ústavného ochranného liečenia v tomto smere ako kontraproduktívne. Tiež je zrejmé, že ku hospitalizácii nedošlo v súvislosti so zhoršením zdravotného stavu u R. I. alebo, že by hospitalizácia bola dôsledkom nejakého incidentu. Nenavrhovala uloženie ambulantného ochranného liečenia, pretože by malo len administratívny charakter, keď liečba je mu poskytovaná už teraz a nie je predpoklad, že by zo zariadenia, v ktorom je aktuálne umiestnený, bol prepustený a fungoval niekde inde, ako v tomto chránenom prostredí. Hospitalizácia nepreukázala, že by bolo potrebné uloženie ústavného psychiatrického liečenia. Pokiaľ by v čase od podania znaleckého posudku až po dnes došlo preukázateľne k nejakému incidentu alebo zmenám zdravotného stavu, nemala by problém svoje závery modifikovať, to však preukázané nebolo.

Prejavy agresie voči ostatným klientom mali súvis s tým, že mu nejakým spôsobom zasahovali do jeho osobných vecí, ktoré on v rámci svojich rituálov si veľmi chráni. Ostatní klienti, ktorí sú s ním ubytovaní už sa tiež prispôsobili týmto jeho síce nezmyselným požiadavkám a rituálom. Premiestnenie do iného zariadenia, teda do zariadenia ústavnej ochrannej liečby by zvýšilo to riziko. Je to vlastne špecializované zariadenie, ktoré vie riešiť aj problémy takého charakteru a samozrejme, pokiaľ by dosiahli takú závažnosť, je promptne možné hospitalizovať ho na psychiatrickom oddelení. V prípade, že by bola súdom uložená ústavná psychiatrická liečba, po prepustení by sa vrátil zase do tohto zariadenia a nič by nedávalo 100 % záruku, že k podobným poruchám správania, ktoré by zase len muselo riešiť toto zariadenie, že by nedochádzalo k takýmto výkyvom. Premiestnenie do iného zariadenia by mohlo zvýšiť problém na jeho strane vo vzťahu k adaptácii na nové prostredie a nič nedáva stopercentnú záruku do budúcnosti, že pokiaľ by aj absolvoval ústavné ochranné liečenie, nedošlo by k výkyvom v správaní.

K jeho nebezpečnosti uviedla, že trpí trvalou duševnou poruchou, u ktorej nie je možné očakávať, že by došlo k uzdraveniu. Poruchy správania aj s ventiláciou agresie sa môžu zopakovať aj v budúcnosti. Znalecký posudok vypracovala v súvislosti s daným skutkom a charakter skutku, vo vzťahu ku ktorému

bol posudzovaný nebol tak závažný, že by vyžadoval uloženie ústavného liečenia. Taktiež sa nestalo, že by odmietol predpísané lieky. V súčasnosti sa nachádza v špecializovanom zariadení a tiež si treba uvedomiť, že je v kolektíve ľudí, ktorí trpia duševnými poruchami. Okrem skutku v súvislosti, s ktorým bol vypracovaný posudok, znalkyni nebolo známe, že by sa doposiaľ dopustil takých skutkov, teda prejavov agresivity, ktoré by boli predmetom trestného stíhania, okrem tohto, keď sa jednalo o agresiu voči veciam, teda voči predmetnému vozidlu, na ktorom spôsobil škodu. Znalkyni nie je známe, že by boli v zariadení prejavy agresie voči ľuďom takého charakteru, ktoré by museli byť riešené orgánmi v trestnom konaní. Samozrejme, že v takom zariadení dochádza k potýčkam medzi klientmi, berú si vzájomne cigarety, a pod. Jeho správanie by nehodnotila ako vysoko rizikové z hľadiska nebezpečnosti, skôr sa jedná o nízke až stredné riziko nebezpečnosti doposiaľ.

Svedkyňa J.. G. D. na verejnom zasadnutí vypovedala, že pôsobí 7 rokov ako hlavná sestra v zariadení sociálnych služieb. R. I. je klientom tohto zariadenia od roku 2005, prichádza s ním do kontaktu každý deň. Počas tohto obdobia nikdy nebola k nemu privolaná polícia. Jeho afekty v správaní sa zvládli v spolupráci s psychiatričkou J.. J. alebo privolaním RZP. R. je od narodenia hluchonemý, komunikuje znakmi, má svoj režim, svoje zvyky a rituály súvisiace s jeho základným psychiatrickým ochorením. Za celú dobu sa zatiaľ nestalo, že by ublížil personálu. Pokiaľ je nejakým spôsobom narušený jeho svet, napríklad usporiadanie predmetov a činností, na ktorých trvá, reaguje tak, že berie veci, ktoré má po ruke, hodí ich o zem, rozbije, trieska dverami, koná v afekte, čo sa o pár minút zmení, uvedomí si a potom plače, prosí o odpustenie. Aj napriek týmto zabehnutým veciam sa vie prispôsobiť aj iným okolnostiam, napríklad, keď sa ide na organizovaný výlet, vyšetrenie u lekára, a pod. Za posledný rok boli u neho možno dva takéto ataky, tieto zvládli. Bolo to vtedy, keď si niekto obliekol jeho mikinu alebo mu neprišla z práčovne, bol z toho rozrušený, plakal a dnes sa dozvedela, že včera niekomu pri večeri vylepil zaucho, no dôvod jeho konania nepozná. Skutok, ktorého sa dopustil súvisel s tým, že sa v kancelárii sociálnych pracovníčok niečoho dožadoval, tieto mu v danú chvíľu nemohli vyhovieť pre iné pracovné povinnosti s tým, že má prísť neskôr, na čo utiekol von, poškodil auto, vrátil sa a na lístok napísal „G. červené, S. sivé“, to znamená, že zamestnankyňa G. X. má červené auto a S. H. má sivé auto, pričom znehodnotené bolo sivé auto. R. je fyzicky vyššieho vzrastu. Predošlá hlavná sestra jej spomínala, že v minulosti sa pred ním personál raz zavrel do kancelárie, to bolo dávno. Sociálne pracovníčky s ním prichádzajú do každodenného kontaktu. Majú na starosti financie, rôzne úhrady a nákupy, klienti za nimi chodia so svojimi požiadavkami. R. I. je na izbe umiestnený s ďalšími dvoma klientmi, ktorí si na neho zvykli. Vedia, že sa nemajú chytať jeho vecí. Nestalo sa, že by títo traja mali proti sebe niečo. R. chodí vonku s ergoterapeutmi. Sám nemá záujem sa mimo areálu poprechádzať. Aj napriek tomu, že brána zariadenia je otvorená. Jedenkrát týždenne mu otec prinesie nejaké veci a jedenkrát za mesiac ho na štyri dni vezme otec domov. Na výlety s ním chodievajú po Slovensku, vtedy je šťastný, tlačí vozík s iným imobilným klientom. Keď sa niekde ide, tak je vzorný. Vo vzťahu k obyvateľom obce nikdy nebol problém. Pani X. má k R. profesionálny vzťah. Nikdy medzi nimi nebol problém. Keďže mala obavu, ako bude na neho vplývať hospitalizácia, teda pobyt na psychiatrickom oddelení z dôvodu odstupu času, odkedy sa stal skutok s autom a pretože pre neho prišli policajti až vo februári, bol ustráchaný, nevedel o čo sa jedná, takže po návrate sa ho pýtala, ako sa mal. Povedal, že dobre. V minulosti, pokiaľ mal ten svoj stav a volala sa RZP, pričom následne bol umiestnený na psychiatrickom oddelení, vždy vedel, prečo sa to deje, teda ako následok jeho stavu. Takéto privolania za posledných 7 rokov, odkedy tam pracuje, mohli byť tri až štyri. Jeho zdravotný stav je dobrovoľne sledovaný psychiatričkou J.. J., a to každé tri mesiace. Túto frekvenciu určuje psychiatrička a vyhodnocuje jeho stav a liečbu, prípadne potrebu meniť medikamenty. V súčasnosti sú mu podávané psychiatrické lieky na depresívny syndróm, antiepileptiká a tiež lieky usmerňujúce obsedanto-kompulzívnu poruchu. Lieky s utlmujúcim účinkom predpísané nemá. Nestalo sa, že by odmietol lieky. Len v správe z nemocnice videla, že si nejaký liek skryl, preto mu bol podaný injekčne. V zariadení sa požitie liekov u klienta kontroluje. R. lipne na pravidelnom víkendovom odchode s otcom domov. Veľmi sa na to teší. Otec mu doma dovolí voľnejší režim a plne rešpektuje jeho návyky. Nikdy počas toho, ako si ho otec bráva domov, nevznikli u neho nejaké výkyvy v správaní alebo problémy, práve naopak, na odchod domov raz mesačne sa teší a nevie sa ho dočkať.

Zo správy psychiatrického oddelenia LNsP Liptovský Mikuláš zo dňa 9. 3. 2020, na ktorom bol R. I. v období od 18. 2. 2020 hospitalizovaný vyplýva, že bol prijatý na základe toho, že znalec v znaleckom posudku konštatoval, že je nebezpečný pre okolie a bude potrebné nariadiť ústavnú liečbu, iný dôvod hospitalizácie nebol. Spočiatku bol na uzavretom oddelení, neskôr na otvorenom oddelení, ako pacient bol hodnotený ako nerušivý, nekonfliktný, usmerniteľný.

Podľa ods. ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ , súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v a alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný. Súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin a) v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpečný, b) v stave vyvolanom duševnou poruchou a jeho pobyt na slobode je nebezpečný, c) násilnej povahy voči blízkej osobe alebo zverenej osobe a vzhľadom na osobu páchateľa možno dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať, alebo d) pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.

V súlade s vyššie citovanými ustanoveniami súd uložil R. I. ambulantné ochranné psychiatrické liečenie, pretože mal preukázanú jeho dôvodnosť. Dôkazmi vykonanými v prípravnom konaní, ako aj na verejnom zasadnutí - psychiatrickým znaleckým posudkom, ako aj výpoveďou znalkyne J.. P. R. mal súd spoľahlivo preukázané, že R. I. v čase spáchania skutku trpel a naďalej trpí duševnou chorobou v pravom slova zmysle - mentálnou retardáciou stredne ťažkého stupňa s výraznými poruchami správania vyžadujúcimi liečbu a autistickými prejavmi a tiež prejavmi, ktoré zapadajú do obrazu obsedantno-kompulzívnej poruchy, sa tieto poruchy mali vplyv na jeho schopnosť ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho následky v čase spáchania skutku. Trestné stíhanie bolo preto uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš -14 zo dňa 18. 11. 2019, právoplatným dňa 29. 11. 2019, podľa zastavené, pretože obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Trestný čin, ktorého sa R. I. dopustil, bol spáchaný pod vplyvom tejto poruchy, následkom čoho boli jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti vymiznuté. Zo záverov znaleckého posudku však vyplýva, že jeho pobyt na slobode je zo spoločenského hľadiska potenciálne nebezpečný pre spoločnosť, a to najmä z hľadiska páchania aktivít podobného charakteru, pre aké bol trestne stíhaný a vyšetrovaný. Znalkyňa síce neodporučila uložiť ochranné liečenie a svoje závery aj náležite odôvodnila, avšak súd pri rozhodovaní o dôvodnosti uloženia ochranného liečenia vychádzal aj z toho, že samo odporúčanie znalcov lekárov, či je alebo nie je vhodné uložiť obvinenému ochranné liečenia, nie je dostatočným podkladom pre rozhodnutie súdu o tejto otázke a takéto rozhodnutie môže súd vydať až na základe zhodnotenia všetkých dôkazov prichádzajúcich do úvahy, najmä po zhodnotení celého znaleckého dôkazu vykonaného vyšetrením duševného stavu (R 59/1968). Je síce pravdou, že v otázke ukladania ochranného liečenia sa súd spolieha najmä, avšak nie výlučne na odborný názor znalcov - psychiatrov, avšak v prípade predpokladu uloženia ochranného psychiatrického liečenia spočívajúci v nebezpečnosti pre spoločnosť je daný vtedy, keď vzhľadom na povahu a stupeň duševnej poruchy páchateľa, je veľmi pravdepodobné, že bez liečenia pod vplyvom duševnej poruchy znovu spácha závažnejší útok na záujmy chránené (V 19/1979). Pobyt takej osoby na slobode musí byť aj v budúcnosti nebezpečný pre záujmy chránené . V samotnom znaleckom posudku je nepochybne konštatované, že duševná porucha, ktorou R. I. trpí sa prejavuje vysokou pohotovosťou k stavom impulzivity, dráždivosti, výbušnosti, agresivity, s narušením kontroly takýchto prejavov v správaní. Z výpovede svedkyne - hlavnej sestry je zrejmé, že vzhľadom na duševný stav R. I. je situácia nastavená tak, že okolie sa musí prispôsobiť jemu. Konanie R. I. bolo dôsledkom toho, že sa okolie vymklo z jeho zaužívaného očakávania, čo malo za následok práve také prejavy, aké sú popísané v znaleckom posudku. V kontexte s tým, že zo znaleckého posudku vyplýva nebezpečnosť pobytu R. I. na slobode, z hľadiska možného páchania aktivít podobného charakteru, je teda daný aj predpoklad na uloženie ochranného liečenia spočívajúci v obave, že bez súdom nariadeného ochranného liečenia (nie liečenia na dobrovoľnej báze, akého sa mu dostáva v súčasnosti), je tu riziko spáchania závažnejšieho útoku na záujmy chránené , než tomu bolo doposiaľ. Z toho dôvodu sa súd nestotožnil s konštatovaním znalkyne, že nie je potrebné ukladanie ochranného liečenia a už vôbec nie s tým, že takéto by malo len administratívny charakter, pretože je zrejmé, že súčasnú dobrovoľnú liečbu je potrebné zo strany ošetrujúceho psychiatra prehodnotiť, lebo je zrejme nepostačujúca. Hoci R. I. je poskytovaná odborná psychiatrická pomoc v zariadení DSS, v ktorom je aktuálne umiestnený, psychiatričkou J.. N. J., ktorá sleduje jeho stav a kontroluje ho každé 3 mesiace, zároveň predpisuje medikamentóznu liečbu, je nutné v tejto súvislosti poukázať na to, že ide o liečbu na dobrovoľnej báze, od ktorej môže R. I. kedykoľvek svojvoľne upustiť a znovu sa tak môže ocitnúť bez odborného lekárskeho dozoru, bez adekvátneho liečebného režimu a bez užívania doporučených psychofarmák.

Čo sa týka formy liečenia súd prihliadal na vyjadrenia znalkyne, ktorá vykonala vyšetrenie R. I. o tom, že uloženie ústavného liečenia u neho by mohlo mať práve kontraproduktívny charakter a v zásade by ním bola splnená len podmienka dočasnej izolácie z prostredia, ktoré je R. I. už dôverne známe. Z tohto vyplýva tiež riziko výskytu nežiaducich prejavov a reakcií, pokiaľ by bol umiestnený v úplne cudzom prostredí, ktoré môže spôsobiť u neho výkyvy duševného stavu, pritom účelom uloženého ochranného liečenia je nastaviť liečbu tak, aby svoje protiprávne konanie už neopakoval. Súd mu preto uložil ochranné liečenie ambulantnou formou, ktoré predstavuje pre naplnenie účelu ochranného liečenia dostačujúcu formu. Uloženie ochranného psychiatrického ambulantného liečenia súdom je tak vzhľadom na zdravotný stav R. I. nielen v jeho záujme, ale aj v záujme spoločnosti, ktorý spočíva v zamedzení rizika z opakovania trestnej činnosti R. I..

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 pracovných dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline.