Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-4C/2/2018

Uznesenie

Okresný súd Partizánske v spore žalobcu H.. J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. F. XXX, zastúpeného JUDr. Matejom Valjentom, advokátom v Partizánskom, Jesenského 232 proti žalovanému AGRO Pažiť s.r.o., so sídlom Pažiť 168, IČO: 46 474 331, zastúpenému JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom v Nitre, Farská 40, o zaplatenie sumy 27 597,35 € s príslušenstvom, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie:

Žalovaný je povinný zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami v katastrálnom území Y. F. , S. J. , S. Y. F. evidovanými Okresným úradom , katastrálnym odborom Partizánske na liste vlastníctva číslo XXX ako stavba , súpisné číslo XXX, nachádzajúca sa na pozemku parcely registra "C" , parcelné číslo XXX/ X, popis stavby: sklad-senník, druh stavby: 2, stavba súpisné číslo XXX, nachádzajúca sa na pozemku parcely registra "C", parcelné číslo XXX/XX, popis stavby: kafiléria, druh stavby: 2 a to akýmkoľvek scudzením nehnuteľností - predajom, darom , založením a bezodplatným prevodom vlastníckeho práva.

Žalovaný je povinný zdržať sa zriadenia akéhokoľvek vecného bremena k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Y. F.C. , S. J. , S. Y. F. evidovaným Okresným úradom , katastrálnym odborom Partizánske na liste vlastníctva číslo XXX ako stavba, súpisné číslo XXX, nachádzajúca sa na pozemku parcely registra "C" , parcelné číslo XXX/X, popis stavby: sklad-senník, druh stavby: 2, stavba súpisné číslo XXX, nachádzajúca sa na pozemku parcely registra "C", parcelné číslo XXX/XX, popis stavby: kafiléria, druh stavby: 2.

Žalovaný je povinný zdržať sa uzatvorenia nájomnej zmluvy k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Y. F. , S. J.X. , S. Y. F. evidovaným Okresným úradom, katastrálnym odborom Partizánske na liste vlastníctva číslo XXX ako stavba, súpisné číslo XXX, nachádzajúca sa na pozemku parcely registra "C" , parcelné číslo XXX/X, popis stavby: sklad-senník, druh stavby: 2, stavba súpisné číslo XXX, nachádzajúca sa na pozemku parcely registra "C", parcelné číslo XXX/XX, popis stavby: kafiléria, druh stavby: 2.

Žalovaný je povinný zdržať sa konania smerujúceho k odstráneniu a/alebo fyzickej likvidácii nehnuteľností v katastrálnom území Y. F.Š. , S. J. , S. Y. F. evidovaných Okresným úradom, katastrálnym odborom Partizánske na liste vlastníctva číslo XXX ako stavba , súpisné číslo XXX, nachádzajúca sa na pozemku parcely registra "C", parcelné číslo XXX/X, popis stavby: sklad-senník, druh stavby: 2, stavba súpisné číslo XXX, nachádzajúca sa na pozemku parcely registra "C", parcelné číslo XXX/XX, popis stavby: kafiléria, druh stavby: 2. II. V prípade priznania pohľadávky žalobcovi právoplatným rozhodnutím súdu zanikne neodkladné opatrenie zaplatením pohľadávky alebo výkonom záložného práva.

III. Súd vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

IV. Žalobca je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný elektronicky vo výške 16,50 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 11.01.2018 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 10 783,30 € s prísl. ako bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností v jeho vlastníctve a podnájme s tým, že obdobie , za ktoré požaduje bezdôvodné obohatenie predstavuje obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017, za ktoré mu vznikol právny nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo forme nájmu podľa znaleckého posudku v sume 10 783,30 €. Následne súd uznesením č. k. -220 zo dňa 31.03.2020 pripustil zmenu žaloby v znení, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 27 597,35 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10 783,30 EUR odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu na rozšírenie žaloby zo dňa 11.01.2018 žalovanému do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16 814,05 EUR odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu na rozšírenie žaloby zo dňa 15.04.2019 žalovanému do zaplatenia, všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatností rozsudku. Žalobca má právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia proti žalovanému v rozsahu 100 %. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.04.2020 .

2. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 15.05.2020 navrhol zmenu /rozšírenie/ žaloby tak, že sa domáha zaplatenia sumy 44 411,14 € s príslušenstvom. Uznesením zo dňa 15.06.2020 č.k. -254 súd pripustil zmenu žaloby v tomto znení "Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 44 411,14 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10 783,30 EUR odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu na rozšírenie žaloby zo dňa 11.01.2018 žalovanému do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16 814,05 EUR odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu na rozšírenie žaloby zo dňa 15.04.2019 žalovanému do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16 814,05 EUR odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu na rozšírenie žaloby zo dňa 15.05.2020 žalovanému do zaplatenia, všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatností rozsudku a žalobca má právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia proti žalovanému v rozsahu 100 %.

3. Žalobca sa písomným podaním doručeným súdu dňa 15.05.2020 domáha aj nariadenia neodkladného opatrenia, a to z dôvodu, že existujúce zriadené záložné právo evidované na liste vlastníctva číslo XXX v jeho prospech zriadené na základe nariadeného zabezpečovacieho opatrenia žiadnym spôsobom nebráni scudzeniu nehnuteľnosti do vlastníctva iného problémového vlastníka. Podľa jeho vedomostí, žalovaný nemá zriadenú elektronickú schránku podľa napriek tomu, že ako právnická osoba by ju mal mať zriadenú. Z tohto dôvodu by bolo do určitej miery sťažené doručovanie písomností žalovanému v prípadnej exekúcii. Ak by však došlo k prevodu predmetu zálohu na problémovú osobu (bezdomovca, schránkovú firmu v daňovom raji), problematika doručovania písomností v následnej exekúcii by sa značne zhoršila. Aj keď sa nedá tvrdiť, že takéto scudzenie nehnuteľností výslovne zabráni samotnej exekúcii určite, z tohto dôvodu vzniká minimálne obava, že exekúcia bude ohrozená čo je postačujúcou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa . Pri posudzovaní tejto otázky treba zobrať do úvahy aj skutočnosť, že počas tohto sporu vzhľadom na personálne prepojenie a blízke osoby medzi žalovaným a žalovanými v spore sa medzi nimi uskutočnili už viaceré účelové právne úkony so snahou vyhnúť sa plneniu jeho pohľadávky. Prvým takým úkonom bolo to keď žalovaní v spore po podaní žaloby zo strany žalobcu účelovo previedli časť stavieb na žalovaného v spore a žalobca tak musel z toho dôvodu podať aj druhú žalobu na žalovaného pretože nestačila už len žaloba na žalovaných v spore . Druhým takým úkonom bolo to keď medzi žalovanými v oboch sporoch ako blízkymi osobami bola uzatvorená nájomná zmluva, ktorá bola s vysokou pravdepodobnosťou antedatovaná a možno ju považovať z viacerých dôvodov za neplatnú. V oboch prípadoch išlo výslovne o účelové konanie v snahe vyhnúť sa plneniu, ktoré sa môže znovu zopakovať ak sa takémuto špekulačnému konaniu do budúcna nezabráni nariadením neodkladného opatrenia. V súčasností bez nariadenia neodkladného opatrenia môže rovnako nastať spätný prevod zo žalovaného na žalovaných v spore alebo na iné blízke osoby a rovnako môže byť uzatvorená nová nájomná zmluva. Existujúce zriadené záložné právo žiadnym spôsobom nebráni prípadnej úmyselnej likvidácii založených stavieb (ich zbúraniu a demontáži) tak, ako sa to už raz stalo pri stavbe na parcele č. XXX/XX počas existencie tohto súdneho sporu a existencie zriadeného záložného práva v prospech žalobcu. V súčasností tak paradoxne existuje záložné právo aj k stavbe, ktorá už neexistuje, nakoľko vydané zabezpečovacie opatrenie so zriadením záložného práva nezabránilo úmyselnej likvidácii stavby. Či

likvidáciu stavby vykonal priamo žalovaný alebo iná osoba s jeho vedomím, nie je v tomto prípade podstatné. Ak by sa toto malo však zopakovať pri už posledných dvoch stavbách, tak celý tento súdny spor by stratil zmysel a bol by v podstate na nič, pretože by sa nemohol dosiahnuť cieľ uspokojenia jeho pohľadávky a preto tomu treba vydaním neodkladného opatrenia zabrániť. Osobitne v prípade, keď sa takáto vec už raz v priebehu tohto súdneho sporu stala v súvislostí so stavbou na parcele č. XXX/XX. Okrem toho aj stavby na parcelách č. XXX/X, XXX/X C. XXX/X aj keď sú evidované na liste vlastníctva č. XXX vo vlastníctve žalovaného, už v súčasností taktiež neexistujú, pretože stavba na parcele č. XXX/X bola zdemontovaná a stavby na parcelách č. XXX/X C. XXX/X boli zbúrané ešte pred podaním návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia so zriadením záložného práva. Z uvedeného dôvodu bol podaný predchádzajúci návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia len na 3 stavby žalovaného, ktoré v danom čase ešte existovali, avšak v súčasností existujú už len 2 stavby. Existujúce zriadené záložné právo žiadnym spôsobom nebráni prípadnému úmyselnému zaťaženiu založených nehnuteľností vecným bremenom, ktoré by mohlo nehnuteľnosti učiniť z tohto dôvodu do budúcna úplne nepredajné či už v exekúcii alebo v dražbe a tým vylúčiť úplne možnosť uspokojenia jeho pohľadávky. Prípadné zriadenie vecného bremena v prospech tretej osoby alebo v prospech osoby blízkej žalovanému (resp. jeho štatutárnemu zástupcovi alebo konateľovi) reálne spôsobí praktickú nepredajnosť nehnuteľností a taktiež výrazným spôsobom zníži ich hodnotu, nakoľko pri určení hodnoty stavieb bude potrebné prihliadať aj na existujúce vecné bremená. Rovnako takýto stav môže spôsobiť nájomná zmluva, predmetom ktorej by boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. Jednoduchý spôsob ohrozenia exekúcie môže nastať kedykoľvek a vo veľmi krátkej dobe napríklad v prípade zmluvného zriadenia vecného bremena v podobe zriadenia práva doživotného bezplatného užívania predmetných stavieb v prospech žalovaných v spore alebo iných blízkych osôb žalovanému s jeho zápisom do katastra. Prípadne zriadenie práva bezplatného užívania predmetných stavieb na určitú dobu napríklad na 20 rokov tak ako to urobili žalovaní v oboch sporoch a medzi sebou v prípade nájomnej zmluvy vo forme nájmu stavieb a kde tento nájom v dôsledku neskoršieho predaja prenajatých stavieb medzi žalovanými zanikol. Ak by sa takýto právny úkon zriadenia vecného bremena uskutočnil stanú sa obe budovy v exekúcii nepredajné. Praktický by to zabránilo exekúcii, celý výsledok viac ročného sporu by vyšiel na zmar, samotné zriadené záložné právo by nič nevyriešilo a jeho pohľadávka by nebola uspokojená, pretože je skoro isté, že budovu s prípadnou uvedenou alebo podobnou ťarchou by nikto v exekúcii a dražbe nekúpil. Existujúce zriadené záložné právo žiadnym spôsobom nerieši otázku, ako sa uspokojí jeho pohľadávka v prípade zániku stavieb v dôsledku mimoriadnej udalostí. Podľa jeho vedomostí , žalovaný nemá stavby poistené proti vzniku škody. Žalovaný pritom napriek zákazu obce skladuje v založenej stavbe senníka seno a slamu v objeme viac ako 3000 m3, kde pri týchto poľnohospodárskych produktoch a takom množstve existuje vysoké riziko vzniku požiaru aj samovznietením. Zákaz skladovania poľnohospodárskych produktov a poľnohospodárskej výroby v mieste dvoch predmetných stavieb vyplýva pritom pre žalovaného z platného Územného plánu obce Y. F., na čo ho obec už viackrát upozorňovala a súčasne vyzývala, aby túto činnosť ukončil. V prípade požiaru oboch stavieb či už úmyselného alebo neúmyselného a z toho dôvodu totálneho zničenia stavieb by záložné právo neriešilo vôbec otázku uspokojenia jeho pohľadávky a jeho pohľadávka by sa stala nevymožiteľnou z titulu záložného práva. V prípade nepoistenia stavieb žiadne poistné plnenie poisťovne žalovanému za vznik škody by nebolo vyplatené a on by si nemohol ani teoretický uplatniť nárok na vyplatenie sumy z tohto poistného plnenia vo výške svojej pohľadávky. V prípade poistenia dokončených nehnuteľností (stavieb) by mala byť poistnou sumou nehnuteľnosti jej východisková hodnota vrátane dane z pridanej hodnoty vychádzajúca zo znaleckého posudku. Všetky uvedené dôvody môžu sťažiť výkon záložného práva do takej miery, že sa prakticky nebude dať uskutočniť a preto je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie, v ktorom bude nariadené žalovanému nielen to, aby podľa nenakladal so založenými stavbami v navrhovanom rozsahu, ale aby žalovaný podľa aj niečo vykonal a znášal a to poistenie založených stavieb na ich východiskovú hodnotu. Je potrebné, aby uvedené povinností žalovaného mali záväzný právny rámec. Ďalším sporným momentom je skutočnosť, že ak by bolo nariadené neodkladné opatrenie na dobu do právoplatného skončenia konania vo veci samej, nezabránilo by to tomu, že žalovaný by bezprostredne po tomto okamihu mohol uskutočniť všetky právne úkony, ktoré do tohto okamihu nemohol uskutočniť a to ešte pred začiatkom výkonu záložného práva, ktoré by mohli výkonu záložného práva brániť. Preto je potrebné pre neho, ak bude v spore úspešný, zabezpečiť neodkladným opatrením aj prechodné obdobie po právoplatnom skončení konania až do zaplatenia pohľadávky a v prípade jej nezaplatenia v určenej lehote do 3 dní až do výkonu záložného práva. Čo sa týka preukázania primeranosti hodnoty uplatnenej (tvrdenej) pohľadávky k hodnote vecí, ku ktorým má byť obmedzené dispozičné právo žalovaného, hodnota vecí (dvoch existujúcich stavieb

vo vlastníctve žalobcu, ku ktorým má byť obmedzené dispozičné právo žalovaného nie je v žiadnom prípade vyššia ako 15 000 EUR (keďže suma 15 000 EUR predstavovala hodnotu až 6 stavieb) a je podstatne nižšia ako v súčasnosti ním uplatnená pohľadávka 27 597,35 EUR. V neposlednom rade je určitým dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia aj dĺžka súdneho konania, ktoré trvá od podania žaloby už viac ako 3 roky a s tým súvisiaca jeho právna neistota spojená s potrebou postupného navyšovania pohľadávky (aby sa nepremlčala) a vedomím, že uspokojenie jeho pohľadávky aj v prípade úspechu v spore sa môže stať nedobytné. Bez nariadenia neodkladného opatrenia by existovali viaceré možností uskutočnenia účelových krokov zo strany žalovaného, ktoré by mohli zabrániť uspokojeniu jeho uplatnenej pohľadávky v značnej miere alebo aj úplne, aj keď bude v spore úspešný. Po nariadení neodkladného opatrenia vznikne predpoklad, že môže byť uspokojená jeho pohľadávka aspoň v určitej výške, keďže už v súčasností je skoro isté, že jeho pohľadávka nebude uspokojená v plnej výške, pretože jediný majetok žalovaného v podobe dvoch stavieb nemôže už v súčasnosti uspokojiť celú jeho pohľadávku. Je nepochybné, že žalovaný podľa platného Územného plánu obce Y. F. nemôže na predmetných nehnuteľnostiach vykonávať poľnohospodársku výrobu a nakoľko je právnickou osobou, nariadením neodkladného opatrenia nebude žiadnym spôsobom zasiahnuté do súkromia žalovaného.

4. V spore vedenom na OS Partizánske pod sp. zn. súd uznesením zo dňa 13.02.2018 č.k. -186 pripustil , aby do tohto konania pristúpil ako žalovaný v 3.rade žalovaný v tomto spore. Súd týmto uznesením nariadil zabezpečovacie opatrenie , ktorým v prospech žalobcu zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam v kat. úz. Y. F.C. , stavbe so súpisným číslom XXX, postavenej na parc.č. XXX/ X, druh stavby: 2, popis stavby: sklad-senník, umiestnenie stavby:1, stavbe so súpisným číslom XXX postavenej na parc.č. XXX/XX, druh stavby: 2, popis stavby: zásobník - oceľová nádrž, umiestnenie stavby: 1 a k stavbe so súpisným číslom XXX, postavenej na parcele č. XXX/XX, druh stavby: 2, popis stavby: kafiléria, umiestnenie stavby: 1, evidovaným v katastri nehnuteľností Okresného úradu Partizánske , katastrálneho odboru na LV č. XXX a to za účelom zabezpečenia pohľadávok žalobcu uplatnených proti žalovanému ako žalovanému v 3.rade v civilnom sporovom konaní vedenom na OS Partizánske pod sp. zn. . Súd zároveň vylúčil žalobný návrh žalobcu zo dňa 11.01.2018 proti žalovanému o zaplatenie sumy 10 783,30 € s príslušenstvom na samostatné konanie. Uznesenie vo výroku o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nadobudlo právoplatnosť dňom 07.08.2018.

5. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ""), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa a , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

9. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

11. Podľa a , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Podľa , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

13. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

14. Podľa , neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd I. inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím , ktorým žalobu odmieta alebo zamieta, alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. Súd v rozhodnutí , ktorým zamietol žalobu iba v časti, alebo ktorým zastavil konanie iba v časti vysloví, či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti zohľadňujúc stav konania vo veci samej.

15. Súd po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojených listinných dôkazov dospel k záveru, že návrh spĺňa všetky formálne náležitosti podľa . Nie je preto daný dôvod na jeho odmietnutie podľa a súd sa jeho obsahom vecne zaoberal.

16. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. Súd pri rozhodovaní musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné.

17. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie.

18. Z uvedeného vyplýva, že na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové konanie (konanie vo veci samej), čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V prvom rade je to dané lehotou, v rámci ktorej má súd o návrhu rozhodnúť, ktorá je bezodkladne, ako to vyplýva z ustanovenia ("o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu"). Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení a nasl. , ale vychádza iba z listín predložených žalobcom, ktorými dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčuje. Tieto listiny môžu byť súčasťou návrhu, ako aj odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje ani zásada rovnosti strán (ktorú treba vnímať aj v

spojení so zásadou kontradiktórnosti a zásadou ústnosti) tak striktne, ako v konaní vo veci samej. Sporové strany nemusia v každej časti, či druhu konania súčasne disponovať určitým procesným prostriedkom. V prípade niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že ich uplatnenie má k dispozícii len jedna strana. Uvedené platí tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní (viď ). Záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane práv žalobcu má prednosť pred právom žalovaného vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam. Ochrana žalovaného je daná jeho právom vyjadriť sa k týmto tvrdeniam počas konania a navyše zodpovednosťou žalobcu za prípadnú vzniknutú ujmu (viď ). (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. februára 2017, sp. zn. - pre potreby tohto konania nebolo potrebné v uvádzať odkazy týkajúce sa konania o predbežnom opatrení podľa právnej úpravy účinnej do 30.06.2016).

19. Súd po oboznámení sa s obsahom spisu, žalobcom predložených listinných dôkazov a spisu OS Partizánske sp. zn. dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je podaný dôvodne, avšak nie v celom rozsahu. Súd k tomuto záveru dospel z dôvodu, že v tomto prípade je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu ale aj z dôvodu existencie obavy, že exekúcia by v prípade priznania pohľadávky žalobcovi bola ohrozená. Súd považoval za potrebné dočasne upraviť pomery strán sporu nariadením neodkladného opatrenia v určitej časti z dôvodu, aby počas vedenia tohto sporu zostal existujúci stav nezmenený. Vychádzal z toho, že je potrebné nariadením neodkladného opatrenia zabrániť tomu, aby dochádzalo k ďalším právnym úkonom a zmenám, tomu, aby nedochádzalo ku vzniku ďalších sporov, k zásahom do práv ďalších osôb, ktoré zatiaľ nie sú stranami sporu, aby sa zabránilo potrebe rozširovať okruh strán sporu a tým predlžovaniu súdneho konania. Pri rozhodnutí vychádzal z toho , že obava z možného nakladania s nehnuteľnosťami žalovaným a to vo forme ich scudzenia, nájmu , prípadne zriadenia vecného bremena alebo zničenia, prípadne fyzickej likvidácie stavieb vyplýva z toho, že už v priebehu konania sp. zn. došlo k tomu, že žalovaní v 1.a v2.rade v spore sp. zn. previedli nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného. V čase, keď boli vlastníkmi nehnuteľností zase uzavreli nájomnú zmluvu so žalovaným, ktorou mu dalinehnuteľnosti do nájmu. Skutočnosťou je, že pôvodne bolo v spore sp. zn. nariadené zabezpečovacie opatrenie vo vzťahu k viacerým stavbám, z ktorých však boli niektoré odstránené a aj zabezpečovacie opatrenie proti žalovanému v tomto spore je nariadené vo vzťahu k 3 nehnuteľnostiam, z ktorých podľa tvrdenia žalobcu existujú už len 2 stavby a to na parc. č. XXX/X C. XXX/XX . Hoci už bolo uznesením tunajšieho súdu č. k. -186 zo dňa 13.02.2018 zriadené záložné právo v prospech žalobcu, zriadené záložné právo nebráni žalovanému scudziť, prenajať či zaťažiť predmetné nehnuteľnosti, čím by mohlo byť právo žalobcu na uspokojenie jeho pohľadávky z predmetu zálohu reálne ohrozené. Navyše, k podobnému konaniu (t.j. k scudzeniu nehnuteľností) už došlo v konaní vedenom pod sp. zn. . Súd zároveň zohľadnil skutočnosť, že počas existencie záložného práva malo prísť zo strany žalovaného k likvidácii niektorých založených stavieb, a teda v súčasnosti je tak zriadené záložné právo aj k nehnuteľnosti, ktorá už neexistuje. Za predpokladu, že žalovaný by mohol pokračovať v konaní spočívajúcom v znehodnotení, či dokonca likvidácii založených nehnuteľností, nebolo by už možné uspokojiť pohľadávku žalobcu a prebiehajúci súdny spor tak stratí svoj zmysel. Súd taktiež zobral do úvahy skutočnosť, že po pripustení zmeny žaloby bude uplatnená pohľadávka žalobcu v sume 44 411,40 EUR prevyšovať samotnú hodnotu všetkých stavieb, ktoré nadobudol pôvodný vlastník a súčasne aj všetkých stavieb ktoré v súčasností existujú vo vlastníctve dvoch rozdielnych vlastníkov a to žalovaného a ďalších vlastníkov H. Š. s manželkou. Nariadením neodkladného opatrenia vznikne predpoklad, že pohľadávka žalobcu by mohla byť uspokojená aspoň čiastočne, pretože majetok žalovaného predstavujúci dve stavby nemôže už v súčasnosti uspokojiť celú pohľadávku žalobcu. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd prihliadal na mieru zásahu do práv žalovaného. Predmetné neodkladné opatrenie nepredpokladá zásah do jeho práv v rámci bežnej obchodnej činnosti. Naopak, ak by neodkladné opatrenie nariadené nebolo, hrozí, že žalovaný scudzí , či zaťaží predmetné nehnuteľnosti, prípadne ich odstráni, pričom v danom prípade tak hrozí možnosť ďalších súdnych sporov. Zároveň súd rozhodol tak, že v prípade priznania pohľadávky žalobcovi právoplatným rozhodnutím súdu zanikne nariadené neodkladné opatrenie zaplatením pohľadávky alebo výkonom záložného práva. O trvaní neodkladného opatrenia rozhodol len pre prípad priznania pohľadávky žalobcovi právoplatným rozhodnutím súdu, pretože podľa neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej zruší súd I. inštancie aj bez návrhu rozhodnutím , ktorým žalobu odmieta alebo zamieta, alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že v prípade, ak by súd žalobcovi uplatnenú pohľadávku nepriznal a rozhodol o zamietnutí žaloby, prípadne o zastavení konania , súd by aj bez návrhu neodkladné opatrenie zrušil. Podľa súd v rozhodnutí , ktorým zamietol žalobu iba v časti alebo ktorým

zastavil konanie iba v časti vysloví, či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ho ponecháva v platnosti, zohľadňujúc stav konania vo veci samej. Z uvedeného vyplýva, že aj v prípade ak by súd žalobu v časti zamietol, prípadne zastavil konanie iba v časti, rozhodol by aj o tom, či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ho ponecháva v platnosti. Súd preto rozhodol o trvaní neodkladného opatrenia len v prípade priznania pohľadávky žalobcovi právoplatným rozhodnutím súdu. Rozhodol tak, že neodkladné opatrenie v takomto prípade zanikne zaplatením pohľadávky alebo výkonom záložného práva.

20. Súd vo zvyšku návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia t.j. v časti, v ktorej sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia uložením povinnosti žalovanému do 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia poistiť nehnuteľnosti v katastrálnom území Y. F. , S. J. , S. Y.Ľ. F. evidované Okresným úradom, katastrálnym odborom Partizánske na liste vlastníctva číslo XXX ako stavba , súpisné číslo XXX, nachádzajúca sa na pozemku parcely registra "C" , parcelné číslo XXX/ X, popis stavby: sklad-senník, druh stavby: 2, stavba súpisné číslo XXX, nachádzajúca sa na pozemku parcely registra "C", parcelné číslo XXX/XX, popis stavby: kafiléria, druh stavby: 2 a to proti živelným pohromám a všetkým obvyklým rizikám / škodám / pričom poistnou sumou bude jej východisková hodnota vrátane dane z pridanej hodnoty vychádzajúce zo znaleckého posudku vypracovaného podľa vyhl. č. a zabezpečiť trvanie poistnej zmluvy až do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. zamietol. Súd pri rozhodnutí vychádzal zo zásady primeranosti a tiež proporcionality medzi nárokmi žalobcu, ktorým je potrebné poskytnúť dočasnú ochranu a zásahom do práv a povinností žalovaného. Súd v prvom rade prihliadol na to, že žalobca v spore neuplatňuje žiadne právo alebo nárok týkajúci sa stavieb vo vlastníctve žalovaného, teda predmetom sporu nie sú stavby vo vlastníctve žalovaného. Tieto majú byť len prostriedkom na úhradu pohľadávky žalobcu v prípadnej exekúcii. Súd považoval návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia za podaný dôvodne v určitej časti preto, aby počas vedenia sporu zostal už existujúci stav nemenný a nedochádzalo k ďalším právnym úkonom, ktoré by mohli viesť ku vzniku ďalších sporov, k zásahu do práv ďalších osôb, k potrebe rozširovať resp. meniť okruh strán sporu a podobne. Návrh považoval za dôvodne podaný v určitej časti aj preto, aby prípadnými ďalšími úkonmi nebol výkon rozhodnutia ohrozený. Uloženie povinnosti žalovanému poistiť stavby, vo vzťahu ku ktorým nemá žalobca žiadny vzťah, ani to netvrdí a nie sú predmetom sporu, súd nepovažoval za primerané aj v súvislosti s tým, že nároky žalobcu už boli zabezpečené nariadením zabezpečovacieho opatrenia a tiež týmto neodkladným opatrením. Uloženie takejto povinnosti a jej prípadné vymoženie znamená nielen zachovanie existujúceho stavu čo súd považoval za oprávnenú a primeranú požiadavku ale za neprimeraný zásah do práv žalovaného, ktorý je výlučným vlastníkom stavieb. Znamenalo by to vynaloženie fin. prostriedkov na poistenie na neurčitú dobu, pričom nebolo preukázané, či žalovaný už nemá stavby poistené a pri uložení tejto povinnosti súdnym rozhodnutím by táto skutočnosť mohla byť príčinou vzniku ďalších sporov. Súd preto v tejto časti návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

21. O súdnom poplatku súd rozhodol podľa , , , a podľa Prílohy 1 položka 1 písm. c) o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Navrhovateľ podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto je poplatníkom súdneho poplatku podľa položky 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov. Vzhľadom k tomu, že poplatok nezaplatil spolu s návrhom a vzhľadom k tomu, že súd konanie pre nezaplatenie poplatku zastaviť v zmysle citovaného zákona nemôže, súd navrhovateľovi uložil poplatkovú povinnosť týmto rozhodnutím. Keďže navrhovateľ podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia elektronicky, základná sadzba súdneho poplatku, ktorá je 33 €, sa znižuje na 16,50 € ( zákona).

22. Súdny poplatok je možné zaplatiť s použitím údajov podľa pripojeného Platobného predpisu a v prípade, ak by v lehote splatnosti zaplatený nebol, bude sa vymáhať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne, v dvoch vyhotoveniach. (, )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na toto podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.