Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15T/156/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Zoltánom Borosom v trestnej veci proti obžalovanému A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D., pre prečin ublíženia na zdraví podľa , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06. marca 2024 takto

rozhodol:

Obžalovaný A. B. C. A. E. D. F. G., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom H. XXX/XX, I., okres Liptovský Mikuláš, zamestnaný vo J., K.. E.,

j e v i n n ý, ž e

v presne nezistený deň v mesiaci október 2019 na stavbe Inovácia a modernizácia úpravne vody G. ako stavbyvedúci v zmysle , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (v ďalšom len „Stavebný zákon“), po osadení štítovej steny v rozpore s ustanovením , , o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch a v rozpore s ustanovením bodu 2.5 prílohy č. 4 k vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností nevykonal ochranné opatrenia za účelom zabezpečenia steny tak, aby boli voľne stojace murované steny zabezpečené proti pádu, ďalej v rozpore s , , Stavebného zákona v nadväznosti na vyhlášky č. v spojení s citovanej vyhlášky nedal príkaz na prerušenie ani zastavenie stavebných prác, následkom čoho dňa 10.10.2019 v čase okolo 10.00 hod na streche uvedeného objektu došlo k pádu voľne stojacej priečky vyhotovenej z pórobetónových tvárnic Porfix a to vzhľadom na jej presah cez atiku v rozsahu 5-7 cm po celej dĺžke, vzhľadom na vplyv vetra a nezabezpečenie steny, pričom pri páde došlo k zavaleniu poškodeného L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvalým bydliskom N. XXX, ktorý v danom čase pri priečke odoberal uvoľnenú krytinu a následkom pádu priečky poškodený utrpel zlomeninu panvičky vpravo s posunom úlomkov vyžadujúcich operačnú liečbu, poúrazový rozostúp symphyzy vyžadujúcu operačnú liečbu, poranenie sedacieho nervu vpravo s parézou pravej dolnej končatiny, zlomeninu krčku ľavej stehennej kosti s posunom úlomkov vyžadujúcou operačnú liečbu, zlomeninu nosových kostí a spodiny ľavej očnice bez posunu a bez poškodenia zraku, sériovú zlomeninu III. až IX. rebra vpravo, pomliaždenie pľúc a únik vzduchu do pravej hrudnej dutiny

- pneumothorax vpravo vyžadujúci odsávanie, zlomeninu rebier IV. až VII. vľavo s posunom úlomkov, vykĺbenie sakroiliakálneho kĺbu, pomliaždenie brušnej steny ťažšieho stupňa so zakrvácaním do pravej obličky a steny hrubého čreva, crush syndróm s akútnym obličkovým zlyhaním, ktoré závažne sťažili obvyklý spôsob života poškodeného po dobu viac ako 42 dní,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania

- porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

t ý m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa , s poukazom na ustanovenie .

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona k peňažnému trestu vo výmere 1.000,- (tisíc) eur.

Podľa § 57 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona samosudca pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.

Podľa samosudca poškodených L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvalým bydliskom N. XXX, O. P. Q., Q. E., R. XX. K. 8 a , 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, s ich nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote dňa 13.12.2022 podal obžalobu sp. zn. -65 zo dňa 13.12.2022 na A. B. C. pre prečin ublíženia na zdraví podľa , s poukazom na ustanovenie na tom skutkovom základe, že v presne nezistený deň v mesiaci október 2019 na stavbe Inovácia a modernizácia úpravne vody Klenovec ako stavbyvedúci v zmysle , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, v znení neskorších predpisov, dal pokyn na osadenie štítovej steny s hrúbkou 300 mm na murovaný atikový prvok o hrúbke 230 mm bez realizácie stužujúceho venca s dobetónovaním atiky v zmysle projektovej dokumentácie tak, aby nová štítová stena bola položená celou svojou plochou na podpernej konštrukcii a po osadení štítovej steny v rozpore s ustanovením , , o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch a v rozpore s ustanovením bodu 2.5 prílohy č. 4 k vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností nevykonal ochranné opatrenia za účelom zabezpečenia steny tak, aby boli voľne stojace murované steny zabezpečené proti pádu, následkom čoho dňa 10.10.2019 v čase okolo 10.00 hod na streche uvedeného objektu došlo k pádu OKRESNÁ PROKURATÚRA RIMAVSKÁ SOBOTA Jesenského 1, 979 80 Rimavská Sobota 1 2 voľne stojacej priečky vyhotovenej z pórobetónových tvárnic Porfix a to vzhľadom na jej presah cez atiku v rozsahu 5-7 cm po celej dĺžke, vzhľadom na vplyv vetra a nezabezpečenie steny, pričom pri páde došlo k zavaleniu poškodeného L. M. nar. XX.XX.XXXX, trvalým bydliskom N. XXX, ktorý v danom čase pri priečke odoberal uvoľnenú krytinu a následkom pádu priečky poškodený utrpel zranenia, ktoré závažne sťažili obvyklý spôsob života poškodeného po dobu viac ako 42 dní . Obžalovaný sa vo veci považoval za nevinného. Uviedol, že spoločnosť Vodohospodárske stavby – ekologický podnik Bratislava získala zákazku na objekte Inovácia a modernizácie úpravne vody Klenovec. Obžalovaný mal pôvodne pracovnú zmluvu s touto spoločnosťou, ale po čase sa stavebná činnosť presunula na FERRMONT a.s. (v ďalšom aj len „FERRMONT“) a od 1. 12. 2018 bol zamestnancom tejto spoločnosti. Obžalovaný bol síce zamestnancom spoločnosti FERRMONT, ale na stavbe vystupoval za zhotoviteľa Vodohospodárske stavby – ekologický podnik Bratislava. Právny podklad konania za tento subjekt obžalovaný nevedel vysvetliť. Mal za to, že bol povereným stavbyvedúcim na stavbe vo vzťahu k objednávateľovi Vodohospodárske stavby – ekologický podnik, aj keď na toto nebol vystavený žiadny doklad. Takto to bolo uvedené aj pri rozdelení pracovníkov na kontrolnom dni na stavbe. Poddodávateľmi boli firma FERRMONT, Arco Technology Brno a projektová kancelária Enviroline Košice. Vo vzťahu k týmto subjektom formálny ani neformálny právny vzťah nemal, rovnako ani s pánom S.. Spoločnosť si objednala stavebné práce kompletne od firmy NEOS MK Banská Bystrica, ktorá mala samostatnú zmluvu na stavebné práce. Na stavbe sa začalo pracovať v auguste

2019. Harmonogram prác zahŕňal aj rekonštrukciu striech, týmito prácami sa aj začalo, aby netieklo do objektov. Nakoľko firma NEOS MK nemala dostatok pracovníkov, začala spolupracovať s firmou ŠTULO s. r. o. V rámci realizácie prác došlo k pádu štítovej steny. Stavba bola realizovaná za prevádzky úpravne vody. Stužujúce pásy – vence – nemali súvis so statikou múru, tieto mali slúžiť len na osadenie strešných väzníkov. On sám bol vo vzťahu k objednávateľovi Stredoslovenská vodárenská spoločnosť v takom vzťahu, že písal stavebný denník, kde sa zaznamenávali počty pracovníkov za tú-ktorú firmu. Ak išlo o zakryté konštrukcie ako napríklad výstuže, do stavebného denníka zapisoval prebratie týchto častí, ako aj evidenciu týkajúcu sa postupu prác. Mal na starosti aj styk s projektantom, ak mal zhotoviteľ (dodávateľ prác pre FERRMONT) nejaké problémy, pričom firma Arco komunikovala s projektantom priamo. Týmto mohol u subdodávateľov vzniknúť dojem, že pre nich robil kvázi majstra, keďže sa pohyboval na stavbe. Konkrétne pokyny pracovníkom subdodávateľov nezadával, a to ani v súvislosti s výstavbou predmetnej štítovej steny. Nepamätá sa na to, že by mu niekto signalizoval počas výstavby steny, že sa kýva alebo že nie je dostatočne zabezpečená. Na otázku, akým spôsobom realizoval svoju povinnosť vyplývajúcu z pracovnej zmluvy dohliadať na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci uviedol, že NEOS MK nemala svojho bezpečnostného technika, preto v prípade potreby poskytol obžalovaný preškolenie z oblasti BOZP a urobil o tom záznam v stavebnom denníku. Nevie sa vyjadriť k tomu, koho stavebník oznámil stavebnému úradu ako stavbyvedúceho. Pracovníci dostávali pokyny od I. S.. Na stavbe sa pán S. ako osobitný stavbyvedúci nevyskytoval, p. S. si to riadil sám. Spoločnosť FERRMONT sa stavebnou činnosťou nezaoberala, len dodávkami technológií. Táto spoločnosť v danom prípade asi dostala pokutu za reťazenie zmluvných vzťahov. V deň nehody fúkal „pocitovo ostrý“, studený vietor. Koncové štítové steny už boli postavené, tieto ostali stáť. V stavebnom postupe pri vybudovaní štítovej steny nezaznamenal nedostatky. Stena nebola zabezpečená proti pádu, k dôvodu sa nevie vyjadriť. Má za to, že jeho žiadna povinnosť v tomto smere nezaťažovala. So zabezpečením nerátala ani projektová dokumentácia. Za bezpečnosť stavby bola zodpovedná spoločnosť NEOS MK. Právomoc rozhodovať o zmene nimi zvolených pracovných postupov obžalovaný nemal, všetko v tomto smere riadil konateľ sám. Potvrdil, že murivo steny bolo predsadené oproti základu, a to na tú stranu, na ktorú neskôr stena spadla. Hrúbka základu nikde nebola menej ako 25 cm. Následne malo dôjsť k zaliatiu prvého radu tvárnic do stužujúceho venca, ktorý by vyplnil tento priestor. Obžalovaný nespochybňoval, že takýto postup s ním I. S. odkonzultoval. Pokyn v tomto zmysle pracovníkom zadal p. S., v súvislosti s priečkou on pokyny nevydával a nemal ani možnosť ovplyvniť výber pracovníkov. Nespomína si na to, že by mu svedok T. avizoval, že nie je v poriadku postavenie múru na užšom základe, rovnako ani na to, že by mu svedok P. spomínal, že stena sa kýva a treba ju zavetriť. K zamrznutiu malty pod prvým radom tvárnic sa vyjadril tak, že vtedy ani nemrzlo.

V rámci trestného konania boli nároky na náhradu škody riadne a včas uplatnené zo strany poškodeného L. M. vo výške 100.000,- eur, z tejto však navrhol odpočítať plnenie, ktoré obdržal od poisťovne vo výške cez 48.000,- eur (bez presnej špecifikácie). Poškodený Sociálna poisťovňa si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 52.745,10 eur, kde táto suma pozostávala z nemocenských dávok v sume 3.277,70 eur a úrazových dávok v sume 49.467,40 eur vyplatených poškodenému L. M., t. j. spolu v sume 52.745,10 eur. Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s. si v trestnom konaní uplatňovala náhradu nákladov za zdravotnú starostlivosť poskytnutú poškodenému L. M. v spojitosti s úrazom, a to v sume 31.837,40 eur.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie mimo iného výsluchom obžalovaného a poškodeného, svedkov S. T. a S. P., A. K. O., výsluchom znalcov A. C., E. a A. C., ako aj prečítaním listinných dôkazov a prečítaním výpovedí ďalších svedkov z prípravného konania.

V poradí prvým rozsudkom tunajšieho súdu vyneseným dňa 7. 9. 2023 sp. zn. bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený podľa , pretože nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný. Na odvolanie prokurátora následne Krajský súd v Banskej Bystrici uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na nové prerokovanie. Vo svojom rozhodnutí pritom vyslovil právny názor, že v danom prípade môže prichádzať do úvahy súbežná zodpovednosť viacerých subjektov, ktoré sa aj rozdielnym konaním mohli podieľať na vzniku následku, pričom je otázne, u ktorého z nich je daná trestná zodpovednosť a u ktorého iný druh právnej zodpovednosti. V tejto súvislosti možno uvažovať o spoločnosti NEOS MK s. r. o., prípadne o jej konateľovi, s ktorým obžalovaný konzultoval ďalší postup stavebných prác. Prvotné nedostatky obsahovala už projektová dokumentácia, ako to skonštatoval aj znalecký posudok na stranách 7,8 rozsudku. Otázne je aj dodržanie správneho pracovného postupu murármi T. a P.. Odvolací súd poukázal na to, že títo murári

upozornili obžalovaného, že múrik je úzky a že sa počas stavania kýval. Obžalovaný ako osoba majúca praktické skúsenosti a predovšetkým odbornú spôsobilosť v danom odbore, nedal pokyn na postavenie stužujúceho venca, teda konal v rozpore s projektovou dokumentáciou, čo bolo jeho pochybením. Ďalej musel vnímať aj poveternostné podmienky, kde mal fúkať silný vietor a to najmä vo vzťahu k rozmerom stavaného múru. Obžalovaný naviac sám uviedol na pojednávaní pre Inšpektorátom práce Banská Bystrica, že mu murári spomínali nestabilitu pri výstavbe múru, avšak mal za to, že murivo ešte nebolo dostatočne zviazané a vytvrdnuté. Takto je potrebné zvážiť, či obžalovaný ako stavbyvedúci mal urobiť určité primerané opatrenia a či mal stavebnému procesu venovať zvýšenú opatrnosť a obozretnosť napr. upozornením zhotoviteľa stavby na nesprávnosť zvoleného pracovného postupu, resp. prerušiť stavebné práce na určitý čas, aby tak zamedzil prípadnej možnosti pádu múru a tým aj vzniku úrazu. Odvolací súd za prevažne akceptovateľné označil aj odvolacie námietky prokurátora, na ktoré sa vo svojom rozhodnutí odvolal. Uvedené závery odvolacieho súdu boli pre prvostupňový súd v ďalšom konaní záväzné.

Po zrušení skoršieho rozsudku tunajší súdu následne na hlavnom pojednávaní doplnil dokazovanie v rozsahu navrhnutom prokurátorom, obhajcom a obžalovaným a vykonal dodatočný výsluch obžalovaného. Tento opakovane poukazoval na technický list výrobcu tvárnic, ktorý pripúšťa vysadenie muriva až o 7,5 cm. Taktiež zdôraznil, že stužujúci veniec, ktorý mal byť osadený pod väzníkmi strešnej konštrukcie, nebol projektovou dokumentáciou určený ani použitý ako základ pre osadenie štítovej steny. Nakoľko iný dôkaz stranami nebol navrhnutý, vo veci opakovane rozhodol, vychádzajúc z nasledovných dôkazov a skutkových zistení:

Z výpovede obžalovaného, poškodeného, ako aj ostatných svedkov, ktorí v čase úrazu boli prítomní (P., T.) vyplynulo, že dňa 10. 10. 2019 v čase okolo 10:00 hod na streche úpravne vody v Klenovci došlo k pádu novovybudovanej štítovej steny vyhotovenej z pórobetónových tvárnic Porfix, pričom došlo k zavaleniu poškodeného L. M., ktorý v tom čase vykonával na streche iné práce – odoberal strešnú krytinu. Následkom tohto úrazu utrpel mnohopočetné poranenia, ktoré boli súdnym znalcom S. K. G. v jeho znaleckom posudku č. 98/2020 opísané tak, že poškodený utrpel zlomeninu panvičky vpravo s posunom úlomkov vyžadujúcich operačnú liečbu, poúrazový rozostúp symphyzy vyžadujúcu operačnú liečbu, poranenie sedacieho nervu vpravo s parézou pravej dolnej končatiny, zlomeninu krčku ľavej stehennej kosti s posunom úlomkov vyžadujúcou operačnú liečbu, zlomeninu nosových kostí a spodiny ľavej očnice bez posunu a bez poškodenia zraku, sériovú zlomeninu III. až IX. rebra vpravo, pomliaždenie pľúc a únik vzduchu do pravej hrudnej dutiny - pneumothorax vpravo vyžadujúci odsávanie, zlomeninu rebier IV. až VII. vľavo s posunom úlomkov, vykĺbenie sakroiliakálneho kĺbu, pomliaždenie brušnej steny ťažšieho stupňa so zakrvácaním do pravej obličky a steny hrubého čreva, crush syndróm s akútnym obličkovým zlyhaním. Akceptujúc závery súdneho znalca bolo ustálené, že následkom týchto poranení došlo k zásadnému sťaženiu obvyklého spôsobu života poškodeného po dobu dlhšiu ako 42 dní, preto išlo o ťažkú ujmu na zdraví podľa , .

Pokiaľ obhajoba naznačovala, že pri páde múra tento spadol len počnúc druhým radom tvárnic, tento predpoklad sa javí byť vyvrátený fotodokumentáciou na č.l. 386-390 spisu, na ktorej sú všetky tvárnice zvalené na rovnakú stranu, na bok.

Poškodený L. M. na hlavnom pojednávaní ako svedok vypovedal, že k udalostiam, ktoré viedli k úrazu sa nevie vyjadriť, nakoľko si nepamätá ani samotný úraz. Prebral sa až v nemocnici. V tom čase inak vykonával práce na odstraňovaní krytín na streche a vysekanie základov pre ďalšiu štítovú stenu. Myslí si, že v tom čase bola vybudovaná len jedna štítová stena, asi krajná, ale o tomto prehľad nemal. Na výstavbe tej steny, ktorá ho privalila, sa on žiadnym spôsobom nepodieľal. Proti pádu však stena určite nebola zabezpečená. Práce na stavbe zvykol kontrolovať p. C. a p. S.. Stalo sa, že ho v prácach usmerňoval obžalovaný, a to tak, že ráno, keď prišli na stavbu, povedal, aké konkrétne práce treba urobiť. Pri zadávaní pokynov tam bol niekedy prítomný aj jeho zamestnávateľ p. S., inokedy nie. Na otázku, kto bol jeho priamym nadriadeným uviedol, že „asi“ pán S.. Čo sa týka následkov tejto nehody, žiadne veľké zlepšenie od ukončenia jeho liečenia nenastalo, chodieva na kúpeľnú liečbu, s dvomi barlami vie prejsť 100-150 metrov, ale potom má na druhý deň ukrutné bolesti v pravom členku. Z tohto dôvodu bežne využíva aj invalidný vozík a v tomto sedel aj počas svojho výsluchu na súde.

Svedkyňa A. K. O. uviedla, že bola priamou nadriadenou obžalovaného v spojitosti s projektom realizovaným v objekte úpravne vody v G.. Zo zmluvy uzavretej s investorom vyplývala povinnosť

spoločnosti oznámiť okrem iného aj osobu stavbyvedúceho a v tomto smere bol menovaný obžalovaný. O priebehu prác mala len sprostredkované informácie, v čase úrazu na stavbe nebola. Inak chodila na stavbu raz do týždňa. Obžalovaný bol hlavný stavbyvedúci a svedkyňa bola projektovou manažérkou. Obžalovaný mal za úlohu koordinovať stavebné práce, ktoré sa realizovali subdodávateľským a združeným spôsobom a na stavbe bol takmer každý deň. Jeho hlavnou povinnosťou bolo viesť agendu – najmä stavebný denník, ďalej komunikácia so stavebným dozorom a zástupcami investora, vrátane zmien projektovej dokumentácie alebo harmonogramu prác. Mal tiež zabezpečiť preškolenie každej osoby, ktorá bola prvýkrát na stavbe, v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia a požiarnej ochrany. Jeho úloha starať sa o bezpečnosť na stavbe zahŕňala dohľad napríklad nad tým, aby sa používali správne pracovné a ochranné pomôcky ako obuv, reflexné vesty alebo prilby, nezabezpečený rebrík. Ak v tomto zistil nedostatky, vyzval na nápravu a ak k nej nedošlo, urobil o tom záznam v stavebnom denníku vo forme výzve dodávateľovi, aby zjednal nápravu. Do pracovného postupu konkrétneho dodávateľa mohol zasiahnuť, ale nebola to jeho základná povinnosť. Podľa svedkyne pokiaľ by bol obžalovaný zistil, že určitý pracovný postup je nebezpečný, určite by na to bol upozornil. Jednotliví subdodávatelia mali svojich stavbyvedúcich, napríklad pri rekonštrukcii striech spoločnosť NEOS MK nominovala osobitného stavbyvedúceho. Ak tam tento pán nebol, suploval ho konateľ tejto spoločnosti I. S.. Aj v čase nehody boli práce organizované p. S., vtedy tam asi nemal vlastného stavbyvedúceho. V ďalšej dobe bol stavbyvedúcim aj p. A. T. I. za NEOS MK. Na otázku, kto túto funkciu zastával z pohľadu stavebného zákona uviedla, že každý zo stavbyvedúcich zodpovedal za svoju činnosť. Stavebníkom bol v danom prípade investor – Stredoslovenská vodárenská spoločnosť. Za riadne vykonanie diela inak zodpovedal vždy konkrétny dodávateľ, v prípade stavebnej časti spoločnosť NEOS MK. Ku kontrolnému dňu 8. 10. 2019 uviedla, že v tom čase už štítová stena stála a nikto k nej nemal pripomienky.

Svedok I. S., konateľ spoločnosti NEOS MK, s. r. o. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v deň úrazu musel ísť pracovne do Bratislavy a deň predtým si s obžalovaným prešli veci, aké činnosti sa budú v daný deň vykonávať na stavbe. Obžalovaného vnímal ako hlavného stavbyvedúceho na stavbe a seba samého ako subdodávateľa prác. Spolu riešili koordináciu a harmonogram prác. V čase úrazu iného stavbyvedúceho nemal, až následne v decembri angažoval A. I.. Svojim zamestnancom zadeľoval prácu on sám, a to vrátane pokynu na vybudovanie štítovej steny, ktorú predpokladala aj projektová dokumentácia. Pokyn zadal pracovníkom murárom svojho subdodávateľa (spoločnosti Štulo, s. r. o.) p. P. a p. T., títo stenu aj postavili. Najprv bolo treba odstrániť strešnú krytinu a po zistení určitých nezrovnalosti po konzultácii s obžalovaným využili atiku, ktorá tam už bola a na tejto bola stena vymurovaná. Atika nešla presne pod murivom ale mierne skrížene, niekde chýbali 3 cm, niekde 5 cm, niekde možno aj 7 cm, v priemere asi 5 cm. Tvárnice boli predsadené na tú stranu, na ktorú následne štít aj spadol. Inú možnosť veľmi ani nemali. Na murovaciu maltu sa založil prvý rad a následne ďalšie. Počas týchto prác mu nikto neoznámil žiadnu vadu ani potrebu jej zavetrenia. Stena nebola dočasne zabezpečená vzperami, zabezpečenie nevyžadoval ani stavebný projekt. Plán bol taký, že sa priestor pod presahom následne dobetónuje. Železobetónový veniec sa predpokladal v ďalšej etape. Tento však mal slúžiť len na osadenie väzníkov strešnej konštrukcie a nemal tvoriť základ štítových stien. Keď podpisoval zmluvu s FERRMONT, bola vyslovená otázka, kto bude zastávať funkciu stavbyvedúceho, ale keďže A. C. bol na stavbe stále a prítomný býval aj svedok, iný stavbyvedúci už nebol potrebný. Keď svedok potreboval konzultovať určitý stavebný postup, obracal sa na obžalovaného ako na hlavného stavbyvedúceho. Poškodený L. M. bol v tom čase jeho zamestnancom.

Svedok S. T. na hlavnom pojednávaní k veci uviedol, že na tejto stavbe pracoval ako stavebný robotník cez spoločnosť Štulo s.r.o. V tom čase bol živnostníkom, túto činnosť vykonával asi 5 rokov a ukončil ju asi 3 roky dozadu. Väčšinou pracoval pre Štulo s.r.o. a v niektorých prípadoch vo vlastnom mene aj v zahraničí. Potvrdil, že sa zúčastnil výstavby steny, ktorá sa neskôr zrútila. Nestabilitu alebo kývanie steny pred jej zrútením nespozoroval, padla zrazu, keď zafúkal vietor. On spolu aj s S. P. hovorili A. C. aj I. S., že tvárnice by sa nemali ukladať na múrik, ktorý bol užší ako tvárnice. Povedali im na to, že treba stavať, povedal to I. S., už sa však nepamätá, či im toto isté povedal aj B. C.. Obžalovaný mu nič nehovoril o tom, ako sa má stena postaviť. Po prečítaní relevantnej časti jeho výpovede z prípravného konania svedok potvrdil, že hovoril obžalovanému aj p. S., že podklad pod múrom je slabý, načo mu obžalovaný povedal, že treba robiť ďalej. Nedostal od neho inštrukciu o zabezpečení steny a takéto opatrenia neurobil ani on sám. Pracovali s tvárnicami hrúbky 30-35 cm a presah bol 10 až 15 cm. Podľa neho mal múrik 15 cm. On to síce nemeral ale išlo o 15 cm tehlu, tieto tehly mohli mať druhý rozmer asi 12-13 cm a boli ukladané priečne. Prvý rad založili do murovacej malty a na ďalší deň sa pokračovalo s tromi radmi, potom ďalšie tri rady a potom zvyšok, robilo sa to s prestávkami. Múr držal normálne. Pri

páde múru bol prítomný. Dodatočný veniec sa ani nemal robiť, to, čo bolo v pláne, urobili. Jeho prácu na stavbe inak bežne riadil stavbyvedúci, t. j. obžalovaný. Ráno im zvykol povedať, čo sa bude robiť. Takto zvykol usmerňovať možno aj desiatich robotníkov, aj jeho šéfa z firmy Štulo. Iného stavbyvedúceho tam nevidel, im I. S. povedal, že im bude veliť obžalovaný. Len málokedy sa stávalo, že pokyny na prácu im dával p. S., on tam bol málo. Na stavbe inak pracoval ako zamestnanec spoločnosti Hypostaving, čo bola jeho firma a firma jeho manželky. Na stavbe robil ako robotník, dostával zaplatené len za to, čo odrobil. Platil ho Štulo s. r. o. Lešenie mali k dispozícii. Na otázku, či niekedy vyjadril nesúhlas s pokynmi od Štulo s. r. o. alebo NEOS MK uviedol, že nie je kompetentný na takéto veci.

Svedok S. P. vypovedal, že muroval štítovú stenu, ktorá sa neskôr zrútila. Pracoval tam ako živnostník. Živnostníkom bol na požiadavku Štulo s. r. o., aby tento nemusel platiť odvody. V neskoršom období ho Štulo zamestnal v pracovnom pomere. Už nevie, ktorý z majstrov mu dal príkaz na túto prácu, či pán S. alebo obžalovaný, asi obžalovaný. Svedok robil len to, čo mu povedali. Pod stenou nebol dobrý základ, prvý rad tehál neležal na celej ploche na základe, tehly presahovali asi 5-7 centimetrov. Prvý rad tehál bol osadený do hrubej malty a ďalšie rady sa lepili lepidlom. Na stene pracoval aj s S. T. bol tam aj jeden ďalší pomocník rómskeho pôvodu. Keď už stálo šesť radov tvárnic, začalo sa to kus kývať. Keď si to všimli, povedali to obidvom majstrom, niekedy na koniec šichty. Jasnú odpoveď ani príkaz v tejto súvislosti nedostali. Svedok si myslel, že keď to vyschne, stena sa prestane kývať. Písomne žiadnu námietku v tomto smere nevzniesol. Podpery nemali k dispozícii. Stena padla meter od neho, fúkal vtedy mocnejší vietor. Práce inak vtedy postupovali normálne podľa harmonogramu.

Svedok K. E. v prípravnom konaní vypovedal, že v deň nehody im prácu zadelil obžalovaný, v deň úrazu boli postavené dve štítové steny. V čase, keď sa zvalila stena, fúkal silný vietor.

Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok č. 1/2021 súdneho znalca A. C. C. (zapísaného v odbore Stavebníctvo, odvetvie Statika stavieb), ktorý skonštatoval, že skúmaný štítový múr nebol vystužený železobetónovým vencom ani stužujúcimi železobetónovými stĺpmi. Tieto prvky neboli zahrnuté ani do projektovej dokumentácie, rovnako ani dočasné vystuženie konštrukcie v montážnom štádiu. Múr bol založený na atike šírky cca 230 mm. Ostatné 2 štítové múry boli založené na atikách širokých 300 mm. V prípade exponovaného múru, ktorý sa zvalil preklopil, nastala situácia vytvorenia vlastnej excentricity vplyvom murovania širšej štítovej steny ako mal atikový podperný prvok, z titulu nezrealizovania stužujúceho venca s dobetónovaním atiky. V kombinácii so silným nárazovým vetrom táto okolnosť mohla viesť k prevaleniu steny. Presný vplyv spomenutých faktorov nie je možné spoľahlivo kvantifikovať. Znalec konštatoval, že neboli dodržané normy týkajúce sa primárne statiky a stability predmetnej štítovej steny. Zo statického hľadiska je ťažko akceptovateľné excentrické osadenie štítovej steny hrúbky 300 mm na murovaný atikový prvok hrúbky len 230 mm bez zrealizovania stužujúceho venca s dobetónovaním atiky tak, aby bola nová štítová stena položená celou svojou plochou na podpernej konštrukcii a tým pádom by sa znížila možnosť jej preklopenia cca o tretinu. Táto okolnosť je najpravdepodobnejšou príčinou zvalenia steny. Pri stavaní steny sa postupovalo v súlade s projektovou dokumentáciou s tým rozdielom, že s murovaním steny sa malo začať až po aplikovaní stužujúceho venca s dobetónovaním atiky.

Súdny znalec A. C., E. pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku a zhrnul, že k pádu štítovej steny s najväčšou pravdepodobnosťou prispelo predsadenie steny oproti základu, na čo usudzoval na základe toho, že ostatné dve obdobné steny, ktoré takto predsadené neboli, sa nezrútili. Považoval za neobvyklé, ak sa stena zrúti len počnúc druhým radom muriva a prvý rad ostane na svojom mieste, väčšinou v takýchto prípadoch spadne celá stena. Znalec miesto činu po zrútení steny nemal možnosť preskúmať, stena už bola opätovne vybudovaná a atika použitá ako základ už bola zakrytá. Znalec uviedol, že stavebný projekt nepočítal so zabezpečením steny podperami, v takýchto prípadoch je však úplne bežné, že takéto otázky rieši zhotoviteľ v spolupráci s projektantom. S ohľadom na dĺžku a výšku steny by sa znalec obával túto postaviť bez dočasných podpier. Je mu však známe z jeho činnosti, že sa to takto robí bežne a k nehodám v 95 percentách prípadov nedochádza a ak aj áno, takmer vždy bez ujmy na zdraví. Závery súdneho znalca A. C. vyslovené v jeho znaleckom posudku inak nespochybňoval. K poveternostným podmienkam v deň úrazu uviedol, že z potvrdenia SHMÚ vyplýva, že v daný deň fúkal vietor, ktorý bol významne slabší ako normované hodnoty vetra v zmysle požiadaviek na statiku.

Do vyšetrovacieho spisu bol doložený aj znalecký posudok č. 2/2022 súdneho znalca A. T. C. (taktiež zapísaného v odbore Stavebníctvo, odvetvie Statika stavieb), ktorý dospel k záveru, že zhotoviteľ nepreviedol pred výstavbou skúmanej štítovej steny č. 2 (ktorá sa zrútila) projektom statiky navrhnuté železobetónové vence. Tieto vence mali za úlohu spriahnuť a vystužiť jestvujúce nosné stavebné konštrukcie objektu a vytvoriť pevný podklad pre osadenie nových nosných drevených strešných nosníkov. Z podrobného statického posúdenia vyplýva, že realizácia tohto venca mala minimálny vplyv na príčinu pádu štítovej steny. Z vyhotovenej fotodokumentácie je možné vyvodiť záver, že zhotoviteľ dodržal pri výstavbe predmetnej steny formálne pravidlá doporučené výrobcom murovacieho materiálu. Po ukončení výstavby steny však mohol a mal posudzovanú konštrukciu staticky zabezpečiť proti jej zrúteniu. Dodal, že projekt statiky neriešil podrobnejšie nosné konštrukcie štítových stien č. 1-3. V statickom výpočte sa projektant nezaoberal pôsobiacim zaťažením vetrom počas výstavby steny a po jej ukončení. Stena bola naprojektovaná ako nestabilná stavebná konštrukcia nespĺňajúca základnú normovú podmienku stability a odolnosti voči pôsobiacemu zaťaženiu. Nestabilita konštrukcie bola zistená aj za predpokladu uloženia steny na vence podľa projektu. Primárnym dôvodom pádu bol nedostatočný statický návrh konštrukcie.

Súdny znalec A. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že znalecký posudok vypracoval na podklade projektovej dokumentácie a podľa vyhotovenej fotodokumentácie stavu po zrútení sa steny. Na mieste udalosti vzhľadom na veľký časový odstup nebol. K vyoseniu steny oproti základom sa preto nevie vyjadriť. Vo všeobecnej rovine by osadenie muriva hrúbky 30 cm na základ hrúbky 25 cm nepovažoval za dobré riešenie, má to mierny vplyv na stabilitu. Pri bezvetrí by však stena len v dôsledku vyosenia nespadla. Mal k dispozícii klimatický posudok SHMÚ. Projektant sa podľa znalca stabilite steny vôbec nevenoval, neposúdil nosnú časť na stabilitu, únosnosť a použitie. Pri kontrolnom výpočte zistil, že stena nebola projektovaná vzhľadom na normovaný stav únosnosti z hľadiska pôsobenia vetra a v skutočnosti by odolala len miernemu vetru. Vyplývalo to zo štíhlosti a výšky steny. Požiadavka na odolnosť proti vetru platí a v prípade, ak je stena odkrytá len počas jej výstavby a neskôr (po dobudovaní strešnej konštrukcie) sa stane interiérovou stenou. Tieto vady považuje za kľúčové. Zhotoviteľ ďalej neurobil veci, ktoré nariadil projektant – stužujúce vence. Vence mali slúžiť na osadenie drevenej konštrukcie strechy, ako aj pod štítové steny, keďže veniec išiel dookola po obvode stavby, podrobnejšie sa k tomu však nevie vyjadriť. Ak by bol železobetónový veniec vybudovaný, mohlo to mať malý vplyv na stabilitu, ale jeho mieru vzhľadom na veterné podmienky nevie odhadnúť. Ak by bol plný normovaný stav vetra, stena by spadla aj pri odsadení na spomenutý veniec. V priebehu výstavby bolo viac možností, ako reagovať na túto situáciu, prvou je komunikácia medzi stavebníkom a stavebným dozorom. Konkrétny postup určuje zhotoviteľ stavby. Odchýlku medzi projektovou dokumentáciou a skutočným pracovným postupom pri vybudovaní steny znalec nevidel. Znalec svoje závery upresnil ešte listom doručeným dňa 28. 4. 2023 tak, že zaťaženie pôsobením vetra malo byť projektantom riešené, aj keď daná stena mala byť vnútornou, keďže v procese jej výstavby bola plne vystavená klimatickému zaťaženiu vetrom. Stena taktiež mala byť zabezpečená systémom zvislých a vodorovných šmykových stužujúcich prvkov, ktoré by sa spolupodieľali na zaistení jej celkovej stability, keďže ide o požiadavku vyplývajúcu zo znalcom citovaných technických noriem STN EN. Tieto okolnosti výrazne prispeli ku kolapsu posudzovanej štítovej steny.

Z listu Okresného úradu Rimavská Sobota, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 8. 8. 2022 (č.l. 440 spisu) vyplýva, že na stavbu inovácie a modernizácie úpravne vody Klenovec nebolo zo strany stavebníka písomne zaslané meno stavbyvedúceho na predmetnú stavbu. Stavebné povolenie na uvedenú stavbu inak bolo týmto orgánom vydané dňa 8. 4. 2015 pod č. OU-RS-OSZP-2015/004666 (č.l. 443-451 spisu), a to pre stavebníka Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s.

Na mieste skutku bola orgánmi činnými v trestnom konaní vykonaná obhliadka len dňa 18. 2. 2020, kedy už bol nanovo vybudovaný štítový múr na mieste, v ktorom došlo k pádu konštrukcie, stena bola vystierkovaná a umiestnený už bol aj krov strechy. Z uvedeného dôvodu týmto dôkazom sa nepodarilo zistiť, na akom podklade (základe) bola umiestnená štítová stena, ktorá sa zrútila. Okolnosť, že tvárnice svojou šírkou presahovali šírku základov od 5 až 7 centimetrov, vyplynula z výsluchu svedkov S., P. a T. a nadväzne túto okolnosť po vykonanom šetrení skonštatoval aj Inšpektorát práce vo svojom protokole o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu zo dňa 16. 12. 2019 (č.l.244-249 spisu).

Z výňatku z manuálu k tvárnici značky Porfix vyplýva, že tento manuál predpokladá uloženie tvárnice šírky 37,5 cm aj na základ široký len 30 cm, t. j. s presahom 7,5 cm.

Z listu Slovenského hydrometeorologického ústavu so sídlom v Bratislave zo dňa 16. 3. 2022 bolo zistené, že v deň úrazu dňa 10. 10. 2019 postúpil cez Slovensko smerom na východ zvlnený studený front, za ktorým sa do alpskej oblasti od juhozápadu rozšíril výbežok vyššieho tlaku vzduchu. V lokalite G. v čase okolo 10:00 hod fúkal premenlivý, prevažne severozápadný až juhozápadný vietor s rýchlosťou do 40 km/h, čo sa klasifikuje ako silný vietor podľa Beaufortovej anemometrickej stupnice. Krátkodobo v nárazoch vietor dosahoval maximálnu rýchlosť až 55 km/h. V daný deň pre okres Rimavská Sobota neboli vydané žiadne meteorologické výstrahy.

V spise je založený stavebný denník zo stavby, v ktorom sa nachádzajú záznamy o počasí a o vykonávaných prácach, kde pravidelné denné záznamy boli podpisované obžalovaným. Záznam zo dňa 10. 10. 2019 popri opise prác obsahuje záznam o tom, že pri vykonávaní prác na objekte SO05.3 – Sekcia F Strecha haly filtrov 2. etapa došlo v čase 10:45 hod v dôsledku nárazového vetra k zrúteniu požiarneho múru na pracovníkov. Na základe uvedených skutočností malo byť potrebné „upraviť technologický postup prác“.

Súčasťou spisu je aj samotná projektová dokumentácia na realizáciu stavby. Ako to vyplynulo zo záverov vypočutých súdnych znalcov a nadväzne aj z výsluchu obžalovaného a svedka S., projektová dokumentácia nepočítala s trvalým dodatočným zabezpečením štítovej steny proti pôsobeniu vetra.

Stavebník (Stredoslovenská vodárenská spoločnosť a.s.) ako objednávateľ uzavrel zmluvou o dielo č. B/9000 823/74/18 zo dňa 5. 10. 2018 so spoločnosťou VODOHOSPODÁRSKE STAVBY – ekologický podnik, a. s. okrem iného na kompletné zhotovenie diela Inovácia a modernizácia úpravne vody G.. Objednávateľa pri realizácii predmetu diela v zmysle stavebného zákona mal zastupovať stavebný dozor, ktorý bol taktiež oprávnený zadávať pokyny v mene objednávateľa, ktoré sú potrebné pre realizáciu diela a odstránenia akýchkoľvek vád.

Zhotoviteľ VODOHOSPODÁRSKE STAVBY – ekologický podnik, a. s. na realizovanie stavebnej časti diela kontrahoval ako subdodávateľa spoločnosť FERRMONT a. s. zmluvou, ako to vyplýva zo zoznamu poddodávateľov k odsúhlaseniu zo dňa 26. 8. 2019 (č.l. 366 spisu).

Zo zmluvy o dielo č. 419 18/Sub/NEOSMK zo dňa 31. 7. 2019 vyplýva, že FERRMONT a. s. ak objednávateľ vstúpil do zmluvného vzťahu s NEOS MK, s. r. o., Majerská cesta 96, Banská Bystrica (ďalej len „NEOS MK“) ako ďalším zhotoviteľom s obdobne vymedzeným predmetom diela.

Z objednávky z 29. 8. 2019 vyplýva, že NEOS MK si objednala u ŠTULO s. r. o., Mostárenská 2528, Brezno stavebné práce na zákazke „Inovácia a modernizácia úpravne vody Klenovec“, a to vrátane murárskych a betonárskych prác. Napokon ŠTULO s. r. o. si objednávkou zo dňa 1. 8. 2019 objednala stavebné práce u S. P. v postavení živnostníka s prideleným identifikačným číslom IČO: 47 002 824 stavebné práce na tej istej zákazke na obdobie od 1. 8. 2019 do ukončenia prác. Zhodná objednávka bola zo strany ŠTULO s. r. o. vystavená na spoločnosť Hypostaving s. r. o. so sídlom v Michalovej, v mene ktorej na stavbe reálne pracoval svedok T..

Zo zmluvy č. SD/90000823/3/19 zo dňa 7. 2. 2019 (č.l. 325-339 spisu) vyplýva, že Stredoslovenská vodárenská spoločnosť a.s. na vykonávanie funkcie stavebného dozora na stavbe angažovala spoločnosť BUNG Slovensko, s. r. o. Úloha stavebného dozoru bolo okrem iného dohliadnuť na to, aby všetky práce na stavbe prebiehali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a technickými normami, vrátane monitorovania súladu metód a postupov vykonávania prác pri realizácii projektu so zásadami bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, dávať podnety na odstraňovanie nedostatkov v projektovej dokumentácii a realizovaných stavebných prácach. Z výpovede svedka A. S. N. vyplynulo, že riaditeľom spoločnosti BUNG Slovensko, s. r. o. bol poverený, aby spoločnosť zastupoval na stavbe ako stavebný dozor.

Rozhodnutím Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. k. 73/20-2.0/pok/r zo dňa 5. 8. 2020, IPBB-KHIP/ KON/2020/2966 v spojení s rozhodnutím Národného inšpektorátu práce č. NIP/NIP_PO/BEZ/2020-5080 z 14. 10. 2020 vyplýva, že za porušenie povinnosti podľa v nadväznosti na a prílohu č. 3, časť B, oddiel II, čl. 1. 1. nariadenia vlády č. a čl. 3.1, bod (2), Kapitola 3 STN EN 1996-2:2007 bola účastníkovi konania – spoločnosti NEOS

MK, s. r. o. uložená pokuta vo výške 33.000,- eur. Porušenie právnej povinnosti videl správny orgán v tom, že účastník konania ako zamestnávateľ v záujme zabezpečenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, dňa 10. 10. 2019 na rovnej streche objektu – stavby „Inovácia a modernizácia úpravne vody G.“ nevykonal ochranné opatrenia v tom, že nezabezpečil voľne stojacu štítovú priečku (dĺžka 25,23 m, výška v strede 4,5 m) z presných pórobetónových tvárnic PORFIX (rozmerov 500 mm x 300 mm x 25 mm) proti jej pádu vzhľadom na jej presah cez múrik – atiku v rozsahu 5 až 7 cm po celej dĺžke 25,23 m, pričom vplyvom poryvu vetra, jej nezabezpečenia a presahu cez atiku došlo k jej pádu a následnému zavaleniu zamestnanca (poškodeného L. M.), ktorý utrpel pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví. Podľa pripojenej doložky uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 19. 10. 2020. Okolnosť, že poškodený L. M. bol zamestnancom spoločnosti NEOS MK, vyplynula okrem iného aj z pracovnej zmluvy na č.l. 239 spisu.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 30. 11. 2018 na č.l. 287 spisu vyplýva, že obžalovaný bol počnúc dňom 1. 12. 2018 zamestnancom spoločnosti FERRMONT, a.s. v pracovnej pozícii „stavbyvedúci“, kde podľa pracovnej zmluvy mal riadiť a kontrolovať činnosť divízie, projektovú a rozpočtovú dokumentáciu, bezpečnosť a kvalitu prác na stavbe, zodpovedať mal za odovzdanie podkladov pre fakturáciu.

Z výpisu z registra Slovenskej komory stavebných inžinierov na č.l. 290 vyplýva, že obžalovaný bol v čase skutku držiteľom oprávnenia stavbyvedúceho okrem iného aj pre inžinierske stavby - vodohospodárske stavby. Uvedenú okolnosť obžalovaný ani nespochybňoval.

V rámci právneho posúdenia veci súd vychádzal z nasledovných právnych predpisov:

Podľa kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.

Podľa § 157 ods. 2 písm. a) citovaného ustanovenia odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Podľa o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov architekti, krajinní architekti a inžinieri sú povinní pri vykonávaní povolania napomáhať realizáciu ústavného práva fyzických osôb na priaznivé životné prostredie a na ochranu a zveľaďovanie kultúrneho dedičstva a dbať, aby vytvorené diela nepoškodzovali ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonmi.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia architekti a inžinieri sú povinní chrániť práva a oprávnené záujmy objednávateľa, konať pritom čestne a svedomite, využívať všetky možnosti technického riešenia a uplatňovať najnovšie odborné poznatky, ktoré podľa svojho presvedčenia pokladajú za užitočné v záujme objednávateľa.

Podľa o stavebnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (v ďalšom len „Stavebný zákon“) stavbyvedúci organizuje, riadi a koordinuje stavebné práce a iné činnosti na stavenisku a na stavbe a vedie o nich evidenciu v stavebnom denníku.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia stavbyvedúci je oprávnený a) určovať začatie a skončenie jednotlivých stavebných prác a iných činností na stavenisku a na stavbe, b) dávať pokyny týkajúce sa vykonávania stavebných prác, organizácie práce a pohybu osôb na stavenisku a na stavbe, c) preberať stavebné výrobky, zisťovať ich vhodnosť a určovať ich umiestnenie a uskladnenie na stavenisku,

d) dávať príkazy na okamžité zastavenie stavebných prác a iných činností na stavenisku a na stavbe, ak sa vyskytla prekážka, pre ktorú je ich ďalšie vykonávanie neprípustné, e) koordinovať poradie stavebných prác, f) vykázať cudziu osobu zo staveniska a zo stavby.

Podľa vyhlášky č. na účely tejto vyhlášky sa rozumie zodpovednou osobou osoba určená zhotoviteľom na odborné riadenie osôb vykonávajúcich stavebné práce na zverenom úseku s právomocou samostatne rozhodovať, najmä stavbyvedúci, majster a vedúci pracovnej skupiny.

Podľa § 6 ods. 2 citovanej vyhlášky stavebné práce sa musia prerušiť, ak je ohrozená osoba, stavba, časť stavby alebo jej okolie v dôsledku zhoršených poveternostných podmienok, nevyhovujúceho technického stavu konštrukcie, stroja, nástroja alebo prístroja, v dôsledku prírodných živlov alebo iných nepredvídaných okolností. Po posúdení dôvodov prerušenia stavebných prác zodpovedná osoba rozhodne o ich prerušení.

Podľa bodu 2.5 prílohy č. 4 citovanej vyhlášky pod marginálnym názvom „Podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri murárskych prácach“ murovať sa musí tak, aby nemohlo dôjsť ku strate stability muriva alebo k jeho porušeniu.

Pri skúmaní dôvodnosti obžaloby bolo potrebné v prvom rade skúmať, či sa skutok stal – v tomto smere dospel súd ku kladnému záveru, pretože k uskutočneniu podstatnej časti skutku – zrúteniu štítovej steny s následkom vzniku ťažkej ujmy na zdraví poškodeného - nepochybne došlo. Taktiež možno ustáliť, že zanedbanie predpísaných stavebných postupov vyplývajúcich z právneho poriadku možno považovať za porušenie právnej povinnosti a za takýchto okolností by ujma na zdraví poškodeného mohla predstavovať trestný čin.

Námietku obžalovaného, že nie je daná jednota skutku, keďže tieto boli vymedzené rozdielne pri vznesení obvinenia a následne pri podaní obžaloby, súd považoval za nedôvodnú. Jednota skutku bola nepochybne zachovaná najmä následkom, ktorým bol vznik ujmy na zdraví na strane poškodeného, pričom dostatočne konkrétne bolo opísané v oboch štádiách konanie obžalovaného, ktoré k takémuto následku malo viesť – danie pokynu podstaviť štít na užšom základe a nezabezpečenie steny pred jej pádom počas jej vstavby. Len samotná okolnosť, že postupne boli precizované právne ustanovenia, porušenia ktorých sa mal obžalovaný dopustiť, jednotu skutku žiadnym spôsobom nenarušujú. K procesnému pochybeniu v tomto smere takto nedošlo.

Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spácha závažnejším spôsobom konania – porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona. Z hľadiska vzniku trestnej zodpovednosti obžalovaného je bez väčšieho významu, kto a v akej miere zodpovedá za vykonanie a kvalitu diela podľa ustanovení , keď bolo dielo vykonávané reťazením zmlúv o dielo uzatváraných medzi podnikateľmi. Skutok bol posudzovaný len z pohľadu trestného práva hmotného, teda či boli naplnené obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu, teda objekt, subjekt (páchateľ), objektívna stránka a subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu. Objektom je v tomto prípade ochrana života a zdravia fyzických osôb. Niet pochýb, že v osobe obžalovaného ide o osobu, ktorá spĺňa požiadavku veku a príčetnosti. V rámci skúmania objektívnej stránky súd skúmal, či bolo preukázané konanie obžalovaného, následok a príčinný vzťah. Následok v podobe vzniku ťažkej ujmy na zdraví bol znaleckým posudkom konštatovaný nad všetky pochybnosti.

K objektívnej stránke skutkovej podstaty sa žiada uviesť nasledovné: obžalovaný mal v čase úrazu na stavbe nepochybne postavenie stavbyvedúceho v intenciách ustanovenia § 46a Stavebného zákona. Takouto funkciou bol poverený zo strany svojho zamestnávateľa FERRMONT a. s. Aj keď obžalovaný sa snažil navodiť dojem, že v jeho osobe išlo len o „hlavného stavbyvedúceho“, ktorý bol v právnom vzťahu len vo vzťahu k objednávateľovi, zo svedkami opisovaného pravidelného priebehu výstavby vyplynulo, že minimálne vo faktickej rovine obžalovaný vystupoval ako jediný stavbyvedúci. Ak aj v ďalšom reťazení zmluvných vzťahov boli formálne uvedené ďalšie osoby v obdobnom postavení (p. S.), z výsluchu obžalovaného, svedka S. a pracovníkov na stavbe vyplývalo, že iný stavbyvedúci sa na stavbe nevyskytoval. Obžalovaný ani nespochybňoval, že do jeho pôsobnosti spadalo koordinovanie stavebných prác a vedenie stavebného denníka. Na tomto postavení

obžalovaného nič nemení, že stavebnému úradu podľa jeho písomného vyjadrenia nebola formálne oznámená osoba stavbyvedúceho.

Možno súhlasiť s argumentáciou prokuratúry, že z hľadiska predpisov živnostenského práva je vykonávanie činnosti stavbyvedúceho viazanou živnosťou v zmysle prílohy č. 2 k živnostenskému zákonu. Z hľadiska obsahového vymedzenia ide o činnosť, ktorou sa zabezpečuje uskutočňovanie stavby a riadne vykonávanie stavebných a montážnych prác v súlade s projektom pre stavebné povolenie, v súlade s podmienkami stavebných povolení a iných povolení, potrebných pre výstavbu tak, aby nebola ohrozená bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, tak, aby neboli ohrozené iné verejné záujmy, v súlade s podmienkami zmluvy o dielo na zhotovenie stavby. V tomto smere platí, že verejnoprávny aspekt právneho postavenia stavbyvedúceho spočíva v garantovaní ochrany kvality uskutočňovanej stavby. Obžalovanému, ktorý funkciu stavbyvedúceho zastával ako inžinier, podľa prislúchala povinnosť pri vykonávaní povolania dbať, aby vytvorené diela nepoškodzovali ľudské zdravie nad mieru ustanovenú zákonmi.

Z ustanovenia § 46a Stavebného zákona vyplýva aj to, že stavbyvedúci podľa tohto ustanovenia je osoba, ktorá popri koordinácii a riadení stavebných prác má taktiež oprávnenie riadiť a organizovať aktivity na stavenisku. Z vykonaného dokazovania vyplynulo to, že uvedené oprávnenie vykonával prioritne svedok S. ako konateľ spoločnosti NEOS MK – konkrétne pokyny vo vzťahu jednak ku svojim zamestnancom (medzi ktorých patril aj poškodený), ale aj pracovníkom svojich subdodávateľov, vrátane svedkov T. a P., ktorí múr reálne postavili. Na druhej strane z výsluchu svedka S. a obžalovaného vyplynul záver, že svedok S. pred zadaním príkazu na vybudovanie štítovej steny konzultoval stavebný postup s obžalovaným a obaja boli uzrozumení s tým, že stena sa postaví na atiku, ktorá bola užšia ako hrúbka muriva, a to ešte pred vyhotovením stužujúceho venca, ktorý bol projektom predpokladaný. Dokazovanie neposkytlo podklad na vyslovenie záveru o tom, že pokyn na vybudovanie tohto múru zadal samotný obžalovaný. Naopak, svedok S. potvrdil, že takýto pokyn zadal on sám, rovnako sa vyjadril aj svedok T., kým svedok P. si už na túto okolnosť na hlavnom pojednávaní nespomínal. Súd takto prijal skutkový záver, že obžalovaný nedal pokyn na vybudovanie steny svedkom T. a P.. V rámci vyneseného rozsudku upravil skutkovú vetu tak, že z nej vypustil časť, v ktorej sa obžalovanému kládlo za vinu, že dal pokyn na osadenie štítovej steny.

Obžalovanému sa zároveň kládlo za vinu, že nevykonal ochranné opatrenia za účelom zabezpečenia steny tak, aby boli voľne stojace murované steny zabezpečené proti pádu. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že z postavenia obžalovaného ako stavbyvedúceho takáto priama právna povinnosť nevyplýva. Zo záverov súdneho znalca A. C., od ktorých nevidel dôvod odchýliť sa ani znalec A. C., vyplynulo, že návrh stužujúcich konštrukcií mal byť súčasťou vyhotoveného projektu, už aj s prihliadnutím na jej dimenzie. Znalec A. C. uviedol, že pri tak útlej, vysokej konštrukcii by sa on osobne obával takú stenu postaviť, zároveň však zvolený postup nepovažoval v stavebníctve za neobvyklý. Na podklade znaleckého dokazovania nebolo možné dospieť k jednoznačnému záveru o tom, že by k zrúteniu múru viedol len jeden hlavný dôvod. Len na základe manuálu k tvárniciam PORFIX nebolo možné dospieť k záveru o tom, že k pádu múru predsadenie muriva nemohlo viesť. Na stavbe boli použité tvárnice hrúbky 30 cm, teda iného rozmeru, než je to uvedené v manuáli. Napokon ustálenie príčiny pádu je otázkou výsostne odbornou, ktorú boli povolaní zodpovedať súdni znalci. Súd akceptuje názor súdneho znalca A. C., že predsadenie konštrukcie steny mohlo byť v tomto smere relevantným faktorom, keďže ostatné steny, osadené po celej hrúbke na základovej konštrukcii, sa nezrútili. Podľa statických výpočtov znalca A. C. však táto okolnosť mala len malý vplyv a taktiež nerealizácia venca mala len minimálny vplyv na pád štítovej steny. Pôsobenie silného vetra, ktoré bolo potvrdené viacerými svedkami, podľa oboch súdnych znalcov bolo jedným z určujúcich činiteľov, ktoré k pádu steny viedli a obaja znalci mali za to, že stena mala byť zabezpečená proti pôsobeniu vetra, či už priamo riešením určeným v projektovej dokumentácii, resp. dočasným zavetrením konštrukcie. Otázka trvalej železobetónovej výstuže steny za účelom zvýšenia jej stability aj pri normovom pôsobení vetra podľa súdneho znalca A. C. mala tvoriť súčasť projektovej dokumentácie a pokiaľ tomu tak nebolo, zodpovednosť za to nemožno pripísať obžalovanému ako stavbyvedúcemu.

Podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri murárskych prácach sú upravené v vyhlášky š. ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností a ktorý odkazuje na prílohu č. 4 k tejto vyhláške. Uvedená vyhláška

bola vydaná na základe zákonného zmocnenia podľa o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. Podľa bodu 2.5. prílohy č. 4 vyhlášky murovať sa musí tak, aby nemohlo dôjsť ku strate stability muriva alebo k jeho porušeniu. Táto povinnosť je ukladaná subjektu, ktorý stavebné práce realizuje. Aj v rovine správneho práva bola právna zodpovednosť za nevykonanie opatrení na zabezpečenie steny vyvodená proti zamestnávateľovi NEOS MK, s. r. o. vyššie uvedenými rozhodnutiami Inšpektorátu práce Banská Bystrica a nadväzne Národného inšpektorátu práce. Súčasne však možno konštatovať, že obžalovaný ako stavbyvedúci si bol vedomý skutočnosti, že uvedený múr je stavaný predsadený oproti šírke atiky, rovnako aj okolnosti, že nebol realizovaný stužujúci veniec predpokladaný projektovou dokumentáciou. Aj keď obžalovaný argumentoval, že veniec nebol určený ako základ pre štítovú stenu, ale ako podklad pre osadenie väzníkových múrov, túto jeho námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú vzhľadom na záver súdnych znalcov, ktorý sa v tomto smere vyjadrili opačne, i keď vplyv nerealizovania tejto konštrukcie hodnotili mierne odlišne. Obžalovaný taktiež mal vedomosť o tom, že stavebný projekt nepočíta s trvalým ani dočasným zabezpečením štítovej steny proti pádu napr. v podobe podpier. Obžalovaný bol navyše upozornený nato, že sa celá stena kýva a je nestabilná, načo obžalovaný nijakým spôsobom nereagoval - svedok P. na hlavnom pojednávaní dňa 25.04.2023 vypovedal, že to bolo pri stavbe 6. radu. Z výsluchov svedkov T. a P., ktorí predmetnú stenu fyzicky stavali, vyplýva, že obaja obžalovaného informovali o probléme s prípadným presahom murovanej steny voči jej podkladu. Ich výpovedi zodpovedá aj vyjadrenie obžalovaného v administratívnom konaní vedenom Inšpektorátom práce v Banskej Bystrici, kedy na otázku, či ho niekto upovedomil o tom, že táto priečka je nestabilná po vymurovaní, obžalovaný uviedol, že nie, keď ju murovali, chlapi spomínali, že je nestabilná a on to bral, že murivo nebolo ešte zviazané a vytvrdnuté (č.l. 270). Za tejto situácie bolo povinnosťou obžalovaného reagovať a prijať adekvátne opatrenia tak, aby nedošlo k trestnoprávne relevantnému následku v súlade s jeho povinnosťou vyplývajúcou z ustanovenia , predovšetkým upozornením realizátora stavby na nesprávnosť jeho pracovného postupu, ako aj v podobe kontaktovania projektanta stavby na odstránenie prípadných pochybností.

Obžalovanému ako stavbyvedúcemu prislúchalo aj oprávnenie nariadiť prerušenie stavebných prác podľa Stavebného zákona v nadväznosti na vyhlášky č. v spojení s citovanej vyhlášky v prípade, ak je ohrozená osoba, stavba, časť stavby alebo jej okolie v dôsledku zhoršených poveternostných podmienok, nevyhovujúceho technického stavu konštrukcie, stroja, nástroja alebo prístroja, v dôsledku prírodných živlov alebo iných nepredvídaných okolností. Vzhľadom na vzniknutú situáciu bolo povinnosťou stavbyvedúceho upozorniť realizátora stavby na nesprávnosť ich postupu a v krajnom prípade aj nariadiť zastavenie alebo prerušenie prác, ak si to vyžadovala bezpečnosť osôb alebo stavby, najmä pokiaľ v deň zrútenia steny fúkal silnejší vietor. Vzhľadom na dimenzie múru a nedostatku podpier obžalovaný vzhľadom na svoju odbornú spôsobilosť a skúsenosti musel vedieť, že náhly poryv vetra môže ohroziť múr, nestabilita ktorého mu bola predtým avizovaná. Uvedené oprávnenie s ohľadom na povinnosť chrániť ľudské zdravie ( Zb) je potrebné chápať súčasne ako povinnosť v tom zmysle, že pokiaľ stavbyvedúci takéto okolnosti zistí, je povinný využiť svoje oprávnenie na pozastavenie alebo prerušenie stavebných prác. Z hľadiska presného vymedzenia porušenia právnej povinnosti, ktorej sa obžalovaný dopustil tým, že nevykonal opatrenia na zabránenie úrazu, súd považoval za potrebné do skutkovej vety rozsudku doplniť ustanovenia, ktoré stavbyvedúceho oprávňujú na vydanie príkazu na zastavenie alebo prerušenie stavebných prác. V tejto súvislosti nejde o narušenie jednoty skutku, len o precizovanie oprávnení, ktoré obžalovanému v spojitosti s jeho postavením stavbyvedúceho prislúchali.

Tým, že obžalovaný žiadne z vyššie uvedených možností reagovania na potenciálne nebezpečnú situáciu nevyužil, naplnil objektívnu stránku trestného činu podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku trestného činu, súd má za to, že skutok obžalovaný spáchal vo forme vedomej nedbanlivosti, keďže mal vedomosť jednak o okolnostiach, ktoré mohli viesť k nestabilite múru a na jeho nestabilitu bol murármi aj výslovne upozornený, napriek tomu sa bez primeraných dôvodov spoliehal na to, že k zrúteniu múru nedôjde.

Na základe úvah uvedených vyššie uznal súd obžalovaného za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa , s poukazom na ustanovenie , nakoľko inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Poľahčujúca okolnosť u obžalovaného bola vzhliadnutá podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, nakoľko pred spáchaním skutku viedol riadny život. Obžalovaný nikdy nebol súdne trestaný a negatívne hodnotenie jeho osoby z iných hľadísk nevyplynulo zo žiadneho vykonaného dôkazu. Nakoľko nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť, u obžalovaného je daná prevaha poľahčujúcich okolností, následkom čoho sa aplikovateľná trestná sadzba podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona postupom podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona modifikuje na výsledný interval od 6 mesiacov do 18 mesiacov odňatia slobody. Pri úvahách o treste súd zohľadnil aj zavinenie obžalovaného, ktoré bolo dané len vo forme vedomej nedbanlivosti - nie je pochybné, že u obžalovaného nebol daný priamy ani nepriamy úmysel. Obžalovaný opakovane v priebehu konania vyjadril svoju ľútosť nad následkami udalosti pre poškodeného L. M.. Pri úvahách o treste taktiež bolo potrebné zohľadniť, že konanie obžalovaného bolo len jednou z hlavných príčin vzniku škodlivého následku, v reťazení príčin možno konštatovať aj pochybenia spoločnosti NEOS MK, s. r. o. pri nevykonaní opatrení na zamedzenie pracovnému úrazu, ako aj nedostatky v projektovej dokumentácii. Vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti prípadu má súd za to, že nie je potrebné na obžalovaného pôsobiť čo i len podmienečným trestom odňatia slobody, a to s prihliadnutím na osobu obžalovaného, ktorý nikdy nebol súdne trestaný a uvedený skutok bol len jednorazovým vybočením z inak usporiadaného života občana. Na vyjadrenie odsúdenia spoločnosti a primeraný postih obžalovaného je podľa názoru súdu postačujúci alternatívny trest, a to peňažný trest vo výške 1.000,- eur, ktorý predstavuje cca 75 % z jeho mesačného čistého zárobku. Pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov. Uloženie iného trestu, vrátane prokurátorom navrhovaného trestu zákazu činnosti stavbyvedúceho súd nepovažoval za potrebné jednak s poukazom na to, že išlo o jediný prípad nedbanlivostného konania obžalovaného, kde príčinou ťažkej ujmy na zdraví nebolo výlučne jeho pochybenie. Taktiež v tejto súvislosti prihliadol na to, že od spáchania skutku uplynulo vyše 4 a pol roka a ani následne sa obžalovaného obdobné nedostatky pri výkone jeho pracovnej činnosti neopakovali.

V priebehu konania bolo preukázané, že v čase škodnej udalosti bol obžalovaný v pracovno-právnom vzťahu k zamestnávateľovi FERRMONT a. s. a funkciu stavbyvedúceho vykonával v rámci výkonu svojich pracovných povinností. Uvedené zistenie malo významný vplyv na rozhodnutie o uplatnenom nároku na náhradu škody s poukazom na ustanovenie ( v znení neskorších zmien a doplnkov), podľa ktorého škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Pokiaľ teda obžalovaný vykonával pracovnú činnosť v prospech svojho zamestnávateľa, sám za škodu spôsobenú pri výkone svojej činnosti vo vzťahu k tretím osobám nezodpovedá. Nakoľko dokazovanie vykonané v trestnom konaní nepreukázalo osobnú zodpovednosť obžalovaného za škodu spôsobenú obom poškodeným v rovine občianskeho práva, samosudca poškodených L. M., Q. E. a I. H. E., K. s ich nárokmi na náhradu škody, ktoré si uplatnili v adhéznom konaní, odkázal na civilný proces podľa . inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania

- porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Rimavská Sobota na Krajský súd v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (/2 ). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)

- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.