Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Cbi-24-2016.pdf
PDF · 85.62 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cbi/24/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava l, v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci žalobcu: I.. V.. U. Q., C. XX, H., správca konkurznej podstaty úpadcu „BAP" spol. s r.o., Geologická 21, Bratislava, IČO: 31 347 304 proti žalovanému: I. C., nar. XX.X.XXXX, C. XX, H. zast. PATENT IURIST s.r.o., Dostojevského rad 5, Bratislava o určenie neúčinnosti právneho úkonu takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta. II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému plnú náhradu trov konania. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa XX.X.XXXX žiadal žalobca, aby súd určil: · neúčinnosť Y. zmluvy o prevode hnuteľnej veci uzatvorenej medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim voči veriteľom úpadcu, predmetom ktorej bol prevod výlučného vlastníckeho práva k motorovému vozidlu zn. I. B., rok výroby XXXX, D.: N J.: BA-XXXTP s kúpnou cenou XX.XXX EUR, v konkurznom konaní na majetok úpadcu vedenom tunajším súdom pod sp. zn. XK/XX/XXXX, · žalovanému povinnosť zaplatiť finančnú náhradu vo výške XX.XXX EUR do všeobecnej podstaty v prospech žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Dňa XX.X.XXXX uzatvoril úpadca Y. zmluvu so žalovaným, na základe ktorej sa žalovaný stal vlastníkom predmetného motorového vozidla za kúpnu cenu XX.XXX EUR. 3. Uznesením sp. zn. XK/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX tunajší súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu. Uznesením bol za správcu úpadcu ustanovený žalobca. Uznesenie bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa XX.X.XXXX. 4. Žalobca je právneho názoru, že uvedený právny úkon ukracuje uspokojenie pohľadávok veriteľov úpadcu a preto je neúčinným právnym úkonom urobeným s úmyslom ukrátiť veriteľov v prospech žalovaného nakoľko:
- v čase podpisu zmluvy bol úpadca dlžníkom viacerých záväzkov voči svojim veriteľom minimálne vo výške XX.XXX,XX EUR po splatnosti
- žalovaný je spriaznenou osobou úpadcu v zmysle ustanovenia § 9 F. 5. Žalovaný sa vo veci písomne vyjadril podaním zo dňa XX.X.XXXX, kde uviedol, že za osobné motorové vozidlo riadne zaplatil, kúpna cena bola obvyklá. Svoje tvrdenie o obvyklosti kúpnej ceny žalovaný preukazoval doložením súkromného znaleckého posudku č. X/XXXX, ktorý všeobecnú hodnotu motorového vozidla v rozhodnom čase stanovil na sumu XX.XXX EUR. Na základe uvedeného žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril písomne podaním zo dňa XX.XX.XXXX. Vo vyjadrení žalobca uviedol, že nespochybňuje hodnotu predmetného motorového vozidla ani spôsob úhrady kúpnej ceny. Uviedol však, že zo strany žalovaného došlo k zvýhodneniu veriteľov špecifikovaných v žalobe.
7. Podľa ust. § 116 OZ blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec, manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. 8. Podľa ust. § 9, ods. 1 F. spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, 2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba 3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť. 9. Podľa ust. § 57, ods. 1, F. právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. 10. Podľa ust. § 58, ods. 1 F. právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať. 11. Podľa ust. § 58, ods. 3 F. odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. 12. Podľa ust. § 59, ods. 1 F. zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. 13. Podľa ust. § 60, ods. 1 F. odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. 14. Podľa ust. § 60, ods. 2 F. ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. 15. Podľa ust. § 62, ods. 1 F. právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. 16. Podľa ust. § 63, ods. 1 F. ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo. 17. Podľa ust. § 191, ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 18. Podľa ust. § 218, ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. 19. Súd ako nesporné v konaní vyhodnotil na základe výslovného vyjadrenia strán sporu:
- kúpnu cenu XX.XXX EUR, jej vyplatenie a spôsob vyplatenia,
- trhovú hodnotu motorového vozidla a skutočnosť, že kúpna cena zodpovedá jeho trhovej hodnote,
- spriaznenosť v zmysle ust. § 9 F. žalovaného a úpadcu. 20. Súd teda ustálil ako nesporné, že žalovaný spĺňa predpoklady spriaznenosti s úpadcom v zmysle ust. § 9 F.. 21. Podľa ust. § 60 F. je možné úspešne odporovať ukracujúcim právnym úkonom úpadcu, ktorými ukrátil svojich veriteľov v lehote piatich rokov pred začatím konkurzného konania. Pri osobách, ktoré nie sú
spriaznenou osobou úpadcu je nevyhnutných predpokladom preukázať ukracujúci charakter právneho úkonu a súčasne vedomosť tretej osoby o úmysle úpadcu ukrátiť veriteľov. 22. Súd konštatoval, že k uzatvoreniu predmetnej zmluvy došlo preukázateľne XX.X.XXXX a uznesenie o vyhlásení konkurzu úpadcu bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa XX.X.XXXX. 23. Žalovaný v konaní preukázal, že uhradil primeranú kúpnu cenu za prevádzané motorové vozidlo a teda nemohol krátiť uspokojenie veriteľov v konkurze úpadcu. Uvedenú skutočnosť v konaní uznal aj žalobca. Uzatvorenie kúpnej zmluvy za predmetné motorové vozidlo za kúpnu cenu XX.XXX EUR teda nebolo právnym úkonom bez primeraného protiplnenia a vyplatením kúpnej ceny XX.XXX EUR (ktoré tiež uznal žalobca) nemohlo dôjsť ani ku kráteniu veriteľov úpadcu nakoľko konaním úpadcu a žalovaného došlo len k zmene formy majetku úpadcu z vlastníctva hnuteľnej veci na vlastníctvo finančných prostriedkov v primeranej výške a teda právny úkon nespĺňa predpoklady ukracujúceho právneho úkonu v zmysle ust. § 60 F. bez ohľadu na spriaznenosť žalovaného s úpadcom. 24. Sám žalobca v žalobe uviedol, že namieta spôsob „použitia“ inkasovanej kúpnej ceny, ktorá bola v celom rozsahu použitá na úhradu došlej faktúry veriteľa I. V., čím úpadca selektívne uspokojil len jedného zo svojich veriteľov a nepoužil kúpnu cenu na pomerné uspokojenie všetkých svojich veriteľov. Tým bola jednému z veriteľov poskytnutá nenáležitá výhoda na úkor ostatných veriteľov. 25. V zmysle ust. § 59, ods. 1 F. je zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. 26. Zvýhodňujúcim právnym úkonom je teda právny úkon, ktorým úpadca v tejto veci plnil. Súd teda konštatuje, že zvýhodňujúcim právnym úkonom bola čiastočná úhrada dlhu voči veriteľovi I. V. úpadcom, ktorá nie je predmetom tohto konania. 27. Súd teda konštatoval, že neboli splnené predpoklady ukracujúceho úkonu v zmysle ust. § 60 F. tým, že nebolo preukázané krátenie samotné z dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že kúpna cena bola uhradená žalovaným v obvyklej výške a teda zmenou formy majetku úpadcu nedošlo ku kráteniu žiadneho z veriteľov. 28. Zároveň súd konštatuje nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného na úspešné uplatnenie nároku na odporovateľnosť právneho úkonu ako zvýhodňujúceho v zmysle ust. § 59, ods. 1 F. nakoľko zvýhodňujúcim právnym úkonom nebolo uzatvorenie kúpnej zmluvy so žalovaným ale právny úkon čiastočnej úhrady dlhu jednému z veriteľov úpadcu, ktorý nie je predmetom tohto konania. Úspešné určenie neúčinnosti zvýhodňujúceho právneho úkonu je možné uplatniť len voči veriteľovi úpadcu, ktorým žalovaný preukázateľne nebol. 29. Súd z takto vykonaného dokazovania zistil, že žalobca v konaní neuniesol dôkaznú povinnosť a nepreukázal ukracujúci charakter právneho úkonu, konštatoval nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného na určenie právneho úkonu ako zvýhodňujúceho a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 30. Podľa ust. § 255, ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 31. Podľa ust. § 255, ods.2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 32. Podľa ust. § 262, ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 33. Podľa ust. § 263, ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 34. Podľa sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. XX/XXXX Zb je súdny poplatok 6% z ceny predmetu konania alebo hodnoty sporu, najmenej XX,XX EUR. 35. Žalovaný si v konaní uplatnil nárok na náhradu trov konania a súd konštatoval jeho XXX%-ný úspech v spore. 36. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.