Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (16)Uznesenie_5Co-5-2019.pdf
PDF · 85.85 KB
Case nature
Subarea
5Co/5/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárska Pôda s.r.o, so sídlom Bratislava, Sibírska 55, IČO: 44 138 369, zastúpený Advokátskou kanceláriou LawService, s.r.o., so sídlom Zvolen, Stráž 3/223, IČO: 36 861 723, proti žalovanému: H. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., A. XXX/XXX, zastúpený Advokátkou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo námestie 25, IČO: 36 833 533, o návrhu na vydanie opravného uznesenia k rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/5/2019-261 z 26. februára 2020, takto
rozhodol:
Návrh žalovaného na vydanie opravného uznesenia k rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/5/2019-261 z 26. februára 2020 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území M., obec M., okres U., zapísanej Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX, parcela registra „C“ evidovaná na mape určeného operátu, parc. č. XXXX druh pozemku: orná pôda o výmere 1469 m2. O tejto žalobe rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 10C/108/2016-216 z 24. septembra 2018 tak, že žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 5Co/5/2019-261 z 26. februára 2020 potvrdil vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanému voči žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
2. Žalovaný dňa 30. 04. 2020 doručil prvoinštančnému súdu Návrh na opravu zrejmej nesprávnosti, ktorý bol postúpený na Krajský súd v Nitre dňa 04. 05. 2020, ktorým žalovaný žiada, aby odvolací súd odstránil chyby v rozsudku odvolacieho súdu č. k. 5Co/5/2019-261 z 26. februára 2020 spočívajúce v tom, že mu tento súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania ako procesne úspešnej strane, ktoré mu vznikli v súvislosti s podaním vyjadrenia k odvolaniu žalobcu z 05. 12. 2018. V návrhu ďalej uviedol, že 29. 04. 2020 mu bol doručený rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/5/2019-261 z 26. februára 2020. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanému voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pričom v odôvodnení rozsudku bod 41. uviedol, že o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanému voči žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania ako procesne úspešnej strane v odvolacom konaní, pretože mu nevznikli.
3. Krajský súd v Nitre o podanom návrhu žalovaného rozhodoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP).
4. Podľa § 220 ods. 1 CSP, v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách „V mene Slovenskej republiky“ uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie
strán a ich zástupcov, iných subjektov, označenie prejednávaného sporu, výrok, odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie odvolania, o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva a o náležitostiach odvolania, poučenie o možnosti exekúcie a deň a miesto vyhlásenia.
5. Podľa § 234 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
6. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.
7. Odvolací súd poznamenáva, že rozsudok je členený na záhlavie, výrokovú časť, odôvodnenie, poučenie a deň a miesto vyhlásenia. Zmeny sa oproti doterajšej právnej úprave týkajú predovšetkým odôvodnenia rozsudku a číslovania odsekov odôvodnenia rozsudku.
8. Ďalej súd zdôrazňuje, že prípustnosť vykonania opravy podľa tohto ustanovenia je stanovená za predpokladu splnenia týchto podmienok, že pochybenie, o ktorého opravu ide, sa týka písomného vyhotovenia rozsudku alebo jeho rovnopisu, ale môže sa tiež týkať zápisnice o pojednávaní, v ktorej je zaprotokolovaný vyhlásený rozsudok. Prípustným predmetom opravy sú zrejmé chyby v písaní, v počítaní, prípadne iné podobné nesprávnosti, ktoré sú zrejmé na prvý pohľad. Oprava sa môže taktiež týkať ktorejkoľvek časti rozhodnutia (úvodnej časti, výrokovej časti, odôvodnenia alebo poučenia).
9. Na vykonanie opravy je príslušný súd prvej inštancie, o ktorého rozsudok ide, avšak vykonať opravu svojho rozhodnutia môže aj súd druhej inštancie, ktorý je okrem toho oprávnený nariadiť vykonanie opravy rozhodnutia súdu prvej inštancie napadnutého odvolaním. Oprava ktorejkoľvek časti rozhodnutia sa vykonáva opravným uznesením, ktoré je potrebné doručiť účastníkom do vlastných rúk.
10. Podľa § 219 ods. 1 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.
11. Podľa § 219 ods. 2 CSP, rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení pojednávania sa v tomto prípade nepoužijú.
12. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
13. Podľa § 219 ods. 4 CSP, len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.
14. Podľa § 354 CSP, na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.
15. Nemožno vylúčiť, že sa v rozsudku vyskytnú chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. Spravidla ide o tzv. pisárske chyby, preklepy, ku ktorým môže dôjsť v dôsledku mechanickej činnosti osoby a neskontrolovania vyhotovenia rozsudku a pod. Súd sa o nich môže dozvedieť z návrhu alebo ich môže zistiť aj sám. Chyby či iné zrejmé nesprávnosti sa môžu vyskytnúť vo výrokovej časti, v čísle konania, dátume vyhlásenia rozsudku, ale aj v záhlaví rozsudku, napríklad v označení strán a ich zástupcov a pod.
16. O oprave týchto chýb vydáva súd opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania. Opravné uznesenie musí spĺňať náležitosti podľa § 236 CSP. Pokiaľ je súd toho názoru, že návrhu na vydanie opravného uznesenia nemožno vyhovieť, rozhodne súd uznesením, ktorým návrhu na opravu nevyhovie. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Samozrejme, nie je úplne vylúčená oprava rozhodnutia ani v prípade, ak sa chyba ocitla v rozhodnutí vinou strany, ktorá sa už v žalobe dopustila omylu.
17. Ak dôjde k chybe v písaní a počítaní alebo inej zrejmej nesprávnosti v uznesení, súd postupuje primerane s poukazom na § 234 ods. 2 CSP. Ďalej súd zdôrazňuje, že prípustnosť vykonania opravy podľa tohto ustanovenia je stanovená za predpokladu splnenia týchto podmienok, a to, že pochybenie, o ktorého opravu ide, sa týka písomného vyhotovenia rozsudku alebo jeho rovnopisu, ale môže sa tiež týkať zápisnice o pojednávaní, v ktorej je zaprotokolovaný vyhlásený rozsudok. Prípustným predmetom opravy sú zrejmé chyby v písaní, v počítaní, prípadne iné podobné nesprávnosti, ktoré sú zrejmé na prvý pohľad. Oprava sa môže taktiež týkať ktorejkoľvek časti rozhodnutia (úvodnej časti, výrokovej časti, odôvodnenia alebo poučenia).
18. Na vykonanie opravy je príslušný súd prvej inštancie, o ktorého rozsudok ide, avšak vykonať opravu svojho rozhodnutia môže aj súd druhej inštancie, ktorý je okrem toho oprávnený nariadiť vykonanie opravy rozhodnutia súdu prvej inštancie napadnutého odvolaním. Oprava ktorejkoľvek časti rozhodnutia sa vykonáva opravným uznesením, ktoré je potrebné doručiť účastníkom do vlastných rúk.
19. Krajský súd v Nitre v nadväznosti na návrh žalovaného na opravu rozsudku vydaného týmto súdom č. k. 5Co/5/2019-261 z 26. februára 2020, konštatuje, že návrh žalovaného nepovažuje za dôvodný, vychádzajúc z ustanovenia § 224 CSP v spojení s § 219 ods. 4 CSP, ktorý výslovne uvádza, že súd je viazaný rozsudkom len čo ho vyhlási. Súd je povinný rozsudok vyhlásiť vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Taktiež je povinný verejne vyhlásiť rozsudok aj v prípade, ak na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie, a aj v prípade, ak súd vylúčil verejnosť podľa § 176 CSP. V takom prípade sa spisuje zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku (§ 52a vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy). Po tom, ako súd vyhlási znenie výroku rozsudku, uvedie stručné odôvodnenie a poučí strany o odvolaní, teda či je proti rozsudku prípustné odvolanie, v akej lehote, na ktorý súd sa podáva, a o možnosti exekúcie, teda že v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
20. Je potrebné zdôrazniť, že § 219 ods. 4 CSP upravuje tzv. „vnútornú viazanosť“ súdu výrokom vyhláseného rozsudku, ktorú je potrebné odlišovať od tzv. „vonkajšej viazanosti“, ktorá pôsobí proti tretím osobám a ktorá voči týmto tretím osobám nastáva až momentom, kedy rozsudok nadobudne právoplatnosť. Uvedená viazanosť súdu vyhláseným rozsudkom znamená to, že súd sa v písomnom vyhotovení rozsudku nesmie v žiadnom smere odchýliť od výroku, ktorý vyslovil pri vyhlásení rozsudku. Výnimkou z tejto zásady je len ustanovenie § 224 CSP, ktoré za určitých podmienok umožňuje vykonať (a to aj bez návrhu) opravu rozsudku. Opraviť rozsudok podľa § 224 CSP je preto možné len v prípadoch, keď ide o chyby v písaní a počítaní a ďalej o také chyby, ktoré sú ako zrejmé nesprávnosti podobného pôvodu ako chyby v písaní a počítaní, t. j. ku ktorým došlo len zjavným a okamžitým zlyhaním v duševnej či mechanickej činnosti osoby, za účasti ktorej došlo k vyhláseniu alebo vyhotoveniu rozsudku a ktoré sú každému zrejmé. Zrejmosť takejto nesprávnosti vyplýva najmä z porovnania výroku rozsudku s jeho odôvodnením, prípadne aj z iných súvislostí.
21. Z princípu viazanosti súdu vyhláseným rozsudkom vyplýva, že „Zákonným následkom vyhlásenia rozsudku je viazanosť súdu vyhláseným výrokom. To znamená, že ho konajúci súd už nemôže sám zmeniť a v písomnom vyhotovení rozsudku musí byť znenie výroku zhodné s výrokom vyhláseným“ (Števček, M., Ficová S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 810). Zjednodušene povedané, ak by súd po vyhlásení rozsudku zistil, že rozhodol nesprávne, nemá možnosť rozhodnúť inak. Znenie výroku rozsudku uvedené v zápisnici z pojednávania, na ktorom sa vyhlasuje rozsudok (§ 99 CSP), ako aj zaznamenané vo zvukovom zázname (§ 98 CSP), musí byť v zásade totožné so znením výroku v písomnom vyhotovení rozsudku.
22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že návrh na vydanie opravného uznesenia je nedôvodný, pretože odvolací súd je viazaný rozsudkom okamihom jeho vyhlásenia. Odvolací súd teda nemôže opravným uznesením zmeniť negatívne rozhodnutie v časti trov na pozitívne tak, ako to žalovaný žiada, pretože tak, ako odvolací súd svoje rozhodnutie vyhlásil, je týmto rozhodnutím viazaný. Navyše ide o rozhodnutie vychádzajúce zo zisteného skutkového stavu majúceho oporu v súdnom spise. Odvolací súd na základe doručeného návrhu na opravu zisťoval, či sa v súdnom spise nachádza vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu, na ktoré žalovaný poukazoval, keďže v čase rozhodovania odvolacieho
súdu tento o žiadnom vyjadrení nemal vedomosť. Z nariadeného zisťovania dospel odvolací súd k záveru, že v súdnom spise súdu prvej inštancie a rovnako tak ani v zbernom spise odvolacieho súdu sa vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného - BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., z 05. 12. 2018 proti odvolaniu z 08. 11. 2018, ktoré podľa jeho tvrdení podal, ako uviedol v návrhu na opravu z 30. 04. 2020 na Krajskom súde v Nitre, fyzicky v spise nenachádza. Rovnako tak nie je uvedené vyjadrenie evidované ani v elektronickom súdnom spise. V záznamoch Okresného súdu Nitra o odoslaní spisov a odoslaní doručených podaní nie je informácia o tom, že by uvedené vyjadrenie prišlo na okresný súd po tom, čo už bol spis postúpený na Krajský súd v Nitre. Odvolací súd zdôrazňuje aj to, že hoci žalovaný pripojil k návrhu na opravu fotokópiu Vyjadrenia k odvolaniu žalobcu z 08. 11. 2018, na tomto vyjadrení sa nachádza výlučne odtlačok pečiatky právneho zástupcu žalovaného - Advokátskej kancelárie BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., o expedovaní podania dňa 10. 12. 2018. Na vyjadrení sa však nenachádza odtlačok prezenčnej pečiatky súdu, či už okresného alebo krajského, ktoré by potvrdzovalo, že by bolo vyjadrenie osobne doručené do podateľne súdu, resp. že by pripojil iné potvrdenie o elektronickom odoslaní vyjadrenia niektorému z uvedených súdov. Z odtlačku pečiatky právneho zástupcu žalovaného o expedovaní nemožno dospieť k záveru o preukázaní odoslania vyjadrenia súdu. Vzhľadom k tomu, že po opätovnom preskúmaní súdneho spisu, ako aj elektronického súdneho spisu bolo zistené, že takéto podanie sa v nich nenachádza a nebolo zaevidované ani v došlej pošte, je potrebné konštatovať, že správne odvolací súd rozhodol, keď žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli. Žalovaný nepreukázal, že by vyjadrenie k odvolaniu žalobcu právny zástupca žalovaného podal. Je však potrebné uviesť, že aj v prípade, ak by žalovaný uvedené preukázal, nesprávnosť takého rozhodnutia by napriek tomu nebolo možné konvalidovať vydaním opravného uznesenia.
23. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k tomu záveru, že návrh žalovaného je potrebné zamietnuť.
24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).