Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9Csp-11-2020.pdf
PDF · 87.91 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/11/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. JUDr. Oskar Chnápko, advokát so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, proti žalovanému: T. V., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt N. XXXX/XX, Q., o zaplatenie 4133,18 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 393,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 393,- eur od 8.9.2016 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti konanie zastavuje.
III. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Zvolen dňa 05.09.2019 voči žalovanému domáhal zaplatenia dlžnej istiny spočívajúcej v nesplatenej časti poskytnutého úveru vo výške 2984,87 €, dlžných zmluvných úrokov a zákonných úrokov z omeškania do dňa predchádzajúcemu 20.12.2018 vo výške 1133,66 €, dlžných poplatkov vo výške 14,65 €, čo v súčte predstavuje sumu istiny vo výške 4133,18 €, zmluvného úroku vo výške 9,77 % ročne zo sumy nesplatenej istiny poskytnutého úveru vo výške 2984,87 € od 20.12.2018 do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy nesplatenej istiny poskytnutého úveru vo výške 2984,87 € od 20.12.2018 do zaplatenia, a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.12.2018 uzavrela Poštová banka, a.s, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava 811 02, IČO: 31 340 890 ako postupca a spoločnosť BENCONT COLLECTTON, a.s., IČO: 47967692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, zapísaná OR OS Bratislava I, odd.: Sa, vložka č.: 6058/B, ako postupník, Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej žalobca nadobudol pohľadávku zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX spolu s jej príslušenstvom. Postupca zároveň listom oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 27.07.2010 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“) v zmysle § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov zo strany právneho predchodcu žalobcu v celkovej výške 4650,00 € v prospech žalovaného. Žalovaný sa podľa Zmluvy zaviazal vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej lehote, ako aj zaplatiť dohodnuté úroky podľa Predpisu splátok k Zmluve. Žalobca si svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z platne uzavretej Zmluvy splnil riadne a včas a žalovanému dňa 27.07.2010 pri platne uzavretej Zmluve poskytol prevodom na účet finančné prostriedky vo výške 4650,00€. V dobe od uzatvorenia Zmluvy žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v
Aktuálnom stave úveru, v časti Zaplatené splátky. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z platne uzavretej Zmluvy riadne a včas nesplnil, právny predchodca žalobcu po predchádzajúcej výzve v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka listom zo dňa 07.09.2016 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru v zmysle čl. 6. Obchodných podmienok pre úver ku dňu 07.09.2016. Žalovaný si ani napriek výzve zo strany žalobcu záväzok nesplnil. V zmysle Obchodných podmienok, ak sa úver stane predčasne splatným, žalobca je naďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v Zmluve. Zmluvnými stranami bola dojednaná úroková sadzba vo výške 9,77 % ročne. Obchodný zákonník, ani zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platný v čase uzatvorenia zmluvy, neupravuje povinnosť dlžníka platiť úroky popri úrokoch z omeškania, ale ani nevylučuje dohodu účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do splatenia úveru. Obdobný právny záver vyplýva aj z judikatúry NS SR, napr. z rozhodnutia zo dňa 01.05.1996 publikovaného v časopise Zo súdnej praxe 5/1996, ako aj z rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici napr. 17Co/141/2016 zo dňa 16.08.2017, 17Co 432/2015 zo dňa 23.11.2016, podľa ktorých, ak pre prípad omeškania s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov nebola dohodnutá iná sadzba úrokov, patria zmluvné úroky aj za dobu po splatnosti úveru, a to až do doby vrátenia peňažných prostriedkov. Z čl. 6 bod 6.4 Obchodných podmienok je zrejmé, že žalobca je oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou. Žalobca si uplatňoval aj príslušné zákonné úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v súlade s Obchodnými podmienkami, vznikol žalobcovi nárok na dohodnuté zmluvné úroky, a taktiež aj na úroky z omeškania, vyplývajúce zo zákona. Žalobca si taktiež v zmysle Obchodných podmienok uplatňoval nárok na príslušenstvo pohľadávky spočívajúce v poplatkoch v zmysle Sadzobníka. Žalobca sa v konaní domáhal v súlade s Aktuálnym stavom úveru zaplatenia dlžnej istiny spolu s príslušenstvom spočívajúcim v zmluvných úrokoch vo výške 9,77% ročne, zákonnom úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne a poplatkov, pričom ich výška je kapitalizovaná ku dňu predchádzajúcemu 20.12.2018 a od 20.12.2018 sa žalobca domáhal zmluvných úrokov a úrokov z omeškania.
3. Okresný súd Zvolen postúpil vec tunajšiemu súdu.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že má za to, že si od Poštovej banky požičal sumu 4650 EUR. Pôžičku následne splácal každý mesiac. Uhradil spolu 55 splátok. Každá splátka v sume 77,40 EUR. Má za to, že splatil spolu sumu 4257 EUR. Viac svoj záväzok nedokázal splácať, pretože prišiel o prácu. Preto odmieta platiť sumu 4133,18 EUR. Je to nedôvodné, nakoľko sa jedná o úžeru. Nie je predsa morálne požičať 4650 EUR, splatiť z nej 4257 EUR a pýtať si ešte sumu 4133,18 EUR. Preto navrhol, aby súd zaviazal žalovaného doplatiť sumu 393 EUR spolu s úrokom vo výške 5,05 % ročne.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to aktuálnym stavom úveru, obchodnými podmienkami, oznámením postupcu o postúpení pohľadávky, zmluvou o postúpení pohľadávok, predpisom splátok, výzvou na zaplatenie, sadzobníkom poplatkov, výpisom z úverového účtu, výzvou na úhradu dlžnej sumy, zmluvou o úvere, a zistil tento skutkový stav:
6. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 23.07.2010 zmluvu o úvere, pôžička na bývanie, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 4650 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť formou 120 mesačných splátok vo výške 77,40 eur pri dohodnutom úroku vo výške 12,90 % ročne, RPMN 11,47 % a priemernej RPMN 13,77 %, celkovej výške nákladov 3042,72 eur. Dátum prvej splátky bol 20.08.2010 a dátum konečnej splatnosti úveru 20.07.2020. Podľa tvrdení žalobcu žalovaný poskytnutý úver riadne a včas nesplácal, preto právny predchodca žalobcu úver ku dňu 07.09.2016 zosplatnil.
7. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.12.2018 právny predchodca žalobcu, postúpil pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu, na žalobcu.
8. Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
9. Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
10. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.12.2018 uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou Poštová banka a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola na žalobcu postúpená pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu. Tým žalobcovi svedčí aktívna legitimácia v tomto spore, ktorá bola preukázaná vyššie citovanou zmluvou o postúpení pohľadávok.
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi..
13. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané a nesporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 4650,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 120 splátkach vo výške po 77,40 eur mesačne. Žalovaný však úver nesplácal, preto zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti celého úveru. Žalovaný žalobcovi celkovo uhradil iba 4257 eur, preto súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 393 eur, ako rozdielu medzi poskytnutou sumou a zaplatenou.
14. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. Žalovaný sa dostal do omeškania so splnením svojho peňažného dlhu vo výške 393 eur, a preto má právo aj na úrok z omeškania, výška ktorého je v súlade s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
18. Podaním doručeným súdu dňa 27.03.2020 v prevyšujúcej časti žalobca vzal žalobu späť a navrhol konanie v tejto časti zastaviť.
19. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
20. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
21. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu v prevyšujúcej časti späť, súd konanie podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku v tejto časti zastavil.
22. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
23. Pri zastavení konania súd pri rozhodovaní o trovách konania skúma z akého dôvodu došlo k zastaveniu konania, teda či niektorá zo strán nezavinila jeho zastavenie, a v takom prípade - zavinenia zastavenia konania, aplikuje ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
24. Citované ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyžaduje zodpovednosť za zavinenie strany, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia sa hodnotí podľa procesného výsledku.
25. Z procesného hľadiska platí, že žalobca späťvzatím zavinil zastavenie konania a mal by znášať jeho trovy. Nebolo by tomu tak iba vtedy, ak by späťvzatie bolo dôsledkom správania sa žalovaného. Žalovaný svojim konaním dáva dôvod na späťvzatie žaloby vtedy, ak uplatnený nárok uzná.
26. V danej veci súd konanie zastavil v prevyšujúcej časti, pretože žalobca vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu.
27. Žalovaný nevykonal žiaden úkon, ktorý by sa dal chápať ako uznanie uplatneného nároku. Preto treba vychádzať zo zavinenia zastavenia konania v prevyšujúcej časti žalobcom. Z uvedeného dôvodu súd mal za to, že žalobca späťvzatím zavinil zastavenie konania.
28. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
29. Žalobca bol úspešný iba v časti 393 eur s prísl., v časti zastavenia konania v prevyšujúcej časti, vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu späť v tejto časti bez uvedenia dôvodu, bol úspešný žalovaný. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný bol v konaní úspešnejší, preto by mal právo na náhradu trov konania, avšak žalovanému žiadne trovy konania nevznikli a ani žiadne neuplatňoval, preto mu nemohli byť ani priznané.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.