Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cpr/6/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad - sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcu: X. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: W. Ž. Č..XXX, XXX XX W. Ž., občan SR proti žalovanému: FaveoHealthcare s.r.o., so sídlom: Budovateľská 1275/13, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 44 822 863, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Stanislav Kaščák, s.r.o., so sídlom: Ulica 1. mája 1246, 093 01 Vranov nad Topľou o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na 100 % náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.10.2019 domáhal, že okamžité skončenie pracovného pomeru založeného medzi žalobcom a žalovaným dňa 6.7.2010 je neplatné a pracovný pomer trvá. Druhým výrokom žalobného návrhu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu náhradu mzdy vo výške 783,80 € brutto mesačne od 30.9.2019 do zaplatenia a žiadal priznať náhradu trov konania. Uviedol, že dňa 06.07.2010 žalobca uzavrel so žalovaným pracovnú zmluvu na dobu neurčitú na pracovnú pozíciu operátor prania a sušenia. Prácu podľa pracovnej zmluvy žalobca riadne vykonával odo dňa dohodnutého nástupu do práce. Priemerná mesačná mzda žalobcu u žalovaného je 738,80 € brutto. Dňa 13.08.2019 bola žalobcovi po príchode na miesto výkonu práce doručená listina označená ako okamžité skončenie pracovného pomeru, a to podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov. Ako dôvodu končenia pracovného pomeru žalovaný uviedol nevyhovujúce správanie na pracovisku v spojení s predchádzajúcimi neuspokojivými pracovnými výsledkami žalovaného. Žalovaný v listine označenej ako okamžité skončenie pracovného pomeru uvádza, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru je, že žalobca hrubo a vulgárne nadával iným zamestnankyniam žalovaného, a to v miestne výkonu práce a počas pracovnej doby. Toto správanie na pracovisku považuje žalovaný za hrubé porušenie pracovnej disciplíny, ktoré má podľa jeho názoru za dôsledok okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalobca po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru žiadal o vykonanie konfrontácie s osobami zamestnankýň, ktoré podľa vyjadrenia žalovaného podali na správanie žalobcu sťažnosť dňa 12.08.2019, nakoľko nesúhlasí s tvrdením, že im hrubo a vulgárne nadával. Konfrontácia mu umožnená nebola, žalobca nemal ani možnosť oboznámiť sa s podanou sťažnosťou a vyjadriť sa k tvrdeniam uvedeným v sťažnosti. Žalobca má za to, že žalovaný tým, že mu neumožnil konfrontáciu a vyjadrenie sa k skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, nemal možnosť zvrátiť tvrdenia žalovaného o závažnom porušení pracovnej disciplíny. Žalovaný tak podľa názoru žalobcu nedostatočne zistil, či skutočne existuje zákonný dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom. Zamestnávateľ v súlade s ustálenou súdnou praxou musí

mat' riadne zistený dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru nestačí len podozrenie, že takýto dôvod existuje (R 17/1977).

Žalobca konanie žalovaného voči svojej osobe považuje za účelové s cieľom predísť povinnosti žalovaného vyplatiť mu odchodné pred odchodom do dôchodku, nakoľko žalobca dňa 15.11.2019 dovŕši dôchodkový vek. Žalobca u žalovaného pracuje takmer 10 rokov a počas celého obdobia neboli voči jeho osobe vznesené sťažnosti na jeho pracovný výkon, plnenie pracovných úloh či správanie sa žalobcu voči iným zamestnancom a spokojnosť žalovaného s výkonom práce žalobcu sa prejavovala aj vo forme vyplácaných odmien nad rámec dohodnutej mzdy. Žalobca poukázal na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej je okamžité skončenie pracovného pomeru výnimočným opatrením, zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer so zamestnancom okamžite len vtedy, ak konanie zamestnanca možno s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti považovať za tak závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby ho ďalej zamestnával. Mal za to, že plnenie jeho pracovných úloh, ani správanie sa na pracovisku voči iným zamestnancom žalovaného nedosahuje takú intenzitu, ktorá by napĺňala skutkovú podstatu pojmu „závažné porušenie pracovnej disciplíny. Aj keby sa v prítomnosti iných zamestnancov žalovaného vyjadril expresívnym spôsobom, či dokonca vulgárne, ide o jeho právo na slobodu prejavu zaručené v článku 26 ods. 1 a2 SR, v článku 17 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj v článku 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 11.03.2015: „Každý názor, stanovisko alebo kritika je v demokratickej spoločnosti v zásade prípustné, a obmedzenie slobody prejavu je výnimkou, ktorú je potrebné interpretovať reštriktívne a ospravedlniť ju len kvalifikovanými okolnosťami. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, sloboda prejavu sa vzťahuje nielen na tvrdenia a stanoviska prijímané priaznivo a považované za neškodné, ale aj na tie, ktoré sú považované za polemické, kontroverzné, šokujúce alebo aj niekoho urážajúce (rozhodnutie z 26.4.1979 vo veci Sunday Times proti Spojenému kráľovstvu, rozhodnutie z 23. 9. 1994 vo veci Jersild proti Dánsku a pod). Európsky súd pre ľudské práva tiež skonštatoval, že súd musí prípustnosť namietaného obmedzenia slobody Prejavu posudzovať vždy vo svetle veci ako celku, vrátane znenia výrokov, ktoré sú vytýkané, a kontextu, v ktorom boli prenesené. Nikdy nesmie posudzovať len jednotlivý vytrhnutý výrok alebo vetu. Rovnako je súd povinný vziať do úvahy závažnosť možnej ujmy zamestnávateľa a pohnútky zamestnanca. Európsky súd pre ľudské práva tiež vyvodil použiteľnosť Dohovoru o ľudských právach aj vo vzťahu medzi jednotlivcami, napríklad v rozhodnutí z 26.9.1995 vo veci Vogt proti Nemecku, priamo odvodiť pravidlo, že zamestnanec nesmie byť pre povahu nim prejavených názorov prepustený.“

Žalovaný v listine označenej ako okamžité skončenie pracovného pomeru tiež uvádza, že žalobcu dvakrát písomne upozornil na porušenie pracovnej disciplíny listami zo dňa11.6.2019 a 25.7.2019. Žalobca po doručovaní písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 11.6.2019, aj zo dňa 25.07.2019 upozornil žalovaného, že pokiaľ ide o obsah, tieto listiny nespĺňajú náležitosti požadované právnymi predpismi na zrozumiteľnosť a určitosť právneho úkonu, nakoľko v nich nie sú vymedzené kedy a aké konkrétne príkazy nadriadeného žalobca nerešpektoval, ani kedy a aké konkrétne povinnosti vyplývajú cez právnych, pracovnoprávnych predpisov, z pracovnej zmluvy, ako i z interných predpisov organizácie. Z uvedených dôvodov považuje žalobca toto písomné upozornenie za bezpredmetné. Poukázal na ustanovenia v znení neskorších predpisov a mal za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného je neplatné.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe túto žiadal zamietnuť a uviedol, že mu dňa 12.8.2019 bola doručená sťažnosť podpísaná 4 zamestnancami, priamymi kolegami žalobcu na pracovisku, v ktorej sa sťažujú na správanie žalobcu, ktorý im hrubo a vulgárne nadával a ešte sa aj vyhrážal iným zamestnankyniam. Toto správanie žalobcu bolo priamo v mieste výkonu práce a počas pracovnej doby. Takéto správanie považuje žalovaný stále za hrubé porušenie pracovnej disciplíny a konanie, ktoré je nezlučiteľné so zásadami slušného správania, úcty a morálky, ktoré dodržiavajú zamestnanci žalovaného na pracovisku. Toto nevyhovujúce správanie žalobcu bolo vyhodnotené aj v súvislosti s jeho predchádzajúcimi neuspokojivými pracovnými výsledkami, na ktoré bol žalobca aj písomne upozornený dňa 11.6.2019 a 25.7.2019. V týchto upozorneniach bol opakovane upozorňovaný na nerešpektovanie príkazov nadriadeného, nevyplňovanie výrobnej dokumentácie, nerealizovanie nariadeného počtu pracích cyklov za smenu, rovnomerné odoberanie výrobkov od pracovníčok šitia. Ani tieto výsledky práce žalobcu sa od doručenia upozornení nezlepšili.

Nie je pravdou, že by nebolo umožnené žalobcovi oboznámiť sa s obsahom sťažností zamestnankýň z 12.8.2019. Vyplýva to aj z rukou písaného záznamu zo dňa 13.8.2019, kde sa uvádza okrem iného, že s obsahom a podobou tejto sťažnosti bol žalobca priamo oboznámený, pretože skutočne mu bola táto sťažnosť predložená k prečítaniu a nahliadnutiu. Tento záznam podpísal a jedno jeho vyhotovenie dostal aj žalobca. Konfrontácia, ktorú požadoval, nebola vykonaná, pretože zamestnávateľ vedel o dlhodobo pretrvávajúcom nevhodnom správaní žalobcu na pracovisku. Zamestnankyne, ktoré sťažnosť podali boli konateľom žalovaného, ako aj vedúcimi zamestnancami dotazované na priebeh incidentu ešte pred doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi, a to takým spôsobom, aby sa preverila hodnovernosť a pravdivosť sťažnosti zamestnankýň. Žalovaný vždy dodržiava pracovnoprávne predpisy ohľadne práv svojich zamestnancov, aj tie o nároku na odchodné a je nepravdivé tvrdenie žalobcu, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru mala byť tá skutočnosť, aby mu nemusel vyplatiť odchodné. Sám v žalobe priznáva, že dostával od žalovaného aj odmeny. Keď žalobca tvrdí v žalobe, že sa žalovaný nevyjadril k jeho listine z 30.9.2019 k oznámeniu žalobcu z 27.9.2019, aj toto je nepravdivá informácia, ako to žalobca v poslednom období trvania pracovného pomeru robil. Žalovaný poukázal na doporučený list zo 4.10.2019, ktorý žalobcovi zaslal, a ktorým mu oznámil, že trvá na platnosti a dôvodnosti skončenia pracovného pomeru. 3. Žalobca k tomuto vyjadreniu uviedol, že trvá na podanej žalobe a dodal, že mu skutočne bolo doručené vyjadrenie žalovaného k oznámeniu žalobcu, avšak až po spísaní žaloby. Z dôvodu nutnosti dodržať prekluzívnu lehotu na podanie žaloby, uvedené tvrdenie v žalobe neupravil. 4. Na súdnom pojednávaní strany sporu trvali na svojich stanoviskách, súd vypočul aj navrhovaných svedkov oboch strán, išlo v podstate o rovnakých svedkov, pracovníkov žalovaného. 5. Žalobca na otázky právneho zástupcu žalovaného odpovedal, že na pracovisku boli dobré vzťahy na pracovisku, kým tam nenastúpila 1 osoba, ktorá tam okolo seba zhromaždila ľudí z bývalých zamestnaní. Dobré vzťahy mal aj s vedúcim, kým si minulého roku nepožiadal o zvýšenie platu. Dal mu pocítiť, že je jeho nadriadený, čo on rešpektoval. Po istom čase ho zavolal do kancelárie a povedal mu, aby si dal sám výpoveď, že mu dá odstupné. Po porade s právnikom výpoveď nedal, lebo by nemal nárok na odstupné podľa . Nie je si vedomý, že by kolegyniam vulgárne nadával a vyhrážal sa im na pracovisku. Je možné, že zvýšil niekedy hlas, lebo je tam hluk zo strojov. Nesprával sa ku kolegyniam ani nepriateľsky, odmerane, agresívne, nemá to v povahe. Nemal vedomosť, žeby sa boli zamestnankyne naňho sťažovať u nadriadeného. Keď bol oboznámený s písomnými upozorneniami na porušovanie pracovnej disciplíny, tak poprel, žeby takým spôsobom porušoval pracovnú disciplínu. Počas smeny mal vyplniť lístok, kde sa vypĺňalo číslo práčky a číslo sušičky. On číslo sušičky nemohol vyplniť, lebo práčka má 50 minútový cyklus a nevedel, v ktorej sušičke sa to bude sušiť, to mal vyplniť ten, ktorý mal nastúpiť po ňom do smeny. Prvoradé bolo pranie a sušenie, preto ak hneď neodobral výrobky, nebolo to vždy možné. Oni to mali kde položiť nemuselo to byť len pri vaničke. Pokiaľ ide o vytýkaný počet pracích cyklov najprv ich bolo 25, potom sa to zvýšilo na 30, čo ako ZŤP zo zdravotných dôvodov nemohol stíhať. 6. Štatutárny zástupca žalovaného vypovedal, že pokiaľ p. W. hovoril, že ho zavolal a navrhol mu, aby si dal sám výpoveď je pravdou, že si ho zavolal, bolo to niekedy v júli po 2. písomnom upozornení a navrhol mu, že sa dohodnú, teda malo dôjsť ku skončeniu pracovného pomeru dohodou. Nie je pravdou, žeby nikdy nebol upozorňovaný na porušenie pracovnej disciplíny, bolo to x krát ústne a potom aj písomne. Na predmetnom úseku robia traja pracovníci okrem p. W., p. Q. a p. Q.. P. Q. je takisto ZŤP, normu 30 práčok denne plní v pohode a p. Pravda 35 práčok, preto ho aj p. W. chytil pod krk, aby sa nepreceňoval. Je pravdou, že štatutárny zástupca odmietol konfrontáciu, ktorú žalobca navrhoval s pracovníčkami, ktoré podali sťažnosť. S každou pracovníčkou hovoril osobne a nechcel situáciu ešte vyhrocovať nejakými konfrontáciami. Samé hovorili, že keď odíde, tak si musia brať lieky na ukľudnenie. Nezmysel je aj to, že nezapisoval poslednú sušičku. Za toto by ho nikto nekritizoval a neupozorňoval na nedodržanie pracovnej disciplíny, ale išlo o celú dokumentáciu, ktorú vypisovať mal a nevypisoval. Závažným porušením pracovnej disciplíny, keď už žalobca prekročil mieru bola okrem iných vecí aj tá, pracovníčky povedali, že na pracovisku p. W. pľul. Vyrábajú zdravotnícke pomôcky, všetky na vývoz, musia dodržiavať prísne hygienické opatrenia, také niečo nie je možné. 7. Svedkyňa Ľ. P. pracuje v spoločnosti žalovaného ako koordinátor výroby šitia, prania a balenia. Nastúpila do zamestnania do tejto spoločnosti v roku 2015. Od jej nástupu patril p. W. medzi najkonfliktnejších zamestnancov, s akými kedy spolupracovala. Aj ku nej ako žene a priamej nadriadenej sa správal vulgárne, nadával jej, nerešpektoval jej príkazy a úlohy, ktoré mu dávala neplnil. Používal expresívne slová, že je piča, sprostá, hlúpa a že ešte uvidí, a toto sa opakovalo. Bolo isté obdobie, kedy jej manžel bol práceneschopný a v čase vychádzok, ktoré mal, keď končila smenu, tak ju chodil

čakať pred robotu, mala obavu. Takto sa správal nielen ku nej, ale aj k zamestnankyniam na oddelení balenia a šitia. Vyvrcholilo to vtedy, keď kúpili 4. práčku, za smenu sa malo realizovať 32 pracích cyklov. Keďže sú chránená dielňa, tak dali normu 30 týchto pracích cyklov. S týmto p. W. nesúhlasil. Aj teraz sa takáto norma realizuje. S p. W. boli problémy ešte pred jej nástupom. Okrem prania mal na starosti ešte aj sušenie a on veci sušil tak, že keď veci vybral zo sušičky neboli suché, ale mal ich vlhké. Samozrejme zdravotnícky materiál, ktorý vyrábajú a po praní a sušení balia, sa nemôže baliť vlhký, lebo splesnivie. Svedkyňa mala vedomosť o sťažnosti štyroch zametnankýň, tieto pracovníčky prišli za ňou. Ide o pracovníčky z oddelenia šitia s tým, že p. W. vulgárne nadával, pľul na nich. Ako vedúci pracovník išla za p. Ing. Drobným, riešili to s ním a aj s týmito pracovníčkami. vedkyňa bola prítomná dňa 13.8.2019, keď p. W. bolo doručované okamžité skončenie pracovného pomeru a aj sťažnosť mu bola predložená. 8. Svedkyňa L. M., v spoločnosti žalovaného pracuje od mája 2013. Od začiatku boli jej pracovné vzťahy so žalobcom celkom dobré. Mala za to, že sa pokazili po nástupe p. majstrovej do tejto spoločnosti. Myslela si, že mal pocit, keďže aj v predošlom zamestnané robili, že má u nej nejaké výhody. P. W. ju zo všetkého obviňoval, všetkému čo sa udialo v robote bola na vine ona. Napríklad prišla do roboty na 15.00, bola porada, z nej prišiel ku nej a nadával jej, že je hnusná, sprostá špina, pľul na ňu, vyhrážal sa jej, že veď my sa ešte stretneme a podobne. Pred podaním sťažnosti zo dňa 13.8.2019 tiež prišiel za ňou, nadával jej, že je pi.., pľul na ňu, keďže sa to roky opakovalo, také 2-3 určite, už bola z toho psychicky na dne a zvažovala aj výpoveď. Aj vtedy sa jej vyhrážal, veď ty ešte uvidíš. Bolo obdobie, že sa chcela ísť sťažovať na správanie p. W., lebo to už nemohla vydržať, ale sa tak rozprávali s kolegyňami, vraveli nechoď, bude ešte najhoršie, tak to dusila v sebe aj s tým, že ide o staršieho človeka, že už tam dlho robiť nebude, takže to nejako vydrží. Samozrejme p. majstrovej to oznamovala občas. Nechceli to riešiť, chceli mať kľud. Ale potom, keď prišli z dovolenky, tak podali už tú sťažnosť. Štvrtok bol ten posledný deň pred dovolenkou, keď bol obrovský výstup zo strany p. W., po robote si išli s kolegyňami sadnúť a tam sa rozhodli, že po dovolenke to budú riešiť a už to nenechajú tak. Správanie p. W. ovplyvnilo aj jej pracovný výkon, pracuje ako šička, nevedela sa sústrediť na prácu, triasla sa, keď mal takéto výstupy. 9. Svedkyňa L. X. u žalovaného pracuje ako šička. V decembri to budú 3 roky. S p. W. osobný konflikt nemala, ale vie, ako útočil na p. M.. Ona šije pred ňou. Ešte keď okolo nej prechádzal, tak si odpľul a povedal fuj ty špina. Zo všetkého ju vinil, bola napríklad na pohrebe, mali 10 minútovú poradu, ona o ničom nevedela a prišiel za ňou a začal nadávať, že to je všetko kvôli nej. Že pre ňu dostali výpovede, že pre ňu nemajú prémie a podobne. V miestnosti je síce hluk, ale nie až taký, žeby nepočula, ako p. W. nadával, pretože kričal. P. M. nadával väčšinou, že je špina, že je pi..... Mal tam konflikt s viacerými ženami. 10. Svedkyňa H. M. u žalovaného pracuje ako šička od roku 2013. Mala konflikty s p. W., a to z dôvodu, že v tej miestnosti ich 15 šičiek, napr. otvorila okno, ktoré bolo vlastne stále otvorené, on im prišiel zavrieť okno, že bude zatvorené. Potom jej nezobral aj dve šarže našitých výrobkov. Nadával jej do smarkatých, do kôz. Piče boli vždy. Už keď sa to nedalo vydržať sa rozhodli, že podajú sťažnosť písomnú. S majstrovou to nikdy neriešila. Bol to ich problém, myslela si, že sa to bude dať nejako vyriešiť, no jednoducho sa nedalo. P. W. podľa nej nemá rád ženy a hlavne nie tie, ktoré mu odporujú a to bola aj ona. 12.8.2019, keď podali sťažnosť, to už bol vrchol. Zase nadával, už si dala aj slúchadlá, aby ho nepočula. Bol nervózny, chodil po chodbičke, odpľúval z jednej na druhú stranu a vrieskal vy špiny. 11. Svedkyňa X. V. u žalovaného pracuje 4. rok. Najprv na pozícii v pletiarni a teraz ako šička. Ona konflikty s p. W. nemala. Robila si svoju robotu, aj keď v strese, kvôli p. W., pretože má stôl pred p. M., a preto vždy všetko počula čo tam na ňu vykrikoval: Konflikty boli neustále, keď mal smenu p. W., ale hlavne poobede. Ona je skôr typ, ktorý sa snaží veci urovnať vyriešiť. Dohovárala p. W., nech už prestane, nech dá pokoj. Aj p. M. vravela, nech si ho nevšíma, ale stále to pokračovalo. Ale to, čo sa udialo pred sťažnosťou, ktorú podali, to už bol vrchol. Išla vtedy z cigarety, p. W. ju odchytil medzi paletami a práčkami a vravel jej, že ešte uvidí ako dopadne, má si dávať pozor, že tiež má deti. Keby sa to týkalo len pracovných vecí, tak by to nejako prešla, ale keď sa to už týkalo jej detí, tak to nenechala tak a podpísala sa aj ja k tej sťažnosti. P. W. hrešil stále hlavne na p. M., povedal jej aj bežne ty piča jedna a podobne. Myslela, že nemá rád ženy, ale ak ho žena chváli a hladká jeho ego, tak je to v pohode, ale keď mu odporuje alebo sa ho bojí, tak nadupaný nadáva a podobne. 12. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z vyjadrení strán sporu, z výsluchu svedkýň, zo sťažnosti z 12.8.2019, z okamžitého zrušenia pracovného pomeru z 13.8.2019, zo Záznamu z 13.8.2019, z Oznámenia o trvaní na ďalšom zamestnaní z 27.9.2019, z písomných upozornení na porušenie pracovnej disciplíny z 11.6. a 25.7.2019, zo stanoviska žalovaného zo 4.10.2019, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že dňa 13.8.2019 bolo žalobcovi doručené okamžité zrušenie pracovného pomeru, ktorý bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 6.7.2010. Dôvodom okamžitého zrušenia pracovného pomeru zo strany žalovaného žalobcovi bolo konanie žalobcu dňa

24.7.2019, kedy hrubo a vulgárne nadával iným zamestnankyniam v mieste výkonu práce a počas pracovnej doby a vyhrážal sa im. Tieto skutočnosti vyplývajú zo sťažnosti týchto zamestnankýň zo dňa 12.8.2019. Išlo o p. M., M., X.,, V.. Takéto správanie zamestnávateľ považoval za hrubé porušenie pracovnej disciplíny a konanie, ktoré je nezlučiteľné so zásadami slušného správania, úcty a morálky, ktoré dodržiavajú zamestnanci žalovaného na pracovisku. Toto nevyhovujúce správanie žalobcu bolo vyhodnotené aj v súvislosti s jeho predchádzajúcimi neuspokojivými pracovnými výsledkami, na ktoré bol žalobca aj písomne upozornený dňa 11.6.2019 a 25.7.2019. V týchto upozorneniach bol opakovane upozorňovaný na nerešpektovanie príkazov nadriadeného, nevyplňovanie výrobnej dokumentácie, nerealizovanie nariadeného počtu pracích cyklov za smenu, nerovnomerné odoberanie výrobkov od pracovníčok šitia. Ani tieto výsledky práce žalobcu sa od doručenia upozornení nezlepšili. Všetky uvedené skutočnosti mal súd preukázané výpoveďami svedkýň tak, ako sú vyššie uvedené. Nepochybne z nich vyplýva dlhodobé vulgárne správanie sa žalobcu k týmto svojim bývalým kolegyniam, expresívne vyjadrovanie sa a nadávanie, ako aj vyhrážanie sa im. Vyplynulo z týchto výpovedi aj riadne neplnenie si pracovných povinností zo strany žalovaného, hlavne z výpovede svedkyne P., jeho priamej nadriadenej. Správanie sa žalovaného zle vplývalo na psychický stav svedkýň, tieto sa nemohli riadne sústrediť na prácu, ako vypovedala svedkyňa M., zvažovala aj danie výpovede so zamestnania, uviedla, že pracuje ako šička, nevedela sa sústrediť na prácu, triasla sa, keď mal takéto výstupy. Okrem popísaného slovného správania na svedkyňu pľul, alebo odpľúval, keď okolo kolegýň prechádzal. Je len pochopiteľné, že okrem toho, že takéto správanie je neprijateľné, obmedzujúce chod pracovnej činnosti u žalovaného, je neprijateľné aj z dôvodu charakteru výroby u žalovaného, kde sa vyrábajú hygienické pomôcky a vyžaduje sa dodržiavanie prísnej hygieny. 13. Po podaní sťažnosti svedkyňami zamestnávateľ vykonal s nimi pohovor, ten vyhodnotil a dôsledkom bolo okamžité zrušenie pracovného pomeru. Súd má za to, že vzhľadom na vykonané dokazovanie bolo bez pochýb preukázané, že žalovaný hrubo a dlhodobo porušoval závažne pracovnú disciplínu spôsobom vyššie popísaným, čo malo negatívne vplyvy na chod výroby u žalovaného, nedodržiavanie potrebných prísnych hygienických opatrení vzhľadom na charakter výroby u žalovaného, tiež jeho správanie vytváralo neúnosné pracovné napätie a stres u ďalších zamestnankýň žalovaného a jeho správanie možno charakterizovať ako ponižujúce a dehonestujúce voči týmto zamestnankyniam, ktoré v konaní boli ako svedkyne vypočuté. Ich vypočutie navrhoval sám žalobca, aj keď po ich výpovediach, tieto spochybňoval, čo do objektívnosti. 14. Preukázané v konaní bolo aj to, že žalovaný na oznámenie žalobcu zo dňa 27.9.2019 o trvaní na ďalšom zamestnaní, ktoré mu bolo doručené 30.9.2019 reagoval listom zo dňa 4.10.2019, teda bezprostredne po jeho doručení. Žalobu spisoval žalobca dňa 7.10.2010, súdu bola doručená 9.10.2019 a v priebehu konania uviedol, že tento list žalovaného dostal, ale z dôvodu plynutia prekluzívnej lehoty na podanie žaloby, ktorú už mal napísanú, to už v texte žaloby nemenil. V liste zo dňa 4.10.2019 - stanovisku zamestnávateľa, tento považoval okamžité zrušenie pracovného pomeru za platné a v súlade so . 15. Podľa - , zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu

Podľa ods. 2 zamestnávateľ môže podľa odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z. %252368'&ucin-k-dni='30.12.9999'> okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 <aspi:// module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%252363'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a 5.

16. Podľa - zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

17. V prípade dôvodu podľa <aspi://module='aspi'&link='311/2001%20Z.z.%252368'&ucin-k-dni='30.12.9999'> je postačujúce len preukázateľné zistenie porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom, pričom toto porušenie s ohľadom na všetky okolnosti musí byť takej intenzity, že ho objektívne možno označiť za závažné. Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny. Zo súdnej praxe vyplýva, že závažnosť musí byť daná objektívne a nestačí, že porušenie určitých pracovných povinností označí zamestnávateľ ako závažné, a to ani v prípade, že tak

učiní vo svojom internom predpise, s ktorým zamestnanca preukázateľne oboznámi ešte predtým, ako dôjde k porušeniu predmetnej pracovnej povinnosti zamestnancom. Súd má za to, že v predmetnej veci bola vyžadovaná intenzita porušenia pracovnej disciplíny žalobcom u žalovaného tak, ako je to vyššie uvedené, jednoznačne preukázaná a postup žalovaného, ako zamestnávateľa pri okamžitom zrušení pracovného pomeru so žalobcom bol správny a zákonný. 18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, žalobu zamietol ako nedôvodnú, aj pokiaľ ide o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ku ktorému došlo platne, aj ohľadom náhrady mzdy, ktorá žalobcovi za vykonanú prácu vyplatená bola a za požadované obdobie už nárok na ňu nemal, keďže prácu už u žalovaného v dôsledku skončenia pracovného pomeru nevykonával..

19. O trovách konania súd rozhodol podľa a , , teda úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.