Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-12Pc/4/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Erikou Trtalovou v právnej veci navrhovateľa L. L., B.. XX.XX.XXXX, C. U. G., X. V. XXX, L., proti matke navrhovateľa G. U. - L., G.. I., B.. XX.XX.XXXX, O. X. U. XXX/XX, J. B. P., O.. Č.. X. T. Q., V. O., Č. G. a otcovi navrhovateľa Y. L., B.. XX.XX.XXXX, O. X. U. XX, J. B. P., o zvýšenie výživného na plnoletého, t a k t o

rozhodol:

I. Konanie v časti o zvýšenie vyživovacej povinnosti matky navrhovateľa zastavuje.

II. Návrh navrhovateľa o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca navrhovateľa zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 29.01.2018 domáhal určenia vyživovacej povinnosti matky. Uviedol, že dňa 20.05.2017 dovŕšil plnoletosť, no stále navštevuje U. Z. Š. P. O., žije u starých rodičov. Určenie výšky výživného ponechal na súd.

2. Na pojednávaní dňa 19.04.2018 navrhovateľ uviedol, že o určenie vyživovacej povinnosti, resp. zvýšenie žiada vo vzťahu k obom rodičom, pretože od jeho 18. roku veku si rodičia neplnia vyživovaciu povinnosť, na rodičov nemá žiaden kontakt. Jediný krát na Vianoce mu matka napísala na Facebooku, na čo nereagoval. Posledná informácia od matky bola tá, že podanie návrhu na súd považuje od neho za podraz. S otcom v kontakte nie je zhruba 5 - 6 rokov, za tú dobu mu volal raz, aj to hovor trval dve minúty.

3. Matka navrhovateľa pri výsluchu dožiadaným súdom, uviedla, že je vydatá, žije v Českej republike, kde i pracuje. So zvýšením výživného nemá žiadny problém, súhlasí s tým, aby bolo zvýšené, najmä pokiaľ bude syn ešte ďalej pokračovať vo vzdelávaní. Uviedla, že pracovala od 01.03.2014 do 13.12.2017 vo firme Loxesesbor s.r.o., jej priemerný mesačný príjem predstavoval XX.XXX,- Kč mesačne. Od 08.01.2018 do 03.06.2018 bola evidovaná na úrade práce ČR, poberala podporu v nezamestnanosti vo výške X.XXX,- Kč mesačne po celú doby podpory. Ďalej súdu predložila pracovnú zmluvu od spoločnosti Loxes, kde pracuje doposiaľ. Dosahuje hrubý priemerný mesačný príjem XX.XXX,- Kč mesačne. Uviedla, že pôvodný pracovný pomer ukončila z dôvodu zdravotného stavu jej manžela, ktorý je onkologický pacient. Pol roka bola bez práce a bez príjmu, snažila si hľadať prácu na úrade práce. V súčasnosti má problém s dochádzaním, nakoľko k nim ide autobus dva krát za deň, na poobednú by sa nemala ako dostať. Predložila potvrdenie o príjme manžela, ktorý poberá invalidný dôchodok 3. stupňa vo výške X.XXX,- Kč mesačne a poberá príspevok na starostlivosť XXX,- Kč mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Podporu v nezamestnanosti poberala 5 mesiacov. Od 16.01.2016 je vydatá. V spoločnej domácnosti žijú so svokrou, ktorá je poberateľkou starobného dôchodku X.XXX,- Kč

mesačne a ktorá je zároveň vlastníčkou nehnuteľnosti. Mesačne jej s manželom prispievajú X.XXX,- Kč, platia internet 200,- Kč, televíziu 200,- Kč, ročný poplatok za odpad, poistku na dom cca 88,- Kč, poistku na auto 3.660,- Kč polročne a splátku pôžičky 3.000,- Kč mesačne. Zostáva im splatiť XXX.XXX,- Kč. V súvislosti so zdravotným stavom nemá výdavky, manžel berie lieky v sume 400,- Kč mesačne. Ďalej uviedla, že nespláca žiadnu hypotéku, jej manžel je ručiteľom pôžičky svojej matky. Iné záväzky manžel nemá. Ich majetok nie je zaťažený exekúciu. S platením výživného na syna Petra mala problémy, v súčasnosti však má podlžnosti vyrovnané. Výživné na syna jej bolo stanovené sumou 27,- Eur od roku 2008. Výživné hradila riadne do roku 2017. Po zrušení služby hradenia poštou nemala číslo účtu, preto výživné neposielala. So synom veľmi nekomunikovala. Bola súdená za zanedbanie povinnej výživy, no súd ju oslobodil. Má vedomosť o tom, že syn bude maturovať a chcel by pokračovať v ďalšom vzdelávaní. Čo sa týka svokry, tá si privyrába domácimi prácami, nepravidelne. S manželom úspory nemajú, ani cennosti.

4. Dňa 01.03.2019 bolo súdu doručené podanie navrhovateľa, ktorým žiadal o „zrušenie návrhu na zvýšenie výživného zo strany matky“, pretože sa na výške sumy výživného dohodli. Uvedenú skutočnosť potvrdil i na pojednávaní dňa 11.04.2019. Podaním doručeným súdu dňa 02.08.2019 uviedol, že na návrhu vo vzťahu k otcovi o určenie výšky výživného trvá.

5. Otec navrhovateľa sa k návrhu nevyjadril, návrh mu bol doručený postupom podľa , , teda oznámením o podaní žaloby na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke, po tom, čo boli neúspešné pokusy súdu potrebné na zistenie jeho skutočného pobytu.

6. Dňa 12.06.2020 bolo súdu doručené oznámenie navrhovateľa, že sa konania o určenie výživného (od dovŕšenia jeho 18-tich rokov, počas doby kedy nemal pracovný pomer, vrátane prerušeného pomaturitného štúdia) nezúčastní s poukazom na epidemiologickú situáciu, nakoľko môžu nastať problémy s jeho návratom do práce. V súčasnosti už žije a pracuje v Prahe - Motole, v Českej republike. Požiadal o pojednávanie v jeho neprítomnosti. Uviedol, že nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nepozná ani majetkové pomery svojho otca.

7. Podľa (ďalej len „“), navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

8. Podľa § 29 ods. 3 C.m.p., súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

9. S poukazom na späťvzatie návrhu vo vzťahu k matke navrhovateľa súd konanie zastavil, pričom matka navrhovateľa so späťvzatím návrhu nevyslovila nesúhlas a potvrdila, že sa spolu so synom dohodli.

10. Vo veci súd rozhodol v zmysle zákona číslo (ďalej len "") bez prítomnosti navrhovateľa a rodičov navrhovateľa, pretože súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Navrhovateľ ospravedlnili svoju neúčasť a vyjadrili súhlas s vykonaním pojednávania bez jeho prítomnosti.

11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a matky navrhovateľa prostredníctvom dožiadaného súdu, oboznámením návrhu v spojení s písomnými vyjadreniami, potvrdenia o návšteve U. Z. Š. P. O., lustrácií v Sociálnej poisťovni a v Registri obyvateľov SR, listín preukazujúcich osobné a majetkové pomery matky, rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 08.09.2016 a obsahu spisu sp. zn. XP/X/XXXX a zistil daný skutkový stav.

12. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 08.09.2016 bola otcovi (v tom čase maloletého) navrhovateľa určená vyživovacia povinnosť vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, s účinnosťou od 04.08.2015, a to vždy do 20. dňa v každom mesiaci vopred, ktoré otcovi uložil hradiť na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom. Týmto bol zmenený rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 20.08.20208 v časti určenia povinnosti otca platiť výživné (ktoré mu bolo stanovené vo výške 1.500,- Sk mesačne).

13. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákona o rodine), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a/ sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b/ zastupovanie maloletého dieťaťa, c/ správa majetku maloletého dieťaťa.

14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodiča prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

17. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

18. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

22. Zmenu pomerov možno vymedziť, ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Zo znenia ustanovenia § 78 vyplýva, že prichádza do úvahy jednak zrušenie a jednak zmena, ktorou možno rozumieť zníženie alebo zvýšenie výživného.

23. Pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti posudzuje ku dňu začatia súdneho konania. Najneskôr musí byť zmena pomerov daná v čase rozhodovania súdu. Nemožno rozhodnúť o zmene pomerov, ktorá má nastať v budúcnosti.

24. Navrhovateľ sa voči otcovi domáhal zvýšenia výživného poukazujúc na skutočnosť, že v čase podania návrhu bol študentom tretieho ročníka U. Z. Š. P. O.. Z odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 08.09.2016 vyplýva, že v čase rozhodovania súdu o vyživovacej povinnosti otca k v tom čase maloletému navrhovateľovi, ktorý bol študentom druhej triedy na zdravotnej internátnej škole v O.. Bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov. Otec navrhovateľa sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody od 02.02.2015 do 11.10.2016, kde bol zamestnaný s príjmom vo výške XXX,-Eur. Zaplatil výživné vo výške 45,61 Eur za rok 2015 a vo výške 31,38 Eur za rok 2016. V období od októbra do apríla 2017 pracoval na dohodu o vykonaní práce s vymeriavacím základom od X,-Eur do XX,-Eur. V nasledujúcom období už otec nebol riadne zamestnaný, čo vyplynulo z lustrácie Sociálnej poisťovne.

25. Vychádzajúc zo Zákona o rodine, každý z rodičov je povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa. Pri určení vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti je pre súd smerodajná životná úroveň každého z rodičov, na ktorej sa má dieťa právo podieľať. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného sa preskúmavajú schopnosti, možnosti, majetkové pomery.

26. Pre zmenu pomerov Zákon o rodine explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností. Napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch. V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len v prípade, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom spisovom materiáli vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu. Predmetom dokazovania je, či príslušná zmena dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia. Zmenu pomerov možno vymedziť, ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu.

27. V predmetnej veci mal súd preukázané, že na strane navrhovateľa, ako osoby oprávnenej, došlo k zmene pomerov vzhľadom na vek a s tým spojené zvýšené výdavky. Súd prvej inštancie však nezistil, že by od posledného rozhodnutia došlo k takej podstatnej zmene na strane povinného rodiča, ktorá by bola dôvodom na zvýšenie výživného. Otec naďalej je osobou bez príjmu, ktorý by bolo možno zistiť lustráciou v Sociálnej poisťovni. Životná úroveň detí je závislá od životnej úrovne rodičov. S poľutovaním musí sud konštatovať, že nezodpovedný otec nezmenil po ukončení výkonu trestu odňatia slobody spôsob života a riadne sa nezamestnal a neurobil ani žiaden krok k tomu, aby si plnil vyživovaciu povinnosť. Ak otec nebol schopný sa osobne postarať o svojho syna, mal sa snažiť aspoň zabezpečiť jeho potreby do momentu, keď bude schopný sa sám živiť. Navrhovateľ už ukončil štúdium a zamestnal sa. Navrhovateľovi zostáva zachovaný exekučný titul - rozsudok, ktorým bola otcovi určená vyživovacia povinnosť a navrhovateľ môže podať návrh na výkon exekúcie v súlade s § 48 Exekučného poriadku vo vzťahu k otcovi na vymoženie nezaplateného výživného.

28. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p. v spojení s § 57 C.m.p., pretože ani jeden z účastníkov si nárok na náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať účastník v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).