Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-206-2016.pdf
PDF · 89.24 KB
Case nature
Area
Subarea
10Er/206/2016
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vo veci oprávneného Mesto Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 26, Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, proti povinnému W. I., A.. XX. XX. XXXX, S. W.T. A. X. XXXX/XX, W. W., na vymoženie pohľadávky vo výške 116,80 Eur s príslušenstvom spolu s trovami exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje ju.
Súd ukladá povinnému nahradiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdnemu exekútorovi JUDr. Máriovi Mičákovi, so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Bratislava, trovy exekúcie vo výške 56,69 Eur.
odôvodnenie:
1. Dňa 31. 03. 2016 bolo začaté exekučné konanie na základe doručeného návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného Mesto Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 26, Banská Bystrica, IČO: 00 313 271 (ďalej len „oprávnený“). Súd následne po doručení žiadosti exekútora JUDr. Mária Mičáka, so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, Banská Bystrica (ďalej len „exekútor“), o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom - Výkazom daňových nedoplatkov vydaného oprávneným, zo dňa 22. 03. 2016, vykonateľný dňa 22. 03. 2016, udelil exekútorovi dňa 07. 04. 2016, poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinného - W. I., A.. XX. XX. XXXX, S. W. A. X. XXXX/XX, W. W. (ďalej len „povinný“).
2. Dňa 30. 01. 2019 bolo na súd doručené podanie exekútora, v ktorom poukázal na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného. K samotnému výkonu exekúcie exekútor uviedol, že do vyhlásenia konkurzu nebola od povinného vymožená žiadna suma. Na základe týchto skutočností exekútor navrhol, aby súd exekúciu zastavil a rozhodol o platení trov exekúcie zo strany oprávneného v sume 102,55 Eur exekútorovi. Trovy exekúcie podľa priloženého vyúčtovania pozostávali z paušálnej odmeny za výkon exekučnej činnosti v sume 76,36 Eur, náhrady hotových výdavkov v sume 9,10 Eur a DPH v sume 17,09 Eur. Súčasťou podania exekútora bol aj na vec sa vzťahujúci exekučný spis exekútora, sp. zn. EX 92/16 (ďalej len „exekučný spis“).
3. Súd z údajov uvedených v Obchodnom vestníku zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 4OdK/763/2018 zo dňa 20. 08. 2018, uverejneného v Obchodnom vestníku č. 167/2018 dňa 30.08.2018, bol okrem iných právnych skutočností výrokom č. I na majetok povinného vyhlásený konkurz a výrokom č. V súd zbavil dlžníka všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze (§ 166a ZKR) s výnimkou pohľadávok vylúčených z uspokojenia (§ 166b ZKR) a nedotknutých pohľadávok (§ 166c ZKR) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze.
4. Súd ďalšími lustráciami zistil, že v Obchodnom vestníku č. 24/2019 zo dňa 04. 02. 2019, príslušný správca vyhlásil zrušenie konkurzu, pretože na základe majetkových lustrácii povinného zistil, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.
5. Podľa § 167a ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií (ďalej len „ZKR“) vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
6. Podľa § 167f ods. 2 ZKR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
7. Podľa § 166c ods. 1 ZKR oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky a) pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení, c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, f) pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, g) peňažný trest podľa Trestného zákona, h) nepeňažná pohľadávka.
8. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 377/2016 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov „Upravuje sa účinok vyhlásenia konkurzu na prebiehajúce exekučné konania a obdobné vykonávacie konania (daňové exekučné konanie). Takéto konania nemožno začať a ani ich viesť pre pohľadávku, ktorá predstavuje "starý dlh" dlžníka. Prebiehajúce exekučné konanie treba zastaviť a v konaní, ktoré má začať po vyhlásení konkurzu zamietne návrh na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z dôvodu jednoznačnosti sa výslovne uvádza, že exekučné záložné práva zanikajú (nejde o zabezpečovacie práva pre účely konkurzu, ale len pre potreby exekúciu a inde ako v exekúcii ani nemôžu byť vykonané). Ak by sa zistilo, že tu nie sú predpoklady pre vedenie konkurzu, zo zákona sa na zastavenie konania neprihliada.“
9. Podľa § 166e ods. 2 ZKR oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
10. Podľa § 167v ods. 1 ZKR správca bez zbytočného odkladu, po splnení rozvrhu výťažku alebo po tom, čo zistí, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, oznámi v Obchodnom vestníku, že konkurz sa končí. Takéto oznámenie však správca neuskutoční skôr, ako uplynie základná prihlasovacia lehota, a ak niektorý z veriteľov uhradil zálohu na trovy šetrení podľa § 166i ods. 2, nie skôr, ako takéto šetrenia uskutočnil. Oznámením v Obchodnom vestníku sa konkurz zrušuje.
11. Podľa § 167v ods. 4 ZKR zrušením konkurzu zaniká funkcia správcu a zástupcu veriteľov. Zanikajú tiež účinky podľa § 167b ods. 1, § 167c ods. 2 a 3 a § 167d. Platnosť a účinnosť úkonov vykonávaných počas konkurzu tým nie je dotknutá. Ak má správca majetok alebo dokumentáciu patriacu dlžníkovi, po zrušení konkurzu ich bez zbytočného odkladu vráti dlžníkovi, prípadne niektorému z dedičov dlžníka.
12. Dôvodová správa k citovanému ustanoveniu § 167v ZKR uvádza, že „Zrušenie konkurzu po splnení rozvrhu výťažku alebo pre nedostatok majetku predstavujú základné spôsoby jeho skončenia. O zrušení konkurzu nerozhoduje súd, ale správca a to tým, že vydá oznámenie o skončení konania prostredníctvom obchodného vestníka. Konkurz sa skončí aj vtedy, ak sa do 90 dní neprihlási žiaden
veriteľ dlžníka. V odseku 3 sa upravuje skončenie konkurzu súdom pre dôvod, že tu nie sú na konkurz predpoklady. V odseku 4 sa upravujú osobitne účinky zrušenia konkurzu. Zrušenie konkurzu sa však nedotýka oddlženia dlžníka, okrem prípadu, ak tu nie sú predpoklady pre konkurz.“
13. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (účinného do 31. 03. 2017) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
14. Podľa § 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
15. Prieskumom exekučného titulu a súdneho spisového materiálu súd zistil, že pohľadávka vymáhaná v súčasnom exekučnom konaní druhovo nespadá do skupiny nedotknutých pohľadávok podľa citovaného ustanovenia § 166 ods. 1 ZKR, na ktorú by sa účinky vyhlásenia konkurzu nevzťahovali.
16. Zo zistených právnych skutočností vyplýva, že u povinných súčasne došlo: 1. k vyhláseniu konkurzu na ich majetok a 2. ku ich oddlženiu. Súd so zreteľom na citované ustanovenia ZKR a dôvodovú správu prijal záver, že následné zrušenie konkurzu nemalo vplyv na oddlženie povinného, čoho následkom je skutočnosť, že pohľadávka tvoriaca predmet exekučného konania sa stala voči povinnému nevymáhateľnou. Nevymáhateľnosť pohľadávky oprávneného nastoľuje stav, kedy právo je síce exekučným titulom oprávnenému priznané, ale nie je možné uskutočniť jeho nútený výkon z majetku povinného, čo zakladá neodstrániteľnú prekážku pre ďalšie vedenie exekúcie.
17. Z uvedených dôvodov preto súd musel voči povinnému vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a súčasne ju zastaviť. Súd nezastavil exekučné konanie z dôvodu vyhlásenia konkurzu, nakoľko súd s poukazom na § 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku v čase vydania uznesenia zobral na zreteľ fakt, že konkurz bol u povinného zrušený.
18. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku (účinného do 31. 03. 2017), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
19. Podľa § 196 Exekučného poriadku (účinného do 31. 03. 2017) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
20. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31. 03. 2017) náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
21. V nadväznosti na skutočnosť, že exekúcia bola vyhlásená z popísaných dôvodov za neprípustnú a následne bola zastavená, súd v súlade s citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku uplatnil všeobecnú zásadu o úhrade trov exekúcie exekútorovi tak, že tieto bude nahrádzať povinný.
22. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov č. 68/2017 Z. z. v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
23. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
24. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
25. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
26. Preskúmaním predmetného vyúčtovania trov exekúcie súd zistil, že exekútor si uplatnil uvedenú paušálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti za jednotlivé úkony v obdobiach rokov 2016 - 2019, ktorými zisťoval vlastníctvo nehnuteľností, bankových účtov, poberania príjmu, zisťovanie pobytu a pod. 27. Z vyúčtovania bolo zistené, že uvedené úkony, za ktoré si exekútor uplatnil paušálnu odmenu, boli označené dátumom uskutočnenia, opísané svojim obsahom a s uvedením počtu toho ktorého úkonu. Pri paušálnej odmene mali názvy úkonov podklad v ustanoveniach vyhlášky. Po preskúmaní spisu exekútora súd uvádza, že tieto úkony boli žurnalizované v spise spolu s pripojenými poštovými doručenkami, čím bolo pre súd preukázané, že tieto úkony exekútora boli aj reálne vykonané.
28. Súd napriek formálne preukázaným a špecifikovaným úkonom exekúcie zo strany exekútora považoval na účely priznania uvedených odmien za výkon exekučnej činnosti za potrebné zobrať na zreteľ aj tzv. materiálnu stránku výkonu exekúcie exekútorom, ktorá spočíva v skutočnostiach ako dĺžka konania, hospodárnosť konania, výška vymáhaného nároku ako aj v skutočnosti, či už skôr v priebehu exekúcie nenastal niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie, ktorý ak by bol prítomný, odôvodňoval by vznik povinnosti exekútora podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, čoho následkom by bolo posúdenie či nebol nastolený dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 a) až l) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017. Týmto prieskumom súd sleduje najmä zámer, či nedošlo pri skúmaní uvedených skutočností k vzniku neodôvodnených trov exekúcie.
29. Súd preto na účely prieskumu opodstatnenosti vzniku trov exekúcie preskúmal exekučný spis exekútora a zistil, že z jednotlivých úkonov exekučnej činnosti (12) za rok 2016 vyplývalo, že povinný vlastní motorové vozidlo s dátumom zápisu do evidencie v roku 1989, na ktoré bolo zriadených 5 predošlých exekútorských blokácií, bolo zistené, že povinný nie je majiteľom žiadneho bankového účtu, nie je vlastníkom žiadneho obchodného podielu a ani nie je v pozícii štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti alebo družstva, nepoberal žiadne sociálne dávky, poberal príjem na základe dohody o vykonaní práce, ktorý nedosahoval ani sumu 60 % životného minima.
30. Z popísaných zistení, ktoré exekútor vykonal ku dňu 19. 12. 2016 súd prijal záver, že k tomuto dátumu vyplývala voči povinnému odôvodnená pochybnosť o tom, či jeho majetok postačuje aspoň na úhradu trov exekúcie. Exekútor preto mal postupovať podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 a predložiť vec súdu na rozhodovanie o zastavení exekúcie. Následné vykonávanie ďalších úkonov exekučnej činnosti, na základe ktorých nedošlo ani ku čiastočnému vymoženiu pohľadávky oprávneného, viedlo len k nedôvodnému navyšovaniu trov exekúcie.
31. Súd s poukazom na uvedené dôvody preto nepriznal nárok na odmenu za výkon exekučnej činnosti, ktoré exekútor vykonal v rokoch 2017 - 2019, t. j. za celkovo 11 úkonov exekučnej činnosti vo výške sumy 36,52 Eur. Ostatné úkony exekučnej činnosti, ktoré boli vykonané v roku 2016, a ktoré dostatočne odôvodňovali záver o nemajetnosti povinného, v celkovom počte 12 úkonov, považoval súd vzhľadom na výšku pohľadávky oprávneného a trvanie exekúcie za dôvodné a preto priznal exekútorovi nárok na odmenu za výkon exekučnej činnosti v sume 39,84 Eur.
32. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. 33. Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
34. Súd ďalej pristúpil k posudzovaniu účelnosti dôvodnosti hotových výdavkov, ktoré pozostávali z vynaložených nákladov na poštovné vo výške 8,20 Eur, poplatkov za lustrácie v databáze vlastníctva motorových vozidiel za rok 2016 v sume 0,20 Eur a poplatok za súčinnosť do banky v sume 0,70 Eur (rok 2016).
35. Súd priznal náhradu na poštovné vo výške 6,50 Eur, ako pomernú časť vzniknutých nákladov za rok 2016, za ktorý bola priznaná aj odmena za výkon exekučnej činnosti. Úkony doručovania poštových zásielok boli exekútorom náležite špecifikované dátumom uskutočnenia, jeho názvom a jednotkovou cenou. Súd ich preto považoval za preukázané a preto ich priznal tak, ako si ich exekútor za rok 2016 uplatnil. Nakoľko súd považoval výkon exekúcie po roku 2016 za neúčelný, súd čiastočný nárok na náhradu poštovného v zostatkovej sume 1,70 Eur nepriznal.
36. Súd z rovnakých dôvodov ako pri odmene a nákladoch na poštovné ďalej priznal aj nároky na náhradu za poplatky uskutočnené v roku 2016 v sume 0,90 Eur, ktoré považoval za dôvodné a súvisiace s výkonom exekúcie.
37. Celková výška trov exekúcie, ktorú súd priznal exekútorovi a na ktorú zaviazal oprávneného pozostávajúca z časti priznanej paušálnej odmeny vo výške 39,84 Eur, z krátených hotových výdavkov (poštovné a poplatky) vo výške 7,4 Eur a DPH vo výške 9,45 Eur, predstavuje sumu 56,69 Eur.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Banská Bystrica 15. 06. 2020