Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/65/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobkyne: C.. Q. G., bytom U., H. 7, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Cimrák s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova 7, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 29. 05. 2019 číslo: 41862-5/2019-BA, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalobkyňa si uplatnila nárok na výplatu materského od 16. 01. 2019 z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa Advokátska kancelária JUDr. Cimrák s.r.o. Na žiadosť o materské príslušný lekár potvrdil, že u žalobkyne nastane pôrod pravdepodobne dňa 27. 02. 2019. Zamestnávateľ na žiadosti potvrdil, že materská dovolenka bola žalobkyni poskytnutá od 16. 01. 2019 a naposledy pracovala dňa 15. 01. 2019.

Prvostupňový správny orgán vydal dňa 11. 02. 2019 rozhodnutie č. 200-004498-CA04/2019, ktorým rozhodol, že žalobkyňa má nárok na materské od 16. 01. 2019 vo výške 21,2424 eur na deň.

Svoje rozhodnutie správny orgán odôvodnil tým, že pani žalobkyňa mala lekárom deň pôrodu určený na 27. 02. 2019, teda v zmysle § 48 ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov nárok na materské jej vznikol od 16. 01. 2019, t.j. 6 týždňov pre očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom. Nárok na výplatu materského si uplatnila od 19. 01. 2019.

Podľa § 48 ods. 2 zákona, v znení neskorších predpisov, poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 53 v znení neskorších predpisov, výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57.

Podľa § 55 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov, denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky, je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

Podľa , ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kal. roka, predchádzajúceho kal. roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kal. rok predchádzajúci kal. roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Na základe údajov poskytnutých zamestnávateľom a evidovaných v informačnom systéme, prvostupňový správny orgán určil denný vymeriavací základ 28,3232 eur a 75 % z tejto sumy je 21,2424 eur.

2. Proti rozhodnutiu žalobkyňa podala odvolanie prostredníctvom Advokátskej kancelárie JUDr. Cimrák s.r.o. Nitra, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s výškou priznaného materského. Poukázal na ustanovenie § 55 ods. 1, § 54 ods. 2 a § 20 ods. 1 zákona, v znení neskorších predpisov. Uviedla, že dňom 01. 10. 2018 jej vzniklo nemocenské poistenie založené novým právnym vzťahom a do nástupu na materskú dovolenku trvalo 107 dní, t.j. spĺňalo definíciu predpokladanú v § 54 ods. 2 zákona. Hrubá mzda žalobkyne v období od 01. 10. 2018 do 31. 01. 2019 bola 1.908,- eur, z čoho jej denný vymeriavací základ 46,1613 eur, vzhľadom k tomu je výpočet materského nesprávny. Vznik nemocenského poistenia bol prvostupňovému správnemu orgánu riadne oznámený prihláškou zo dňa 01. 10. 2018 a neobstála by ani argumentácia, že nemocenské poistenie vzniklo dňa 01. 10. 2018 u toho istého zamestnávateľa, ako predtým zaniklo. Žiadala určiť vymeriavací základ podľa § 54 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

3. Rozhodnutím žalovaného č. 41862-5/2019-BA zo dňa 29. 05. 2019 bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra bolo potvrdené.

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil žalovaný tým, že z ustanovenia § 55 ods. 1 v znení neskorších predpisov, denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky, je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

Žalobkyni vznikol právny vzťah zakladajúci nemocenské poistenie zamestnávateľovi Advokátska kancelára JUDr. Cimrák, s.r.o. prvýkrát dňa 01. 05. 2014 a trval do 30. 09. 2018 a opätovne vznikol dňa 01. 10. 2018 medzi rovnakými subjektmi, pričom predchádzajúce nemocenské poistenie, i nové poistenie, sú rovnakého typu.

Podľa , ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 01. 01. kal. roka, predchádzajúcemu kal. roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, odo dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kal. rok predchádzajúci kal. roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Na účely určenia rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa za nepretržite trvajúce povinné nemocenské poistenie zamestnanca považuje poistenie, ktoré jeden deň zaniklo a bezprostredne nasledujúci deň vzniklo u toho istého zamestnávateľa. V prípadoch, kedy zákonodarca nemá v úmysle považovať poistenie, ktorý jeden deň zaniklo a nasledujúci deň vzniklo za nepretržité, uvádza to explicitne v právnej norme, obdobie uvedené v § 57 ods. 1 písm. d/ vo vzťahu k nepretržitosti dobrovoľného nemocenského poistenia. V tejto právnej norme je zadefinované, že za nepretržité dobrovoľné nemocenské poistenie sa nepovažuje také poistenie, ktoré zaniklo a znovu nasledujúci deň vzniklo; táto negatívna definícia sa vzťahuje výlučne len na posúdenie nárokov z dobrovoľného nemocenského poistenia.

Dňa 01. 10. 2018 bol prvostupňovému správnemu orgánu doručený list fyzickej osoby - odhláška, ktorým zamestnávateľ žalobkyne oznámil zánik jej sociálneho poistenia dňom 30. 09. 2018 a tiež bol doručený registračný list - prihláška, ktorým ten istý zamestnávateľ Advokátska kancelára JUDr. Cimrák s.r.o. oznámil opätovný vznik sociálneho poistenia žalobkyne od 01. 10. 2018.

Keďže žalobkyni nemocenské poistenie u zamestnávateľa Advokátska kancelára JUDr. Cimrák s.r.o. zaniklo 30. 09. 2018 a bezprostredne dňa 01. 10. 2018 opätovne vzniklo, t.j. nedošlo k zániku pracovno- právnych väzieb medzi zamestnávateľom Advokátska kancelára JUDr. Cimrák s.r.o. a žalobkyňou ako zamestnankyňou, na účely určenia rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa toto poistenie považuje za nepretržité a za vznik nemocenského poistenia je potrebné považovať vznik prvého nemocenského poistenia u toho istého zamestnávateľa, t.j. 01. 05. 2014.

Skutočnosť, na ktorú poukazuje žalobkyne, že ide od 01. 10. 2018 o nový pracovný vzťah, nie je v danom prípade rozhodujúca, pretože v oboch prípadoch ide o právny vzťah, ktorým žalobkyne sa zakladá právo na pravidelný mesačný príjem a je považovaná na účely nemocenského poistenia za zamestnanca s pravidelným príjmom.

Pokiaľ by výška materského žalobkyni určila zo súčtu vymeriavacích základov z rozhodujúceho obdobia podľa § 54 ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov, ako to žalobkyňa žiada, viedlo by to k situácii, ktorá by bola v rozpore s účelom nemocenského poistenia.

Žalobkyni dôvod na poskytnutie materského vznikol dňa 16. 01. 2019 (začiatok 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom) a povinné nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo dňa 01. 05. 2014 a trvalo nepretržite až do 16. 01. 2019.

Rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu žalobkyne v súlade s zákona, v znení , obdobie od 01. 01. 2018 do 31. 12. 2018.

Podľa 54 ods. 10 zákona sa z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia.

Z rozhodujúceho obdobia žalobkyne bolo potrebné vylúčiť obdobie od 30. 01. do 11. 02. 2018 a od 01.- 30. 09. 2018, kedy žalobkyňa nemala povinnosť platiť poistné, pretože v tomto období bola uznaná za dočasne práceneschopnú.

V súlade s ustanovením § 55 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov, denný vymeriavací základ žalobkyne po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor je 28,3232 eur (9.120,06 eur : 322 dní = 28,3232 eur). Výška materského za deň od 16. 01. 2019 je 75 % denného vymeriavacieho základu, t.j. 21,2424 eur. Prvostupňový správny orgán určil správny denný vymeriavací základ aj výšku materského.

Keďže žalovaný správny orgán po preskúmaní prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že toto rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, odvolanie ako nedôvodné zamietol a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

III.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

5. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 29. 05. 2019 podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu, žalobu doručenú súdu dňa 23. 07. 2019 a žiadala, aby súd rozhodnutie žalovanej zrušil a vec vrátil na nové konanie. Poukázala na to, že rozhodnutie žalovanej vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Namietala, že žalovaný nesprávne určil rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu podľa § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, namiesto ustanovenia § 54 ods. 2 zsp., čím žalobkyňu ukrátil o časť nároku na materské. Poukázala na tú skutočnosť, že ukončila k 30. 09. 2018 pracovný pomer s doterajším zamestnávateľom Advokátskou kanceláriou JUDr. Cimrák s.r.o. so sídlom v Nitre, Štefánikova 7, pretože sa rozhodla odsťahovať do iného mesta Bratislavy. V Bratislave dostala viacero ponúk, avšak doterajší zamestnávateľ jej ponúkal najlepšiu ponuku vo svojej pobočke v Bratislave, a to na inej pozícii, s lepším ohodnotením

a v mieste nového bydliska. Ako zamestnankyňa s vynikajúcimi výsledkami dostala nové a lepšie ohodnotenie, ktoré by malo kompenzovať aj vyššie náklady na život meste a súčasne konkurovať ostatným zamestnávateľom, vzhľadom na miestnu konkurenciu. Teda žalobkyňa opätovne nastúpila k doterajšiemu zamestnávateľovi k 01. 10. 2018, ale už na inej pozícii, v inom meste, teda jej pracovný pomer zanikol a znovu vznikol, avšak už za oveľa iných podmienok a spolu s tým zaniklo a vzniklo aj nemocenské poistenie. Žalobkyňa uviedla, že sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaného, ktorý jej vypočítal nárok na nemocenské podľa § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, s tým, že v r. 2018 trvalo nemocenské poistenie nepretržite, nakoľko počas rozhodného obdobia bola nepretržite zamestnaná u toho istého zamestnávateľa. Poukázala na to, že žalobca neskúmal skutočný stav veci, neskúmal dôvody vzniku a zániku nemocenského poistenia žalobkyne a nezohľadnil všetky skutočnosti a rozhodol v neprospech žalobkyne, čím konal v rozpore s ustanovením § 218 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Žalovaná zobrala do úvahy len skutočnosť, že u žalobkyni sa nezmenil zamestnávateľ, ale iné rozhodnú skutočnosti neskúmal, a to hľadanie inej práce, vyššie ohodnotenie, zmenu bydliska žalobkyne, ako aj potrebu nového zamestnania. Žalobkyňa zdôrazňuje i tú skutočnosť, že rozhodnutie je diskriminačné a spôsobuje nerovnosť medzi možnými zamestnávateľmi, a to tak, že pre prípad zamestnankyne hľadajúcej zamestnanie v inom meste s vyššími možnosťami ohodnotenia, ktorá sa zamestná u akéhokoľvek iného zamestnávateľa, okrem toho doterajšieho, by znamenalo pre žalobkyňu vyšší nárok na materské. Žalobkyňa poukázala na tú skutočnosť, že rozhodnutie je diskriminačné, a to tak, že žalobkyni oproti ostatným záujemcom zužuje výber zamestnávateľa. Aplikačná prax takéhoto rozhodnutia hovorí zamestnankyni, že ako žena, ktorá sa snaží o dieťa alebo už ako tehotná si mala vybrať skôr iného zamestnávateľa, a takto by mala nárok na vyššie materské, avšak v prípade ak sa znovu zamestná u toho istého zamestnávateľa bez ohľadu na iné okolnosti zamestnania, potom dostane nižšie materské. Zásah rozhodnutia má priamy vplyv na rozhodovanie zamestnankyne, ktorá je oproti ostatným záujemcom o prácu znevýhodnená, a to nielen tým, že je žena a môže byť tehotná, ale aj predmetná rozhodovacia prax ju v porovnaní s inými odrádza zamestnať sa u toho istého zamestnávateľa a síce na inom mieste a za iných pracovných podmienok. Žalobkyňa ďalej poukazuje, že rozhodnutie žalovanej je v rozpore aj s ustanovením SR, ktorý garantuje právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Je nesporné, že jej pracovný pomer s doterajším zamestnávateľom zanikol a ním aj nemocenské poistenie. Z vyššie uvedených dôvodov vznikol nový pracovný pomer, za iných podmienok a s inými pracovno-právnymi náležitosťami. Ak by zákonodarca chcel, aby sa dávky počítali z príjmu u jedného zamestnávateľa podľa zákona o sociálnom poistení, bez ohľadu na vznik, zmenu, alebo zánik pracovného pomeru, tak by to v zákone aj špecifikoval.

IV.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

6. Žalovaná sa k písomnej žalobe vyjadrila dňa 19. 08. 2019 a žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že žalobkyňa splnila podmienky vzniku nároku na materské od 16. 01. 2019. Poukázala na ustanovenie § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. V prípadoch, kedy zákonodarca nemá v úmysle považovať poistenie, ktoré v jeden deň zaniklo a v nasledujúci deň zaniklo, za nepretržité, uvádza to explicitne v právnej norme. Obdobne je to uvedené aj v § 57 ods. 1 písm. d/ zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, vo vzťahu k nepretržitosti dobrovoľného nemocenského poistenia.

Za nepretržité povinné nemocenské poistenie zamestnanca sa považuje aj povinné nemocenské poistenie rovnakého typu u jedného zamestnávateľa, ktoré zaniklo a znovu vzniklo nasledujúci kal. deň. V takomto prípade pri určení rozhodujúceho obdobia sa považuje za vznik nemocenského poistenia, vznik prvého nemocenského poistenia u toho istého zamestnávateľa. Žalobkyni nemocenské poistenie zamestnanca u zamestnávateľa Advokátska kancelária JUDr. Cimrák s.r.o. vzniklo dňa 01. 05. 2014, zaniklo 30. 09. 2018 a bezprostredne nasledujúci deň 01. 10. 2018 opätovne vzniklo. Vzhľadom k tomu prvostupňový správny orgán i žalovaná pri určení rozhodujúceho obdobia vychádzala zo skutočnosti, že žalobkyni povinné nemocenské poistenie trvalo nepretržite od 01. 05. 2014 až do vzniku dôvodu na poskytnutie materského. Z toho dôvodu žalovaná aplikovala ustanovenie § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v súlade s ktorým rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu je kal. rok 2018, v ktorom žalobkyňa dosiahla vymeriavacie základy v súčte 9.120,06 eur za 322 dní a v súlade s § 55 ods. 1 denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je 28,3232 eur. Žalobkyni od 16. 01. 2019 patrí materské vo výške 21,2424 eur za deň.

7. K námietke žalobkyne, že žalovaná mala rozhodovať o určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu podľa § 54 ods. 2, a teda vychádzať pri výpočte z materského z vymeriavacích základov, ktoré dosiahla v období od 01. 10. 2018 do 31. 10. 2018, kedy jej vymeriavací základ prestavoval 1.908 eur mesačne, avšak v období pred 01. 01. 2018 prestavoval vymeriavací základ iba štvrtinu z tejto sumy. V období od januára do septembra 2018 žalobkyňa dosiahla vymeriavací základ v sume 483,73 eur. Pokiaľ by žalovaná určila žalobkyni výšku materského zo súčtu vymeriavacích základov rozhodujúceho obdobia podľa § 54 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov, došlo by k situácii, kedy by rozhodla v rozpore s účelom nemocenského poistenia a so základnými princípmi systému sociálneho poistenia. Došlo by tak k porušenia princípu adekvátnosti a zásluhovosti. Žalovaná v súvislosti s jej povinnosťou dbať o účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie považuje za potrebné uviesť, že v praxi sa vyskytujú prípady zneužívania systému sociálneho poistenia práve pri využívaní aplikácie ustanovení zákona o sociálnom poistení týkajúcich sa rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu. Poistenci sa snažia manipuláciou so vznikom nemocenského poistenia a s výškou vymeriavacích základov dosiahnuť pri dlhodobej nízkej výške odvedeného poisteného na nemocenské poistenie maximálnu výšku nemocenskej dávky. Takéto snahy možno sledovať predovšetkým u zamestnancov v súkromnej sfére. Takéto snahy možno sledovať predovšetkým u zamestnancov v súkromnej sfére. Ukončovanie a znovu uzatváranie súkromnoprávnych pracovných vzťahov práve s cieľom ovplyvniť výšku nemocenskej dávky vo svoj prospech sa prevažne realizuje v čase, keď už má poistenec vedomosť, že bude poberateľom niektorej z nemocenských dávok.

8. Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na to, že v prípade žalobkyne možno pozorovať určité znaky nasvedčujúce tomu, že konanie žalobkyne a zamestnávateľa smerovalo k dosiahnutiu výšky maximálneho materského, že išlo o manipuláciu s vymeriavacími základmi a so vznikom a zánikom sociálneho poistenia za účelom získania vyššej nemocenskej dávky. Skutočnosťami, ktoré svedčia o tom, je zrejmý príbuzenský vzťah žalobkyne a so zamestnávateľom, ďalej skutočnosť, že v r. 2014 žalobkyňa dosiahla vymeriavacie základy za tri mesiace najviac vo výške 181,64 eur, v r. 2017 vymeriavacie základy spravidla vo výške 435,- eur a v r. 2018 do 30. 09. 2018 najviac 483,73 eur. Nový pracovný pomer, ktorý vznikol od 01. 10. 2018 zvýšil vymeriavací základ viac ako štvornásobne na 1.908,- eur. Ďalej sa jedná o časové naplánovanie ukončenia právneho vzťahu, ktorý žalobkyni zakladal účasť na povinnom nemocenskom poistení zamestnanca a opätovne uzatvorenie pracovno-právneho vzťahu u toho istého zamestnávateľa - žalobkyňa v septembri 2018 už o svojom tehotenstve vedela a dátum nového pracovného pomeru bol určený tak, aby žalobkyňa do dňa uplatnenia nároku na materské splnila podmienku najmenej 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie ustanovenú v § 54 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Suma vymeriavacieho základu 1.908,- eur prestavuje taký vymeriavací základ, ktorý ako poistenec dosahuje v rozhodujúcom období, je predpoklad získania maximálnej výšky nemocenskej dávky, v prípade vzniku sociálnej udalosti v r. 2019, t.j. pokiaľ poistenec dosiahne za každý z 12 mesiacov rozhodujúceho obdobia 1.908,- eur, potom denný vymeriavací základ bol 62,7288 eur, čo je maximálna suma denného vymeriavacieho základu na určenie nemocenskej dávky podľa § 55 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, platné v r. 2019.

Ďalej žalovaná poukazuje na to, že ak by sa výška materského žalobkyni určila z vymeriavacích základoch dosiahnutých v mesiacoch október až december 2018, potom by denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky bol 62,2174 eur, t.j. takmer v maximálnej sume a výška materského by bola 46,6630 eur na deň. Za január 2019 už žalobkyňa nedosiahla vymeriavací základ 1.908 eur, resp. alikvotnú časť za 15 dní, ale dosiahla iba 285,43 eura.

9. Materské bolo žalobkyni priznané a vypočítané spravodlivo zo súčtu vymeriavacích základov, z ktorých platila poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, ktorým bol predchádzajúci kal. rok 2018.

10. Skutočnosti, ktoré uvádza žalobkyňa v žalobe ako sú údajné hľadanie práce, zmena bydliska žalobkyne, resp. pôrod v Bratislave, sú na posúdenie nároku na materské a určenie jeho výšky, právnej irelevantné.

V.

Vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovanej

11. V stanovisku k vyjadreniu žalovanej žalobkyňa opätovne poukázala na nesprávnosť výpočtu materského ako aj procesného pochybenia žalovanej, ktorý sa riadil iba domnienkami a dohadmi správny orgán pochybil, keď nevypočul žalobkyňu ani ju nevyzval na vyjadrenie sa pred rozhodnutím, a týmto postupom žalovanej boli porušené procesné práva, čím bola na svojich právach ukrátená.

VI.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

12. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. ), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovanej zo dňa 29. 05. 2019 na pojednávaní, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol podľa ust. .

13. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 29. 05. 2019 a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobkyni postupoval alebo nepostupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 11. 02. 2019.

14. Rozhodnutím č. 41862-5/2019-BA zo dňa 29. 05. 2019 bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 11. 02. 2019 vo veci nároku na materské za obdobie od 16. 01. 2019 do zániku nároku na materské, vo výške 21,2424 eur za deň. Rozhodnutie odôvodnila tým, že žalobkyňa si uplatnila nárok na materské od 16. 01. 2019 predložením žiadosti z poistného vzťahu zamestnanca. Lekár určil očakávaný termín pôrodu pravdepodobne na 27. 02. 2019. Denný vymeriavací základ na určenie výšky materskej dávky určila s použitím ustanovenia § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

15. Žalovaná po podaní odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie žalobkyne zamietla a potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, keď po zistení skutočného stavu veci dospela k záveru, že rozhodnutie je vecne správne. Poukázala na to, že správny orgán správne dôvodne postupoval podľa § 54 ods. 1 zákona, pretože v prípade opätovného vzniku právneho vzťahu zakladajúceho nemocenské poistenie medzi rovnakými subjektmi časovo na seba nadväzujúceho, pričom predchádzajúce nemocenské poistenie a nové nemocenské poistenie je rovnakého typu sa na účely určenia rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu na vznik poistenia považuje vznik prvého nemocenského poistenia u toho istého zamestnávateľa. Pri určení rozhodného obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu preto v danom prípade bolo potrebné zohľadniť, že žalobkyňa je povinne nemocensky poistenou zamestnankyňou uvedeného zamestnávateľa Advokátska kancelária JUDr. Cimrák s.r.o.

Z administratívneho spisu žalovanej súd zistil, že žalobkyňa je prihlásená u žalovanej ako zamestnankyňa Advokátskej kancelárie JUDr. Cimrák s.r.o. od 01. 05. 2014 do 30. 09. 2018, pričom v období od 19. 11. 2014 do 31. 01. 2017 bolo toto poistenie prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, od 01. 10. 2018 ako zamestnanec u toho istého zamestnávateľa.

Dňa 17. 01. 2019 podala žalobkyňa žiadosť o materské, maloleté dieťa sa narodilo 20. 02. 2019.

Spornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania v danom prípade je postup pri výpočte denného vymeriavacieho základu, a to či má byť použité ustanovenie § 54 ods. 1 alebo § 54 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.

16. Podľa § 54 ods. 1 Z.z. o sociálnom poistení, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 01. 01. kal. roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kal. rok predchádzajúci kal. roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Podľa § 54 ods. 2 Z.z. zákona o sociálnom poistení, ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v kal. roku predchádzajúcom kal. roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, alebo v kal. roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky a obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo najmenej 90 dní, predo

dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia, do konca kal. mesiaca predchádzajúceho kal. mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

17. Správny súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že postup správnych orgánov pri výpočte denného vymeriavacieho základu u žalobkyne na materské dávky bol správny. Správny orgán zohľadnil, že žalobkyňa je povinne nemocensky poistenou zamestnankyňou zamestnávateľa Advokátska kancelária JUDr. Cimrák s.r.o. s dátumom od 01. 05. 2014 do 30. 09. 2018 a následne od 01. 10. 2018 u toho istého zamestnávateľa. Nemocenské poistenie vzniklo medzi tými istými subjektmi, žalobkyňa vykonávala zárobkovú činnosť, ktorá vyplývala z právneho vzťahu k tomu istému zamestnávateľovi a z tejto zárobkovej činnosti jej vzniklo právo na pravidelný mesačný príjem.

Túto skutočnosť vyhodnotila žalovaná ako účelové konanie žalobkyne s cieľom získania výhody vyššieho materského, čo vyplýva i z výšky odvodov poistenia hneď po uzatvorení pracovného pomeru od 01. 10. 2018, čo je štyrikrát vyššie ako pôvodná výška odvodov.

Správny súd sa s týmto názorom žalovanej plne stotožnil a dospel k rovnakému záveru, že nemocenské poistenie žalobkyne trvalo od 01. 05. 2014 a nie od 01. 10. 2018, kedy malo dôjsť k novému pracovnému pomeru žalobkyne u toho istého zamestnávateľa. U žalobkyni v skutočnosti nedošlo k zániku nemocenského poistenia a následne k jeho vzniku ale nemocenské poistenie trvalo nepretržite z dôvodu zamestnania žalobkyne u toho istého zamestnávateľa.

Žalovaný správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď pri určení rozhodujúceho obdobia pre výpočet denného vymeriavacieho základu postupoval podľa § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

18. Správny súd poznamenáva, že účel nemocenského poistenia spočíva zabezpečenie fyzickej osoby pre prípad straty alebo zníženia príjmu z dôvodu tehotenstva alebo materstva. Pri určovaní rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu žalovaná prihliada na všetky ustanovenia zákona, ktoré sa týkajú výpočtu nemocenských dávok, berie ich ako jeden celok a v ich vzájomnej súvislosti.

19. Základné pravidlá uvedené v § 3 správneho poriadku, pre ktoré východiskom je systém prameňov práva je potrebné v praxi interpretovať v duchu európskeho štandardu všeobecných požiadaviek na kvalitu postupov a činnosti verejnej správy, súhrnne označovaných ako princípy dobrej správy.

20. Princíp viazanosti právom je jeden z princípov dobrej verejnej správy vyžaduje, aby všetky rozhodnutia a úkony orgánov verejnej správy mali oporu v právnom poriadku, ich obsah bol s ním v súlade a boli účinne vynútiteľné. Ide o stav, ktorý predpokladá SR. Tento princíp zahŕňa nielen požiadavku na súladný postup verejnej správy s vnútroštátnymi zákonmi, medzinárodným právom a všeobecnými právnymi zásadami, ale aj požiadavku zneužívania voľnej úvahy a požiadavku výkonu právomoci len za účelom ustanoveným zákonom. Ďalším dôležitým princípom je princíp proporcionality, ktorý možno odvodiť z SR. Zmyslom tohto princípu je napomáhať hľadať spravodlivú rovnováhu medzi cieľom a použitými prostriedkami.

21. Vzhľadom na uvedené sa správny súd stotožňuje s interpretáciou § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení žalovanou, v zmysle ktorej sa za nepretržité povinné nemocenské poistenie zamestnanca sa považuje aj povinné nemocenské poistenie rovnakého typu u jedného zamestnávateľa, ktoré zaniklo a znovu vzniklo nasledujúci kal. deň. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu nepovažovať povinné nemocenské poistenie, ktoré jeden deň zaniklo a nasledujúci deň vzniklo za nepretržité, uviedol by to výslovne v ustanovení § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, rovnako ako je to uvedené napríklad v ustanovení § 57 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona. Keďže v § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, negatívne vymedzenie nepretržitosti nie je uvedené, v prípade opätovného vzniku právneho vzťahu zakladajúceho nemocenské poistenie medzi rovnakými subjektmi, a to žalobkyňou ako zamestnancom a zamestnávateľom Advokátska kancelária JUDr. Cimrák s.r.o. časovo nadväzuje na predchádzajúce nemocenské poistenie medzi tými istými subjektmi, pričom predchádzajúce nemocenské poistenie aj nové nemocenské poistenie je rovnakého typu, nemožno opätovne vzniknuté nové nemocenské poistenie považovať za vznik nového nemocenského poistenia ale ide o nepretržité trvanie nemocenského poistenia.

22. Jednou z úloh žalovaného správneho orgán je i zabránenie zneužívania systému sociálneho zabezpečenia, ku ktorému dochádza napríklad i s manipuláciou s vymeriavacími základmi, ako to je i v prípade žalobkyne, ktorá formálne ukončila pracovný pomer a nasledujúci deň opätovne uzatvorila pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa. Následne došlo k podstatnému zvýšeniu odvodov na nemocenské poistenie žalobkyne, a to všetko v čase, keď žalobkyňa mala vedomosť o tom, že bude poberateľkou materskej, nakoľko očakáva narodenie dieťaťa.

23. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovanej ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu či sa správny orgán vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobkyne a z takto vymedzeného rozsahu posúdil správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu.

24. Správny súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal I. stupňový správny orgán, ako aj žalovaný správny orgán. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu na základe žaloby je povinný posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie, ktoré bolo vydané, bolo v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi i procesnoprávnymi predpismi.

25. Pri preskúmavaní rozhodnutia je pre správny súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

26. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného správny súd dospel k záveru, že nezistil ani jeden z dôvodov taxatívne uvedených v § 191 ods. 1 písm. a/ až g/, pre ktoré by napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušil.

27. Správny súd dospel k záveru, že námietky žalobkyne uvedené v žalobe nie sú relevantné k vyhoveniu žaloby, a preto podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa a žalovanej súd náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. ). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.