Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16Cb-116-2017.pdf
PDF · 78.11 KB
Case nature
Subarea
16Cb/116/2017
Uznesenie
Okresný súd Poprad v právnej veci žalobkyne: Andrea Hižnayová, IČO: 41 879 309, Tomášikova 2570/32, 058 01 Poprad, právne zast. Beňo & partners advokátska kancelária s. r. o., IČO: 44 250 029, Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Sales House SK, s. r. o., IČO: 44 918 828, Tuhovská 1, 831 07 Bratislava, právne zast.: BERNÍK & partneri s. r. o., IČO: 47 256 451, Štúrova 101, 059 21 Svit, v konaní o zaplatenie 1 455,38 eur s prísl. a v konaní o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie 294,90 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Konanie o žalobe z a s t a v u j e.
II. Konanie o vzájomnej žalobe z a s t a v u j e.
III. Stranám sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
.Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.6.2017 domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 1 455,38 eur spolu s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania. Svoj nárok žalobkyňa odôvodnila uzavretou mandátnou zmluvou zo dňa 16.6.2011 na základe ktorej pre spoločnosť žalovaného obstarávala činnosti špecifikované v mandátnej zmluve a žalovaný sa zaviazal za tieto činnosti zaplatiť. Dňa 29.9.2014 žalovaný mandátnu zmluvu vypovedal, avšak žalobkyňa ako mandatár pre žalovaného v mesiaci september 2014 pred ukončením mandátnej zmluvy vykonávala činnosti v zmysle zmluvy a bola jej zo strany žalovaného zaslaná tabuľka na vyúčtovanie, ktorú vyplnila, avšak dohodnutú odmenu nevyplatil. Tabuľka bola predložená s mesačným vyúčtovaním žalovanému na vyúčtovanie. Faktúru na zaplatenie uvedenej sumy žalobkyňa nevystavovala z dôvodu, že v čase po tom, ako žalovaný vypovedal mandátnu zmluvu nemala prístup do databázy žalovaného. Pred podaním žaloby vyzvala žalovaného k úhrade žalovanej sumy. Žalovaný však uvedenú sumu nezaplatil. Po začatí súdneho konania sa žalovaný k žalobe vyjadril, spochybnil sumu, ktorá je žalovaná, avšak neodmietol nárok žalobkyne na odmenu do dňa vypovedania zmluvy za mesiac september 2014. Zároveň podal vzájomnú žalobu, kde si voči nároku žalobkyne vo výške 1 455,38 eur uplatnil pohľadávku vo výške 1 569,22 eur súvisiacu s vyúčtovaním služieb za mesiac 09/2014 ako vzájomnú žalobu. Následne podaním doručeným súdu 29.5.2018 cestou nového právneho zástupcu žalovaného tento žiadal, aby súd žalobu zamietol a žalobkyňu zaviazal povinnosťou zaplatiť mu 294,90 eur spolu s úrokmi z omeškania. V uvedenom podaní sa vyjadril, že nárok uplatnený žalobkyňou v tomto konaní neexistuje, pretože zanikol započítaním v zmysle § 358 Obchodného zákonníka. K vzájomnej žalobe sa vyjadril, že predstavuje zvyšnú časť sankcií uplatnenú voči žalobkyni, ktorá nezanikla započítaním. Žalovaný si uplatnil túto sumu faktúrou zo dňa 18.4.2014 splatnou 2.12.2014.
2.Podaním právneho zástupcu žalobkyne doručené 3.8.2018 bolo súdu oznámené, že Krajský súd Prešov vyhlásil konkurz na majetok žalobkyne a ustanovil správcu konkurznej podstaty JUDr. Ing. Vladimíra Ledeckého. V uznesení pod sp.zn. 5Odk/376/2018 z 20.7.2018 zároveň vyzval veriteľov
dlžníka, aby prihlásili svoje pohľadávky, ktoré nie sú pohľadávkami proti podstate v základnej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu.
3.Na výzvu súdu v súvislosti so skutočnosťou, že v zmysle oznámenia správcu konkurznej podstaty sa pohľadávku nepodarilo speňažiť ani v treťom ponukovom konaní podľa § 167p ods. 2 ZKR prestala podliehať konkurzu a súd mohol pokračovať v konaní v ktorom sa táto pohľadávka uplatňovala, žalovaná žalobu podaním doručeným 13.3.2020 vzala v celom rozsahu späť, žiadala konanie zastaviť a navrhla, aby súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 257 CSP.
4.Podaním doručeným 17.4.2020 právny zástupca žalovaného uviedol, že súhlasí so späťvzatím žaloby a s ohľadom na nepriaznivú majetkovú situáciu žalobkyne vyvolanú konkurzom žalovaný svoj protinávrh v podobe vzájomnej žaloby vzal v celom rozsahu späť. Zároveň sa vyjadril k návrhu na rozhodnutie o trovách konania tak, že žiada, aby mu bol nárok na náhradu trov konania priznaný voči žalobkyni. Späťvzatie vzájomnej žaloby bolo dané na vedomie právnemu zástupcovi žalobkyne, ktorý mal možnosť sa k nemu vyjadriť v lehote 5 dní, kde v podaní doručenom 11.6.2020 uviedol, že zotrvávajú na jeho vyjadrení, poukázal na skutočnosť, že podmienkou úspešného ukončenia konkurzného konania je speňaženie celého majetku dlžníka a teda je zrejmé, že žalobkyňa spĺňa kritéria na aplikáciu § 257 CSP. K späťvzatiu vzájomnej žaloby sa nevyjadril a ani si žalobkyňa neuplatnila žiaden nárok na náhradu trov konania v súvislosti so vzájomnou žalobou.
Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 147 ods. 1 a 2 CSP žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje takýto prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.
5.Z dôvodu späťvzatia žaloby ako aj späťvzatia vzájomnej žaloby súd postupoval podľa §§ 144, 145 ods. 1 CSP a konanie ako aj konanie o vzájomnej žalobe v celom rozsahu zastavil, keďže došlo k spätvzatiu žaloby žalobcom a k späťvzatiu vzájomnej žaloby žalovaným. Žalobu možno účinne vziať späť až do právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa konanie končí. Žalobca nie je povinný uviesť dôvod späťvzatia žaloby a ani zákon samotnú legitimáciu na späťvzatie žaloby žiadnym konkrétnym dôvodom nepodmieňuje.
6.Vzhľadom na aplikáciu zásady oficiality pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí mať súd pri posudzovaní procesného zavinenia v zmysle § 256 ods. 1 CSP preukázané či došlo v konečnom dôsledku k zastaveniu konania z dôvodu na strane žalovaného. Z formálneho hľadiska je procesné zavinenie zastavenia konania pri späťvzatí žaloby vždy na strane žalobcu, ktorý ako jediný môže vziať žalobu späť a tento úkon realizuje na vlastnú procesnú zodpovednosť. Táto okolnosť sa však nedá generalizovať pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania. Súd doručil späťvzatie žaloby na vyjadrenie žalovanému, ten so späťvzatím súhlasil, uplatnil si však nárok na náhradu trov konania. V rámci sporu si žalovaný uplatnil vzájomnou žalobou zaplatenie sumy 294,90 eur, kedy žalovaný následne vzájomnú žalobu vzal späť. K späťvzatiu vzájomnej žaloby sa právny zástupca žalobkyne nevyjadril.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 7.O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 8.Vyššie citované ustanovenie umožňuje súdu vždy zvážiť všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, zobrať do úvahy dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočne nepriznať nárok na náhradu trov súdneho konania tej strane sporu, ktorá by inak na náhradu týchto trov konania mala v zmysle príslušných zákonných ustanovení právny nárok. Predmetné procesné ustanovenie obsahuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok a zásady zodpovednosti za zavinenie. Vopred nie je možné
presne určiť všetky okolnosti za ktorých nebude spravodlivé zaviazať neúspešnú stranu povinnosťou nahradiť trovy súdneho konania. Súd pri aplikácii tohto ustanovenia skúma vždy z úradnej povinnosti či tu nie je dôvod spočívajúci v dôvodoch hodných osobitného zreteľa, ktorý by súd oprávňoval pristúpiť k použitiu § 257. Súd toto rozhodnutie musí prijať po riadnom zvážení všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu. Účelom tohto ustanovenia je primárne umožniť súdu zamedziť vzhľadom na celkové okolnosti prejednávaného prípadu síce zákonným no „pritvrdým“ rozhodnutiam, resp. zabrániť takým rozhodnutiam, ktoré napriek svojej formálnej zákonnosti by mohli vykazovať, alebo vykazujú rozpor s dobrými mravmi. V danom prípade súd vyhodnotil po ozrejmení si skutkovej situácii v danom spore, že neprizná nárok na náhradu trov súdneho konania žalovanému, ktorý s ohľadom na to, že súd konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom by mal nárok na náhradu trov konania a neprizná nárok na náhradu trov konania ani žalobkyni pri späťvzatí vzájomnej žaloby. Z procesného hľadiska tak možno konštatovať, že zastavenie konania zavinil žalobca a zastavenie konania o vzájomnej žalobe žalovaný. Podľa § 256 ods. 1 CSP súd postupuje v súlade so zásadou zodpovednosti za procesné zavinenie zastavenia konania. Nepriznanie nároku na náhradu trov konania tu prichádza do úvahy z toho dôvodu, že priznanie nároku na náhradu trov súdneho konania žalovanému, alebo žalokbyni by zakladalo u tejto strany sporu ( a to najmä vzhľadom na podiel oboch strán na vzniku sporu, povahu a okolnosti prípadu). Súd teda pri rozhodovaní o priznaní nároku na náhradu trov konania vyhodnotil, že vzhľadom na okolnosti prípadu bolo ich priznanie žalovanému a žalobkyni pri vzájomnej žalobe nespravodlivé. Súdu je známy nález ÚS SR z 10.10.2018 sp.zn. IUS/168/2018 v ktorom okrem iného je uvedené, že ustanovenie § 257 nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie ( v zmysle svojvôle) ale ide o ustanovenie podľa ktorého je súd povinný skúmať či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia, len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. V predmetnom náleze sa aj uvádza, že nie je možné, aby súd dospel vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať ust. § 257 a strane, ktorá by inak trovy získala to neoznámil a táto by sa to dozvedela až z rozhodnutia. Súd v prípade použitia tohto ustanovenia je povinný vytvoriť procesný priestor umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia. Sporové strany tak urobili. Prihliadajúc na procesnú situáciu v tejto veci skutočnosť, že na žalobkyňu bol vyhlásený osobný bankrot, v rámci ktorého bol speňažení majetok dlžníka- žalobkyne sa potom argumentácia žalobkyne javí ako logická pre vyriešenie náhrady trov konania. 9.Súd aplikoval toto ustanovenie § 257 CSP na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.