Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cb/104/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Júliusom Tóthom v spore žalobkyne: Ing. Jana Kollárová, číslo správcu: S1177, Komenského 32, 040 01 Košice - Sever, správca konkurznej podstaty úpadcu Contineo s.r.o. v konkurze, Jiskrova 4, 040 01 Košice, IČO: 31 722 016, práv. zast.: JUDr. Ivana Semanová, advokátka spol. s r.o., Masarykova 21, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 47 254 939, proti žalovanému: NSC, s.r.o., Jiskrova 4, 040 01 Košice, IČO: 36 181 943, práv. zast. JUDr. Matúš Králik, PhD., advokát, Floriánska 19, 040 01 Košice, IČO: 52 341 542, o zaplatenie 140 908,56 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 4.12.2019 - v spojení s opravou vád návrhu - žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 19,92 EUR, úrok z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 19,92 EUR od 11.3.2017 do zaplatenia, istinu 24,00 EUR, úrok z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 24,00 EUR od 11.3.2017 do zaplatenia, istinu 19,92 EUR, úrok z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 19,92 EUR od 3.4.2017 do zaplatenia, istinu 24,00 EUR, úrok z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 24,00 EUR od 3.4.2017 do zaplatenia, istinu 14.400,00 EUR, úrok z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 14.400,00 EUR od 15.4.2017 do zaplatenia, istinu 19,92 EUR, úrok z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 19,92 EUR od 1.5.2017 do zaplatenia, istinu 24,00 EUR, úrok z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 24,00 EUR od 1.5.2017 do zaplatenia, istinu 126.376,80 EUR, úrok z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 126.376,80 EUR od 8.5.2017 do zaplatenia ako aj na náhradu trov konania titulom neuhradenia faktúr č. 10170008, 10170009, 10170021, 10170022, 10170032, 10170039, 10170040, 10170041, spolu vo výške 140.908,56 EUR, vystavených úpadcom žalovanému za úpadcom poskytované služby.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa 23.10.2019 platobný rozkaz , voči ktorému žalovaný podal odpor. Následne žalobkyňa navrhla pokračovanie v konaní a vec bola následne Okresným súdom Banská Bystrica postúpená tunajšiemu súdu.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. V podanom odpore, ako aj v ďalších písomných vyjadreniach peňažný nárok uplatnený žalobkyňou neuznal v celom rozsahu z dôvodu, že pohľadávky, z ktorých pozostáva suma vo výške 138.687,04 EUR zanikli vzájomným započítaním medzi žalovaným a úpadcom ku dňu 07.04.2017 a 06.10.2017 a zvyšná časť peňažnej sumy vo výške 2.221,52 EUR bola žalovaným úpadcovi uhradená dňa 17.12.2018.

4. V následných vyjadreniach žalobkyňa na zdôraznenie odôvodnenosti žaloby uviedla, že žalovaný svoj odpor odôvodnil existenciou dohôd o započítaní pohľadávok zo dňa 07.04.2017 a 06.10.2017, čo podporne preukázal aj výpisom z účtovnej evidencie žalovanej, ktorými mal preukázať, že žalované pohľadávky zanikli zápočtom medzi žalobcom a žalovanou. Žalobkyňa má v dispozícií účtovnú elektronickú evidenciu úpadcu, v ktorej tieto zápočty nie sú evidované , a ani v listinnej účtovnej evidencii nenašla predložené dohody. Pri podávaní žaloby žalobkyňa vychádzala z evidencie pohľadávok úpadcu, ktorá jej bola predložená štatutárnym orgánom úpadcu. Vzhľadom na obdobie, ktoré prešlo od jednotlivých zápočtov do vyhlásenia konkurzného konania, ako aj dôkladnosť účtovnej evidencie úpadcu, sa preto domnieva, že tieto zápočty mohli byť urobené účelovo až po vyhlásení konkurzu, a to v čase kedy správca - žalobkyňa vyzvala žalovanú spoločnosť na úhradu týchto pohľadávok. Ďalej poukázala na silné personálne prepojenie úpadcu a žalovaného, nakoľko ide o spriaznené osoby. Ak by takáto dohoda o zápočte skutočne existovala, táto skutočnosť by bola dôvodom pre odporovateľnosť právneho úkonu, nakoľko takýmto úkonom došlo k poškodeniu veriteľov a zvýhodneniu žalovanej voči ostatným veriteľom.

5. Žalovaný v následných vyjadreniach poukázal na to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno jej tvrdenia o údajnom účelovom zápočte pohľadávok po vyhlásení konkurzu. Naopak dôkazmi predloženými v rámci dokazovania má žalovaný za to, že uvedené dohody o započítaní pohľadávok boli riadne uskutočnené tak, ako to tvrdí žalovaný, pričom o zápočtoch mal úpadca vedomosť už v roku 2017. K prípadnej odporovateľnosti daných právnych úkonov uvedených žalobkyňou žalovaný uviedol, že tejto odporovateľnosti sa môže žalobkyňa domáhať, avšak v zákonnej prekluzívnej lehote a to v samostatnom konaní, pričom prípadná odporovateľnosť p. ú. nespôsobuje jeho neplatnosť, ktorú by bolo možné riešiť ako predbežnú otázku v tomto konaní. Žalovaný pritom nemá vedomosť o podaní takejto žaloby žalobkyňou. I napriek vyššie uvedenému žalovaný zastáva názor, že uskutočnené zápočty neboli odporovateľnými právnymi úkonmi, nakoľko neboli naplnené skutkové podstaty ani jedného z druhov odporovateľných právnych úkonov.

6. Predvolanie na pojednávanie konané dňa 15.6.2020 boli právnej zástupkyni žalobkyne a právnemu zástupcovi žalovaného riadne a včas doručené. Na pojednávanie sa dostavil žalovaný a právny zástupca žalovaného. Žalobkyňa, resp. právna zástupkyňa žalobkyne sa na pojednávanie nedostavili, ani nežiadali pojednávanie odročiť pre svoju neúčasť z dôležitých dôvodov. Z uvedeného dôvodu, v zmysle ust. (ďalej len ), súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobkyne.

7. Následne na pojednávaní žalovaný uviedol, že je na mieste toto konanie zastaviť pretože nebol zaplatený ani súdny poplatok za konanie. Takisto je zle uvedený subjekt a tým pádom subjekt Contineo s.r.o. v konkurze ako taký, nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby a teda navrhuje žalobu zamietnuť z uvedeného dôvodu. V prípade, ak by teda súd mal za to, že nie sú splnené podmienky ani na zastavenie konania, ani na zamietnutie pre nedostatok aktívnej legitimácie, žiada za žalovaného žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, keďže žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ňou tvrdených skutočností. Celá žaloba je postavená na tom, že žalobkyňa nezistila, resp. nenašla v účtovníctve dohodu o zápočte, teda zápočet medzi úpadcom a medzi žalovaným, ktoré by preukazovali toto vzájomné započítanie pohľadávok a s poukazom na absenciu uvedených účtovných dokladov žalobkyňa dospela k záveru, že ide o fiktívny zápočet, ktorý sa uskutočnil až po vyhlásení konkurzu. Toto ale ničím nepreukázala. Žalovaný nepochybne tvrdí a chce aj preukázať, že k zápočtu došlo ešte pred vyhlásením konkurzu a teda, že tvrdenia žalobkyne sú nepravdivé a ničím nepreukázané a nepodložené. 8. Žalobkyňa na preukázanie odôvodnenosti žaloby a jej tvrdení uvedených v žalobe predložila tieto listinné dôkazy: faktúry č. 10170008, 10170009, 10170021, 10170022, 10170032, 10170039, 10170040, 10170041, Zmluva o dielo č. 02102016 zo dňa 2.10.2016, jednotlivé likvidačné listy úpadcu, Objednávka služieb žalovaným od úpadcu zo dňa 15.2.2016, Kniha pohľadávok. 9. Žalovaný na preukázanie neodôvodnenosti žaloby a jeho tvrdení uvedených v jeho podaniach predložil tieto listinné dôkazy: Dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 7.4.2017, Interný doklad žalovaného zo dňa 7.4.2017 IDx IDX170003, Dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 6.10.2017, Interný doklad žalovaného zo dňa 6.10.2017 IDx IDX170005, výpis z účtu žalovaného, Kniha pohľadávok úpadcu. Zároveň navrhol výsluch svedkov, o. i. pána Ing. H. U.. 10. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci: 11. S poukazom na tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, ktoré neboli žalovaným spochybnené v spojení s dôkazmi preloženými žalobcom špecifikovanými v odseku 5 tohto rozsudku má súd nepochybne za

preukázané, že úpadca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o dielo č. 02102016 zo dňa 2.10.2016, na základe objednávky služieb zo dňa 15.2.2016. Úpadca za dané služby vystavil pre žalovaného jednotlivé faktúry, pričom bol žalovaný povinný za uvedené služby zaplatiť úpadcovi celkovo sumu vo výške 140.908,56 EUR. Keďže tvrdenie žalovaného o úhrade sumy 2.221,52 EUR žalovaným úpadcovi dňa 17.12.2018 v spojení s výpisom z účtu žalovaného (č.l. 51 spisu) nebolo žalobkyňou spochybnené, má súd túto skutočnosť tvrdenú žalovaným o úhrade sumy 2.221,52 EUR úpadcovi za nepochybne preukázanú. 12. Z Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 7.4.2017 (ďalej aj Dohoda 1) nepochybne vyplýva dohoda o vzájomnom zápočte vzájomných pohľadávok úpadcu a žalovaného špecifikovaných v danej dohode v sume 103.046,97 EUR. 13. Z Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 6.10.2017 (ďalej aj Dohoda 2) nepochybne vyplýva dohoda o vzájomnom zápočte vzájomných pohľadávok úpadcu a žalovaného špecifikovaných v danej dohode v sume 35.640,07 EUR. 14. Z výsluchu Ing. H. U. od 1. augusta 2016 pracujúceho na pozícii výkonného riaditeľa terajšieho úpadcu okrem iného vyplýva, že z jeho strany bol udelený súhlas, aby zamestnanci terajšieho úpadcu, ktorí toho času neboli nasadení na projektoch zákazníka, sa podieľali na tomto internom projekte. Projekt bol na konci úspešne ukončený, boli podpísané preberacie protokoly, na základe toho bola následne spoločnosťou Contineo vystavená záverečná faktúra voči spoločnosti NSC a po odsúhlasení i pánom E., ktorý bol ako konateľ terajšieho úpadcu, vydal pokyn účtovníčke slečne B., že môže vykonať vzájomný zápočet vystavenej faktúry zo strany Continea voči nájomnému, ktorý terajší úpadca dlžil žalovanému. K uskutočneniu vzájomného zápočtu došlo po ukončení projektu marec, alebo apríl roku 2017. Tento zápočet bol skutočne aj zrealizovaný, pretože mu slečna B. priebežne predkladala zostavy a videl, že záväzok úpadcu voči žalovanému bol vzájomne započítaný. K počtu zápočtov uviedol, že boli minimálne dva, pretože určite v prvom prípade bola suma vo faktúrach vystavených spoločnosťou Contineo spoločnosti NSC vyššia, ako v tom čase nájomné, ktoré sme vtedy dlžili spoločnosti NSC, určite. Tie zápočty boli urobené s časovým odstupom, ale myslím si, že v jeden deň tie zápočty urobené neboli. Obidva zápočty boli pritom určite urobené v roku 2017. 15. Pri právnom posúdení veci súd vychádzal z týchto zákonných ustanovení. 16. Podľa ust. (ďalej len ) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 17. Podľa ust. prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

18. Podľa ust. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

19. Podľa ust. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

21. Podľa ust. , výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

22. Podľa ust. , na základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky.

23. Podľa ust. , ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

24. Podľa ust. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ) (1) Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. (2) Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. (3) Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. (4) Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. (5) Ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.

25. Súd skúmal opodstatnenosť návrhu žalovaného týkajúceho sa zastavenia konania pre nezaplatenie súdneho poplatku a má za to, že návrh na zastavenie konania nie je dôvodný. Toto konanie bolo vyvolané návrhom žalobkyne na pokračovanie v konaní s poukazom na ust. , , o upomínacom konaní bez ohľadu na to, či bol, alebo nebol zaplatený súdny poplatok v upomínacom konaní. Zároveň súd uvádza, že žalobkyňa je oslobodená od súdnych poplatkov, a to v zmysle ust. o súdnych poplatkoch.

26. Rovnako nie je dôvodná ani námietka žalovaného o absencii aktívnej legitimácie žalobkyne na podanie tejto žaloby, nakoľko už v upomínacom konaní bola žalobkyňa - ako správkyňa podstaty úpadcu aktívne legitimovaná na podanie žaloby, a to s poukazom na obsah opravy vád návrhu, kde došlo k správnemu označeniu žalobkyne, a to s poukazom na ust. , podľa ktorého oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

27. Tretia námietka žalovaného týkajúca sa nedôvodnosti žaloby, keďže žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ňou tvrdených skutočností - je opodstatnená a dôvodná.

28. S poukazom na vykonané dokazovanie a závery z neho plynúce, špecifikované v odsekoch 6 až 11 tohto rozsudku má súd nepochybne za preukázané, že nárok žalobkyne nebol žalobkyňou dostatočne preukázaný a naopak tvrdenia žalovaného boli v rámci dokazovania žalovaným dostatočne preukázané.

29. Civilné sporové konanie je konaním dôkazným, to znamená, že stranu sporu v konaní zaťažuje povinnosť tvrdenia a povinnosť na preukázanie svojich tvrdení predložiť dôkazy osvedčujúce ich pravdivosť. Dokazovanie je časťou súdneho konania, v ktorej si súd nahromadením dostatočných podkladov vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Ak strana nesplní svoju povinnosť predloženia dôkazov spôsobilých preukázať pravdivosť svojich tvrdení, dostáva sa do procesnej situácie neunesenia tzv. dôkazného bremena, a súdu neostáva nič iné len na okolnosti a skutočnosti, ktoré neboli riadne preukázané, neprihliadať. Dôkazom v súdnom konaní je v zmysle všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov, ktorými sú najmä výsluch strany, svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovania, resp. to, čo za dôkazný prostriedok určí súd. To ale znamená, že ako dôkazný prostriedok nemôže súd použiť dohady, predpoklady, indície a podobne.

30. S poukazom na vyššie uvedené má súd nepochybne za preukázané, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno jej tvrdení o neexistencii Dohôd o vzájomnom zápočte, resp. jej tvrdení, že dané dohody boli podpísané so spätným dátumom a to po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu. Tvrdenie žalobkyne, že jej neboli uvedené dohody úpadcom predložené, resp. že nemala vedomosť o ich existencii, s poukazom na to, že dané dohody nenašla v účtovníctve úpadcu žalobkyňa relevantným spôsobom nepreukázala. Tvrdenie žalobkyne o ich odporovateľnosti v zmysle ust. sú rovnako nedôvodné, nakoľko žalobkyňa ani nepreukázala, žeby podala žalobu týkajúcu sa odporovateľnosti daných právnych úkonov , s poukazom na ust. a nasl. . I v prípade prípadného úspechu v takomto spore, by bola vyslovená iba neúčinnosť daných právnych úkonov voči veriteľom v konkurznom konaní a to iba za predpokladu platnosti týchto právnych úkonov.

31. Naopak. Žalovaný dôkazmi špecifikovanými v odsekoch 11 a 14, v spojení so závermi vyplývajúcimi súdu z výsluchu Ing. U., nepochybne preukázal existenciu daných dohôd o započítaní vzájomných pohľadávok, a to ešte pred vyhlásením konkurzu. S poukazom na obsah daných dohôd, ako aj skutočností vyplývajúcich z odseku 8 tohto rozsudku má súd zároveň nepochybne za to, že dané dohody sú platnými právnymi úkonmi.

32. S poukazom na závery plynúce s vyššie uvedených dôkazov, súd má nepochybne za to, že bez vykonania iných - stranami sporu navrhnutých dôkazov - je daná žaloba nedôvodná, preto ju zamietol v celom rozsahu.

33. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa ust. , (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

36. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. ( , )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.