Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Sa-17-2020.pdf
PDF · 97.31 KB
Case nature
Area
Subarea
7Sa/17/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej veci žalobcu: K. E. L., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť X. E. C., bez dokladov totožnosti, trvale bytom X. E. C., právne zastúpený: JUDr. Radovan Soták, advokát, so sídlom Námestie Slobody 7, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trenčín, Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného vo veci predĺženia zaistenia žalobcu č. PPZ-HCP- BB8-15-009/2020-AV zo dňa 12.05.2020, takto
rozhodol:
I. U r č u j e , že rozhodnutie žalovaného Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Trenčín, Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného vo veci predĺženia zaistenia žalobcu č. PPZ-HCP-BB8-15-009/2020-AV zo dňa 12.05.20200, týkajúce sa žalobcu: K. E. L., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť X. E. C., bez dokladov totožnosti, trvale bytom X. E. C., bolo n e z á k o n n é.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou vo veci zaistenia, podanou žalovanému 22.05.2020, doručenú súdu 04.06.2020, žiadal žalobca zrušiť rozhodnutie žalovaného, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trenčín, Jilemnického 2, 911 01 Trenčín zo dňa 12.05.2020, č.: PPZ-HCP-BB8-15-009/2020-AV, o predĺžení zaistenia žalobcu a zároveň žiadal nariadiť, aby bol žalobca K. E. L., v čase podania žaloby umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, bezodkladne prepustený zo zaistenia.
I. Administratívne konanie
2. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 12.05.2020, č.: PPZ-HCP-BB8-15-009/2020-AV (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), žalovaný rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu dňom 13.05.2020 o dobu troch mesiacov, t.j. do 13.08.2020 na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jeho prevozu podľa Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej účastníkom konania v členskom štáte - Rumunskej republike (ďalej len „Dublin III“).
3. Skorším rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB8-10-015/2020-AV zo dňa 13.02.2020 správny orgán rozhodol o zaistení žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko bolo zistené, že žalobca na území Slovenskej republiky nemá udelený žiadny druh pobytu, rovnako nie je žiadateľom
o azyl na území Slovenskej republiky. Na základe informácie zaslanej dňa 13.02.2020 z Úradu medzinárodnej policajnej spolupráce, Národnej ústredne SIRENE číslo PPZ-MPS-NUS-426983/2020- KOC bolo zistené, že žalobca je žiadateľom o udelenie azylu na území Rumunskej republiky a konanie vo veci udelenia azylu nebolo ukončené.
4. Správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol: „Dňa 06.05.2020 ÚPZC Sečovce požiadal správny orgán OCP PZ Trenčín o zaujatie stanoviska k predĺženiu zaistenia účastníka konania. Vo svojej žiadosti uvádza najmä: Dňa 02. apríla 2020 bolo do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce doručené Rozhodnutie Dublinského strediska č. p. MU-DS-73-10/2020-DŽ. Uvedeným rozhodnutím Dublinského strediska podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa § 46a ods. 4 bude cudzinec odovzdaný na územie Rumunskej republiky. Rumunská republika dňa 10.03.2020 akceptovala prijatie späť účastníka konania podľa čl. 18 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 604/2013 a zároveň čím súhlasila s jeho odovzdaním na svoje územie. Dňa 02. apríla 2020 bolo do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce doručené Rozhodnutie Dublinského strediska č. p.: MU-DS-73-10/2020-DŽ, ktoré je vykonateľné, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3. Dňa 31. marca 2020 bola do UPZC Sečovce e-mailovou správou z OCP UHCP PZ Bratislava doručená informácia o pozastavení vykonávania všetkých Dublinských transferov s odvolaním sa na celosvetovú krízovú situáciu v súvislosti so šírením vírusu COVID-19 a v rámci plnenia preventívnych opatrení ohľadom ochrany verejného zdravia. Na základe uvedeného vám oznamujeme, že Slovenská republika účinnosťou od 16. marca 2020 pozastavila vykonávanie všetkých dublinských transferov (z územia SR, aj na územie SR) až do odvolania. Žiadame vás o zaujatie stanoviska k uvedenej informácii. V prílohe zasielame Rozhodnutie Dublinského strediska MÚ MV SR a e-mailovú komunikáciu o zastavení všetkých dublinských transferov.“
II. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného
5. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na tunajší správny súd včas správnu žalobu vo veci zaistenia podľa štvrtej hlavy, tretej časti SSP z nasledujúceho dôvodu.
6. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu napádané rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Taktiež namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je taktiež nedostatočne odôvodnené, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a vykazuje prvky zmätočnosti, a tým aj nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného ustálenia zákonného účelu zaistenia žalobcu.
7. V prvom rade žalobca vytýkal žalovanému, že v prejednávanej veci vydal dve rozhodnutia s totožnými spisovými značkami a dátumami vydania, pričom rozdiel bol len v tom, že v rozhodnutí, ktoré bolo doručené žalobcovi neskôr, t.j. 15.05.2020, je rozdielny koniec dátumu doby predĺženia lehoty zaistenia, t.j. 13.08.2020 oproti dátumu 27.08.2020, ktorý bol uvedený v rozhodnutí, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 12.05.2020 (skôr).
8. Podľa názoru žalobcu, rozhodnutie žalovaného trpí taktiež vadou, ktorá spočíva v dĺžke zaistenia žalobcu. V tejto súvislosti uvádza: „Teda šesťtýždňová lehota uplynula dňom 21.04.2020 , pričom túto lehotu nie je možné predĺžiť, nakoľko ako vyplýva z čl. 28 ods. 3 štvrtý pododsek Dublinského nariadenia III, ak odovzdanie sa nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom pododseku, osoba nesmie byť dlhšie zaistená. Z daného vyplýva právny následok, že takáto osoba musí byť zo zaistenia prepustená.“ Na podporu svojho právneho názoru uviedol rozhodnutie kasačného súdu č. 10Sža/16/2014.
9. Žalobca v správnej žalobe taktiež namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil náležite a na individuálnom princípe prejednávania vecí, dĺžku stanovej doby zaistenia žalobcu. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR je takéto pochybenie podstatnou vadou, ktorá ovplyvňuje zákonnosť celého rozhodnutia, pretože doba zaistenia je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť.
11. Listom zo dňa 29.05.2020, č.: PPZ-HCP-BB8-15-020/2020-PP sa vyjadril žalovaný. Ohľadom námietky vydania dvoch rozhodnutí v rovnakej veci (bod 7. rozsudku) uvádza: „OCP PZ Trenčín vydal dňa 12.05.2020 rozhodnutie o predĺžení zaistenia, dňom 13.05.2020 podľa ustanovenia § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov predlžuje zaistenie o dobu 3 mesiacov (slovom troch mesiacov), t.j. do 27.08.2020. Vo výrokovej časti správny orgán uvádza „predlžuje zaistenie o dobu troch mesiacov (slovom troch mesiacov) t.j. do 27.08.2020“. Z uvedeného je zrejmé, že došlo k chybe v počtoch. V právnej praxi sa takéto chyby označujú ako zrejmá nesprávnosť. Správny orgán si uvedomil svoju chybu a vec opravil a vyhotovil nové písomné vyhotovenie rozhodnutia a riadne ho doručil účastníkovi konania. OCP PZ Trenčín má za to, že vo výrokovej časti uviedol správny časový údaj „dobu troch mesiacov“ (slovom troch). Následné vymedzenie dátumu považuje OCP PZ Trenčín za chybu v počítaní, zrejmú nesprávnosť. Svoju chybu správny orgán napravil, vo veci vydal nové písomné vyhotovenie, ktoré doručil účastníkovi konania dňa 15.05.2020.“
12. Ďalej vo svojom vyjadrení uviedol: „Dňa 21.05.2020 správny orgán, OCP PZ Trenčín vypracoval Príkaz na prepustenie zaistenej osoby zo zariadenia. V Príkaze uvádza, aby bol žalobca v zmysle ust. § 90 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona o pobyte cudzincov prepustený z ÚPZC Sečovce. Dátum a čas bol stanovený v čase 09.00 hod dňa 24.05.2020. Menovaný bol príslušníkmi ÚPZC Sečovce prepustený zo zaistenia v uvedenom čase. Na základe vyššie uvedené, hlavne prepustenie žalovaného zo zaistenia, považuje OCP PZ Trenčín žalobu za nedôvodnú, irelevantnú. Vzhľadom na vyššie uvedené a najmä na prepustenie účastníka konania zo zaistenia, OCP PZ. Trenčín navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach v zmysle § 229 SPP, predmetnú žalobu zamietol.“
III. Konanie na správnom súde a právny názor správneho súdu
13. Krajský súd v Košiciach, ako vecne a miestne príslušný súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a na nariadenom pojednávaní podľa ustanovenia § 206 a nasl. SSP, postupujúc a zisťujúc neformálne všetko potrebné pre preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, dospel k záveru, že argumentácia žalobcu v správnej žalobe je dôvodná.
14. Podľa § 230 ods. 1 písm. d/ SSP, správny súd určil, že žalobou napadnuté rozhodnutie o predĺžení zaistenia bolo nezákonné. Zároveň konštatuje, že žalobca bol žalovaným dňa 24.05.2020 prepustený zo zaistenia.
15. Krajský súd sa najskôr zaoberal otázkou, či žalovaný vydal rozhodnutie v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, resp. či išlo v danom prípade o aplikáciu inštitútu opravy chyby v písaní a počítaní alebo inej zrejmej nesprávnosti rozhodnutia.
16. Zákon č. 71/1967 Zb. pamätá aj na postup v prípadoch, keď v písomnom vyhotovení rozhodnutia došlo k chybám v písaní, vo výpočtoch alebo k iným nesprávnostiam. Ustanovením § 47 ods. 6 je správny orgán splnomocnený takéto chyby alebo nesprávnosti kedykoľvek aj bez návrhu opraviť, musí o tom upovedomiť všetkých účastníkov konania a prípadne aj iné osoby, ktorým sa rozhodnutie doručilo. Použitie citovaného ustanovenia však prichádza do úvahy, len ak ide o zrejmé chyby a nesprávnosti pri písomnom vyhotovení rozhodnutia, nie teda o obsahové nesprávnosti, opravou ktorých by sa zmenil samotný zmysel rozhodnutia.
17. Oprava chyby v písaní a počítaní alebo inej zrejmej nesprávnosti rozhodnutia je prípustná len vtedy, ak sú takéto chyby a nesprávnosti rozhodnutia zrejmé z kontextu predmetného rozhodnutia. Omyl v hodnotení skutkových okolností alebo právnom posúdení veci, hoci sa javí ako zrejmý, nemožno napraviť podľa § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). Formou opravy rozhodnutia nemožno zásadne zmeniť pôvodné rozhodnutie tak, aby na základe opravy rozhodnutia malo dôjsť k zmene právnej situácie založenej rozhodnutím, pričom taktiež platí, že formu zákon neurčuje.
18. V preskúmavanom prípade bolo zrejmé, že označenie dátumu konca doby zaistenia bola zrejmá chyba v písaní. V rozhodnutí, ktoré bolo doručené skôr, t.j. dňa 12.05.2020, bol označený tento dátum nesprávne, pretože vo výroku rozhodnutia sa výslovne a číslovkou stanovuje doba predĺženia zaistenia „o dobu 3 mesiace“, pričom je logické, že trojmesačná lehota sa končí tým dňom, ktorý sa pomenovaním
zhoduje so začiatkom lehoty, t.j. 13.02.2020 - 13.05.2020, nie dňom 27.08.2020. Z uvedeného dôvodu správny orgán pristúpil k oprave chyby formou vydania nového rozhodnutia, ktoré bolo riadne doručené.
19. Ustanovenie § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov umožňuje žalovanému zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa nariadenia Dublin III, ak existuje značné riziko jeho úteku. Túto problematiku upravuje nariadenie Dublin III v čl. 28 ods. 3 takto:
„Zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov až do uskutočnenia odovzdania podľa tohto nariadenia.
Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť nesmie presiahnuť jeden mesiac od podania žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia, požiada v takom prípade o urýchlenú odpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod.
Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3.
Ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, alebo ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom pododseku, osoba nesmie byť dlhšie zaistená. Články 21, 23, 24 a 29 sa naďalej zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú.“
20. Vyššie citovaný článok upravuje lehoty na podanie dožiadania o prevzatie (1 mesiac), ako aj lehotu na vykonanie odovzdania (6 týždňov), pričom následkom nedodržania týchto lehôt správnym orgánom má za následok povinnosť prepustiť osobu zo zaistenia. Tým sú upravené maximálne lehoty zaistenia cudzinca v jednotlivých fázach procesu odovzdania. Dublinské nariadenie má v súlade s čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie všeobecnú platnosť, je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Nie je preto rozhodujúce, že zákon o pobyte cudzincov upravuje lehotu zaistenia v dlhšom trvaní.
21. Preto, pokiaľ žalovaný vydal rozhodnutie o zaistení žalobcu na účel jeho odovzdania podľa nariadenia Dublin III, potom ako Rumunská republika akceptovala dožiadanie o prijatie žalobcu späť (10.03.2020), bol povinný stanoviť lehotu zaistenia tak, aby neprekročil lehotu uvedenú vo štvrtom pododseku uvedeného ustanovenia, t.j. 6 týždňov.
22. Správny súd v zmysle § 134 ods. 2 písm. e) SSP a § 206 ods. 3 nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (žalobnými bodmi). Správny súd skúmal dôvodnosť aplikácie uvedenej jurisdikcie v preskúmavanom prípade, pričom vychádzal z momentu podania správnej žaloby a momentu prepustenia žalobcu zo zaistenia. Počas nariadeného pojednávania dňa 15.06.2020, na ktorom sa zúčastnil len právny zástupca žalobcu, bolo zistené (vyplýva to aj z administratívneho spisu), že právny zástupca žalobcu nemal vedomosť o prepustení žalobcu zo zaistenia v čase podania správnej žaloby, t.j. dňa 22.05.2020, ktorý bol prepustený až dňa 24.05.2020. Taktiež bolo na pojednávaní zistené, že právny zástupca sa dozvedel o prepustení žalobcu zo zaistenia až z vyjadrenia žalovaného zo dňa 29.05.2020, č.: PPZ-HCP-BB8-15-020/2020-PP, t.j. po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby.
23. Z vyššie uvedeného vyplýva, že správna žaloba bola podaná dôvodne, keďže správny súd konštatoval porušenie nariadenia Dublin III v súvislosti so zaistením žalobcu. Žalobca nemal možnosť svojim návrhom zmeniť v zákonnej lehote rozsah a dôvody správnej žaloby, preto správny súd preskúmal dôvody zaistenia žalobcu aj nad rozsah, ktorý vymedzil právny zástupca v správnej žalobe.
24. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
25. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
26. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku.
27. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, má každý právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom, zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
28. Správny súd, ako bolo vyššie konštatované, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný nepostupoval vo veci zákonným spôsobom, náležite nezistil skutkový stav veci. Jeho rozhodnutie nie je v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ani medzinárodnými predpismi, ako je vyššie uvedené.
29. Preto správny súd podľa § 230 ods. 1 písm. d/ SSP určil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo nezákonné, majúc zato, že správna žaloba vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je dôvodná.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal právo na ich náhradu v plnom rozsahu úspešnému žalobcovi. O náhrade trov konania rozhodne po právoplatnom skončení veci podľa § 175 ods. 2 SSP vyšší súdny úradník správneho súdu.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku, to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu, a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.