Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32C/14/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcu: Pozemkové spoločenstvo Plavecký Štvrtok, IČO: 42 364 388, č. 474, 900 68 Plavecký Štvrtok, zast. KRALIK & PARTNERS s.r.o., IČO: 50 061 151, Ul. 29. Augusta 2B, 811 07 Bratislava, proti žalovaným: 1. S. 2. C., o odstránenie neoprávnenej stavby, takto

rozhodol:

I. Žalovaná v 2. rade j e p o v i n n á odstrániť na vlastné náklady stavbu rodinného domu o výmere cca 23 m2 nachádzajúcu sa na pozemku s parcelným číslom C-KN XXXX - lesný pozemok o výmere 294.770 m2, zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom pre katastrálne územie G. a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaní s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne odstrániť na vlastné náklady stavbu prístavby rodinného domu nachádzajúcu sa na pozemku s parcelným číslom C-KN XXXX - lesný pozemok o výmere 294.770 m2, zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom pre katastrálne územie G. a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd žalobu v zvyšnej časti z a m i e t a .

IV. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.02.2019 domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť na vlastné náklady do 30 dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť stavbu rodinného domu a stavbu rozostavanej prístavby k rodinnému domu, ktoré sa nachádzajú na pozemku s parc. č. C-KN XXXX - lesný pozemok o výmere 294.770 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie G..

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že zastupuje členov Pozemkového spoločenstva G., ako vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti (ďalej len ako „Vlastníci Pozemku“): pozemku s parc. č. C-KN XXXX, druh pozemku: lesný pozemok, o výmere 294770 m2, zapísaného na LV č. XXXX, nachádzajúceho sa v okrese C., obec: G.P., v katastrálnom území: G.k - intravilán (ďalej len ako „Pozemok“). Na základe vykonania štátneho stavebného dohľadu W., povereným zamestnancom stavebného úradu Obce G. je možné na základe Záznamu č. S. zo dňa 16.02.2012 preukázať, že na vyššie uvedenom Pozemku sa nachádza žalovanou v 2. rade realizovaná stavba - rodinný dom o rozmeroch cca 4 m x 5 m (ďalej ako „Stavba“), ku ktorej do dnešného dňa nebolo vydané právoplatné stavebné povolenie príslušným stavebným úradom. Obec G. ako príslušný stavebný úrad (ďalej len ako „Stavebný úrad“) k dnešnému dňu za stavebníka predmetnej nepovolenej Stavby, ktorá sa nachádza na Pozemku, považuje žalovanú v 2. rade, ktorá nepredložila žiadnu dokumentáciu týkajúcu sa Stavby a nepreukázala svoje vlastnícke

právo k Pozemku, na ktorom je Stavba realizovaná, resp. iné právo v zmysle (stavebný zákon) ďalej ako („Stavebný zákon“), ktoré by ju ako stavebníka oprávňovalo na realizáciu Stavby. Žalovaná v 2. rade nerešpektovala práva Vlastníkov Pozemku, na ktorom si zrealizovala Stavbu, čím zasiahla do vlastníckych práv Vlastníkov Pozemku. Stavebný úrad napriek tomu umožnil žalovanej v 2. rade zlegalizovať jej Stavbu v zmysle príslušných ustanovení Stavebného zákona. Za týmto účelom ju po vykonaní štátneho stavebného dohľadu vyzval prostredníctvom Oznámenia o začatí konania o dodatočnom povolení stavby a výzvy podľa stavebného zákona č. A/2012/00115 zo dňa 09.07.2012 na predloženie žiadosti o dodatočné povolenie stavby a dokladov potrebných za týmto účelom, ktoré si žalovaná v 2. rade odmietla prevziať a žiadosť o dodatočné povolenie stavby ani doklady potrebné za týmto účelom nepredložila. Nepreukázala ani to, že Stavba nie je v rozpore s verejným záujmom. Dňa 27.06.2018 vykonal Stavebný úrad na Pozemku miestnu obhliadku, na základe ktorej zistil, že k vyššie uvedenej Stavbe pribudla tiež prístavba, ku ktorej nebola podaná žiadosť o vydanie stavebného povolenia a ani nebolo vydané stavebné povolenie, pričom ako jej stavebníci boli identifikovaní žalovaní. Stavebný úrad taktiež zistil, že Vlastníci Pozemku neudelili žalovaným súhlas s danou prístavbou a preto Stavebný úrad vydal dňa 28.06.2018 Rozhodnutie o okamžitom odstránení stavby prístavby k rodinnému domu číslo: OcÚ/PŠ/XXXX/XXX/XXXX zo dňa 28.06.2018, ktoré žalovaní nerešpektovali a prístavbu na vlastné náklady neodstránili. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že obe stavby sa nachádzajú na pozemku definovanom podľa geometrického plánu ako bezpečnostné pásmo vysokotlakového plynovodu s tým, že v skutočnosti stavby žalovaných nie sú v bezpečnostnom, ale dokonca v ochrannom pásme zriadenom na ochranu plynárenských zariadení a priamych plynovodov. V zmysle Zákona o energetike je zriaďovanie stavieb, ako aj vykonávanie akýchkoľvek činností v ochrannom pásme plynárenského zariadenia možné iba po predchádzajúcom súhlase prevádzkovateľa siete, ktorý žalovaní nemajú. Uskutočňovanie stavieb v ochrannom pásme plynovodov bez vedomia a súhlasu jeho prevádzkovateľa je neakceptovateľné (vzhľadom k požiadavke bezpečnej prevádzky týchto zariadení) a môže mať za následok vznik havárie, či inej poruchy plynovodov s možnými negatívnymi účinkami na okolie. Zároveň nový stav, ktorý vznikol realizáciou výstavby, neumožní prevádzkovateľovi predmetných plynovodov vykonávať na výstavbou dotknutom úseku potrebnú inšpekciu, čo vzhľadom na posúdenie technickej spôsobilosti a bezpečnosti ďalšej prevádzky plynovodov predstavuje značný rizikový potenciál. Žalobca je toho názoru, že stavby žalovaných sú v rozpore so základným účelom existencie ochranného pásma, ktorým je ochrana plynárenského zariadenia a preto je potrebné rozhodnúť o odstránení oboch stavieb.

3. Žalovaní sa k veci napriek riadne doručenej výzve súdu nevyjadrili, skutkové tvrdenia žalobcu nepopreli.

4. Súd na prejednanie sporu nariadil v súlade s pojednávanie na deň 17.02.2020, na ktorom žalovaná uviedla, že stavbu domu má na pozemku od roku 2008. Sama ju stavala a je jej jedinou vlastníčkou. Asi dva-tri roky dozadu si k tomu pristavila chodbičku s kúpeľňou. Aj tejto prístavby je jedinou vlastníčkou. V tom čase žila so žalovaným v 1. rade, asi z tohto dôvodu na obci považovali za stavebníka aj jeho, ale on s ňou prístavbu nestaval. S dotyčným sa už rozišla a nikdy nemala v úmysle si ho zobrať. Žiada, aby táto situácia bola vyriešená s ohľadom na to, že vychováva štyri maloleté deti, z ktorých jedno je nevidiace a jedno nepočujúce. Poberá len rodičovský príspevok, z toho nevie zaplatiť ani ubytovňu. Poukázala tiež na to, že dom postavila pred dvanástimi rokmi a podľa nej si žalobca práva uplatnil oneskorene. Vyhlásila, že zabezpečí, aby žalovaný v 1. rade doručil súdu potvrdenie, že on nie je vlastníkom ani domu ani prístavby.

5. Na pojednávaní dňa 15.06.2020, na ktorom súd konal v neprítomnosti neospravedlnených žalovaných, žalobca zotrval na podanej žalobe. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: Výpis z LV č. XXXX k.ú. G.P., Situačný plán umiestnenia nelegálnych stavieb, Záznam o vykonaní štátneho stavebného dohľadu 16.02.2012, fotografie nelegálnych stavieb, Oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby a výzva podľa § 88a stavebného zákona, Rozhodnutie Obce G. zo dňa 28.06.2018 s doručenkami, a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

6. Podľa o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „“), spoločenstvom sa rozumie:

a) lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali osobitné predpisy a ktoré vzniklo podľa osobitných predpisov, b) lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo založené podľa osobitných predpisov, c) spoločenstvo vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, d) spoločenstvo založené vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností; spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou je poľnohospodársky pozemok alebo lesný pozemok, ktorého vlastník spolu s inými vlastníkmi takýchto pozemkov zakladá spoločenstvo s cieľom ich spoločného obhospodarovania a užívania.

7. Podľa , spoločnou nehnuteľnosťou na účely tohto zákona sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá môže pozostávať z viacerých pozemkov a na ktorú sa vzťahovali osobitné predpisy. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti možno zrušiť a vyporiadať podľa osobitného predpisu. Spoločnou nehnuteľnosťou nie je stavba.

8. Podľa až 4 , členmi spoločenstva podľa až c) sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti. Pri rozhodovaní zhromaždenia fond vykonáva práva člena spoločenstva, ktorého podiel spoločnej nehnuteľnosti spravuje alebo s ktorým nakladá podľa a , len ak zhromaždenie rozhoduje podľa a, , , , a . Členstvo v spoločenstve vzniká a zaniká prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti. Nadobúdateľ vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti vstupuje do práv a povinností člena spoločenstva v rozsahu nadobúdaného podielu a dňom vstupu do práv a povinností člena spoločenstva v rozsahu nadobúdaného podielu pristupuje aj k zmluve o spoločenstve. Pomer účasti členov spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve je vyjadrený podielmi na spoločnej nehnuteľnosti.

9. Podľa a , výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva. Riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje tento zákon, zmluva o spoločenstve alebo stanovy alebo o ktorých tak rozhodne zhromaždenie, ak nie sú zverené týmto zákonom iným orgánom spoločenstva. Výbor:

a) koná za členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva, b) uzatvára v mene členov spoločenstva nájomnú zmluvu, ktorej predmetom je spoločná nehnuteľnosť, spoločne obhospodarovaná nehnuteľnosť alebo ich časť, alebo inú obdobnú zmluvu, ak zo zmluvy o spoločenstve, stanov alebo rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nevyplýva niečo iné, c) zastupuje členov spoločenstva, okrem členov spoločenstva podľa § 10 ods. 1 a 2, vo veciach nadobúdania časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorej vlastníctvo je sporné, d) uzatvára v mene spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti zmluvu o prevode vlastníctva podielu na spoločnej nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 10, ak tak rozhodlo zhromaždenie.

10. Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

11. Podľa až 3 , ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „“). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

12. Podľa a o energetike, ochranné pásma sa zriaďujú na ochranu plynárenských zariadení a priamych plynovodov. Ochranné pásmo na účely tohto zákona je priestor v bezprostrednej blízkosti priameho plynovodu alebo plynárenského zariadenia vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi priameho plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského

zariadenia meraný kolmo na os plynovodu alebo na hranu pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia. Vzdialenosť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia je

a) 4 m pre plynovod s menovitou svetlosťou do 200 mm, b) 8 m pre plynovod s menovitou svetlosťou od 201 mm do 500 mm, c) 12 m pre plynovod s menovitou svetlosťou od 501 mm do 700 mm, d) 50 m pre plynovod s menovitou svetlosťou nad 700 mm, e) 1 m pre plynovod, ktorým sa rozvádza plyn na zastavanom území obce s prevádzkovaným tlakom nižším ako 0,4 MPa, f) 8 m pre technologické objekty, g) 150 m pre sondy, h) 50 m pre iné plynárenské zariadenia zásobníka a ťažobnej siete neuvedené v písmenách a) až g).

13. Podľa o energetike, zriaďovať stavby v ochrannom pásme plynárenského zariadenia možno iba po predchádzajúcom súhlase prevádzkovateľa siete. Súhlas prevádzkovateľa siete na zriadenie stavby v ochrannom pásme plynárenského zariadenia je dokladom pre územné konanie a stavebné konanie.

14. Podľa a o energetike, bezpečnostné pásmo je určené na zabránenie porúch alebo havárií na plynárenských zariadeniach alebo na zmiernenie ich vplyvov a na ochranu života, zdravia a majetku osôb. Bezpečnostným pásmom na účely tohto zákona sa rozumie priestor vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia meraný kolmo na os alebo na pôdorys. Vzdialenosť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia je:

a) 10 m pri plynovodoch s tlakom nižším ako 0,4 MPa prevádzkovaných na voľnom priestranstve a na nezastavanom území, b) 20 m pri plynovodoch s tlakom od 0,4 MPa do 4 MPa a s menovitou svetlosťou do 350 mm, c) 50 m pri plynovodoch s tlakom od 0,4 MPa do 4 MPa a s menovitou svetlosťou nad 350 mm, d) 50 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou do 150 mm, e) 100 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou do 300 mm, f) 150 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou do 500 mm, g) 200 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou nad 500 mm, h) 50 m pri regulačných staniciach, filtračných staniciach, armatúrnych uzloch, i) 250 m pre iné plynárenské zariadenia zásobníka a ťažobnej siete neuvedené v písmenách a) až h).

15. Podľa § 80 ods. 4 zákona o energetike, zriaďovať stavby v bezpečnostnom pásme plynárenského zariadenia možno iba po predchádzajúcom súhlase prevádzkovateľa siete.

16. Súd vzhľadom na nepopreté tvrdenia žalobcu považoval za nesporné, že ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu sú Vlastníci Pozemku, za ktorých v zmysle koná žalobca, vlastníkmi Pozemku (pozemok parc. č. C-KN XXXX, v k.ú. G.P.), na ktorom žalovaná ako stavebník bez súhlasu Vlastníkov Pozemku zriadila Stavbu rodinného domu, pričom na Stavbu nemala stavebné povolenie od príslušného orgánu. Stavba rodinného domu nebola ani následne legalizovaná.

17. Zo záznamu o vykonaní štátneho stavebného dohľadu zo dňa 16.02.2012 súd zistil, že poverený zamestnanec obce G.P. ako orgán štátneho stavebného dohľadu zistil, že v obci G.P. bola na pozemku C-KN XXXX/X. v katastrálnom území G.P. (parcelné číslo podľa geometrického plánu č. XX/XXXX úradne overeného W. dňa 01.04.2011) zhruba v roku 2008 zrealizovaná stavba rodinného domu o rozmeroch cca 4,96 m x 4,65 m, t.j. celkom 23 m2, ktorú stavebník - žalovaná v 2. rade, užíva bez stavebného povolenia. Ku dňu vykonania dohľadu bola stavba v stave: „existujúca obývaná stavba rodinného domu“. V zázname je uvedené aj vyjadrenie žalovanej v 2. rade, že stavbu stavala sama za pomoci rodiny vediac, že stavia bez stavebného povolenia. Starosta jej mal povedať, že dom je postavený na pozemkoch, kde je plyn, že sa to bude riešiť. Žalovaná bola priamo pri vykonaní štátneho stavebného dohľadu vyzvaná na doloženie dokladov na stavebný úrad na legalizáciu stavby.

18. Z Oznámenia Obce G.P. zo dňa 09.07.2012, ktoré bolo žalovanej v 2. rade doručené dňa 21.07.2012 (keďže zásielku odmietla prevziať, považuje sa za doručenú), vyplýva, že žalovanej v 2. rade bolo oznámené začatie konania o dodatočnom povolení stavby rodinného domu postavenej na pozemku E- KN XXXX/X, ktorá bola postavená bez stavebného povolenia na cudzom pozemku a v bezpečnostnom pásme vysokotlakového plynovodu a užíva sa bez kolaudačného rozhodnutia. Žalovaná v 2. rade bola vyzvaná na predloženie dokladov vymenovaných stavebným úradom za účelom dodatočnej legalizácie stavby. Žalovaná také doklady nepredložila.

19. Z rozhodnutia Obce G.P.. OcÚ/PŠ/. zo dňa 28.06.2018 súd zistil, že Obec G.P. ako stavebný úrad nariadil okamžité odstránenie stavby prístavby rodinného domu, nachádzajúcej sa na pozemku s parc. č. C-KN XXXX - lesné pozemky nachádzajúcom sa v k.ú. G.P., zapísanom na LV č. XXXX, o výmere 4 m x 5 m, ktorá je realizovaná bez právoplatného stavebného povolenia a na cudzom pozemku stavebníkmi S. a C. a ktorá ohrozuje život a zdravie osôb. Stavba mala byť odstránená na náklady žalovaných ako vlastníkov stavby. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že stavebnému úradu bola doručená žiadosť spoločnosti NAFTA a.s., IČO: 36 286 192 o odstránenie stavby a obnovenie predošlého stavu z dôvodu, že zistili existenciu rozostavanej prístavby k už existujúcemu rodinnému domu, ktorá sa nachádza priamo nad plynovodom uvedenej spoločnosti a dotýka sa aj plynovodu CA PZZP - Bratislava J.tavebný úrad pri miestnej obhliadke zistil, že na stavbu prístavby nebolo vydané stavebné povolenie a stavba sa nachádza v ochrannom pásme plynovodu, v ktorom nie je možné stavať bez súhlasu prevádzkovateľa siete. Stavba je situovaná priamo nad plynovodom spoločnosti NAFTA a.s. a spôsobuje narušenie ochranného pásma plynovodu, zvýšený tlak na plynovod, čo môže viesť k jeho poškodeniu a k vzniku mimoriadnej udalosti. Realizáciou predmetnej prístavby došlo k výraznému zníženiu krycej vrstvy zeminy (z 90 cm na 60 cm) nad plynovodom a v prípade havárie či inej poruchy plynovodu by bolo okolie prístavy s vysokou mierou pravdepodobnosti bezprostredne zasiahnuté negatívnymi účinkami a v konečnom dôsledku by mohlo dôjsť k vzniku škôd nielen na majetku, ale najmä na živote a zdraví obyvateľov. Stavba tak bezprostredne ohrozuje život osôb. 20. Keďže žalovaný v 1. rade nepoprel, že bol spolustavebníkom prístavby k rodinnému domu žalovanej v 2. rade a jeho spoluvlastníctvo tejto stavby vyplýva aj z rozhodnutia Obce G.P.. OcÚ/PŠ/. zo dňa 28.06.2018, súd za spoluvlastníkov stavby prístavby k rodinnému domu považuje žalovaných v 1. a 2. rade.

21. Z grafického znázornenia umiestnenia stavieb žalovaných vo vzťahu k plynovodu vlastnenému a prevádzkovanému spoločnosťou NAFTA, a.s. súd zistil, že stavby sú sčasti postavené v bezpečnostnom pásme a v časti v ochrannom pásme plynovodu, kde sa môžu stavby zriaďovať len so súhlasom prevádzkovateľa plynovodu. Táto skutočnosť vyplýva aj z rozhodnutia stavebného úradu č. OcÚ/PŠ/ XXXX/XXX/XXXX, ako aj z výzvy stavebného úradu zo dňa 09.07.2012. Túto skutočnosť má teda súd z uvedených dôkazov za preukázanú.

22. Cudzím pozemkom v zmysle je pre zriadovateľa stavby alebo staviteľa každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke alebo spoluvlastnícke právo, prípadne iné právo umožňujúce výstavbu, keďže právo stavby možno zriadiť aj ako obligačný vzťah. Ak stavebník zriadi stavbu na takomto pozemku, ide o neoprávnenú stavbu. V posudzovanom prípade žalovaná zriadila stavbu rodinného domu a žalovaní spoločne stavbu prístavby na Pozemku, pričom k nemu nemali vlastnícke ani akékoľvek iné právo, jedná sa teda o neoprávnené stavby. Keďže na stavby nebolo v stavebnom konaní vydané povolenie podľa stavebnoprávnych predpisov, jedná sa súčasne o stavby nepovolené.

23. Zákon upravuje tri spôsoby vyrovnania vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku a určuje aj ich poradie. Vlastník sa môže ochrany domáhať tak, že bude žalovať o odstránenie stavby na jeho pozemku na náklady žalovaného neoprávneného stavebníka. Predpokladom na takýto záver je to, že odstránenie stavby je účelné; účelnosť treba v týchto súvislostiach posudzovať so zreteľom na záujmy vlastníka pozemku a možnosť využiť pozemok pre neho ekonomicky výhodnejšie. Ďalej je možné prikázať stavbu do vlastníctva vlastníka pozemku, ak odstránenie stavby by nebolo účelné ani so zreteľom na hodnotu a možnosť iného využitia pozemku, na ktorom bola zriadená neoprávnená stavba a vlastník s tým súhlasí.

24. Vlastník pozemku nemôže žalovať o spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a neoprávneným stavebníkom, ktorý vyplýva z odseku 3 § 135c. V tomto odseku je dispozícia, ktorá sa musí použiť

vtedy, keď nie sú splnené zákonné predpoklady na odstránenie stavby, ani na jej prikázanie vlastníkovi pozemkov. Táto dispozícia citovanej právnej normy je základom procesnej obrany neoprávneného stavebníka. Treba uviesť, že pri úvahe, či treba aplikovať tento spôsob vyrovnania vzťahu medzi vlastníkom pozemku a neoprávneným stavebníkom, sa použitie tohto spôsobu principiálne viaže len na zistenie, že odstránenie stavby nie je účelné a na to, že vlastník pozemku nesúhlasí s prikázaním stavby za náhradu do jeho vlastníctva.

25. Podľa rozsudku NS ČR, sp. zn. , ustanovenie je špeciálne k , v ktorom je upravená ochrana vlastníctva a z ktorého vychádza jednak žaloba na vydanie veci (žaloba reivindikačná), jednak žaloba negatórna, ktorou sa vlastník domáha ochrany proti iným neoprávneným zásahom ako tým, ktoré spočívajú v neoprávnenom zadržiavaní cudzej veci a odstránení následkov týchto zásahov. Už tým, že zákonodarca vyňal režim neoprávnenej stavby z dosahu , ktorý by umožňoval neoprávnené postavenie stavby na cudzom pozemku riešiť len žalobou na odstránenie stavby, deklaroval nutnosť v odôvodnených prípadoch prihliadnuť aj k oprávneným záujmom vlastníka neoprávnenej stavby a tiež všeobecný záujem na tom, aby právne vzťahy medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby boli postavené na pevnom základe. V občianskom práve sa tiež tradične uplatňuje snaha o to, aby nákladné investície neboli zbytočne marené (v prípade neoprávnenej stavby pochopiteľne za predpokladu, že vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu možno takýto postup spravodlivo požadovať). Z textu jasne vyplýva, že rozhodnutie o odstránení stavby možno vydať len na návrh vlastníka pozemku. To platí aj o rozhodnutí podľa , ktorý na prvý odsek tohto ustanovenia priamo nadväzuje. Z dikcie , ktorý sa už o návrhu vlastníka pozemku nezmieňuje, možno však dôvodiť, že návrh na inú úpravu vzťahov vlastníka pozemku a vlastníka neoprávnenej stavby, ako aký je uvedený v , , najmä návrh na zriadenie vecného bremena, ktoré je nutné k výkonu vlastníckeho práva k stavbe, môže podať aj , a to aj samostatnou žalobou.

26. V posudzovanom prípade medzi stranami nebolo sporné, že stavby žalovaných na Pozemku sú stavbami neoprávnenými. Pri rozhodovaní o odstránení neoprávnenej stavby súd prihliada najmä na povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, na to, či a jeho rodina v stavbe bývajú alebo nie, aký je rozsah zastavaného pozemku, ako aj na to, či vedel, že stavia na cudzom pozemku. Súd musí porovnať hospodársku a inú stratu, ktorá by odstránením stavby vznikla, so záujmom na ďalšom využití stavby. Je potrebné prihliadnuť tiež na dôvody, pre ktoré vlastník pozemku riadne nezakročil proti neoprávnenej stavbe v dobe jej realizácie, a ak vlastník pozemku o neoprávnenej stavbe vedel, tiež na dobu, ktorá od zriadenia stavby uplynula (R 23/2003). Ak by bolo zistené, že zatiaľ čo stavebník bol v dobrej viere, vlastník pozemku o neoprávnenej stavbe musel vedieť, a napriek tomu proti nej nezakročil, bola by táto okolnosť na ťarchu vlastníka pozemku, <https://www.beck-online.cz/bo/document-view.seam? documentId=nnptembqhfpwk5tlgqxhgys7ge4tmnc7gqyf64dggeztkyy> ktorého konanie by mohlo byť považované za šikanu (NS ČR sp. zn. ). Je potrebné zdôrazniť, že ekonomická nevhodnosť odstránenia stavby je z hľadiska posúdenia verejného záujmu sama o sebe ako dôvod na zamietnutie návrhu na jej odstránenie nepostačujúca (ÚS ČR sp. zn. ), rovnako ako samotná skutočnosť, že stavebník zriadil stavbu v dobrej viere.

27. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaní ako stavebníci od počiatku vedome a úmyselne stavby realizovali na cudzom pozemku, ich dobrá viera ako stavebníkov je tak absolútne vylúčená. Súd ďalej zistil, že stavby žalovaní realizovali bez stavebného povolenia. S tým úzko súvisí ďalšia okolnosť prípadu, a síce, že súd nemá za preukázané, že by stavby zrealizované žalovanými boli bezpečné a spôsobilé na užívanie na účely bývania. Keďže stavebné ani kolaudačné konanie vôbec neprebehlo, zo strany štátnom poverených subjektov vôbec nebola vykonaná kontrola dokumentácie, podľa ktorej sa stavby mali realizovať a už vôbec nie, či taká dokumentácia pri realizácií stavieb aj bola dodržaná. Súd tak nemá za zistené, či stavby žalovaných nepredstavujú pre ich obyvateľov či pre verejnosť bezpečnostné riziko.

28. Súd, samozrejme, vzal do úvahu i skutočnosti svedčiace v prospech žalovaných, a to že žalovaná v 2. rade stavby obýva so svojou rodinou vrátane maloletých detí, ako aj to, že rozhodnutím o odstránení stavieb by žalovaným vznikla významná hospodárska strata. Tieto dve skutočnosti však nemôžu vyvážiť nedostatok dobrej viery žalovaných pri realizácií výstavby, keď si museli byť vedomí toho, že keď stavajú na cudzom Pozemku, jeho vlastníci sa môžu kedykoľvek domáhať odstránenia stavby. Neobstojí ani

argument žalovanej v 2. rade, že sa žalobca ochrany svojho vlastníckeho práva nedomáhal skôr, keďže také právo vlastníka sa nepremlčuje a žalobca poukázal tiež na to, že očakával, že zakročí stavebný úrad.

29. Súd pri rozhodovaní ďalej bral ohľad na skutočnosť, že stavby sú zriadené v ochrannom, resp. bezpečnostnom pásme plynovodu bez súhlasu prevádzkovateľa takého plynovodu, teda opäť v rozpore so zákonom (zákonom o energetike) a so záujmom verejnosti na ochrane plynárenských zariadení a priamych plynovodov, ako aj na zabránení porúch alebo havárií na plynárenských zariadeniach či na zmiernení ich vplyvov a na ochrane života, zdravia a majetku osôb, čo je účelom zákonom zriadeného ochranného a bezpečnostného pásma.

30. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe žalobcu vyhovel a žalovaným nariadil ich neoprávnené stavby z Pozemku odstrániť. Ponechanie stavieb by bolo v rozpore so záujmami spoločnosti ako celku (pre rozpor stavieb so zákonom o energetike a pre možnú nebezpečnosť Stavby z hľadiska stavebno-technických predpisov) a samozrejme záujmom žalobcu, ktorý sa žalobou domáhal ochrany nedotknuteľného vlastníckeho práva Vlastníkov Pozemku, za ktorých koná.

31. Žaloba musela byť súdom zamietnutá len v tej časti, ktorou žalobca žiadal, aby súd uložil odstránenie Stavby rodinného domu aj žalovanému v 1. rade. Z vykonaného dokazovania, ale ani z tvrdení žalobcu v žalobe vôbec nevyplynulo, že by bol žalovaný v 1. rade vlastníkom takej Stavby.

32. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa V konaní bol v zásade plne úspešný žalobca, jeho žaloba bola zamietnutá len pokiaľ ide o uloženie povinnosti žalovanému v 1. rade odstrániť Stavbu rodinného domu (bola ale úspešná pokiaľ ide o odstránenie stavby prístavby). Všetky procesné úkony žalobcu však boli vykonávané vo vzťahu k obom stavbám (ako žaloba, tak i účasť na pojednávaniach), preto súd nevidel dôvod na krátenie náhrady a žalobcovi priznal náhradu trov v plnej výške.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica ( Exekučného poriadku).