Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/167/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., IČO: 35937874, so sídlom v Bratislave, Panónska cesta 2, proti žalovanej: Q. R., nar. XX.X.XXXX, trvale P. L. Q., Č. Č.. XXXX/XX, o zaplatenie 397,21 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 28.1.2019 sp.zn.

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 28. januára 2019, č.k. -47.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 28. 1. 2019 č.k. -47 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 397,21 EUR na účet žalobcu vedený v Štátnej pokladnici č. účtu: SK7681800000007000182387, KS:0558, VS: 1101585006 do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 397,21 € titulom úhrady vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti s odôvodnením, že žalovaná si za obdobie od 11.10.2010 do 07.07.2017 uplatnila vyňatie z povinného zdravotného poistenia v SR ako osoba, ktorá má trvalý pobyt v SR, je zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý nemá sídlo na území SR a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom má jej zamestnávateľ sídlo. Žalovaná si však zákonnú oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi splnila oneskorene, až dňa 07.07.2017. Žalovaná čerpala zdravotnú starostlivosť na území Slovenskej republiky hradenú žalobcom z prostriedkov zdravotného poistenia, aj v období po vyňatí/zániku jeho verejného zdravotného poistenia v SR, hoci už na ňu nemala nárok. Tým vznikla žalobcovi škoda v sume 397,21 EUR.

3. Právne vec posúdil podľa ,,, ,, , , , , a , o zdravotnom poistení v znení účinnom od 1.1.2005, spolu s o zdravotných poisťovniach a o rozsahu zdravotnej starostlivosti. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že na žalovanú sa vzťahuje o zdravotnom poistení, pretože spĺňa podmienky ustanovené v ust. , a tohto zákona a teda, je poistencom povinného verejného zdravotného poistenia na území SR. Žalovaná je totiž fyzickou osobou s trvalým pobytom na území SR. Žalovanej ako poistencovi (v súlade s ust. v spojení s ust. zákona o zdravotnom poistení) preto prislúcha právo na úhradu

zdravotnej starostlivosti a príslušná zdravotná poisťovňa (v danom prípade žalobca) je v zmysle ust. citovaného . Upriamil pozornosť na to, že však ustanovuje výnimky z verejného zdravotného poistenia. Ako to vyplýva z ust. citovaného zákona, takouto výnimkou je, ak je fyzická osoba zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca. Ak takáto skutočnosť nastane, dochádza k zániku verejného zdravotného poistenia, tak ako to vyplýva z ust. citovaného zákona.

4. V danom prípade mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané (z Čestného vyhlásenia žalovaného, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 07.07.2017), že žalovaná, na ktorú sa pôvodne vzťahovalo verejné zdravotné poistenie na území SR, bola od 11.10.2010 zdravotne poistená na území cudzieho štátu - Anglicka. Uvedená skutočnosť znamená, že v zmysle ust. v rozhodnom období, t.j. od 11.10.2010 došlo k zániku povinného verejného zdravotného poistenia žalovanej na území SR. Napriek tomu, že došlo k zániku poistenia, žalovanej bola v období od 11.10.2010 do 07.07.2017 na území SR hradená zdravotná starostlivosť, spočívajúca v úhrade tzv. kapitačného paušálu za primárnu ambulantnú starostlivosť spolu vo výške 397,21 EUR. Kapitačným paušálom sa rozumie mesačná paušálna platba, ktorú dostáva lekár od poisťovne za každého registrovaného poistenca na základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti uzatvorenej medzi lekárom a poistencom a to bez ohľadu na to, či lekára navštevuje alebo nie. Sumu v celkovej výške 397,21 EUR zaplatil žalobca, plniac svoju povinnosť v zmysle o zdravotných poisťovniach, keďže o zániku poistenia nemal vedomosť. Žalovaná si totiž nesplnila svoju oznamovaciu povinnosť, ustanovenú v , v spojení s ust. a o zdravotnom poistení, a to oznámiť najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť preukaz poistenca. Žalovaná bola povinná túto oznamovaciu povinnosť splniť bezprostredne po prihlásení do zdravotného poistenia na území cudzieho štátu. Žalovaná si však svoju oznamovaciu povinnosť splnila až predložením Čestného vyhlásenia, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 07.07.2017.

5. S poukazom na ust. a a Obč. zákonníka (ďalej len ) súd poukázal na to, že predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie, pričom vysvetlil uvedené pojmy a konštatoval, že v danom prípade boli splnené všetky predpoklady pre záver o zodpovednosti žalovanej za vznik škody. Protiprávny úkon žalovanej spočíva v porušení právnej povinnosti, ustanovenej v , v spojení s ust. a o zdravotnom poistení a teda, v nesplnení vyššie uvedenej oznamovacej povinnosti. Škodu predstavuje majetková ujma - zmenšenie majetku žalobcu o finančné prostriedky, ktoré uhradil z prostriedkov verejného zdravotného poistenia na zdravotnú starostlivosť žalovanej v sume 397,21 EUR. Súd konštatoval, že škoda nesporne vznikla v priamej príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti. Tým, že si žalovaná nesplnila oznamovaciu povinnosť, žalobca nemal vedomosť o zániku poistenia a ďalej si plnil svoju zákonnú povinnosť uhrádzať zdravotnú starostlivosť, hoci túto povinnosť už nemal. Keby bola žalovaná oznamovaciu povinnosť včas splnila, žalobca by nadobudol vedomosť o zániku poistenia a zdravotnú starostlivosť by nebol hradil, čo znamená, že ku škode by nedošlo. Pre záver o zodpovednosti za škodu v danom prípade postačuje nedbanlivostné zavinenie, hoci aj nevedomé. Aj keď je možné predpokladať, že žalovaná nechcela spôsobiť škodu, avšak vzhľadom na okolnosti - odchod do cudziny, kde bola zahrnutý pod poistenie cudzieho štátu, o tom vedieť mala a mohla. Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti súd uzavrel, že žalovaná ako subjekt zodpovedný za vznik škody, je povinná škodu nahradiť a zaviazal ju zaplatiť žalobcovi sumu 397,21 EUR.

6. O trovách konania rozhodol podľa spolu s a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 (bez uvedenia konkretizácie dôvodov. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v plnom rozsahu.

8. Dôvodila, že pred odchodom do zahraničia vyvinula maximálne úsilie, aby si na Slovensku splnila svoju zákonnú povinnosť voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. v pobočke v Košiciach, kde im však chýbal nejaký doklad. Má za to, že ona nepochybila, ale byrokracia alebo nepozornosť a

nekorektný prístup zo strany pracovníkov poisťovne, ktorí ju stále preháňali a pýtali iné doklady spôsobila danú situáciu, nakoľko žije a pracuje v zahraničí, časovo nemohla stihnúť splniť požiadavky a mylné informácie, ktoré jej boli podané zamestnancami žalobcu na pobočke v Košiciach zapríčinili neskoré odhlásenie a tým aj nesplnenie si zákonnej povinnosti voči žalobcovi. Zároveň podotkla, že jej všeobecný lekár bol informovaný o tom, že odchádza do zahraničia, preto nevie z akého dôvodu poberal za ňu kapitačné platby.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu potvrdil. Konštatoval, že žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by mohli viesť k zmene rozhodnutia. Zo strany žalovanej povinnosť v zmysle bola splnená až 7.7.2017, t. j. nebola splnená v lehote 8 dní od vzniku skutočnosti, rozhodujúcej pre zánik verejného zdravotného poistenia. Žalovaná bola z verejného zdravotného poistenia vyňatá v čase od 11.10.2010 do 7.7.2017 , teda v čase kedy už bola žalovaná zdravotne poistená v inom členskom štáte Európskej únie.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

11. Odvolaním napadnutý rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd potvrdil v zmysle ust. .

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16. júna 2020 o 14.40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 9.6. 2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia , , a a contrario.

13. Žalovaná podala odvolanie z dôvodov podľa a (vychádzajúc z obsahu odvolania), pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

14. Odvolací dôvod podľa ust. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. (do 30.6.2016 s ust. ), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

15. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. , a (do 30.6.2016 z ust. až 135 ).

16. K odvolaciemu dôvodu podľa (t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

17. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

18. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu. Vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. a , a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

19. Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

20. Súd svoje úvahy, ako dospel k svojim záverom, podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval.

21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd uvádza nasledovné:

22. Predmetom konania je náhrada škody, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku porušenia povinnosti žalovanej, ako poistenca, vyplývajúce jej zo zákona o zdravotnom poistení. Žalovaná si nesplnila oznamovaciu povinnosť podľa v dôsledku čoho žalobca uhradil platby za poskytnutú zdravotnú starostlivosť žalovanej v období od 11.10.2010 do 7.7.2017 v čase, keď nebola poistencom žalobcu a táto starostlivosť z dôvodu skončenia poistného vzťahu už nemala byť hradená žalobcom ako zdravotnou poisťovňou.

23. Podľa o zdravotnom poistení povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca.

24. Podľa § 5 ods. 2 cit. zák. u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká v deň predo dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. a/ až d/, alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.

25. Podľa § 23 ods. 1 písm. c/ cit. zák., poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovne, najneskôr do 8 dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz poistenca.

26. Z listinného dôkazu, Čestné vyhlásenie o zdravotnom poistení v inom členskom štáte EÚ, EHP a CH jednoznačne vyplýva, že žalovaná bola zdravotne poistená na území štátu Anglicko v období od 11.10.2010 až do 7.7.2017.

27. Žalovaná si ako poistenec nesplnila svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle § 23 ods. 1 písm. c/ zákona o zdravotnom poistení, t.j. v lehote do 8 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť uvedená v § 3 ods. 2 písm. a/ túto skutočnosť rozhodujúcu pre zánik verejného zdravotného poistenia neoznámila žalobcovi.

28. Došlo tak k situácii, že u žalovanej, evidovanej ako poistenec v systéme verejného zdravotného poistenia, zaniklo zdravotné poistenie v zmysle § 5 ods. 2 zákona a tým aj poistný vzťah s konkrétnou zdravotnou poisťovňou - žalobcom, ale žalobca (ako príslušná zdravotná poisťovňa) sa túto rozhodujúcu skutočnosť nedozvedel včas, ale až dňa 7.7.2017. Dôvodom uvedeného stavu je skutočnosť, že získanie rozhodnej informácie o zániku poistného vzťahu bolo závislé od splnenia oznamovacej povinnosti samotnou žalovanou (splnenie povinnosti v zmysle § 23 ods. 1 písm. c/ zákona), pretože žalobca ako zdravotná poisťovňa vykonávajúca verejné zdravotné poistenie v Slovenskej republike samotná nemala možnosť z vlastnej činnosti získať takúto informáciu. Žalovaná si túto oznamovaciu povinnosť splnila až 7.7.2017.

29. V dôsledku uvedeného počas obdobia trvajúceho od zániku zdravotného poistenia žalovanej v Slovenskej republike do dňa oneskoreného splnenia oznamovacej povinnosti žalovanou, tak zdravotná poisťovňa žalovanú nesprávne evidovala ako svojho poistenca a uhrádzala za ňu náklady zdravotnej starostlivosti, hoci žalovaná v tomto období v skutočnosti jej poistencom nebola. Týmto zdravotnej

poisťovni vznikla majetková škoda, ktorej náhradu si dôvodne uplatnila voči žalovanej ako zodpovednej osobe v tomto konaní.

30. Z výpisu z účtu žalovaného ako poistenca (Zdravotná starostlivosť) za obdobie od 11.10.2010 do 07.07.2017 súd zistil, že žalobca zaplatil tzv. kapitačný paušál za celé uvedené obdobie spolu v sume 395,56 € a spoluúčasť klienta bola v sume 4,54 €.

31. Žalovaná v odvolaní nespochybňuje tvrdenie žalobcu o nesplnení oznamovacej povinnosti v lehote stanovenej v § 23 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení ani skutočnosť, že bola od 11.10.2010 zdravotne poistená na území cudzieho štátu - Anglicka (ktorú skutočnosť mal súd za preukázanú z jej čestného vyhlásenia, doručeného žalobcovi dňa 7.7.2017). V konaní teda nebolo sporné, že u žalovanej nastali skutočnosti, v dôsledku ktorých došlo k zániku jej poistenia v zmysle § 5 ods. 2 v spojitosti s § 3 ods. 2 písm. a) zákona o zdravotnom poistení.

32. Odvolateľka namieta, že svoju povinnosť si nesplnila v dôsledku nekorektného prístupu zamestnancov žalobcu. Argumentuje však skutočnosťami, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie ani pred odvolacím súdom nepreukázala žiadnymi listinnými ani inými dôkazmi, preto jej odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery. K podanému odvolaniu ani do času rozhodovania odvolacieho súdu nepripojila doklady osvedčujúce jej tvrdenia.

33. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. potvrdil vrátane výroku o trovách konania.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. a , . Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Takýto nárok by mal žalobca, ktorému mu však v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).