Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44C-63-2019.pdf
PDF · 129.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-44C/63/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Alžbetou Beňákovou, v spore žalobcov: 1.) E. Q., V.. XX.XX.XXXX, P. T. XX, XXX XX Q., 2.) K. V., V.. X.XX.XXXX, P. I. XXX/XX, XXX XX Q., 3.) R. Q., V.. X.X.XXXX, P. Y.Á. X, XXX XX Q., všetci zastúpení JUDr. Tomášom Majerčákom PhD., advokátom so sídlom Južná trieda 28, 040 01 Košice, proti žalovanému: Mesto Košice, Trieda SNP 48A, 040 11 Košice, o zaplatenie 980,86 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom istinu 978,59 €, z toho:
- žalobkyni v 1. rade istinu vo výške 704,17 € s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 704,17 € od 28.8.2019 do zaplatenia,
- žalobcovi v 2. rade istinu vo výške 206,75 € s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 206,75 € od 28.8.2019 do zaplatenia,
- žalobkyni v 3. rade istinu vo výške 67,67 € s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 67,58 € od 28.8.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovia v 1.-3. rade m ajú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1.-3. rade sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, upravený podaním zo dňa 7.10.2019, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 1.9.2019, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 11.10.2019 domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom sumu spolu vo výške 980,86 € s úrokom z omeškania titulom bezdôvodného obohatenia a titulom náhrady za zriadenie vecného bremena za užívanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Košická Nová Ves, Obec: Košická Nová Ves, Okres: Košice III, zapísaných na LV č. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX D. Č.. XXXX, parcela č. XXXX/X, Č.. XXXX/X, ako parcely registra „C“ a „E“, špecifikované v žalobnom petite, patriacich do vlastníctva žalobcov podľa ich podielov, na ktorých sa nachádzajú stavby Športové ihrisko s tribúnou Košická Nová Ves a Kolkáreň- Agátová ulica Košická Nová ves. Žalobcovia žiadajú titulom zriadenia vecného bremena odplatu za obdobie od 1.8.2017 do 1.8.2019, za užívanie pozemku pod futbalovým ihriskom a titulom bezdôvodného obohatenia za pozemky okolo kolkárne s prístupom ku kolkárni a za pozemky, na ktorých je postavená budova kolkárne odplatu za nájom za obdobie od 1.8.2017 do 1.8.2019. Zároveň žiadali nahradiť trovy konania.
2. Ďalej dôvodili, že žalovaný nezaplatil za užívanie pozemkov žiadne nájomné, resp. odplatu za vecné bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z.z. Budova kolkárne sa používa na podnikateľské účely a podľa ust. § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z.z. sa tento zákon nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami (vrátane priľahlej plochy), ktoré slúžia na podnikateľské účely. Podľa znaleckého posudku č. 68/2016 vyhotoveného znalcom Ing. Ladislavom Nagyom je určená všeobecná
hodnota ročného nájmu za stavebné pozemky, kde sú všetky inžinierske siete v tejto lokalite v hodnote 4,35 €/m2 a všeobecná hodnota ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena v hodnote 3,67 €/m2.
3. K odplatnosti vecného bremena poukázali na ustálenú judikatúru všeobecných súdov, že za vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z.z. je odplata vo forme opakujúcich sa plnení, to znamená, že za každý deň trvania vecného bremena patrí vlastníkovi pozemku náhrada (napr. Uznesenie NS SR sp. zn. 4MCdo/2/2014, sp. zn. 6Cdo/230/2013, ako aj ďalšie rozhodnutia krajských súdov a okresných súdov, vrátane Okresného súdu Košice II).
4. Ďalej uviedli judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. vo veci III. ÚS 237/09, kde poukázal ústavný súd na opakované platby primeranej náhrady v rámci núteného obmedzenia vlastníckych práv. Preto navrhli súdu, aby žalobe vyhovel a rozhodol v zmysle žalobného návrhu tak, že žalobkyni v 1. rade prizná istinu vo výške 706,15 €, žalobcovi v 2. rade vo výške 207,04 € a žalobcovi v 3. rade vo výške 67,67 €, vrátane príslušenstva vo výške 5% ročne z jednotlivých istín od 28.8.2019 do zaplatenia.
5. Proti vydanému platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32Up/1076/2019 zo dňa 18.9.2019 podal žalovaný odpor. V podanom odpore žalovaný nepoprel, že ku pozemkom vo vlastníctve žalobcov vzniklo zo zákona vecné bremeno v prospech žalovaného. Zákon podľa žalovaného nerieši, či za vecné bremeno zriadené v zmysle ust. § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. patrí aj náhrada.
6. Podľa dôvodovej správy k ust. § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. sa ako spôsob riešenia vzťahov k neusporiadaným pozemkom navrhuje zriadenie vecného bremena podľa ustanovení § 151 n) a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), pričom vecné bremeno nezakladá vlastnícke právo k pozemkom a nie je definitívnym riešením. Z uvedeného vyplýva, že prípadnú odplatnosť vecného bremena je potrebné odvodiť z právnej úpravy, ktorú ustanovuje OZ. Ustanovenia OZ upravujúce inštitút vecného bremena neurčujú, že so zriadením vecného bremena a jeho trvaním je spojená povinnosť oprávneného z vecného bremena poskytnúť povinnému nejakú náhradu. Vychádzajúc zo súkromnoprávnej úpravy vecných bremien tak možno konštatovať, že odplatnosť nie je pojmovým znakom právneho inštitútu vecného bremena.
7. K záveru o povinnosti žalovaného poskytnúť náhradu za zákonom zriadené vecné bremeno nemožno dospieť ani s odvolaním sa na ustanovenia čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky. Z predmetných ustanovení vyplýva, že Ústava SR zaručuje všetkým vlastníkom rovnaký zákonný obsah a ochranu vlastníckeho práva, z čoho vyplýva, že vlastnícke právo nie je v slovenskom právnom poriadku upravené ako právo absolútne neobmedzené, ale predpokladá sa, že zákonodarca v rámci svojej legislatívnej právomoci stanoví obsah vlastníckeho práva. Ust. § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. Národná rada Slovenskej republiky stanovila medze vlastníckeho práva, keď zriadila k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov v prospech týchto subjektov právo zodpovedajúce vecnému bremenu a stanovila všetkým vlastníkom pozemkov pod stavbami obcí povinnosť výkon práva strpieť.
8. Od vymedzenia vlastníckeho práva treba odlišovať jeho obmedzenie podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR. Z porovnania čl. 20 ods. 1 a ods. 4 Ústavy SR vyplýva rozdiel medzi stanovením zákonného obsahu a obmedzením vlastníckeho práva zásahom do jeho zákonom stanovených medzí. Článok 20 ods. 4 Ústavy SR ustanovuje pre vyvlastnenie a nútené obmedzenie vlastníckeho práva rovnaké podmienky, čo vedie k záveru, že k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva môže dôjsť len na základe zákona, nie zákonom. Preto nemohlo dôjsť podľa názoru žalovaného ust. § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z.z. k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva, keďže naň nie je Národná rada oprávnená, a teda nemôže zákonom účinne vyvlastniť alebo nútene obmedziť vlastnícke právo. Preto nemôže byť daný ani nárok na poskytnutie náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva. Z týchto dôvodov neexistuje právny titul, na základe ktorého by bolo Mesto Košice povinné poskytnúť žalobcovi náhradu za vecné bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z.z. Z tohto dôvodu žalovaný nárok žalobcov neuznal a navrhol, aby súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcov na náhradu trov konania.
9. Žalovaný namietol obdobie, za ktorú žalobca žiada vydanie bezdôvodné obohatenia a zaplatenie náhrady za zákonom č. 66/2009 Z.z. zriadené vecné bremeno. Žalovaným obdobím je obdobie od 1.8.2017 do 1.8.2019, pričom nárok za 1.8.2017 si žalobcovia uplatnili v konaní vedenom Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 15C/54/2017. Žalobkyňa v 3. rade si nárok za 6.5.2018 uplatnila v
konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 12Up/311/2018, ktoré nároky boli žalovaným uspokojené. Zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.8.2017 do 26.8.2017, keďže žalobca si tento nárok uplatnil na súde žalobou dňa 27.8.2019.
10. K podanému podporu sa vyjadrili žalobcovia. Poukázali na bohatú judikovanú rozhodovaciu prax súdov nielen na úrovni okresných súdov, krajských súdov, ale aj Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, na ktorú už odkazovali v návrhu, ktorá potvrdzuje žalobcami uvádzanú skutočnosť, že vecné bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli do vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky patrí odplata a to vo forme opakujúceho sa plnenia. Žalobcovia majú preto nárok na odplatu za vecné bremeno, ktoré je na pozemkoch špecifikovaných v návrhu zriadené zákonom č. 66/2009 Z.z.
11. K námietke žalovaného vo vzťahu k odplatnosti vecného bremena zriadeného zákonom sa nemožno stotožniť a súhlasiť s vyjadreniami žalovaného, ktoré sú nepravdivé a zavádzajúce. Žalovaný nevzal do úvahy rozhodovaciu prax súdov, ktoré rozhodovali z hľadiska skutkového a právneho v analogických sporoch. Opätovne poukázali na rozhodnutia súdov k uvedenej problematike.
12. K priznaniu nárokov za deň 1.8.2019 a za deň 6.5.2018 uviedol, že z rozsudku Okresného súdu Košice II pod sp. zn. 15C/54/2017 vyplýva, že žalobcovia žiadali vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.8.2014 do 1.8.2017, teda od 1.8.2014 do 31.7.2017 vrátane, pričom vydanie bezdôvodného obohatenia za deň 1.8.2017 už v konaní žiadaný nebol, preto je tento deň zahrnutý v súčasnom konaní. Žalovaný tvrdí, že žalobkyňa v 3. rade si nárok za deň 6.5.2018 uplatnila v konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 12Up/311/2018 tým, že boli nároky zo strany žalovaného uspokojené, čo nie je pravdou. Žalobkyňa v 3. tade v tomto konaní žiadala náhradu za vecné bremeno od 7.5.2015 do 6.5.2018, teda 5.5.2018 vrátane a už nie za 6.5.2018, preto následne žalobkyňa v 3. rade žiada náhradu v terajšom konaní od 6.5.2018 do 6.5.2019. Čo sa týka námietky premlčania, uviedol, že je nutné aplikovať trojročnú premlčaciu dobu.
13. Duplika v konaní nebola podaná.
14. Na prejednanie veci súd nariadil dňa 15.6.2020 pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca žalobcov v 1.-3. rade a žalovaný. Na pojednávaní sa nezúčastnili žalobcovia, ktorých súd nepredvolával, preto v zmysle ust. § 180 CSP súd konal v ich neprítomnosti. Právny zástupca žalobcov v plnom rozsahu zotrval na podanej žalobe a k veci uviedol, že žalobcovia v 1. až 3. rade sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných v kat. území Košická Nová Ves, obec Košická Nová Ves, okres Košice III a žalovaný je vlastníkom stavieb, ktoré sa nachádzajú na týchto pozemkoch a to jednak športového ihriska s tribúnou ako aj kolkárne. Za užívanie týchto nehnuteľností nebolo žalovaným vyplatené žalobcom žiadne nájomné, resp. odplata podľa zákona č. 66/2009 Z.z. Čo sa týka výšky požadovanej odplaty, vychádza zo znaleckého posudku č. 68/2016 vypracovaného Ing. Ladislavom Nagyom.
15. Žalovaný zotrval v plnom rozsahu na všetkých podaniach, ktorú sú obsahom spisu. Strany nemali ďalšie návrhy na doplnenie odkazovania a v rámci záverečnej reči nič viac neuviedli.
16. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktoré sú obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
17. Žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Košická Nová Ves, Obec: Košická Nová Ves, Okres: Košice III, parcely registra „C“ a registra „E“, zapísaných na: LV č. XXXX
- parcela č. XXX/XXX, o výmere 1913 m2, druh pozemku: orná pôda, spoluvlastnícky podiel žalobkyne v 1. rade vo veľkosti 1/150 k celku, t.j. vo výmere 12,75 m2
LV č. XXXX
- parcela č. XXX/XXX, o výmere 928 m2, druh pozemku: orná pôda, spoluvlastnícky podiel: žalobkyňa v 1. rade vo veľkosti 3/100 k celku, t.j. 27,84 m2, žalobca v 2. rade vo veľkosti 1/36 k celku, t.j. 25,78 m2 a žalobkyňa v 3. rade vo veľkosti 1/48 k celku, t.j. 19,33 m2.
LV č. XXXX
- parcela č. XXX/X, o výmere 915 m2, druh: orná pôda,
- parcela č. XXX/X, o výmere 452 m2, druh: orná pôda, spoluvlastnícky podiel žalobkyne v 1. rade vo veľkosti 1/25 k celku, t.j. 54,68 m2
LV č. XXXX
- parcela č. XXXX/XX, o výmere 58 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria,
- parcela č. XXXX/XX, o výmere 89 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria,
- parcela č. XXXX/XX, o výmere 35 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria,
- parcela č. XXXX/XX, o výmere 27 m2, druh: trvalý trávnatý porast, spolu o výmere 209 m2, kde žalobkyni v 1. rade patrí spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/150 k celku, t.j. 1,39 m2
LV č. XXXX
- parcela č. XXXX/XX, o výmere 31 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria,
- parcela č. XXXX/XX, o výmere 43 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria,
- parcela č. XXXX/XX o výmere 25 m2, druh: zastavané plocha a nádvoria,
- parcela č. XXXX/XX o výmere 11 m2, druh: trvalý trávnatý porast, spolu vo výmere 110 m2, kde žalobkyni v 1. rade patrí spoluvlastnícky podiel 3/100 k celku, t.j. 3,3 m2 a žalobcovi v 2. rade vo veľkosti 1/36 k celku, t.j. 3,06 m2.
LV č. XXXX
- parcela č. XXXX/XX, o výmere 29 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria,
- parcela č. XXXX/XX, o výmere 32 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria,
- parcela č. XXXX/XX o výmere 32 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria,
- parcela č. XXXX/XX o výmere 8 m2, druh: trvalý trávnatý porast,
- parcela č. XXXX/XX, o výmere 14 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria,
- parcela č. XXXX/XX o výmere 16 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria,
- parcela č. XXXX/XX, o výmere 17 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria,
- parcela č. XXXX/XX, druh pozemku trvalý trávnatý porast, s celkovou výmerou 152 m2, kde žalobkyňa v 1. rade má spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/25 k celku, t.j. 6,08 m2.
18. Žalovaný je vlastníkom stavieb Športové ihrisko s tribúnov Košická Nová Ves, postavených na parcele „C“, parcela č. XXXX/X, ktorá nie je zapísaná na LV a Kolkáreň- Agátová ulica Košická Nová Ves, súp. č. XXXX, postavenej na parcele registra „C“, parcela č. XXXX/X, zapísaná na LV č. XXXX. K parcele registra „C“, parcela č. XXXX/X nie je založený LV.
19. Geometrickým plánom XXX-XX-XXX-XXXX-XXX zo dňa 23.01.1980 boli vyčlenené z pôvodnej parcely E-KN č. XXX/XXX pozemky, a to:
- diel č. 8, parcela č. XXXX/X o výmere 1796 m2 (pozemok pod futbalovým ihriskom), ktorého vlastníkom je žalovaný. Vecné bremeno sa vzťahuje len na tento diel. Na parcelách vyčlenených geometrickým plánom má žalobkyňa v 1. rade spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/150 k celku, t.j. 11,97 m2.
20. Geometrickým plánom 076-77-241-3601-118 zo dňa 23.01.1980 boli vyčlenené z pôvodnej parcely E-KN č. XXX/XXX pozemky, a to :
- diel č. 12, parcelné číslo XXXX o výmere 885 m2 (pozemok pod futbalovým ihriskom, ktorého vlastníkom je žalovaný), na ktorý sa vzťahuje vecné bremeno. Veľkosť spoluvlastníckych podielov žalobkyne v 1. rade je 3/100 k celku, t.j. 26,55 m2, žalobcu v 2. rade 1/36 k celku, t.j. 24,85 m2, žalobkyne v 3. rade vo veľkosti 1/48 k celku, t.j. 18,44 m2.
21. Geometrickým plánom XXX-XX-XXX-XXXX-XXX zo dňa 23.01.1980 boli vyčlenené z parcely z parcely E-KN č. XXX/X a z parcely E-KN č. XXX/X pozemky, a to diely:
- diel č. 16 - parcela č. XXXX/X o výmere 729 m2 (pozemok pod futbalovým ihriskom, ktorého vlastníkom je žalovaný)
- diel č. 20 - parcela č. XXXX/X o výmere 394 m2 (pozemok pod futbalovým ihriskom, ktorého vlastníkom je žalovaný).
22. Vecné bremeno sa vzťahuje na diely 16 a 20, spolu vo výmere 1123 m2- pozemky pod ihriskom. Veľkosť spoluvlastníckych podielov žalobkyne na parcelách vyčlenených GP je 1/25 k celku, čo predstavuje 44,92 m2.
23. Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Ladislavom Nagyom č. 68/2016, z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností vyplýva, že všeobecná hodnota ročného nájmu za stavebné pozemky v k. ú. Košická Nová Ves, Obec: Košická Nová Ves, Okres: Košice III je vo výške 4,35 €/m2 a všeobecná hodnota ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena je 3,67 €/m2.
24. Predmetom konania bol nárok žalobcov na finančnú náhradu za obmedzenie ich vlastníckeho práva (držbu a užívanie) k uvedeným pozemkom, ktoré vzniklo účinnosťou zákona č. 66/2009 Z.z. za obdobie od 1.8.2017 do 1.8.2019 za užívanie pozemkov pod futbalovým ihriskom, ako aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.8.2017 do 1.8.2019 za užívanie pozemku okolo kolkárne s prístupom ku kolkárni a za pozemky, na ktorých je postavená budova kolkárne bez právneho titulu, nakoľko na tieto sa nevzťahuje zákon č. 66/2009 Z.z. v prospech žalobkyne v 1. rade sumu 706,15 €, žalobcovi v 2. rade 207,04 € a žalobkyni v 3. rade sumu 67,67 € , t.j. celkovo v sume 980,86 € vrátane príslušenstva.
25. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa týchto ustanovení zákona:
26. Podľa § 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z.z.“), tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len „pozemok pod stavbou“).
27. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len „vlastník stavby“), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce.
28. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z., ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu.
29. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby. Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na potreby vlastníka stavby.
30. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
31. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z., vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.
32. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
33. Podľa § 151o OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. 34. Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.
35. Podľa čl. 20 ods. 1 vety druhej Ústavy Slovenskej republiky, vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.
36. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
37. Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
38. Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
39. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
40. Podľa ust. § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
41. Podľa ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
42. Medzi stranami sporu nebol sporný skutkový stav ohľadne vlastníctva nehnuteľností žalobcov, ich výmery a skutočnosti, že pozemky pod futbalovým ihriskom prešli do vlastníctva žalovaného podľa zákona č. 138/1991 Z.z. o majetku obcí. Spornou nebola vzhľadom na neexistenciu zmluvného vzťahu (zmluvy o nájme) medzi žalobcami a žalovaným, ktorý by ho oprávňoval tieto nehnuteľnosti užívať ani skutočnosť, že dňom 1.7.2009 v súlade s § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. vzniklo k predmetnému pozemku v prospech žalovaného právo zodpovedajúce vecnému bremenu, obsahom ktorého je držba a užívanie pozemku pod stavbou žalovaným. Žalobcom účinnosťou tohto zákona vznikol nárok (§ 2 ods. 1 zákona), aby im žalovaný zámennou zmluvou poskytol náhradný pozemok v jeho vlastníctve, pričom do podania žaloby nedošlo k uplatneniu tohto postupu, resp. postupu predpokladaného ust. § 2 ods. 2 zákona. Rovnako nespornou bola aj skutočnosť, že žalovaný užíva pozemok okolo kolkárne s prístupom ku kolkárni a pozemky, na ktorých je postavená budova kolkárne, bez právneho titulu, ktoré vzhľadom k tomu, že sa využívajú na podnikateľskú činnosť boli vyňaté zo zákona č. 66/2009 Z.z. Spornou nebola ani výška všeobecnej ročnej hodnoty náhrady za zriadenie vecného bremena a ani výška všeobecnej ročnej hodnoty nájmu.
43. Sporným bolo posúdenie okolnosti, či vzhľadom na právnu úpravu vo vyššie citovanom zákone patrí žalobcom náhrada za vecné bremeno ako aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za pozemky, ktoré nespadajú pod zákon č. 66/2009 Z.z. Súd dospel k záveru, že nárok žalobcov v súvislosti s vecným bremenom zriadeným a upraveným zákonom č. 66/2009 Z.z., z ktorého je žalovaný oprávnený držať a užívať nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov a títo sú povinní toto obmedzenie svojho vlastníckeho práva strpieť, je dôvodný a žalobcom patrí náhrada za toto vecné bremeno. Žaloba je dôvodná aj vo vzťahu k nároku žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia.
44. V prvom rade sa súd zaoberal nárokom na zaplatenie náhrady za zriadenie vecného bremena zákonom č. 66/2009 Z.z.
45. Súd je tohto názoru, že fakticky bez ohľadu na cieľ sledovaný zákonodarcom, resp. spôsob akým vznik týchto vecných bremien upravil, teda ich zriadil zákonom, nie je možné opomenúť a predovšetkým neprihliadnuť na dôsledok, aký takáto úprava vyvolala u vlastníka nehnuteľnosti ako osoby z takéhoto vecného bremena povinnej. Nespochybniteľne ho v konečnom dôsledku obmedzuje, prípadne úplne vylučuje z užívania nehnuteľnosti, keďže ju nemôže držať, užívať a nakladať a s týmto obmedzením, ktoré je v jeho neprospech, nie je spojená žiadna náprava a ani možnosť tento stav zmierniť. Uvedená skutočnosť nastala tak, ako to vyplýva z povahy zákonných vecných bremien, bez jeho súhlasu a jej riešenie je ponechané výlučne na vôli subjektu z tohto vecného bremena oprávneného.
46. Článok 20 ods. 4 Ústavy je premietnutý do § 128 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastnícke právo možno vyvlastniť alebo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. Ako bolo uvedené vyššie, takto zriadené zákonné vecné bremeno sa riadi okrem § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka aj úpravou § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Jediným ústavne akceptovateľným riešením je poskytnutie takého výkladu obmedzenia vlastníckeho práva vykonaného práve zákonom č. 66/2009 Z.z. tak, aby bola zabezpečená ochrana vlastníckeho práva, teda poskytnutie primeranej náhrady za užívanie nehnuteľnosti žalovaného realizáciou vecného bremena zriadeného zákonom, kým vzťah medzi oprávneným a povinným z tohto vecného bremena nebude vyriešený spôsobom a postupom ním predpokladaným. Uvedené konštatoval aj Krajský súd v Košiciach v rozsudku z 12.11.2014 č. k. 1Co/312/2013-166, pričom táto povinnosť všeobecných súdov vyplýva z ním citovaných právnych nálezov Ústavného súdu SR PL.ÚS 19/09, I.ÚS 23/01, III.ÚS 328/05, III.ÚS 117/06.
47. Na základe uvedeného preto skutočnosť, že zákon žiadnym spôsobom neupravuje stav do doby, kým je vlastníkovi pozemku pridelený náhradný pozemok, resp. budú usporiadané vzťahy k pozemku pod stavbou v konaní o pozemkových úpravách a zároveň žalobca je povinný výkon práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu strpieť do okamihu vykonania pozemkových úprav, nemožno chápať tak, že žalobcovi nevzniklo a nepatrí právo na náhradu za vecné bremeno, ktoré zaťažuje jeho nehnuteľnosť. Podľa názoru súdu nie je možné pripustiť výklad, že pokiaľ zákonodarca ich odplatnosť nestanovil, bez ďalšieho im táto náhrada nepatrí. Je pravdou, že § 151 n a nasl. Občianskeho zákonníka nestanovuje odplatnosť vecných bremien, a preto môžu byť aj bezodplatné, tak ako dôvodí žalovaný, súd však odplatný charakter zákonných vecných bremien odvodzuje z ústavy a § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nič to nemení na závere, že zmluvné vecné bremená môžu byť aj bezodplatné. Ak však vznikajú inak ako na základe dohody, resp. bez súhlasu povinného z vecného bremena, musí byť poskytnutá náhrada. Dôsledkom zákona č. 66/2009 Z.z. je nútené obmedzenie vlastníckeho práva, za ktoré podľa úpravy § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka a teda aj čl. 20 ods. 4 Ústavy SR patrí náhrada, pričom je irelevantné že sa tak stalo priamo zákonom, keď hoci takého obmedzenie môže nastať len na základe zákona. K nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva bez ohľadu na spôsob jeho vzniku (zákonom alebo na základe zákona) došlo a súd je povinný na toto obmedzenie, pokiaľ sa žalobca za dôsledky ním vyvolané domáha náhrady, prihliadnuť a zabezpečiť ochranu vlastníckeho práva v súlade s čl. 20 ods. 1 Ústavy SR.
48. Nie je možné opomenúť ani skutočnosť, že celé riešenie situácie zveril zákonodarca do rúk práve a výlučne tým, ktorí sú z takéhoto vecného bremena oprávnení. Pokiaľ bolo úmyslom zákonodarcu vyriešiť práve sporné situácie medzi vlastníkmi stavieb a vlastníkmi pozemkov podľa tohto zákona a zároveň ponechať toto riešenie výlučne na vlastníka stavby, je nutné uzavrieť, že počas tohto obdobia musí byť vlastníkovi nehnuteľnosti poskytnutá primeraná náhrada do vykonania konečnej úpravy. Na tomto závere nič nemení ani zákonom predpokladaná dočasnosť týchto vecných bremien. Práve do
vykonania pozemkových úprav, ktoré zákon zo strany žalovaného predpokladá, aj keď ich vymedzuje ako dočasné, ale na druhej strane časovo nevymedzuje a nestanovuje konkrétny časový rámec, dokedy môžu trvať, resp. určenie tohto okamihu ponecháva výlučne na vôli žalovaného (a v konečnom dôsledku tak môže existovať aj neurčitý a neobmedzený čas), žalobcovi za toto obmedzenie vlastníckeho práva patrí náhrada, ktorá v žiadnom prípade nie je v kolízii s nárokom, ktorý mu vznikne v rámci konečnej úpravy.
49. Dočasnosť vecných bremien zriadených zákonom č. 66/2009 Z.z. úzko súvisí aj s povahou ich odplatnosti, teda či náhrada má jednorazový alebo opakujúci sa charakter. Pri spôsobe, akým zákonodarca vymedzil dočasné trvanie týchto vecných bremien, je podľa názoru súdu spravodlivá práve náhrada spočívajúca v opakujúcom sa plnení, ktoré svojím spôsobom s ohľadom len na zákonom predpokladanú aktivitu žalovaného pri riešení užívania pozemku, ho núti (alebo by malo) k usporiadaniu vzťahov s vlastníkom pozemku.
50. Súd preto dospel k záveru, že za zákonom zriadené vecné bremeno na pozemku žalobcov v prospech žalovaného im patrí opakujúca sa náhrada. Pri určovaní výšky náhrady vychádzal súd zo znaleckého posudku č. 68/2016 vypracovaného znalcom Ing. Ladislavom Nagyom a za 1m2 im priznal ročnú náhradu v sume 3,67 €.
51. Čo sa týka námietky premlčania, súd konštatuje, že nárok na náhradu za zriadenie vecného bremena sa premlčuje za 3 roky, preto žaloba za obdobie od 1.8.2017 do 1.8.2019 podaná dňa 1.9.2019 bola podaná včas.
52. Druhým nárokom žalobcov bol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Právna úprava týkajúca sa bezdôvodného obohatenia je v Občianskom zákonníku obsiahnutá v § 451 až 459 a je kogentná.
53. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenej na tom, že medzi zúčastnenými stranami chýba od začiatku právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie spočívajúce v tom, že bolo niečo dané alebo sa v prospech niekoho konalo. Plnením bez právneho dôvodu je aj užívanie cudzieho pozemku bez nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec, kde prospech vzniká tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby za to platil úhradu a bez toho, aby sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať.
54. Žalovaný v danej právnej veci užíva bezdôvodne pozemky vo vlastníctve žalobcov, ktoré sa nachádzajú okolo kolkárne s prístupom ku kolkárni a na ktorých je postavená budova kolkárne bez akéhokoľvek záväzkovo-právneho vzťahu k týmto pozemkom. Preto za ich užívanie patrí žalobcom náhrada vo výške nájomného. Súd pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal zo znaleckého posudku č. 68/2016 vypracovaného znalcom Ing. Ladislavom Nagyom, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu ročného nájomného v sume 4,35 €/m2.
55. Súd žalobkyni v 1. rade priznal náhradu za obdobie od 2.8.2017 do 1.8.2019. V tomto smere sa súd stotožnil s námietkou žalovaného, že žalobkyni v 1. rade bola rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 15C/54/2017 priznaná náhrada za obdobie od 1.8.2014 do 1.8.2017, nakoľko pre počítanie lehôt platí, že lehota sa končí posledného dňa o 24:00 hod., teda vrátane posledného dňa lehoty, preto žalobkyni v 1. rade nepatrí náhrada za deň 1.8.2017 (706,15 €: za 2 roky= 352,09 € za rok, t.j. 29,43 € za mesiac, t.j. 0,99 € za deň). Rovnako náhrada za deň 6.5.2018 bola priznaná v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 12Up/311/2018, ktoré boli žalovaným uspokojené. Žalobcovi v 2. rade bola priznaná náhrada za vecné bremeno a za bezdôvodné obohatenie za obdobie od 2.8.2017 do 1.8.2019, nakoľko nárok za deň 1.8.2017 (207,04 €: za dva roky= 103,52 € za rok, t.j. 8,63 € za mesiac, t.j. 0,29 € za deň) bol rovnako uspokojený žalovaným ako v prípade žalobkyne v 1. rade na základe rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 15C/54/2017. Žalobkyni v 3. rade súd priznal náhradu vo výške 67,67 €.
56. Čo sa týka nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, v zmysle ust. § 107 ods. 1 OZ platí premlčacia lehota dvojročná, ktorá plynie odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že bezdôvodné obohatenie vzniklo aj o tom, kto sa bezdôvodne obohatil. Súd je toho názoru, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo forme nájmu je v zmysle ust. § 671 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnuté
inak splatný vždy mesačne pozadu, t.j. za mesiac 8/2017 do 30.9.2017. Premlčacia doba by plynula od 1.10.2017 a uplynula by dňa 1.10.2019. Nakoľko bola žaloba podaná už dňa 1.9.2019, tak ani nárok žalobcov za mesiac 8/2017 nebol premlčaný, tým ani nárok za ostatné mesiace, žalovaným nenamietané.
57. Na základe vyššie uvedených právnych úvah a citovaných zákonných ustanovení, s prihliadnutím na rozhodovaciu činnosť súdov, súd dospel k záveru, že za zákonom zriadené vecné bremeno na pozemku žalobcov v prospech žalovaného patrí žalobcom opakujúca sa náhrada, a za užívanie pozemkov bez právneho titulu vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške nájomného, obe vyčíslené podľa znaleckého posudku č. 68/2016, preto súd vyhovel podanej žalobe a vo výroku I priznal žalobkyni v 1. rade nárok vo výške 704,17 €, žalobcovi v 2. rade priznal sumu 206,75 € a žalobkyni v 3. rade priznal sumu 67,67 €, spolu súd vo výroku I priznal žalobcom sumu 978,59 € a v prevyšujúcej časti, čo do sumy 2,27 € žalobu zamietol.
58. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
59. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka platnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
60. Žalobcovia po úprave petitu žiadali úroky z omeškania od 28.8.2019, nakoľko výzva bola žalovanému doručená dňa 26.8.2019, deň 27.8.2019 mal žalovaný povinnosť plniť a pre nesplnenie povinnosti od 28.8.2019 sa dostal do omeškania, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť aj úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a to 5 % ročne zo sumy 978,59 € od 28.8.2019 až do zaplatenia, ktoré súd žalobcom jednotlivo priznal vo výroku I tohto rozsudku.
61. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu teda k 28.8.2019 bola 0,00 % a úrok z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyšší.
62. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
63. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
64. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
65. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení vo výroku II a to tak, že žalobcom na základe zásady úspechu v spore priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanému, keďže boli v konaní úspešní v plnom rozsahu, aj napriek nepatrnému neúspechu, čo do istiny. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok).