Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/12/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom Mgr. Svetlanou Filipovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.03.2024 v Kežmarku, t a k t o

rozhodol:

Obžalovaný

A. B., C. B.,

narodený dňa XX.XX.XXXX, miesto narodenia D., trvale bytom E. XXXX/X, D.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , že

v období od 8.12.2021 až doposiaľ v D., v F. a inde, neprispieval na výživu svojich maloletých detí G. H., narodenej X.X.XXXX a I. H., narodeného XX.X.XXXX, a to aj napriek tomu, že mu táto povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine ako aj rozsudkom Okresného súdu Kežmarok spisová značka zo dňa 21.8.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.11.2019, bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletej G. H. sumou 50,00 eur mesačne a maloletého I. H. sumou 70,00 eur mesačne vždy do posledného dňa v mesiaci vopred do rúk matky J. H. počnúc dňom 1.7.2019, čím mu takto vznikol dlh na výživnom voči matke J. H. v sume najmenej 3.030,00 eur, a skutku sa dopustil aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok spisová značka zo dňa 7.12.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.12.2021, bol odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno b/ s poukazom na písmeno b/ a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní si úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno c/ .

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa za použitia písmeno l/ , písmeno m/ , na trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa písmena a) súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Dňa 28.06.2023 bola Okresnému súdu Poprad doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Kežmarok číslo Pv 43/23/7703-11 zo dňa 27.06.2023 na obvineného A. B. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno c/ , nakoľko bol odôvodnený záver, že najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní si úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený, pretože zistené skutočnosti podľa prokurátora nasvedčovali tomu, že v období od 8.12.2022 až doposiaľ v D., v F. a inde, neprispieval na výživu svojich maloletých detí G. H., narodenej X.X.XXXX a I. H., narodeného XX.X.XXXX, a to aj napriek tomu, že mu táto povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine ako aj rozsudkom Okresného súdu Kežmarok spisová značka zo dňa 21.8.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.11.2019, bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletej G. H. sumou 50,00 eur mesačne a maloletého I. H. sumou 70,00 eur mesačne vždy do posledného dňa v mesiaci vopred do rúk matky J. H. počnúc dňom 1.7.2019, čím mu takto vznikol dlh na výživnom voči matke J. H. v sume najmenej 2.040,00 eur, a skutku sa dopustil aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok spisová značka zo dňa 7.12.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.12.2021, bol odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno b/ s poukazom na písmeno b/ a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov.

Prokurátor na hlavnom pojednávaní opravil chybu v písaní skutkovej vety obžaloby s tým, že predmetom konania je obdobie neplatenia výživného od 08.12.2021 a nie od 08.12.2022 až doposiaľ.

Na hlavnom pojednávaní súd prijal vyhlásenie obžalovaného podľa písmeno b/ o tom, že je vinný a skutok ľutuje, po súhlasnom stanovisku prokurátora a osoby oprávnenej na prijímanie platieb výživného, po tom, ako osoba oprávnená na prijímanie platieb výživného uviedla zameškané výživné ku dňu hlavného pojednávania 23.01.2024 v sume 2.880,00 eur.

Obžalovaný po zákonnom poučení vrátane poučenia o účinnej ľútosti podľa využil svoje právo vypovedať a na hlavnom pojednávaní dňa 23.01.2024 uviedol, že zameškané výživné i za predchádzajúce obdobia v sume 7.500,00 eur bude vyplatené tento týždeň. Peniaze má mať z rodinných zdrojov, prebiehalo dedičské konanie po nebohom otcovi. Platbu mu prisľúbila mama v nedeľu po dohode so sestrou. Prísľub sestry pre súd si nezabezpečil, myslel si, že sa to urovná iným spôsobom mimo súdu. V minulosti už bol odsúdený za neplatenie výživného, plynul mu polročný trest, ale nevie, či bol v podmienke a kedy mu uplynula. Žiadal poskytnutie lehoty na zaplatenie zameškaného výživného.

J. H., matka maloletých detí a osoba oprávnená na prijímanie platieb výživného, na hlavnom pojednávaní dňa 23.01.2024 v prítomnosti obžalovaného vypovedala, že od obžalovaného odišla pre desiatimi rokmi. Počas ich spolužitia vzala úver 6.600,00 eur, obžalovanému kvôli exekúciám úver nedali. Splácala ho ešte päť rokov po odluke. Neplatil jej výživné ani splátky úveru, mala dve práce, starala sa sama o dve deti a pomáhali jej rodičia. Minule dostal podmienku za neplatenie výživného, požiadala o náhradné výživné, ktoré poberá asi rok vo výške 120,00 eur. Roky počúva prísľuby obžalovaného. Nezaplatil jej nič ani po schválení rodičovskej dohody o výživnom súdom dňa 25.08.2019, ani po právoplatnosti predošlého odsudzujúceho rozsudku dňa 07.12.2021. Deti nevidel desať rokov. Má účet v banke a poskytne ho obžalovanému. Na hlavnom pojednávaní dňa 07.03.2024 konanom v neprítomnosti obžalovaného podľa po tom, ako mu súd poskytol lehotu pre účely účinnej ľútosti vypovedala, že na jej účet neprišiel ani cent od obžalovaného.

Dokazovaním na hlavnom pojednávaní vykonanom na podklade vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku, odbor kriminálnej polície, oddelenie vyšetrovania, číslo ORP-288/VYS-KK-2022, listinných dôkazov zo súdneho spisu a výpovedí obžalovaného a osoby oprávnenej na prijímanie platieb výživného v rozsahu zameškaného výživného nad rámec vyhlásenia obžalovaného o vine a vo vzťahu k výroku o treste súd zistil nasledovný skutkový stav.

Obžalovaný k svojej osobe vypovedal, že je rozvedený, má stredoškolské vzdelanie v odbore elektromechanik pre stroje a zariadenia, je nezamestnaný a má tri deti.

Otcovstvo obžalovaného k maloletým deťom I. H., narodený XX.XX.XXXX a G. H., narodená XX.XX.XXXX, okrem výpovedí obžalovaného a osoby oprávnenej na prijímanie platieb výživného ako ich rodičov, preukazujú rodné listy detí.

Určenie vyživovacej povinnosti obžalovaného k maloletému synovi vo výške 70,00 eur mesačne a k maloletej dcére vo výške 50,00 eur mesačne so splatnosťou vždy do posledného dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 01.07.2019 preukazuje rozsudok Okresného súdu Kežmarok spisovej značky zo dňa 21.08.2019, právoplatný dňa 13.11.2019, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa obe maloleté deti zverujú do osobnej starostlivosti matky, otcovi sa určuje výživné a súčasne súd schválil dohodu rodičov o úprave styku otca s maloletými deťmi.

Od 01.09.2022 je obžalovaný spolu posudzovaný ako povinná osoba na žiadosti matky maloletých detí o náhradné výživné do trvania podmienok, čo potvrdil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice.

Odsúdenie obžalovaného za prečin zanedbania povinnej výživy v predchádzajúcich dvoch rokoch preukazuje rozsudok Okresného súdu Kežmarok spisovej značky zo dňa 07.12.2021, právoplatný dňa 07.12.2021, ktorým súd uznal obžalovaného vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno b/ s poukazom na písmeno b/ , pretože najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas, a to na tom skutkovom základe, že na dve maloleté deti neplatil výživné určené rozsudkom Okresného súdu Kežmarok spisová značka zo dňa 21.08.2019, právoplatným 13.11.2019, spolu v sume 120,00 eur mesačne od mesiaca júl 2019 až doposiaľ, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom pre matku detí v sume 3.312,20 eur, potom, čo bolo zistené, že dňa 01.12.2020 uhradil sumu 287,80 eur.

Obžalovaný ako podnikateľ oznámil ukončenie živnostenského podnikania príslušnému úradu dňa 05.02.2019, čo potvrdzuje výpis zo živnostenského registra obžalovaného ako podnikateľa s prideleným identifikačným číslom organizácie 37 001 698. Od 04.05.2021 je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, práca mu nebola poskytovaná pre nepretržitú práceneschopnosť od 28.10.2021 do 23.01.2023 a od 23.01.2023, pričom nepoberal dávky v hmotnej núdzi, ani iné sociálne dávky, čo súdu potvrdil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice.

Ako samostatne zárobkovo činná osoba bol registrovaný od 01.11.2000 do 31.12.2000 a od 01.07.2003 do 30.06.2017, od 01.01.2022 nie je v evidencii žiadneho zamestnávateľa a nepoberá nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti ani dôchodok, čo potvrdila Sociálna poisťovňa.

Všeobecná lekárka obžalovaného, J. K. F., súdu oznámila ukončenie práceneschopnosti obžalovaného dňom 01.12.2023 pre nedoručenie vyšetrenia od ortopéda, o ktoré žiadal pre bolesti chrbtice, pričom naposledy práceneschopnosť trvala od 23.01.2023 na základe odborných urologických nálezov, ale obžalovaný sa sám dožadoval práceneschopnosti, urológ sa k jeho pracovnej neschopnosti nevyjadroval. Všetky kontrolné vyšetrenia prekladal v termínoch 11.03.2021, 16.03.2021, 10.08,2021, 08.01.2022, 17.08.2022, 24.03.2023, 19.05.2023, 17.07.2023 a 09.10.2023, interné predoperačné vyšetrenie absolvoval 23.10.2023, operovaný bol 24.10.2023 (urologická operácia hydrocely), kontrolné urologické vyšetrenie doručil zo dňa 31.10.2023. Žiadne iné správy od odborných lekárov všeobecnému lekárovi nedoručoval. Chodil len po potvrdenia o práceneschopnosti.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplývajú dva priestupky obžalovaného. Dňa 06.06.2020 sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu tým, že vulgárne vynadal inej osobe (pokuta 20,00 eur) a dňa 23.11.2017 priestupku na úseku dopravy (pokuta 30,00 eur).

Z odpisu Registra trestov vedeného Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaný bol šesťkrát súdne trestaný, najstaršie zahladené odsúdenie je z roku 1991, štyrikrát bol odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy, pričom dve z týchto odsúdení z rokov 2010 a 2016

(Okresný súd Košice I spisové značky konania a ) sú toho času zahladené. V roku 2018 bol odsúdený pre prečin nezaplatenia dane a poistného podľa (Okresný súd Košice I spisová značka ), kedy došlo k upusteniu od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresným súdom Košice I v konaní spisovej značky . Okresný súd Košice I v konaní spisovej značky ho právoplatne dňom 21.11.2014 odsúdil pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov so skúšobnou dobou osemnásť mesiacov do 22.06.2016, pričom výkon trestu bol nariadený dňa 15.08.2017 a po podmienečnom prepustení sa počas jednoročnej skúšobnej doby osvedčil podľa . Okresný súd Kežmarok ho odsúdil právoplatne dňa 07.12.2021 rozsudkom pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno b/ s poukazom na písmeno b/ na trest odňatia slobody vo výmere dva roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu tri roky do 07.12.2024.

Z miesta trvalého bydliska bola podaná všeobecná správa o povesti bez bližších informácii mestskej časti o osobe obžalovaného.

V záverečnej reči prokurátor trval na uznaní viny obžalovaného s úpravou dlhu na výživnom na sumu 3.030,00 eur a navrhoval obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, a to s poukazom na výmeru trestu pôvodne uloženého súdom v trestnom rozkaze, ktorá bola šestnásť mesiacov.

Súd v súlade s hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne.

Neplnením vyživovacej povinnosti sa rozumie stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo je obsahom vyživovacej povinnosti. Súd v trestnom konaní nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola táto povinnosť určená v občianskoprávnom konaní, vrátane rozsahu výživného (R 11/1984).

Výška zameškaného výživného od 08.12.2021, t.j. odo dňa nasledujúcom po dni právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Kežmarok spisovej značky zo dňa 07.12.2021, právoplatného dňa 07.12.2021, je ku dňu ukončenia dokazovania a vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku dňa 07.03.2024 v celkovej výške 3.030,00 eur, ku ktorej súd dospel po zohľadnení prijatého vyhlásenia obžalovaného o vine so súhlasom osoby oprávnenej na prijímanie platieb výživného a prokurátora v rozsahu 2.880,00 eur za obdobie od decembra 2021 do januára 2024 a po pripočítaní sumy zameškaného výživného za mesiac február 2024 a alikvotnej časti výživného za sedem dní mesiaca marec 2024 pri sume mesačného výživného 120,00 eur spolu na dve maloleté deti.

Súd v rámci posudzovania predbežnej otázky podľa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v rozhodnom žalovanom období neplatenia výživného od 08.12.2021 až doposiaľ bolo v schopnostiach a možnostiach obžalovaného súdom určené výživné na základe schválenej rodičovskej dohody pre dve maloleté deti v sume spolu 120,00 eur mesačne k rukám matky maloletých detí uhrádzať riadne a včas. Obžalovaný má stredoškolské vzdelanie, v osobnej starostlivosti nemá žiadne zo svojich maloletých detí, o syna I. a dcéru G. nejaví žiadny záujem rodiča. Od 04.05.2021, t.j. už takmer tretí rok, je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom pre dlhodobú práceneschopnosť, ktorá nemala podklad v odporúčaní urológa v súvislosti s urologickou diagnózou, pre ktorú údajne podľa vlastných subjektívnych tvrdení nemohol manuálne pracovať, mu úrad práce pracovné ponuky aktívne neponúkal. Nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi a vzhľadom na spôsob jeho života, ktorý vykazuje znaky záhaľčivosti, nepoberal počas práceneschopnosti ani nemocenské dávky, či iné sociálne dávky. Oficiálne mal byť bez príjmu, pričom nie je zrejmé, čo tvorilo zdroj jeho príjmu pre účely úhrad jeho životných nákladov. Na hlavnom pojednávaní sám vypovedal, že prebiehalo dedičské konanie po jeho nebohom otcovi, z ktorého prisľúbil úhradu zameškaného výživného i za predošlé obdobia v celkovej výške 7.500,00 eur, čo v lehote poskytnutej súdom nesplnil.

Súd má na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného o jeho vine a na základe obsahu vyšetrovacieho spisu, doplňujúcich výpovedí obžalovaného a matky maloletých detí i listinných dôkazov zo súdneho spisu za preukázané, že skutok opísaný v skutkovej vete vyhlásenej vo výroku tohto odsudzujúceho

rozsudku sa v celom rozsahu stal, spáchal ho obžalovaný a došlo k naplneniu všetkých zákonných znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty úmyselného prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno b/, písmeno c/ s poukazom na písmeno b/ , teda obžalovaný najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si neplní úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený, pričom v skutkovej vete výroku o vine došlo oproti obžalobe len k navýšeniu sumy zameškaného výživného za obdobie od podania obžaloby do ukončenia dokazovania a rozhodnutia súdu.

Objektom prečinu zanedbania povinnej výživy podľa je nárok na výživu založený na ustanoveniach Zákona o rodine (nárok dieťaťa voči rodičovi), teda alimentačný nárok. tu chráni záujem oprávnených osôb a ich alimentačných nárokov, keďže zákonná úprava vzájomných vyživovacích povinností vyjadruje záujem spoločnosti chrániť osoby, ktoré vzhľadom na svoj vek, možnosti a schopnosti sú odkázané výživou v rozhodnom období na povinnú osobu.

Predmetom útoku sú dve maloleté deti obžalovaného, toho času vo veku trinásť a štrnásť rokov, teda v čase páchania skutku od 08.12.2021 doposiaľ žiaci základnej školy. Ide preukázateľne o maloleté nezaopatrené deti, ktoré sú v celom rozsahu z objektívnych dôvodov, vzhľadom na ich nízky vek a plnenie si povinnej školskej dochádzky, odkázané na výživu zo strany oboch povinných rodičov, pričom osobnú starostlivosť im zabezpečuje len matka.

Súd preto vyvodil voči obžalovanému trestnoprávnu zodpovednosť, nakoľko obžalovaný je spôsobilým špeciálnym subjektom vo vzťahu k prečinu podľa s plnou trestnoprávnou zodpovednosťou bez zistenia akýchkoľvek okolností vylučujúcich jeho trestnoprávnu zodpovednosť v zmysle (vek), rovnako a contrario k (príčetnosť). Obžalovaný je biologickým rodičom oboch maloletých detí, ktorému výška mesačného výživného bola určená právoplatným rozhodnutím súdu.

Prečin zanedbania povinnej výživy podľa je pokračovací trestný čin s prvkami trestného činu hromadného. O pokračovanie konania ide až do doby vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodoberie na záverečnú poradu ( ). Je to zároveň omisívny trestný čin. Obžalovaný naplnil objektívnu stránku kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy svojím pokračujúcim omisívnym konaním tým, že v rozhodnom období opomínal, teda riadne a včas neplnil, svoju zákonnú povinnosť rodiča vyživovať svoje maloleté nezaopatrené deti a súčasne naplnil osobitný kvalifikačný znak podmieňujúci použitie vyššej trestnej sadzby tým, že nekonal napriek tomu, že bol odsúdený za trestný čin zanedbania povinnej výživy v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch.

Následkom omisívneho konania obžalovaného bolo narušenie chráneného objektu. Neplatenie výživného obžalovaným sťažovalo sociálnu situáciu matky, trpela nedostatkom financií pri zabezpečení životných potrieb rodiny, pomáhali jej rodičia. Medzi opomenutím obžalovaného konať a plniť si vyživovaciu povinnosť a následkom je daný príčinný vzťah. Ak by obžalovaný výživné platil, peňažné prostriedky z alimentačného nároku by boli v dispozičnej moci matky detí a tá by ich v rámci osobnej starostlivosti mohla použiť pre potreby detí.

Subjektívna stránka trestného činu bola naplnená vo forme priameho úmyslu v zmysle písmeno a/ .

Pri prečine je súd obligatórne povinný skúmať tzv. materiálny korektív podľa , podľa ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Súd nezistil dôvody na aplikáciu materiálneho korektívu, pretože závažnosť prečinu spáchaného obžalovaným, ktorý svojím konaním naplnil materiálne i formálne všetky zákonné znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy, súd nepovažuje len za nepatrnú, ale závažnú. Konanie obžalovaného súd hodnotí ako nezodpovedné, svojvoľné a v rozpore s jeho zákonnou povinnosťou rodiča. Súd akcentuje, že obžalovaného súd zaviazal k platbám výživného na základe schválenia rodičovskej dohody.

Trest má podľa zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd bol pri ukladaní trestu obžalovanému viazaný zákonom ustanovenou trestnou sadzbou trestu odňatia slobody podľa na jeden rok až päť rokov. Súd obžalovanému priznal jednu poľahčujúcu okolnosť podľa písmeno l/ za priznanie a úprimné oľutovanie skutku a zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa písmeno m/ , pretože už bol v minulosti za trestný čin odsúdený (nezahladené odsúdenie Okresným súdom Košice I v konaní spisovej značky , kde došlo k nariadeniu výkonu trestu a podmienečnému prepusteniu). Aplikovaním , pri rovnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 1 : 1, nedošlo k úprave dolnej ani hornej hranice trestnej sadzby.

Nakoľko súd uznal vinu obžalovaného za úmyselný prečin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody podľa písmeno a/ je vylúčený s poukazom na znenie ustanovenia .

Preto súd obžalovanému uložil podľa za použitia písmeno l/ , písmeno m/ , trest odňatia slobody vo výmere šestnásť mesiacov, ide o trest uložený na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby. Súd pri určení výšky trestu prihliadal i na hrozbu premeny podmienečne uloženého trestu odňatia slobody vo výmere dva roky Okresným súdom Kežmarok v konaní spisovej značky a na výmeru trestu šestnásť mesiacov, ktorú pôvodne súd uložil v tomto konaní v trestnom rozkaze zo dňa 04.08.2023, voči ktorému podal odpor obžalovaný v postavení obvineného vo svoj prospech.

Výmera uloženého šestnásťmesačného nepodmienečného trestu odňatia slobody má zodpovedať účelu trestu vzhľadom na osobu obžalovaného. Obžalovaný dlhodobo napriek svojim možnostiam a schopnostiam úmyselne výživné na svoje dve maloleté školopovinné deti k rukám matky neplatil a obhajoval sa účelovo prísľubom neodkladnej úhrady zameškaného výživného, ktorý nesplnil.

Súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa písmeno a/ , čo považuje za postačujúce na nápravu obžalovaného s ohľadom na charakter stíhanej trestnej činnosti.

Súd týmto odsudzujúcim rozsudkom vyhovel obžalobe, keďže dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní mal súd za preukázané naplnenie všetkých zákonných znakov žalovanej kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy, po materiálnej i formálnej stránke, pri výške zameškaného výživného na dve maloleté deti za obdobie od 08.12.2021 až doposiaľ vo výške 3.030,00 eur, za čo súd uložil obžalovanému šestnásťmesačný nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súd záverom odôvodnenia rozsudku opätovne poučuje obžalovaného o možnosti dosiahnutia právnych účinkov účinnej ľútosti zaplatením zameškaného výživného k rukám matky maloletých detí. V zmysle , trestnosť činu zanikne aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa , ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splní skôr, než sa súd druhého stupňa odoberie na záverečnú poradu. Z výpovede matky maloletých detí doposiaľ nevyplynuli trvalo nepriaznivé následky trestného činu. najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní si úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Odvolanie má odkladný účinok. Obžalovaný môže podať odvolanie vo svoj prospech pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný / vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku/.