Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-1005-2016.pdf
PDF · 81.63 KB
Case nature
Subarea
17Er/1005/2016
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: STABO, s.r.o., Dunajská 1, Bratislava - mestská časť Petržalka 851 04, IČO: 31 620 582, pr. zast.: JUDr. Blanka Gondová, advokátka, so sídlom kancelárie Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 14 224 135, proti povinnému: RELIET, spol.s r.o., so sídlom Sedmokrásková 1845/6, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 01, IČO: 44 014 040, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 4.803,32 eura a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Eleonóre Noskovej, so sídlom exekútorského úradu Robotnícka č. 4, 974 01 Banská Bystrica, trovy exekúcie vo výške 120,10 eura.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Eleonórou Noskovou sa na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 15. 3. 2015 začalo exekučné konanie pod spisovou značkou EX 90/2016 na vymoženie pohľadávky vo výške 4.803,32 eura a trov exekúcie, priznanej na základe exekučného titulu, platobného rozkazu Okresného súdu Martin 18Cb/260/2015-29 zo dňa 24.11.2015. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5506 122005 zo dňa 22. 3. 2016.
2. Súd mal z obsahu predloženého exekútorského spisu sp. zn. 90/2016 preukázané, že oprávnený prostredníctvom právnej zástupkyne dňa 26. 4. 2018 doručil súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie predmetnej exekúcie. Oprávnený v uvedenom návrhu uviedol, že navrhuje, aby súd exekúciu zastavil, keďže z oznámenia exekútora vyplýva, že v priebehu exekučného konania nebol zistený žiaden majetok povinného, exekvovaním ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 243h ods. 1 Exekučného poriadku súd posudzuje toto konanie podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 s prihliadnutím na výnimky v ustanoveniach 243i až § 243k Exekučného poriadku (ďalej len „Exekučný poriadok“).
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Vzhľadom na dispozičný úkon oprávneného, ktorým prejavil vôľu, aby sa vedené exekučné konanie zastavilo, a tiež so zreteľom na skutočnosti zistené súdnym exekútorom počas exekúcie, súd po preskúmaní predloženého exekučného spisu sp. zn. EX 90/2016, s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c) a h) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil.
8. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
9. Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 a 5 Exekučného poriadku (1) trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. (5) Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. . 10. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
11. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
12. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. 3. 2017 (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
13. Podľa § 15 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
14. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
15. Podľa § 23 ods. 1 a 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
16. V podnete na zastavenie exekúcie si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 156,87 eura, ktoré pozostávali z paušálnej odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti vo výške 43,16 eura, z hotových výdavkov vo výške 87,57 eura a z DPH vo výške 26,14 eura.
17. Súdny exekútor si uplatnil paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 2 v spojení s § 15 vyhlášky po 3,32 eura za jeden úkon exekučnej činnosti, t.j. spolu odmenu za 13 úkonov exekučnej činnosti vo výške 43,16 eura. Nakoľko súd nemal z exekútorské spisu preukázané súdnym exekútorom vykonané úkony exekučnej činnosti, priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 33,19 eura, ktorá je plne
v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 vyhlášky č 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za 1 úkon „doručenie upovedomenia o začatí exekúcie“, za 1 úkon „doručenie príkazu na začatie exekúcie“, a za 5 úkonov „doručenie exekučného príkazu“, nakoľko podľa § 15 ods. 1 písm. b), c), d) vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi odmena len 3,32 eura, bez ohľadu na to koľko príkazov na začatie exekúcie, koľko upovedomení o začatí exekúcie a koľko exekučných príkazov doručí alebo koľkým subjektom boli doručované. Ak by zákonodarca chcel, aby za každé jednotlivé doručenie príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie a exekučného príkazu patrila súdnej exekútorovi paušálna odmena, tak by toto vyjadril tak, ako v ďalších písmenách§ 15 ods. 1, napr. písm. g), h), i), j). Súd taktiež konštatuje, že z predloženého exekučného spisu vyplýva, že vyššie vymenované úkony súdny exekútor doručoval prostredníctvom pošty. Ak súdny exekútor na doručovanie využije služby iného subjektu (pošta), potom mu v prípade, ak si ju uplatní, patrí len náhrada hotového výdavku - poštovného, a nie paušálna náhrada podľa 15 vyhlášky. Priznaním odmeny za doručenie, ktoré nevykonal súdny exekútor, by bola porušená zásada priznávania odmeny len za úkony, ktoré boli reálne vykonané súdnym exekútorom, respektíve zamestnancami jeho úradu, pri vykonávaní exekučnej činnosti. Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za tie úkony exekučnej činnosti, ktoré nemal z exekútorského spisu za preukázané.
18. Z hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi náklady na poštovné vo výške 14 eur, nakoľko v tejto výške ho mal z exekútorského spisu za preukázané, a to za doručovanie žiadosti o udelenie poverenia OS MT, za doručovanie výzvy oprávnenému, doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému vo výške 1,70 eura a za doručovanie exekučného príkazu povinnému vo výške 1,40 eura, za doručovanie príkazu na začatie exekúcie bankám vo výške 2,80 eura (1,40 + 1,40), za doručovanie exekučného príkazu povinnému vo výške 2,80 eura (1,40 + 1,40) a bankám vo výške 2,80 (1,40 + 1,40) a za doručovanie žiadosti o súčinnosť spoločnosti REX LEASING, spol. s r.o. vo výške 1,40 eura. Pri určovaní výšky poštovného vychádzal súd z platných cenníkov Slovenskej pošty v čase doručovania predmetných zásielok, ako aj z toho akým spôsobom súdny exekútor doručoval predmetné zásielky, tj. či do vlastných rúk, či obyčajnou listovou zásielkou alebo doporučene. Súd nepriznal z uplatnených poštových nákladov tie, ktorých doručenky, resp. ich fotokópie, sa v exekútorskom spise nenachádzali, resp. neboli k vyúčtovaniu trov exekúcie preukázateľne doložené. Súd taktiež nepriznal z uplatnených poštových nákladov tie, ktoré sa týkali zásielok doručovaných oprávnenému, nakoľko nešlo o poštové doručovanie využívaním poštových služieb (na doručenke chýba vyznačenie dennej pečiatky dodacej pošty), ale o osobné doručovanie, kde iba právny zástupca oprávneného podpisom potvrdil a vyznačil dátum prevzatia „poštovej zásielky“. Taktiež súd nepriznal náklady za elektronickú súčinnosť, nakoľko potvrdenie o poplatku jej vykonania nebolo v doručenom exekútorskom spise preukázateľne doložené.
19. Súdnemu exekútorovi nebola priznaná náhrada hotových výdavkov za spotrebný materiál vo výške 7,93 eura (obálky s doručenkou doporučene, obálky s doručenkou do vlastných rúk, spisový obal, euroobal, kancelársky papier, toner). Bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. papier, obalové prostriedky, obálky s doručenkou, toner, obálky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.
20. Pri určovaní cestovných nákladov bolo vychádzané zo vzdialenosti sídla Exekútorského úradu v Banskej Bystrici cez mesto Ružomberok do miesta sídla podnikania povinného, tj. do Martina, teda 212 km cesta tam a naspäť, z priemernej spotreby použitého motorového vozidla ŠKODA OCTAVIA, ktorá je 6,3 litra na 100 km a z ceny PHM, ktorá bola v čase realizovania pracovnej cesty 1,1,055 eura za 1 liter. Súd tak priznal súdnemu exekútorovi cestovné náhrady za vykonanú pracovnú cestu zo dňa 1. 6. 2016 vo výške 52,89 eura, tak ako si túto súdny exekútor uplatnil a súd ju mal z exekútorského spisu za preukázanú, a to základnú cestovnú náhradu vo výške 38,80 eura (212 km x 0,183 eura/km) a náhradu za spotrebované pohonné hmoty vo výške 14,09 eura (212 km x 0,063 l/km x 1,055 eura/l). Súd však súdnemu exekútorovi v rámci pracovnej cesty nepriznal „stravné“ vo výške 4,20 eura, nakoľko ho nemal zo spisu súdneho exekútora za preukázané.
21. Ako platcovi DPH priznal súd exekútorovi zvýšenie odmeny a hotových výdavkov o 20% DPH, t. j. o sumu 20,02 eura. Celkové trovy exekúcie tak predstavujú sumu 120,10 eura. Súd zároveň určil, že povinnosť nahradiť trovy exekúcie znáša oprávnený. Súd v súvislosti so vzniknutou situáciou ohľadne trov exekúcie dáva do pozornosti, že pri konečnom vyúčtovaní trov exekúcie bude úlohou súdneho exekútora vysporiadať sa s poskytnutým preddavkom, ktorý prevyšuje súdom určené trovy exekúcie vo výške 239,10 eura (360 eur - 120,10 eura) tak, že nespotrebovanú časť preddavku oprávnenému vráti.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v dvoch písomných vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Všeobecnými náležitosťami podania sú spisová značka konania, v ktorom sa odvolanie podáva; ktorému súdu je odvolanie určené; kto odvolanie podáva; ktorej veci sa odvolanie týka; čo sa odvolaním sleduje a podpis osoby, ktorá odvolanie podáva.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku II. tohto uznesenia nemožno podať odvolanie (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku, § 58 ods. 5 Exekučného poriadku a contrario).