Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12C-29-2020.pdf
PDF · 130.46 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-12C/29/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci navrhovateľa: Nezisková organizácia opatrovateľka, IČO: 42166691, so sídlom Tatranská 34, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou GARANT PARTNER legal, s.r.o., IČO: 36856380, so sídlom Einsteinova 21, Bratislava proti odporcovi: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35937874, so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 25.5.2020 žiadal navrhovateľ o nariadenie neodkladného opatrenie, ktorým by súd uložil odporcovi zdržať sa jednostranného započítavania pohľadávky voči navrhovateľovi vo výške 37.298,64 eur, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a zároveň, aby uložil navrhovateľovi podať žalobu vo veci samej o zaplatenie sumy 3.759,18 eur z titulu faktúry č. XXXXXX v nadväznosti na opravný doklad č. XXXXXXX (alebo žalobu vo veci samej o zaplatenie ktorejkoľvek faktúry, ktorá bola započítaná odporcom voči jeho pohľadávke).
2. Navrhovateľ v návrhu dôvodil, že odporca ako zdravotná poisťovňa vykonal u navrhovateľa ako agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti na základe Poverenia na vykonanie kontroly č. XXXXXXXX kontrolu vedenia ošetrovateľskej dokumentácie. V nadväznosti na vykonanú kontrolu bol dňa 11.06.2019 doručený navrhovateľovi Protokol o kontrole číslo XXXXXXXX (ďalej len „Protokol”). V zmysle Protokolu bolo Žalovanej vytknuté: · pod prvým bodom vedenie kontrolovanej ošetrovateľskej dokumentácie v rozpore s § 19 ods. 2 písm. d) a ods. 3, § 20 a § 21 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoZS“) a v rozpore s Čl. II bod 1, 2 a 3 a Čl. V Odborného usmernenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o vedení zdravotnej dokumentácie, · pod druhým bodom nedostatočné personálne zabezpečenie v nadväznosti na zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoPZS“), · pod tretím bodom nedostatočné materiálno-technické vybavenie v nadväznosti na výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. XXXXX/XXXX-V. z 10.09.2008, · v zmysle záverečného zhrnutia nedostatkov porušenie Čl. 2 bod 1a, 1e, 1m a bod 2 a Čl. 4 bod 1 a 2 Všeobecných zmluvných podmienok účinných od 01.10.2016. Na základe vyššie uvedených skutočností odporca určil, že navrhovateľ ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti neoprávnene vykázal sumu v celkovej výške 208.714,77 €, a to za obdobie od apríla 2015 do apríla 2019, pričom rozhodol, že táto neoprávnene vykázaná suma sa započíta voči úhrade zdravotnej starostlivosti vyúčtovanej navrhovateľom v nasledujúcom účtovnom období. Neuznaná suma za mesiac apríl 2019 vo výške 4.760,52 € bola navrhovateľom zamietnutá kontrolou na diaľku, pričom zvyšná suma sa mala v zmysle Protokolu jednostranne započítavať v najbližších fakturačných
obdobiach. Voči kontrolným zisteniam uvedeným v Protokole podal navrhovateľ námietky (ďalej len „Námietky“), ktoré doručil odporcovi dňa 26.06.2019. V Námietkach navrhovateľ uviedol, že jeho povinnosti ako poskytovateľa sú upravené všeobecne záväznými právnymi predpismi, Zmluvou č. XXADOSXXXXXX (ďalej len „Zmluva“)vrátane jej neskorších dodatkov a Všeobecnými zmluvnými podmienkami (ďalej len „VZP“). Navrhovateľ v Námietkach uviedol, že z dodatku č. 5 k Zmluve (Čl. 2 ods. 7) vyplýva, že VZP účinné od 01.07.2011 boli vzájomnou dohodou medzi navrhovateľom a odporcom nahradené VZP účinnými od 01.04.2014 (ďalej len „VZP z roku 2014“). Ku dňu podania Námietok mal odporca na svojom webovom sídle zverejnené VZP účinné od 01.10.2016 (ďalej len „VZP z roku 2016“), ktoré pravdepodobne mali nahradiť VZP z roku 2014. Medzi navrhovateľom a odporcom však chýba akákoľvek zmluvná dohoda o nahradení VZP z roku 2014 novými VZP z roku 2016. Taktiež VZP z roku 2014 neobsahujú žiadne ustanovenie o možnosti odporcu jednostranne meniť VZP. Ako vyplýva z Čl. 7 bod 7 Zmluvy: „Akékoľvek zmeny a doplnky k tejto Zmluve a VZP možno vykonať iba po vzájomnej dohode zmluvných strán, a to formou písomných dodatkov.“ Navrhovateľ mal za to, že ku dňu vykonania kontroly bol stále viazaný VZP z roku 2014. Ako vyplýva z Protokolu, odporca kontrolné zistenia posudzoval podľa VZP z roku 2016, t. j. postupoval nesprávne - v rozpore so Zmluvou. Navrhovateľ v Námietkach ďalej uviedol, že v zmysle Čl. II bod 2 Odborného usmernenia: „Vedenie zdravotnej dokumentácie je získavanie, zhromažďovanie a zaznamenávanie údajov formou zápisov do zdravotnej dokumentácie. Údaje do zdravotnej dokumentácie v štátnom jazyku, v písomnej alebo elektronickej forme zaznamenáva ošetrujúci zdravotnícky pracovník v chronologickej postupnosti a v rozsahu ním poskytnutej zdravotnej starostlivosti.“ Navrhovateľ v Námietkach uviedol, že počas vykonávanej kontroly odporca požiadal štatutárny orgán navrhovateľa (pani X. N.) o predloženie zdravotnej dokumentácie v papierovej forme. Štatutárny orgán navrhovateľa uviedol, že papierovou formou zdravotnej dokumentácie nedisponuje. Pod vplyvom stresu z prebiehajúcej kontroly štatutárny orgán navrhovateľa kontrolnej skupine odporcu opomenul oznámiť, že zdravotnú dokumentáciu vedie v elektronickej forme v zmysle vyššie uvedeného Odborného usmernenia. Z vyššie uvedeného dôvodu navrhovateľ v Námietkach navrhol odporcovi, aby overil elektronické vedenie zdravotnej dokumentácie navrhovateľom, a to prostredníctvom sprístupnenia počítača/počítačov, resp. ich HDD, na ktorých je zaznamenaná zdravotná dokumentácia v elektronickej forme. Navrhovateľ navrhol odporcovi zabezpečenie odborne spôsobilej osoby na overenie skutočnosti, že so zdravotnou dokumentáciou v elektronickej forme sa nemanipulovalo, resp. že existovala už v čase výkonu kontroly u navrhovateľa. Takto chcel navrhovateľ preukázať, že nežiadal odporcu o úhradu fiktívne vykázaných výkonov zdravotnej starostlivosti, ale že zdravotnú starostlivosť svojim klientom riadne poskytol. Ak odporca v Protokole konštatoval nevedenie zdravotnej dokumentácie, také kontrolné zistenie považoval navrhovateľ za nedorozumenie (spôsobené stresom z kontroly), ktoré bolo možné kedykoľvek a bez akýchkoľvek pochybností vyvrátiť. Navrhovateľ v Námietkach ďalej uviedol, že nedostatky týkajúce sa materiálno-technického vybavenia boli navrhovateľom odstránené bezodkladne po vykonaní kontroly. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v Protokole vytýkané nedostatky týkajúce sa absentujúcich podpisov na pracovných zmluvách, ako aj nedostatky týkajúce sa nepredložených pracovných zmlúv boli taktiež odstránené bezodkladne po vykonaní kontroly. Štatutárny orgán navrhovateľa po vykonanej kontrole uložil zamestnankyni, aby o odstránení nedostatkov informovala odporcu a predložila o tom dôkazy. Zo zdravotných dôvodov, ktoré v tomto čase významne zasiahli do práce poverenej zamestnankyne (zistenie onkologického ochorenia), zamestnankyňa navrhovateľa opomenula splniť príkaz uložený štatutárnym orgánom navrhovateľa. O nesplnení pokynu zamestnankyňou sa navrhovateľ dozvedel až dňa 25.06.2019. Z toho dôvodu navrhovateľ predložil odporcovi spolu s Námietkami aj kópie požadovaných dokumentov, nakoľko niektoré z emailov, ktoré navrhovateľ zaslal odporcovi dňa 26.06.2019, sa jej z dôvodu prekročenia povolenej veľkosti príloh vrátili ako nedoručené. Navrhovateľ v Námietkach spochybnil zápočet sumy, ktorú odporca označil za neoprávnene vykázanú. Navrhovateľ uviedol, že v zmysle Čl. 7 bod 11 VZP z roku 2014: „Pohľadávku zdravotnej poisťovne podľa bodu je možné jednostranne započítať s pohľadávkou poskytovateľa za neuhradené zmluvne dohodnuté výkony zdravotnej starostlivosti, to neplatí na pohľadávku štátu v správe poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.“ Bod 6, na ktorý Čl. 7 bod 11 VZP z roku 2014 obsahuje ustanovenia len o pohľadávke - zmluvnej pokute, ktorá sa poskytovateľovi uloží v prípade vzniku skutočností uvedených v tomto bode. Odporca nemá voči navrhovateľovi pohľadávku - zmluvnú pokutu. Odporca preto konal v rozpore so Zmluvou a VZP z roku 2014, keď v Protokole uviedol, že: „(...) sa poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti neoprávnene vykázaná suma v celkovej výške 208.714,77 € za obdobie od 4/2015 do 4/2019 započíta voči úhrade zdravotnej starostlivosti vyúčtovanej poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v nasledujúcom účtovnom období. (...) Zvyšná suma vo výške 203.954,25 € bude jednostranne započítaná v najbližšom fakturačnom období alebo započítaná z vyúčtovania na základe dohodnutého splátkového
kalendára.“ Záverom navrhovateľ v Námietkach uviedol, že v zmysle Čl. 7 bod 4 VZP z roku 2014: „Pri porušení povinnosti poskytovateľa, poisťovňa v protokole o kontrole uvedie, ktorá povinnosť bola porušená; zároveň uvedie primeranú lehotu na odstránenie porušenia povinnosti. Poisťovňa písomne upozorní poskytovateľa na možnosť uloženia sankcií a na možnosť vypovedania zmluvy v prípade opakovaného závažného porušenia povinnosti.“ Navrhovateľ v Námietkach uviedol, že mu odporca neposkytol primeranú lehotu na odstránenie žiadneho z nedostatkov vytýkaných v Protokole (odporca žiadal odstránenie každého nedostatku „ihneď a trvale“). Takýto postup považoval navrhovateľ za nesúladný s vyššie uvedeným Čl. 7 bod 4 VZP z roku 2014. Dňa 21.08.2019 boli Námietky navrhovateľa prerokované na kontaktnom mieste odporcu na adrese Mamateyova 17, 851 04 Bratislava, a to za účasti K.. E. I. D., K.. W. Z. (ďalej spolu len „Členky kontrolnej skupiny“), K.. N. K. (vedúci OddZaR) a N.. S.. X. A., N.., Q..K., K. (právnika OddZaR BA). Počas prerokovania námietok navrhovateľ v právnom zastúpení advokátskou kanceláriou GARANT PARTNER legal s. r. o. substitučne zastúpenou združením advokátov VICOVÁ & ŠUMICHRAST advokátska kancelária opätovne vzniesol pripomienky obsiahnuté v Námietkach. Pri prerokovaní námietky vznesenej pod bodom II Námietok (t. j. návrh na overenie vedenia zdravotnej dokumentácie v elektronickej forme prostredníctvom sprístupnenia počítača, resp. ich HDD) sa K.. N. K. vyjadril, že o návrhu na overenie vedenia zdravotnej dokumentácie v elektronickej forme prostredníctvom sprístupnenia počítača, ktorý sa mal nachádzať na mieste kontroly, počuje prvýkrát (hoci tento návrh bol obsiahnutý v bode II Námietok, pozn.) a bezprostredne po vyjadrení K.. N. K. Členky kontrolnej skupiny popreli, že by sa na mieste výkonu kontroly nachádzal počítač, z ktorého by bolo možné overiť vedenie zdravotnej dokumentácie a tvrdenie štatutárneho orgánu navrhovateľa o prítomnosti počítača na mieste výkonu kontroly označili ako nepravdivé. Navrhovateľ predložil odporcovi Prílohu č. 2 k Protokolu, ktorá bola spísaná počas kontroly na mieste Členkami kontrolnej skupiny a z ktorej vyplýva (prvá položka v rámci Vecného a prístrojového vybavenia), že na mieste výkonu kontroly sa nachádzal počítač, na ktorý poukazoval navrhovateľ keď žiadal o overenie vedenia zdravotnej dokumentácie v elektronickej forme. Členky pracovnej skupiny (ani zvyšní dvaja zástupcovia odporcu) sa k rozporu ich tvrdenia vysloveného pri prerokovaní námietok s obsahom Prílohy č. 2 nevyjadrili. Počas prerokovania námietok sa Členky pracovnej skupiny ani raz nezmienili, že počas kontroly žiadali od odporcu predloženie zdravotnej dokumentácie aj v elektronickej forme. Navrhovateľ opätovne uviedol, že počas kontroly Členky kontrolnej skupiny žiadali navrhovateľa o predloženie zdravotnej dokumentácie iba v papierovej forme a o elektronickej forme sa ani raz nezmienili (túto skutočnosť Členky kontrolnej skupiny nerozporovali. Navyše, N.. S.. X. A., N.., Q..K., K. počas prerokovania námietok sám uviedol, že sa vyžaduje iba papierová forma zdravotnej dokumentácie). Po prerokovaní námietok bola dňa 17.10.2019 doručená navrhovateľovi Zápisnica o prerokovaní námietok k Protokolu o kontrole číslo XXXXXXXX (ďalej len „Zápisnica“). Námietke obsiahnutej v bode I. Námietok (postupovanie podľa nesprávnych VZP) bolo zo strany odporcu čiastočne vyhovené, keď v Zápisnici odporca uviedol: „V prípade odlišností, ktoré môžu mať rozhodný vplyv na závery kontroly uvedené v Protokole o kontrole číslo XXXXXXXX VšZP pristúpi k aplikovaniu platných VZP medzi zmluvnými stranami, teda VZP z roku 2014.“ Odporca neuznal Námietku obsiahnutú v bode II. Námietok (vedenie zdravotnej dokumentácie v elektronickej forme), keď o. i. v Zápisnici uviedol: „Podľa vyjadrenia členov kontrolnej skupiny po nepredložení papierovej formy zdravotnej dokumentácie bola zo strany členov kontrolnej skupiny adresovaná PZS otázka, či nevedie vzhľadom na nepredloženie papierovej dokumentácie dokumentáciu v elektronickej podobe, na čo podľa vyjadrenia členov kontrolnej skupiny PZS odpovedal negatívne,“ a námietku smerujúcu k možnosti dodatočného skúmania elektronickej dokumentácie posúdil ako nedôvodnú. Odporca v Zápisnici ďalej uviedol, že navrhovateľ sa na odporcu obrátil dňa 09.05.2019 formou elektronickej pošty s otázkou vo veci vedenia zdravotnej dokumentácie a žiadal od Členiek kontrolnej skupiny usmernenie, ktorá zo zaslaných verzií je správna. Odporca nevyhovel ani zvyšným námietkam navrhovateľa. Navrhovateľ Zápisnicu odmietol podpísať, nakoľko sa nestotožňoval so závermi v nej obsiahnutými, o čom informoval odporcu. Následne, koncom mesiaca január 2020, zaslal odporca navrhovateľovi zápočet, ktorým jej oznámil, že úkony zdravotnej starostlivosti, ktoré mu na mesačnej báze v zmysle Zmluvy navrhovateľ fakturoval, mu započíta voči sume 37.298,64 € (ide o sumu uhradenú odporcom navrhovateľovi v roku 2015, viď príloha Protokolu). Odporca následne pokračoval v zápočtoch aj počas ďalších mesiacov. Navrhovateľ má právnu formu neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby. V zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov: „Nezisková organizácia je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá poskytuje všeobecne prospešné služby za vopred určených a pre všetkých používateľov rovnakých podmienok a ktorej zisk sa nesmie použiť v prospech zakladateľov, členov orgánov ani jej zamestnancov, ale sa musí použiť v celom rozsahu na zabezpečenie všeobecne prospešných
služieb.“ Navrhovateľ je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v zmysle § 7 ods. 3 písm. e) ZoPZS, a to ako agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti, t. j. úkony za ošetrovateľskú starostlivosť sú hradené z verejného zdravotného poistenia. Navrhovateľ je tiež neverejným poskytovateľom sociálnej služby, ktorý nie je založený za účelom dosiahnutia zisku (poskytuje tieto druhy sociálnych služieb: zariadenie opatrovateľskej služby, opatrovateľská služba, prepravná služba). To znamená, že ak mu to finančné možnosti umožňujú, získané peňažné prostriedky opätovne investuje v prospech svojich klientov - prijímateľov sociálnej služby. Sociálne služby poskytované navrhovateľom ako neverejným poskytovateľom sociálnej služby môžu byť financované výlučne spôsobom ustanoveným v § 71 ods. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSS“). Navrhovateľ ako poskytovateľ sociálnych služieb má príjem (výnos) z: úhrad za sociálne služby a za iné činnosti, príjmu z podielu zaplatenej dane a finančných príspevkov (z rozpočtu obce a rozpočtu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR). Ako vyplýva z vyššie uvedeného, akýkoľvek zisk resp. peňažné prostriedky prijaté v súvislosti s výkonom svojej činnosti je navrhovateľ povinný opätovne použiť v prospech činností, pre ktoré bol zriadený, najmä v prospech skvalitnenia poskytovaných služieb pre svojich klientov. V prípade neposkytnutia úhrad z verejného zdravotného poistenia bude navrhovateľ nútený ukončiť činnosť agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti (pozn.: Ako vyplýva z ePortálu vedeného Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, na Slovensku pôsobí k dnešnému dňu len 217 agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti, pričom tento počet nie je vzhľadom na nízky podiel zdravotnej starostlivosti poskytovanej v domácej starostlivosti dostatočný). Tiež hrozí, že navrhovateľ bude nútený ukončiť činnosť zariadenia opatrovateľskej služby, v ktorom sa prostredníctvom agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti prijímateľom sociálnej služby zabezpečuje ošetrovateľská starostlivosť. Inými slovami, postup odporcu je pre navrhovateľa likvidačný a má negatívny dopad na všetkých klientov navrhovateľa (nielen tých, ktorí sú poistencami odporcu) a na všetky služby, ktoré navrhovateľ poskytuje. Ako vyplýva z bodu 6 výročných správ navrhovateľa za roky 2014 až 2018, úhrady poskytované odporcom predstavujú najväčší zdroj príjmov navrhovateľa, pričom výpadok príjmov spôsobený započítavaním faktúr vystavovaných navrhovateľom predstavuje taký zásah do finančnej stability navrhovateľa, že čoskoro bude reálne ohrozená samotná jeho existencia a poskytovanie sociálnych služieb a ošetrovateľskej starostlivosti desiatkam jeho klientov. Navrhovateľ sa výpadkom platieb zo strany odporcu dostal do omeškania s úhradou platieb faktúr v celkovej hodnote presahujúcej tisíce eur. Kým niektoré z faktúr navrhovateľ uhradil v mesiaci marec 2020 po splatnosti (čo prináša riziko súdnych sporov zo strany dodávateľov navrhovateľa), niektoré faktúry nebol schopný uhradiť pre nedostatok peňažných prostriedkov na svojom bankovom účte. Má taktiež nedoplatky na platbách poistného (za zdravotné a sociálne poistenie) za takmer 14.000,- €. Súčasná situácia má za následok stav, že odporca neprepláca fakturované úkony navrhovateľovi, pričom tento je naďalej povinný poskytovať úkony ošetrovateľskej starostlivosti klientom poisteným u odporcu, a to na vlastné náklady. Aj v súvislosti so súčasným šírením ochorenia Covid -19 a s tým súvisiacou povinnosťou prijímať opatrenia (napr. kúpa respirátorov, dezinfekcií, oblekov pre personál) navrhovateľ musel vynaložiť peňažné prostriedky na ochranu svojich klientov a personálu. Preto pri absencii peňažných prostriedkov od odporcu je otázka ďalšej existencie navrhovateľa neistá, nakoľko len niekoľko týždňov po zápočte zo strany odporcu vo februári 2020 sa u navrhovateľa začali prejavovať negatívne dôsledky výpadku týchto príjmov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že:
- Odporca v rozpore so Zmluvou a VZP z roku 2014, ktorými boli strany sporu viazané, vykonal jednostranný zápočet sumy, ktorú v Protokole označil ako neoprávnene vykázanú. Odporca však bol oprávnená vykonať výlučne jednostranný zápočet dojednaný stranami sporu v zmysle Čl. 7 bod 11 VZP z roku 2014, podľa ktorého: „Pohľadávku zdravotnej poisťovne podľa bodu 6 je možné jednostranne započítať s pohľadávkou poskytovateľa za neuhradené zmluvne dohodnuté výkony zdravotnej starostlivosti, to neplatí na pohľadávku štátu v správe poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.“ Bod 6, na ktorý Čl. 7 bod 11 VZP z roku 2014 odkazuje, obsahuje ustanovenia len o pohľadávke - zmluvne j pokute, ktorá sa poskytovateľovi uloží v prípade vzniku skutočností uvedených v tomto bode.
- Navrhovateľ viedol zdravotnú dokumentáciu v elektronickej forme, pričom po kontrole zo strany odporcu sám žiadal o overenie tejto skutočnosti. Členky kontrolnej skupiny počas prerokovania Námietok uviedli nepravdivú informáciu o absencii počítača, čo potvrdzuje nimi spísaná Príloha č. 2 k Protokolu, pričom rozpor svojho tvrdenia nevysvetlili.
- Tvrdenie odporcu obsiahnuté v Zápisnici („Podľa vyjadrenia členov kontrolnej skupiny po nepredložení papierovej formy zdravotnej dokumentácie bola zo strany členov kontrolnej skupiny adresovaná PZS otázka, či nevedie vzhľadom na nepredloženie papierovej dokumentácie dokumentáciu v elektronickej podobe, na čo podľa vyjadrenia členov kontrolnej skupiny PZS odpovedal negatívne.“) sa podľa
navrhovateľa nezakladá na pravde. Považuje ho za účelové tvrdenie, ktorým sa odporca snaží vyhnúť svojmu pochybeniu, keď počas prerokúvania Námietok vyšla najavo skutočnosť, že Členky kontrolnej skupiny uviedli nepravdivú informáciu ohľadom prítomnosti počítača obsahujúceho zdravotnú dokumentáciu v elektronickej forme. Odporca mohol kedykoľvek (a stále ešte môže) overiť skutočnosť, že navrhovateľ riadne vedie zdravotnú dokumentáciu v elektronickej forme, pričom do počítača resp. HDD nebolo žiadnym spôsobom zasiahnuté. Navyše, odporca počas prerokovania námietok nespochybnil tvrdenie navrhovateľa, že Členky kontrolnej skupiny požadovali predloženie zdravotnej dokumentácie iba v papierovej forme. Odporca uvádza ako dôkaz pre podporu svojich tvrdení skutočnosť, že dňa 15.05.2019 sa na neho obrátil navrhovateľ formou elektronickej pošty s otázkou vedenia zdravotnej dokumentácie a žiadosťou o usmernenie, ktorá zo zaslaných verzií dekurzu je správna. Navrhovateľovi nie je zrejmé, akým spôsobom by predmetná skutočnosť mala podporovať tvrdenie odporcu o nevedení zdravotnej dokumentácie. Snáď sa odporca nedomnieva, že sa na ňu navrhovateľ obrátil s fiktívne vyhotovenými záznamami za tým účelom, aby mu odporca odobril ich formu a obsah a navrhovateľ by si ich následne za štyri roky dozadu následne vyhotovil? Navrhovateľ sa na Členky kontrolnej skupiny obrátil so žiadosťou o usmernenie z dôvodu, že tie od neho požadovali počas kontroly papierovú formu zdravotnej dokumentácie, a napriek skutočnosti, že táto bola vedená len v elektronickej forme, navrhovateľ chcel vyhovieť požiadavke odporcu a opätovne viesť zdravotnú dokumentáciu v papierovej forme. Navrhovateľ sa chcel uistiť, ktorú formu dekurzu považujú Členky kontrolnej skupiny za vhodnejšiu.
- Zo strany navrhovateľa neprichádza do úvahy ani možnosť sfalšovania zdravotnej dokumentácie, nakoľko počas 4 rokov denného poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti boli u stoviek pacientov vykonané (desať)tisíce ošetrovateľských úkonov. Ak by túto dokumentáciu chcel sfalšovať, musel by tak urobiť bezprostredne po vykonaní kontroly, pričom takto sfalšovaná (dodatočne vyhotovená) zdravotná dokumentácia by musela byť absolútne zhodná (to znamená do posledného elektronického, digitálneho znaku) s výkazmi, ktoré navrhovateľ predkladal odporcovi mesačne počas predošlých štyroch rokov. Takéto konanie by nebolo vo fyzických ani odborných možnostiach navrhovateľa. Zároveň by sa vystavil možnosti trestného stíhania pre spáchanie trestného činu podvodu. Navrhovateľ dáva do pozornosti váženému súdu skutočnosť, že odporcovi sú predkladané na mesačnej báze všetky úkony zdravotnej starostlivosti, ktoré boli navrhovateľom zrealizované, a to v súlade s Čl. 5 VZP z roku 2014 (nasleduje citácia tohto ustanovenia, ktorú súd neuvádza pre rozsiahlosť odôvodnenia žaloby).
- Relevantné nie je ani tvrdenie odporcu uvedené na str. 3 Zápisnice, že odporca nie je povinný vykonávať investigatívnu činnosť vo veci vedenia zdravotnej dokumentácie. Navrhovateľ uvádza, že ak by záujmom odporcu bolo overenie oprávneného vykázania zdravotnej dokumentácie (podľa názoru navrhovateľa ide v skutočnosti o šikanózny výkon práva), tak mohol (hoci najskôr aj bez odborníka) overiť vedenie zdravotnej dokumentácie nachádzajúcej sa v počítači, prípadne by sa mohol dopytovať klientov alebo zamestnancov navrhovateľa, či počas 4 predošlých rokov došlo k poskytovaniu ošetrovateľských úkonov alebo tieto poskytnuté neboli (zdôrazňujeme, že odporca posúdil en bloc zdravotnú dokumentáciu za predchádzajúce 4 roky za neoprávnene vykázanú). Navyše, sám odporca uvádza vo VZP z roku 2014 povinnosť poskytovať mu technické nosiče údajov, ktoré súvisia s nákladmi uhrádzanými z verejného zdravotného poistenia za účelom kontroly účelnosti, efektívnosti a hospodárnosti vynakladania prostriedkov z verejného zdravotného poistenia. Odporca tak sám popiera to, k čomu v zmysle VZP z roku 2014 zaviazal navrhovateľa. Poukázal aj na skutočnosť, že odporca mu po vykonaní kontroly sám zaslal návrh na predĺženie Zmluvy dodatkom č. 17 a č. 18, preto navrhovateľovi nie je zrejmé, prečo by tak odporca urobil, ak by navrhovateľa považoval za subjekt, ktorý sa na jeho úkor neoprávnene obohacuje. V nadväznosti na skutočnosť, že: a. úhrady poskytované odporcom predstavujú najväčší zdroj príjmov navrhovateľa, b. navrhovateľ nie je zriadený alebo založený za účelom dosahovania zisku a všetky príjmy je povinný opätovne „investovať“ do činností, pre ktoré bol založený, c. z dôvodu výpadku príjmov zo strany odporcu už v mesiaci marec 2020 došlo k omeškaniu navrhovateľa s úhradou mnohých faktúr za tisíce eur a následne aj za ďalšie mesiace, d. výpadok príjmov zo strany odporcu sa prejavil na vzniku dlhu navrhovateľa na odvodoch na sociálne poistenie (8.693,27 €) a zdravotné poistenie (5.151,48 €), e. výpadok príjmov sa následne odrazí na zníženej kvalite služieb poskytovaných klientom navrhovateľa, ktorými sú predovšetkým ľudia v dôchodkovom veku a ľudia odkázaní na pomoc inej osoby pri úkonoch sebaobsluhy, f. navrhovateľ riadne viedol zdravotnú dokumentáciu v elektronickej forme, avšak odporca rezignoval na výkon riadnej a nestrannej kontroly použitia peňažných prostriedkov, ktoré navrhovateľovi sám poskytoval,
g. riadny výkon činnosti navrhovateľa je pre konanie odporcu ohrozený, je preto podľa názoru navrhovateľa nevyhnutné, aby súd bezodkladne upravil pomery medzi stranami sporu tak, ako navrhuje vo svojom návrhu. Podaním zo dňa 12.6.2020 navrhovateľ zmenil znenie petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že žiadal uložiť odporcovi, aby sa zdržal jednostranného započítavania pohľadávky voči navrhovateľovi už iba vo výške 33.114,81 eur (oproti pôvodnému návrhu - 37.298,64 eur) z dôvodu opravy účtovných dokladov vykonaných z dôvodu pochybenia odporcu pri výpočte pohľadávky, ktorú jednostranne započítal voči faktúram navrhovateľa vystavovaným na mesačnej báze za úkony poskytnutej zdravotnej starostlivosti.
3. Navrhovateľ na podporu svojich tvrdení predložil tieto listinné dôkazy: Protokol o kontrole č. XXXXXXXX s prílohami, Námietky zo dňa 26.6.2019, Zmluva č. XXADOSXXXXXX vrátane jej dodatkov, Všeobecné zmluvné podmienky z r. 2014 a 2016, emailová komunikácia, Zápisnica o prerokovaní námietok protokolu o kontrole č. XXXXXXXX, vrátane prezenčnej listiny, Čestné prehlásenie advokáta K.. X.. Š., Zápočty za obdobie január až apríl 2020, Výročné správy za rok 2014-2018, Potvrdenie o nedoplatkoch spolu so sumárom faktúr, ktorých úhrada bola omeškaná a Návrh dodatkov č. 17 a 18 k Zmluve.
4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Neodkladné opatrenie je právny inštitút, ktorého účelom je rýchla, i keď len dočasná úprava pomerov strán sporu. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je potrebné dočasne upraviť pomery medzi stranami konania alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením, teda súd poskytuje účastníkovi okamžitú, hoci dočasnú procesnú ochranu, ktorú by vzhľadom na bezprostredne hroziacu ujmu nebolo možné v potrebnom čase dosiahnuť obvyklým a inak na to predpísaným spôsobom. Je nevyhnutné zdôrazniť, že pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia dokazovanie neprebieha. Je iba potrebné osvedčiť, teda preukázať opodstatnenosť neodkladného opatrenia. Skúmanie podmienok na vydanie neodkladného opatrenia však nemá povahu dokazovania, ako ho upravuje Civilný sporový poriadok pri konaní vo veci samej. Z jeho charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli prostredníctvom označených dôkazov osvedčené základné skutočnosti pre opodstatnenosť a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Výsledkom tzv. osvedčenia nároku je to, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku. Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych
povinností uznesením súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí preto navrhovateľ opísať skutočnosti, hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia. Rozhodne však možno uzavrieť, že bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Inštitút neodkladného opatrenia má mimoriadny charakter, keď v prípade jeho nariadenia musia byť splnené prísne formálne zákonné predpoklady a požiadavky, pretože pri rozhodovaní o ňom súd nevypočuje protistranu a nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa (skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré existovali v danom čase použiteľného práva.
12. Vychádzajúc z § 324 ods. 3 CSP súd v prvom rade skúmal, či účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zo skutkových tvrdení navrhovateľa vyplýva, že nariadením neodkladného opatrenia sa nedomáha zabezpečenia peňažnej pohľadávky voči odporcovi, preto súd dospel k záveru, že účel navrhovaného opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
13. Súd sa tak následne zaoberal dôvodnosťou samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. či je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami alebo či je obava, že exekúcia bude ohrozená. Vychádzal pritom zo skutkových tvrdení uvedených v návrhu, ako aj z pripojených listinných dôkazov. Navrhovateľ sa v posudzovanom prípade domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa odporcovi uloží povinnosť zdržať vykonávania jednostranného započítania sumy 33.114,81 eur voči pohľadávkam žalobcu. Navrhovateľ uviedol, že vo veci samej by sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi uhradiť mu nezaplatené faktúry v uvedenej celkovej sume.
14. Zo skutkových tvrdení, resp. z navrhovateľom predložených listinných dôkazov vyplýva, že navrhovateľ je neziskovou organizáciou poskytujúcou všeobecne prospešné služby v oblasti tvorby, rozvoja, ochrany, obnovy a prezentácie duchovných a kultúrnych hodnôt, v rámci ktorých poskytuje okrem iného aj služby v oblasti poskytovania sociálnej pomoci a humanitárnej starostlivosti. Poskytuje opatrovateľskú služby fyzickým osobám (formou agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, príp. prepravnou službou osobám s ŤZP), ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o svoju domácnosť a základných sociálnych aktivitách a ďalšie služby v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stanovených organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z výročných správ navrhovateľa vyplýva, že ročne vykazuje príjmy v priemernej výške 319.835,- eur, pričom prevažnú väčšinu príjmov tvorí príjem z poskytovanej služby (t. j. doplatky klientov za poskytnuté služby) a ďalším zdrojom príjmov navrhovateľa sú prijaté príspevky. Prispievateľmi sú Miestny úrad MČ Bratislava - Záhorská Bystrica, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, podiel na zaplatených daniach, ako aj príspevky všetkých zdravotných poisťovní pôsobiacich na slovenskom trhu (Všeobecná zdravotná poisťovňa, Dôvera a Union). Je tiež zrejmé, že z týchto zdravotných poisťovní najväčší rozsah úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo vzťahu k navrhovateľovi má práve odporca. V r. 2014 predstavovali príspevky odporcu sumu 46.218,- eur, v r. 2015 sumu 43.902,- eur, v r. 2016 sumu 48.904,53 eur, v r. 2017 sumu 49.525,49 eur a v r. 2018 sumu 62.334,16 eur.
15. Z protokolu o kontrole zo dňa 2.5.2019 vyplýva, že odporca vykonal kontrolu u navrhovateľa ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, pričom predmetom kontroly bola kontrola vykázanej zdravotnej starostlivosti, kontrola personálnej zabezpečenia a materiálno-technického vybavenia Agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS), vykazovanie ošetrovateľských výkonov a zdravotná dokumentácia. Na základe kontrolných zistení kontrolná skupina odporcu skonštatovala porušenie ust. § 19 ods. 2, ods. 3, § 20 a § 21 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj porušenie ustanovení Odborného usmernenia MZ SR a Všeobecných zmluvných podmienok. Vo všeobecnosti sa vytknuté nedostatky týkali vedenia zdravotnej dokumentácie s tým, že odporca navrhovateľa poučil, že podľa zmluvy je povinný viesť ošetrovateľskú dokumentáciu v súlade s aktuálne platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi tak, aby údaje v dokumentácii poskytovali pravdivý a komplexný prehľad o zdravotnom stave poistenca a o rozsahu poskytnutej ošetrovateľskej starostlivosti.
Ďalšími nedostatkami v rámci personálneho zabezpečenia boli nedostatky týkajúce sa pracovných zmlúv, resp. dohôd o pracovnej činnosti (absencia podstatných náležitostí týchto dokumentov, príp. ich nepredloženie v poskytnutom čase kontrolnej komisii) a v rámci materiálno-technického vybavenia išlo o nedostatočné vecné a prístrojové vybavenie ADOS. Zo záverov kontroly vyplýva, že odporca poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na základe skutočností zistených pri kontrole neoprávnene vykázanú sumu v sume 208.714,77 eur za obdobie od 4/2015 do 4/2019 započíta voči úhrade zdravotnej starostlivosti vyúčtovanej poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v nasledujúcom účtovnom období. Neuznanú sumu za 4/2019 za neoprávnene vykázané výkony bola zamietnutá kontrolou na diaľku. Zvyšná suma vo výške 203.954,25 eur bude jednostranne započítaná v najbližšom fakturačnom období alebo započítaná z vyúčtovania na základe dohodnutého splátkového kalendára.
16. Vzhľadom na podstatu a účel neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že navrhovanému neodkladnému opatreniu nie je možné vyhovieť. Navrhovateľ sa jeho nariadenia domáha z dôvodu, že riadny výkon činnosti navrhovateľa je pre konanie odporcu (výpadok príjmov zo strany odporcu) ohrozený až likvidačný. Z uvedených skutočností (opísaných v bode 14 tohto odôvodnenia) však jednoznačne vyplýva, že príjmy poskytované navrhovateľovi odporcom nepredstavujú jediný a ani najväčší zdroj jeho príjmov. Hlavný zdroj príjmov navrhovateľa predstavujú poplatky poskytované samotnými klientmi. Okrem toho sú navrhovateľovi poskytované na jeho prevádzku príspevky zo šiestich ďalších zdrojov, medzi ktoré patria všetky zdravotné poisťovne pôsobiace na slovenskom trhu. Je pravdou, že spomedzi nich sú príspevky odporcu najväčším zdrojom príjmov navrhovateľa, avšak suma, ktorú odporca jednostranne započítava predstavuje len polovicu jeho príspevkov poskytnutých navrhovateľovi za predchádzajúci rok (za rok 2018 išlo o sumu 62.334,16 eur). Navrhovateľ teda v danom prípade neosvedčil dôvodnosť úpravy pomerov medzi stranami sporu. Okrem toho však súd zastáva názor, že neodkladným opatrením nie je možné druhému uložiť povinnosť zdržať sa vykonávania jednostranných zápočtov vzájomných pohľadávok, keď sa strana (navrhovateľ), voči ktorej k takémuto úkonu dochádza, domnieva, že k započítaniu došlo neoprávnene. Súd v tomto smere upriamuje pozornosť navrhovateľa aj na ust. § 580 Obč. zák. (§ 358 a nasl. Obch. zák.) v nadväznosti na § 85g ods. 12 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach a v neposlednom rade aj na ust. čl. 7 bod 11 VZP účinných od 1.4.2014, resp. čl. 7 bod 7 VZP účinných od 1.10.2016.
17. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom bola osvedčená pohľadávka odporcu na zaplatenie (vrátenie) sumy vo výške 208.714,77 eur a ak navrhovateľ tvrdí, že táto pohľadávka odporcu je sporná a jej jednostranné započítanie zo strany odporcu je neoprávnené, toto môže byť až predmetom dokazovania vo veci samej. Pre účely navrhovaného neodkladného opatrenia však navrhovateľ neosvedčil, že jednostranné započítanie je nezákonné a navyše neosvedčil, že vykonávaním započítania dochádza zo strany odporcu k likvidačnému konaniu.
18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil dôvodnosť úpravy pomerov medzi sporovými stranami, súčasne ani nepreukázal existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s tým, že o nároku o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov konania by patril úspešnému odporcovi. Odporcovi však žiadne trovy nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal (vychádzajúc zo základných princípov Civilného sporového poriadku, najmä čl. 4 CSP a rozumného usporiadania procesných vzťahov).
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.