Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoP-57-2020.pdf
PDF · 92.34 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/57/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Jany Dudíkovej a JUDr. Agnesy Hricovej vo veci výkonu rozhodnutia o úprave styku oprávneného s maloletými deťmi C. Y., nar. X.X.XXXX, B. Y., nar. XX.XX.XXXX, R. Y., nar. XX.X.XXXX a H. Y., nar. XX.X.XXXX, na návrh oprávneného Ing. V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. G. č. XXXX/XX, U., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bauer s.r.o., so sídlom Dénešová 19, Košice proti povinnej matke N. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom C. č. XX, Y., zastúpenej advokátkou JUDr. Denisou Jánošíkovou, so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave, na Klincovej ul. č.35, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 14Em/5/2017-244 zo dňa 16.1.2020 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o výkon rozhodnutia o úprave styku otca s maloletými deťmi a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
2. V odôvodnení súd uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 6.10.2017 domáhal voči povinnej nariadenia výkonu rozhodnutiu vo veci úpravy styku s maloletými deťmi, na základe exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 12P/56/2013-408, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.5.2017 a ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/165/2016-479.
3. Súd výkon rozhodnutia zastavil v zmysle ustanovenia § 390 písm. e) zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) s odôvodnením, že po preskúmaní spisového materiálu a na základe vyššie uvedených skutočností vyplývajúcich zo správ kolízneho opatrovníka, ako aj z vyjadrení oboch rodičov a maloletých detí, uvedených pri pohovore s kolíznym opatrovníkom, mal jednoznačne za preukázané, že styk otca s maloletými deťmi Y. sa realizuje v rozsahu, ktorý zodpovedá úprave styku otca s maloletými deťmi v zmysle exekučného titulu, t.j. rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 12P/56/2013-408 zo dňa 14.1.2016, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/165/2016-479 zo dňa 4.4.2017. Mal. C. od júna 2017 býva s otcom a mal. B., mal. R. a mal. H. sa s otcom stretávajú každý párny víkend od piatka od 18.00 hod. do nedele 18.00 hod. Obaja rodičia zhodne pri pohovore s kolíznym opatrovníkom uviedli, že styk prebieha toho času bez problémov a matka podľa jej tvrdení motivuje deti k styku s otcom v zmysle exekučného titulu. Na základe toho, že styk otca s maloletými deťmi sa realizuje dobrovoľne, bez použitia zákonnom stanovených donucovacích prostriedkov zo strany súdu v priebehu takmer celého roka 2019 (s výnimkou krátkeho obdobia počas letných prázdnin) až po súčasnosť, má súd za to, že existuje reálny predpoklad na dobrovoľné plnenie povinností zo strany matky pri úprave styku otca s maloletými deťmi v zmysle exekučného titulu aj do budúcna, a preto konanie o nútený výkon súdneho rozhodnutia, zohľadňujúc tiež odporúčania kolízneho
opatrovníka, v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia zastavil. Súd poukázal aj na skutočnosť, že vo veci maloletých detí prebieha na Okresnom súde Košice II pod sp.zn: 43P/11/2018, konanie o zmenu úpravy rodičovských práv a povinnosti k mal. deťom, v ktorom sa bude súd podrobne zaoberať argumentmi jednotlivých členov rodiny, odôvodňujúcimi prípadnú zmenu úpravy rodičovských práv a povinnosti, resp. aj styku do budúcna.
4. V zákonom stanovenej lehote proti I. a II. výroku uznesenia, a tiež proti postupu okresného súdu, podal oprávnený odvolanie. V odvolaní uviedol, že sa dlhodobo nevedel dostať k deťom, nakoľko si matka neplnila súdom uložené povinnosti. Matka odmietala a úmyselne zamedzovala styk otca s maloletými, a to aj v období súdneho konania, od 6.10.2017 do 28.2.2019, ale aj po ňom, až do súčasnosti. Oprávnený poukázal na to, že matka od počiatku ako dôvod neumožnenia styku s maloletými deťmi uvádzala, že deti s ním nechcú ísť alebo pri ňom zotrvať. Matka ako povinná dňa 1.8.2019 v stanovený čas odmietla vydať maloleté detí na styk k otcovi, čo argumentovala rovnakým spôsobom, ako doposiaľ v konaní. Takto mu napriek tomu, že mala vedomosť o nariadení výkonu rozhodnutia zamedzila styk s maloletými deťmi, a to na 7 týždňov, počas ktorých nemal žiaden styk s deťmi, nakoľko naposledy mu bol styk matkou umožnený v mesiaci júl 2019. Styk sa mal realizovať od 1.8.2019 do 15.8.2019. Oprávnený uviedol, že sa obrátil na Orgány činné v trestnom konaní, pretože v systematickom protiprávnom konaní povinnej (matky), ktoré vyústilo k zmareniu styku dňa 1.8.2019 vzhliadol trestný čin, na ktorý bola matka predtým dôrazne upozornená aj okresným súdom po vydaní uznesenia okresného súdu, a to aj samostatnou výzvou. Trestné stíhanie začaté vo veci podľa § 215 ods. 1 písm. b) ods. 4 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku, bolo zastavené. Proti uvedenému uzneseniu vyšetrovateľa podal sťažnosť. Podľa oprávneného zabezpečiť reálny styk otca s maloletým by mal okresný súd, avšak ten konanie zastavil. Matka tak môže pokojne a bez akejkoľvek sankcie od 14.1.2016 svojvoľne rozhodovať o styku otca s maloletými, ale otec nemá účinné právne prostriedky ako sa domôcť nápravy. So závermi súdu prvej inštancie, jeho postupom v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, ako aj s celým napadnutým uznesením sa oprávnený (otec mal. deti) nestotožňuje, nesúhlasí s ním a namieta ho. Napadnuté uznesenie považuje oprávnený za jednostranné, nezákonné, svojvoľné, arbitrárne, zmätočné a nepreskúmateľné. Podľa oprávneného je skutkový záver súdu, že.... „styk otca s maloletými deťmi sa realizuje dobrovoľne, a teda existuje reálny predpoklad na dobrovoľné plnenie povinnosti zo strany matky pri úprave styku otca s maloletými deťmi,“ hrubo svojvoľný, arbitrárny a bez podkladu v skutkových okolnostiach veci. Napadnuté uznesenie podľa oprávneného porušuje jeho právo na spravodlivý proces zaručené mu v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to najmä tým, že porušuje „zákaz ľubovôle súdnych rozhodnutí“ a zákaz prekvapivých rozhodnutí, pričom okrem toho sa nevysporiadava so všetkými relevantnými skutočnosťami zistenými v konaní a porušuje tiež právo otca na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je zhrnuté len do bodu 16 napadnutého uznesenia. Oprávnený poukázal aj na súdne konanie vedené pod sp. zn: 43P/11/2018, ktoré prebieha už takmer 2 roky a pravdepodobnosť skončenia tohto konania, a teda aj naplnenie skutkových záverov napadnutého uznesenia v tom smere, že ...“ súd sa bude podrobne zaoberať argumentmi jednotlivých členov rodiny“, je v nedohľadne. Oprávnený považuje právne závery súdu prvej inštancie za nezákonné, svojvoľné a arbitrárne, nakoľko v konaní nebolo preukázané, a súd prvej inštancie si nezabezpečil dostatočné a zákonné dôkazy, ktoré by svedčili pre záver ustanovenia § 390 písm. e) CMP, a to že by došlo k splneniu povinnosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti oprávnený navrhol odvolaciemu súdu uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a povinnej uložiť pokutu vo výške 1.000 eur.
5. Povinná, ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
6. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, pričom v odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.
7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Podľa § 376 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
10. Podľa § 390 písm. e) CMP, súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon rozhodnutia zastaví, ak došlo k splneniu povinnosti.
11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 6.10.2017 domáhal výkonu právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 12P/56/2013-408, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.5.2017 a ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/165/2016-479 zo dňa 6.5.2017, v časti úpravy styku oprávneného rodiča (otca) s maloletými deťmi.
12. V konaní o výkon rozhodnutia bol uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 10.4.2018 č.k. 14Em/5/2017-96, v spojení s Uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP/324/2018-187 zo dňa 31.1.2019, právoplatným dňa 28.2.2019, nariadený výkon rozhodnutia súdu vo veci úpravy styku otca s maloletými deťmi Y.. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že súd prvej inštancie na základe návrhu otca (oprávneného) nariadil výkon rozhodnutia o úprave styku otca s maloletými deťmi. Voči uvedenému rozhodnutiu podala odvolanie matka (povinná). Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil s odôvodnením, že zákonné ustanovenie § 377 ods. 2 CMP expressis verbis vymedzuje, že odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik uloženej povinnosti, preto sa odvolací súd zameral výlučne len na existenciu uvedených zákonných dôvodov odvolania. Odvolací súd po preštudovaní spisu konštatoval, že povinná v podanom odvolaní žiadnym spôsobom nenamietala procesný postup súdu prvej inštancie a neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali niektorému z odvolacích dôvodov v zmysle ustanovenia § 377 ods. 2 CMP, t.j. skutočnosti týkajúce sa nevykonateľnosti exekučného titulu alebo existencie okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a spôsobili zánik uloženej povinnosti. Nakoľko povinná vo svojom odvolaní neuviedla žiaden z dôvodov uvedených v § 377 ods. 2 CMP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
13. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie nepochybne vyplýva, že od nariadenia výkonu rozhodnutia súdu o styku otca s maloletými deťmi, sa rozsudkom stanovený styk detí s otcom realizuje. Problémy so stykom sa vyskytli len počas letných prázdnin roku 2019. Obaja rodičia potvrdili, že styk sa realizuje každý druhý víkend od piatka do nedele. Otec však namietal to, že matka mu odovzdá deti aj o 20 minút neskôr. Čo sa týka nerealizácie styku počas prázdnin, matka k uvedenému uviedla, že deti odmietli ísť k otcovi. Pričom toto tvrdenie matky bolo preukázané vyjadreniami detí, ktorým bolo v rámci prebiehajúceho konania za účelom zachovania ich práv, umožnené vyjadriť svoj názor. Maloleté deti B., R. a H. potvrdili, že chodia k otcovi každý druhý víkend od piatka do nedele, napriek tomu, že im to nevyhovuje z dôvodu nedostatku vlastného priestoru u otca. Nerealizovanie styku počas prázdnin, v auguste 2019, potvrdili všetky maloleté deti a ako dôvod uviedli, že k otcovi ísť nechceli, nakoľko ich pobyt u otca v júli daného roka nedopadol podľa ich predstáv (ako dôvod nespokojnosti uviedli nedostatok priestoru, nedostatok miesta na spanie). Maloleté deti potvrdili, že mama ich nabádala, aby išli k otcovi, ale oni nechceli a radšej ostali s babkou a dedkom doma.
14. Vychádzajúc z takto zisteného skutočného stavu je nepochybné, že dochádza k dobrovoľnému plneniu rozhodnutia súdu v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi, preto podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie postupoval správne, keď konanie o výkon rozhodnutia v zmysle § 390 písm. e) CMP zastavil.
15. K odvolacej námietke oprávneného týkajúcej sa postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutých výrokov, odvolací súd dodáva, že postup súdu v konaniach o nariadenie výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých bude v zásade vždy odlišný, pretože je závislý od konkrétnych okolností prípadu. Realizácia rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa je od určitého veku dieťaťa závislá nielen od vôle rodičov, ale aj od vôle maloletého dieťaťa. V danom prípade, nakoľko bolo nepochybne preukázané, že styk oprávneného s maloletými deťmi sa realizuje v zmysle rozhodnutia súdu a neskorší odchod detí k otcovi na realizáciu styku, v zmysle oneskorenia niekoľkých minút (konkrétne otcom namietaných 20 minút), nemožno v žiadnom prípade považovať za porušenie povinnosti vyplývajúcej z vykonateľného rozhodnutia súdu, keďže treba brať zreteľ na skutočnosť, že styk sa začína v piatok, čo je školský deň, kedy môžu deti v poobedňajších hodinách absolvovať rôzne záujmové krúžky, po príchode z ktorých je potrebné im ponechať nevyhnutný, ale dostatočný čas na to, aby sa mohli prichystať na odchod na víkend k otcovi, čo v konkrétnom prípade, predstavuje opustenie jednej domácnosti a presun do domácnosti druhej. Odchod na styk k druhému rodičovi má prebiehať v maximálnej pohode, aby to bolo v najlepšom záujme detí.
16. K námietke otca, že okresný súd mal konať a teda zabezpečiť reálny výkon styku s maloletými, odvolací súd zdôrazňuje, že súd len vytvára, prípadne zabezpečuje vhodné predpoklady na realizáciu rozhodnutia, nemá však vo svojej moci dosiahnuť to, aby jeho pôsobenie vždy viedlo k výkonu rozhodnutia. V tomto konkrétnom prípade, ako už bolo uvedené, sa styk otca s maloletými deťmi preukázateľne uskutočňuje v rozsahu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, preto nebol dôvod na ďalší postup súdu za účelom zabezpečovania styku.
17. K nerealizovaniu styku počas prázdnin je nepochybné, že na tom mal svoj podiel aj samotný otec maloletých detí, konkrétne skutočnosti počas styku detí s otcom v mesiaci júl daného roka, na základe ktorých maloleté deti samé odmietli tráviť ďalšiu časť prázdnin u otca. Uvedené bolo preukázané z vyjadrení samotných maloletých detí, pričom tieto vyjadrenie detí vzhľadom na ich vek a rozumovú vyspelosť nebolo dôvodné spochybňovať.
18. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti, týkajúcej sa detí, či už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi
19. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vo veciach maloletých detí je potrebné vychádzať z Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého platí, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj zo súdnej praxe všeobecných súdov Slovenskej republiky platí, že záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, avšak podľa okolností konkrétneho prípadu môže zvrchovaný záujem dieťaťa prevážiť nad záujmom rodiča.
20. Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, že postupom súdu prvej inštancie bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces, odvolací súd konštatuje, že do práva na spravodlivé súdne konanie nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a hodnotením dôkazov, pretože právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutočný stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné a neudržateľné. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade k porušovaniu práva oprávneného na spravodlivý súdny proces nedošlo, pretože skutkové a právne závery súdu prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní a nemožno ich hodnotiť ako svojvoľné a arbitrárne. Odvolacie námietky oprávneného boli v tomto smere nedôvodné.
21. Podľa článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd pre vnútroštátne orgány vyplýva pozitívny záväzok konať tak, aby umožnili rozvoj preukázaného a existujúceho rodinného puta. Mali by prijať všetky vhodné opatrenia, ktoré od nich možno vzhľadom na okolnosti toho ktorého prípadu rozumne očakávať za účelom umožnenia styku rodiča s dieťaťom. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) opakovane konštatoval, že článok 8 v žiadnom prípade neoprávňuje rodiča, aby žiadal prijatie takých opatrení, ktoré by poškodzovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Použitie donucovacích opatrení za účelom výkonu práva styku je v tejto oblasti nežiaduce. Bude odôvodnené iba v prípade zjavne nezákonného konania rodiča, s ktorým dieťa žije, t.j. ak rodič aktívne bráni styku druhého rodiča s
dieťaťom. Ak dieťa vyslovene styk odmieta (napríklad v prípadoch ak je odmietanie rodiča dieťaťom zapríčinené správaním tohto rodiča) je podľa ESĽP použitie donucovacích opatrení kontraproduktívne, a to práve z dôvodu, že môže mať za následok degradáciu vzťahov medzi dieťaťom a neempatickým rodičom.
22. V tomto konkrétnom prípade nebolo preukázané, že by nerealizovaný styk otca s maloletými deťmi v auguste 2019 bol zapríčinený konaním povinného rodiča, v tomto prípade matky. Práve naopak, aj z vyjadrení maloletých deti, bola matka tá, ktorá deti na styk s otcom nabádala. Ísť k otcovi však odmietli deti samotné. Vzhľadom na uvedené má odvolací sú za to, že pokiaľ nemožno dieťa, napriek adekvátnemu výchovnému pôsobeniu presvedčiť, že má ísť k otcovi, javí sa ukladanie pokút ako nezmyselné a neplniace zákonom predvídaný účel, t.j. zabezpečiť splnenie povinnosti.
23. Vzhľadom na to, že oprávnený (otec) v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové a relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie v konaní o výkon rozhodnutia o úprave styku s maloletými deťmi, odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (§ 396 CSP v spojení s § 52 CMP), keďže v konaniach podľa CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a odvolací súd nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by priznanie náhrady trov konania bolo spravodlivé (§ 55 CMP).
25. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).