Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_12P-23-2020.pdf
PDF · 98.45 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/23/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa O. B., B. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v L., T. X, L., dieťa rodičov: U. B., B. XX.XX.XXXX, X. U. XX, L., zastúpená Advokátska kancelária T. R. U..G..C.., U. U. T..G..Š. XX, L., a T. B., B. XX.XX.XXXX, X. P. XXX/XX, P. W., o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloletú O. B., B. XX.XX.XXXX na čas do rozvodu manželstva rodičov do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej O. sumou 180 eur mesačne, počnúc dňom 17.02.2020, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa mesiaci vopred.
III. Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
IV. Zročné výživné otcovi nevzniklo.
V. Súd zakazuje styk otca s maloletou O. B., B. XX.XX.XXXX.
VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 17.02.2020 žiadala matka o úpravu rodičovských práv a povinností a nariadenie neodkladného opatrenia. Návrh matka odôvodnila tým, že rodičia maloletej sú manželia. Matka v decembri 2019 podala na Okresnom súde B.É. Z. návrh na rozvod manželstva s tým, že žiada súd, aby v čase po rozvode zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matke a učil výživné na jej výživu. Konanie na Okresnom súde B. Z. je vedené pod spis. zn.: 16P/196/2019. Rodičia maloletej v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti. Matka sa s dcérou po veľmi dramatických udalostiach v rodine od manžela odsťahovala a žije v byte v Pezinku, ktorý má s otcom maloletej v podielovom spoluvlastníctve. Prvé vážne nezhody medzi rodičmi vznikli až po narodení maloletej a otcovej strate zamestnania. Otec začal pravidelne popíjať tvrdší alkohol vo väčšom množstve, čo viedlo k častým hádkam a neskôr aj k fyzickým útokom. Na matku často verbálne útočil, ponižoval ju a matka musela znášať jeho psychické týranie. Vyhrotením tejto zlej situácie bola dopravná nehoda, ktorú zavinil otec. Z miesta nehody ušiel a výsledky testov preukázali, že dopravnú nehodu spôsobil pod vplyvom alkoholu. Neskôr matku zbil tak, že ju dobitú odviezla sanitka. Otcovi bol zakázaný vstup do domu z dôvodu domáceho násilia na dobu 10 dní. Potom sa otec vrátil do domu a po celom dome rozsypal hlinu s tým, že fotky pošle sociálnej pracovníčke s tým, že nestará o domácnosť a dcéru v jeho neprítomnosti.
Otec požívaním alkoholu vykazuje známky agresie. Otec matku vyhľadá vždy keď si od nej príde pýtať peniaze, ktoré mu ona odmieta dať, lebo sama nemá pre seba ani pre dieťa. Stretnutia sú vždy veľmi nepríjemné, otec sa matke vyhráža, nadáva jej a ponižuje ju. Vždy si zoberie maloletú na ruky a odchádza s ňou čomu sa matka vždy snaží zabrániť lebo otec je pod vplyvom alkoholu pre dieťa nebezpečný. Matku takto vždy vydiera. Matka sa otca bojí a bojí sa aj o maloletú. Otec matke na výživu maloletej neprispieva nič. Naopak, od matky pýta peniaze na alkohol, ktoré mu matka zo strachu niekedy radšej dá, aby odišiel a nechal ich obe na pokoji. Z dôvodu alkoholizmu jej nepomáha ani v starostlivosti o maloletú. Rodičia majú v bezpodielovom spoluvlastníctve rodinný dom - novostavbu v okrese U., ktorý je financovaný hypotekárnym úverom. Náklady na réžiu domácnosti ako aj splátky hypotekárneho úveru doteraz musela splácať výlučne matka z úspor, aby na dom nesiahla banka, napriek tomu, že v dome ostal bývať len otec. Posledný mesiac z dôvodu nedostatku peňazí nezaplatila za odber elektriny a elektrinu v dome vypli. Otec preto chytil taký amok, že v dome rozmlátil zariadenie, kuchynskú linku, zničil chladničku, rúru a mikrovlnnú rúru, gauč polial Savom, steny domu postriekal kečupom, atď. Matka podala trestné oznámenie s tým, že otca označila ako vinníka. Z agresívneho správania otca a jeho alkoholizmu má matka obavy z bezprostredného ohrozenia ochrany záujmov maloletej. Matka žije s maloletou v byte, ktorý je v podielovom spoluvlastníctva rodičov. Otec sa často krát matke vyhráža, že príde o rozkope jej dvere na byte alebo rozbije sekerou, lebo byt je v jeho spoluvlastníctve. Matka otca do bytu nechce vpúšťať, lebo sa bojí a svoju aj dcérinu bezpečnosť. Mesačné náklady na maloletú sú strava 130,- eur, plienky 50,- eur, hygiena, lieky a výživové doplnky, Nutrilon 50,- eur, odevy a obuv 30,- eur, náklady na bývanie: správcovské poplatky cca 55,- eur, elektrina 7,- eur, spolu: 322,- eur. Matka je s maloletou doma na rodičovskej dovolenke. Matkine mesačné príjmy sú rodičovský príspevok 270,- eur a prídavky na deti 24,95 eur, spolu vo výške 294,95 eur. Matkine mesačné náklady sú strava 150,- eur, odevy a obuv 30,- eur, náklady na bývanie: správcovské poplatky 55,- eur, hygiena, čistiace a iné režijné náklady na domácnosť cca 40,- eur, elektrina 7,- eur, spolu: 282 eur. Matka okrem uvedených nákladov sama spláca hypotekárne úvery na dom vo výške mesačne 414,- eur a hypotekárny úver na byt vo výške mesačne 219,- eur. Okrem hypotekárnych úverov spláca aj spotrebný úver, ktorý manželia využili na dokončenie zariadenia rodinného domu vo výške 300,- eur mesačne.
2. Uznesením pod sp.zn. 12P/23/2020-53 zo dňa 17.03.2020 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým sa čas do právoplatnosti rozhodnutia súdu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 150,- eur mesačne počnúc dňom 17.03.2020. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.05.2020. Dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia bolo, že otec si neplní svoju vyživovaciu povinnosť a na základe matkou popísaného správania otca, by mohlo dôjsť k ohrozeniu maloletej
3. Na pojednávaní dňa 16.06.2020 matka uviedla, že na podanom návrhu trvá a žiada aby bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti, otec zaviazaný výživným mesačne v sume 220,- eur, spravovať a zastupovať majetok bude matka z dôvodu ťažkého alkoholizmu otca a takisto žiada zakázať styk otca s maloletou.
4. Otec maloletej na pojednávaní uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí, je schopný a ochotný prispievať na mal. mesačne sumou oficiálne 30,- eur ale neoficiálne určite viac. Problém s alkoholom začal mať asi pred rokom a pol.
5. Opatrovník maloletej navrhol zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matke, výživné určiť v sume 180
- 200 eur, spravovať a zastupovať maloletú len matka a odporúča neupravovať styk otca s maloletou .
6. Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s rodným listom maloletej, sobášnym listom rodičov, rozpisom mesačných výdavkov na maloletú, správou opatrovníka zo dňa 06.03.2020 a dňa 15.06.2020, uznesením Okresného súdu B. Z. sp.zn. 4C/20/2020-265 zo dňa 20.03.2020 ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
7. Maloletá sa narodila počas manželstva rodičov, ktoré doposiaľ trvá. Rodičia žili v spoločnej domácnosti do novembra 2019.
8. Maloletá je vo veku necelých dvoch rokov, je zdravá, celodennú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka. Mesačné výdavky na maloletú sú vo výške 345,- eur čo zahŕňa stravu 120,- eur, plienky 60,-
eur, hygiena a lieky 30,- eur, Nutrilon 75,- eur, odevy a obuv 40,- eur, hračky a vývojové pomôcky 20,- eur. V máji 2020 otec zaslal matke na výživu maloletej sumu 900,- eur. Otec sa o maloletú nezaujíma.
9. Matka je vydatá, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 370,- eura prídavok na dieťa vo výške 24,95 eura. Matka s maloletou býva v dvojizbovom byte, ktorého je spoluvlastníčkou, mesačné výdavky na bývanie sú 130,- eur, matka uhrádza hypotéku na byt, mesačná splátka je 219,- eur. Matka ďalej uhrádza mesačné splátky hypotéky vi výške 419,- eur na rodný dom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktorý je v súčasnosti neobývaný a spotrebný úver. Matka zdedila v roku 2018 sumu 33 000,- eur, z ktorej uhrádza hypotéky, tiež jej finančne vypomáha jej matka.
10. Otec je ženatý, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec je od augusta 2019 nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, v súčasnosti nemá žiaden príjem, poberal podporu v nezamestnanosti vo výške 900,- eur. Predtým pracoval ako finančný analytik v G., jeho príjem bol 2.500,- eur mesačne. Otec býva u jeho rodičov v ich rodinnom dome.
11. Z uznesenia Okresného súdu B. Z. sp.zn. 4C/20/2020-265 zo dňa 20.03.2020 súd zistil, že Okresný súd B. Z. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi uložil, aby sa písomne, elektronicky alebo inými prostriedkami nekontaktoval matku, aby sa k nej nepribližoval na vzdialenosť menšou ako 10 metrov ako aj k maloletej, a aby dočasne nevstupoval do bytu 14 na U. D. Č.. XX P. L.. Neodkladné oparenie bolo potrebné nariadiť z dôvodu, že matka preukázala, že sa dôvodne obáva o svoje zdravie a zdravie maloletej, , nakoľko otec vo zvýšenej miere požíva alkohol, pričom v dôsledku užívania alkoholu má poruchy psychiky a správania, pod vplyvom alkoholu obťažuje matku osobne ale aj prostredníctvom volaní a SMS správ, matku prenasleduje čím ohrozuje jej život zdravie, ako aj život a zdravie maloletej dcéry. Svojim správaní znepríjemňuje život svoj rodine a nie je ochotný podrobiť sa protialkoholickému liečeniu.
12. Podľa Čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
13. Podľa Čl. 4 Zákona o rodine ,všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
14. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
15. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
16. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
17. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 18. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 19. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 20. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 21. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 22. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. 23. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
24. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
25. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
26. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
27. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
28. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
29. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie
30. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
31. Na základe vykonaného dokazovanie súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje celodennú starostlivosť o maloletú, v jej starostlivosti súd nezistil žiadne nedostatky. O výživnom súd rozhodol tak, že otca zaviazal prispievať na výživu maloletej na čas do rozvodu manželstva mesačne sumou 180,- eur. Svoje rozhodnutie súd opiera o vek maloletej a priemerné mesačné výdavky, ktoré matka vyčíslila na 345,- eur mesačne. Zároveň súd zohľadnil osobnú starostlivosť matky o maloletú a vychádzal i z príjmov rodičov. Matka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa spolu vo výške 394,95 eura. Otec je v súčasnosti nezamestnaný, nemá žiaden príjem, súd má však za to, že je v schopnostiach otca dosiahnuť príjem, z ktorého by mohol platiť určené výživné, nakoľko súčasný zdravotný stav si privodil sám, odmieta sa podrobiť liečeniu, aby vyriešil svoju situáciu, otec je vysokoškolsky vzdelaný, ovláda niekoľko jazykov, pracoval v zahraničí, kde dosahoval príjem 2.500,- eur. Z vykonaného dokazovania tiež súd dospel k záveru, že je v záujme maloletej, aby zakázal styk otca s maloletou, nakoľko otec svojim konaním vážne ohrozuje priaznivý vývoj maloletej. Závažnosť a neprimeranosť konania otca preukazuje aj fakt, že Okresný súd B. Z. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi uložil, aby sa písomne, elektronicky alebo inými prostriedkami nekontaktoval matku, aby sa k nej nepribližoval na vzdialenosť menšou ako 10 metrov ako aj k maloletej, a aby dočasne nevstupoval do bytu v ktorom býva matka s maloletou.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok. ( § 356 Civilného sporového poriadku, a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku ).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( §127 ods. 1 Civilného sporového poriadku ).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. ( §127 ods. 2 Civilného sporového poriadku ).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 Civilného sporového poriadku ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 364 Civilného sporového poriadku ).
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku ).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 Civilného mimosporového poriadku ).
V prípade, že niektorý z účastníkov nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné vo veci starostlivosti o maloleté deti navrhnúť na súd výkon tohto rozhodnutia alebo v časti výživného na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.