Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Cb-46-2019.pdf
PDF · 80.59 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cb/46/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Kublovou v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený: JUDr. Oskar Chnápko, advokát so sídlom: Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanej: L. I., nar. dňa XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. 3, XXX XX X., o zaplatenie sumy 598,40 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd nepriznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.11.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovanú na zaplatenie sumy 308,21 EUR titulom nezaplatenej ceny za služby poskytované jeho právnym predchodcom žalovanej, zaplatenia sumy 290,19 EUR titulom zmluvnej pokuty, úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 308,21 EUR a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 04.07.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. Bajkalská 28, Bratislava na žalobcu. V prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok bola žalovaná uvedená pod ref. číslom 2073181901.
2. Súd zaslal žalobu v zmysle ustanovenia § 167 CSP, na vyjadrenie žalovanej uznesením zo dňa 11.02.2020. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
3. Podľa § 180 CSP, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti a otvorí pojednávanie.
4. Na pojednávanie konané dňa 16.06.2020 sa nedostavili strany sporu, ani právny zástupca žalobcu. Právny zástupca žalobcu neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, súhlasil pojednávať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti. Žalovaná neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, ani nežiadala pojednávanie odročiť z dôležitých dôvodov.
5. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovanej podľa § 180 CSP.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobou zo dňa 29.11.2019, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb z 15. júna 2016, rozhodnutím NS Slovenskej republiky zo dňa 9. októbra 2013 sp. zn. 1MCdo
11/2012, Ro NS ČR z 20.06.2007, sp. zn. 32 Odo 1433/2006, ospravedlnením PZ žalobcu zo dňa 12.06.2020 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
7. Žalobca v žalobe uviedol, že je veriteľom pohľadávky vo výške 598,40 EUR s príslušenstvom voči žalovanej, ktorá na neho bola postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 04.07.2018, uzatvorenou medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. Bajkalská 28, Bratislava ako postupcom a žalobcom - spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, ako postupníkom. Poukázal aj na prílohu k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 04.07.2018, v ktorej bola žalovaná označená pod ref. číslom 2073181901.
8. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
9. Súd vo veci skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. Žalobca preukazoval aktívnu legitimáciu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 04.07.2018, ktorú k žalobe nepriložil, rovnako ani prílohu k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 04.07.2018, v ktorej mala byť žalovaná uvedená pod ref. číslom 2073181901.
10. Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 15. júna 2016, mal súd za preukázané, že bola uzatvorená medzi poskytovateľom služieb - podnikom - Slovak Telekom, a.s. a žalovanou ako účastníkom, v zmysle § 351/2011 Z.z. Súd mal ďalej za preukázané, že žalovaná uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba podnikateľ, čo vyplynulo z uvedenia jej IČO: 46 575 472.
11. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
12. Podľa §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
13. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka , nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
14. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
15. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
16. Postupník môže dosiahnuť účinnosť postúpenia pohľadávky voči dlžníkovi tým, že mu písomnou zmluvou preukáže, že k postúpeniu pohľadávky došlo. Táto povinnosť zo strany postupníka je splnená i doručením žaloby.
17. V zmysle rozhodnutia NS Slovenskej republiky zo dňa 9. októbra 2013 sp. zn. 1MCdo 11/2012
- vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ ide o dvojstranné právne pomery, v ktorých účastníci konania stoja svojimi návrhmi proti sebe, môžeme hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu), alebo o vecnej legitimácii pasívnej (na strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Či je tu nedostatok vecnej legitimácie, ukáže sa až v konaní samotnom. Správne posúdenie otázky vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej), okrem iného, predpokladá, že súdy si náležitým spôsobom ujasnia, čo je na základe obsahu žaloby predmetom konania a čo je právnym dôvodom nároku uplatneného žalobou.
18. Zmena v subjektoch záväzkového právneho vzťahu predpokladá, že k pôvodnej právnej skutočnosti, ktorou bol záväzkový vzťah založený, pristúpi následne ďalšia právna skutočnosť. Občiansky zákonník v ustanovení § 524 upravuje takú zmenu subjektov záväzkového vzťahu na základe dohody o postúpení pohľadávky, ktorá spočíva v zmene veriteľa. Postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že do existujúceho záväzkového vzťahu medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom vstúpi nový veriteľ, ktorý súčasne preberie
pohľadávku pôvodného veriteľa. Ide teda o jeden zo spôsobov zmeny záväzku na veriteľskej strane. Túto zmenu spôsobuje vlastné rozhodnutie pôvodného veriteľa. Následky postúpenia pohľadávky sa prejavia v právnom postavení všetkých účastníkov. Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Nie je už ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie. Veriteľom sa stane postupník, ktorý nadobúda pohľadávku s príslušenstvom, nastupuje tak do právnej pozície doterajšieho veriteľa a požíva všetky práva postupcu. K zmene osoby veriteľa dochádza už samotným uzavretím zmluvy, ak v zmluve o postúpení pohľadávky nie je dohodnuté inak, bez ohľadu na to, či postupca postúpenie dlžníkovi oznámil, príp. postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, ani súčinnosť, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotné postúpenie pohľadávky uzavretím zmluvy o postúpení vplyv na právne postavenie dlžníka nemá, dlžník je povinný splniť ten istý dlh. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky však vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu proti konkrétnemu dlžníkovi. Preukázaním má zákon na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Postúpenie pohľadávky znamená trvalú zmenu veriteľa a má za následok, že postúpením prechádza na postupníka pohľadávka s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými, a to v stave, v akom sa nachádzala v dobe postúpenia (t.j. v okamžiku účinnosti zmluvy o postúpení). Na postupníka s pohľadávkou okrem iných prechádza tiež právo na súdne uplatnenie (nárok) vrátane oprávnenia na jej vymoženie v exekučnom konaní, ako aj práva nadobudnutú pohľadávku postúpiť ďalej inému. Skutočnosťou, s ktorou právne predpisy spájajú prechod práva je zmluva o postúpení pohľadávky. Procesnoprávnym dôsledkom postúpenia pohľadávky je, že postupník stáva sa aktívne legitimovaným na vymáhanie pohľadávky v momente, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky postupcu na neho.
19. Zmluva o postúpení pohľadávky je dvojstranným právnym úkonom. Podmienkou jej platnosti je písomná forma. V ostatnom musí zmluva vyhovovať všeobecným podmienkam platnosti právneho úkonu, ktoré sú zakotvené v § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka. Iba platná zmluva o postúpení pohľadávky môže mať za následok zmenu v osobe veriteľa.
20. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky patrí označenie: účastníkov zmluvy a označenie postúpenej pohľadávky spôsobom, z ktorého možno jednoznačne zistiť, aká pohľadávka je predmetom postupu. Identifikácia postupovanej pohľadávky, ktorá musí obsahovať riadne označenie dlžníka postupcu a opis pohľadávky čo do jej výšky a skutočností, na ktorých sa zakladá. Postupované pohľadávky musia byť identifikované dostatočne určite tak, aby neboli zameniteľné s inou pohľadávkou postupcu voči tomu istému dlžníkovi a aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená.
21. V zmysle Ro NS ČR z 20.06.2007, sp. zn. 32 Odo 1433/2006, určitosť predmetu písomného právneho úkonu nie je obmedzená len na prípady, keď je tento predmet špecifikovaný v samotnom texte, ktorý zachytáva obsah úkonu; požiadavke určitosti vymedzenia predmetu písomného právneho úkonu vyhovuje aj písomný odkaz na inú listinu, z ktorej je predmet úkonu objektívne teda každému, a nielen zmluvným stranám úkonu objektívne poznateľný, samozrejme za predpokladu, že je v tejto listine označený celkom nezameniteľným spôsobom.
22. V konaní nebolo sporné, že žalobca nepredložil Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 04.07.2018, uzatvorenú medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. Bajkalská 28, Bratislava ako postupcom a žalobcom - spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, ako postupníkom, ani jej prílohu, na ktorú sa odvolával, a od ktorej odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore, čím nepreukázal v konaní zmenu v osobe veriteľa, ani nadobudnutie postupovanej pohľadávky a s ňou aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatnenie a úplný výkon.
23. Z uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal skutočnosť, že došlo ku zmene v osobe veriteľa, nepreukázal ani nadobudnutie postupovanej pohľadávky, ani nadobudnutie aktívnej vecnej legitimácie (že je nositeľom práv a povinností vyplývajúcich z pôvodnej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 15. júna 2016, Slovak Telekom, a.s. a žalovanou), čo malo za následok jeho neúspech v spore a zamietnutie žaloby.
24. Zamietnutie žaloby znamenalo úspech žalovanej v konaní.
25. O trovách konania rozhodol súd podľa §255 ods. 1 a §262 ods. 1 CSP. Nakoľko žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech, nevznikli žiadne trovy konania, rozhodol súd napriek tomu, že bola v konaní úspešná o náhrade trov konania tak, že jej náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súd prvej inštancie /§357 písm. m) CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).