Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15Cob-83-2019.pdf
PDF · 111.97 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/83/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, proti žalovanému: BB-RT s.r.o., Špitálska 19, Komárno, IČO: 46 452 290, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Vajliková, s. r. o., Ul. biskupa Királya 6, Komárno, IČO: 47 251 395, o zaplatenie 10 108,44 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 4Cb/77/2017 - 381 zo dňa 06.03.2019 v napadnutej časti I. a III. výroku, takto
rozhodol:
Odvolací súd r u š í rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 4Cb/77/2017 - 381 zo dňa 06.03.2019 v napadnutej časti I. a III. výroku a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie sumy 10 108,44 eura s príslušenstvom tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v sume 7 014,86 eura, ako aj 9,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 7 014,86 eura od 23.12.2015 do 15.03.2016, ako aj 9,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 7 014,86 eura od 16.03.2016 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok). Súd konanie v časti zaplatenia istiny v sume 3 093,58 eura a zvyšku úrokov z omeškania zastavil (II. výrok). Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38 % (III. výrok).
2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 82 ods. 1 písm. d/, § 82 ods. 2, 3, § 76 ods. 1, 2, § 76 ods. 7 zák. č. 251/2012 Z. z., § 1 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 9, 11 vyhl. č. 449/2012 Z. z., § 365, § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 145 ods. 2, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 CSP.
3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že žalobca podal na Okresný súd Komárno dňa 17.10.2017 žalobu (č. l. 2 až 5 spisu) v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny v celkovej sume 10 108,44 eura s príslušenstvom z dôvodu, že v období od 13.12.2014 do 02.11.2015 na odbernom mieste č. Z. došlo k neoprávneného odberu zemného plynu po poškodení overovacej značky na počítadle plynomeru. Žalovaný podľa názoru žalobcu odoberal neoprávnene zemný plyn meradlom s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii v období od 13.12.2014 (deň nasledujúci po dni posledného fyzického odpočtu) do 02.11.2015 (deň vykonania kontroly, zistenia podozrenia neoprávneného odberu z dôvodu poškodenia meradla a demontáže plynomera a jeho zaslania znalcovi). Žalobca si nárok na náhradu vzniknutej škody uplatnil proti žalovanému vo „Vyúčtovaní č. XXXXXXXXXX“, t.j. faktúrou, zo dňa 08.12.2015, v sume 10 108,44 eura, splatnej dňa 22.12.2015. Žalovaný svoj dlh (špecifikovaný v predmetnej faktúre) do podania žaloby na súd žalobcovi nezaplatil.
Po vyhodnotení vykonaného dokazovania a zistení skutkového stavu súd dospel k právnemu záveru, že odber zemného plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii je v zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) ZoE považovaný za neoprávnený a odberateľ je povinný uhradiť škodu spôsobenú takýmto odberom zemného plynu. V zmysle zákona ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu bez ohľadu na to, či k jeho zavineniu, t.j. k neoprávnenému zásahu do meradla došlo, alebo nedošlo jeho zavinením. V rámci dokazovania bolo objektívne zistené, že žalovaný odoberal neoprávnene zemný plyn meradlom s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii v období od 13.12.2014, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni posledného fyzického odpočtu až do 02.11.2015, t.j. do dňa vykonania kontroly, zistenia podozrenia neoprávneného odberu z dôvodu poškodenia meradla a demontáže plynomera a jeho zaslania znalcovi. V zmysle ustanovenia § 82 ods. 2 ZoE odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu, ak vznikla. Je tu teda zákonom daná objektívna zodpovednosť odberateľa zemného plynu a následne právo uhradiť dodávateľovi zemného plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete alebo prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu, ak vznikla. V dôsledku porušenia zabezpečenia určeného meradla pred neoprávnenou manipuláciou však zaniká platnosť overenia a použiteľnosť údajov a preto takéto údaje sa použiť nedajú ako podklad fakturácie, v dôsledku čoho sa nemôže v podstate nič vyúčtovať za dodávku zemného plynu. Pokiaľ však bol na takomto odbernom mieste zemný plyn skutočne odoberaný, potom je zrejmé, že niekomu „chýba“. Pre určenie toho komu chýba, kto má teda nárok na jeho náhradu, sú rozhodujúce určené pravidlá organizácie trhu so zemným plynom. Z charakteru spôsobu poskytovania prístupu ku komodite zemného plynu v zmysle jeho distribúcie je určené zákonne, že pri porušení zabezpečenia stavia vznik škody na strane žalobcu, ak bol zemný plyn zo siete odoberaný, nakoľko týmto momentom zaniká možnosť odberateľa odoberať zemný plyn od svojho zmluvného dodávateľa a to práve z dôvodu, že tento plyn môže dodávať a účtovať výlučne prostredníctvom zariadenia bez poškodeného zabezpečenia. Ak teda nie je možné určiť skutočné odobraté množstvo zemného plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, čo v predmetnom prípade vyplýva aj zo záverov znaleckého dokazovania a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečene proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo a ich skutočnú spotrebu. V predmetnom spore žalobca teda preukázal, že z jeho distribučnej siete bol odobratý zemný plyn, ktorý mu patril, spôsobom označeným v zákone ako neoprávnený odber plynu. Tým došlo k zmenšeniu jeho majetku a pre vyčíslenie jeho škody bolo možné použiť iba metodiku upravenú vo všeobecnom záväznom právnom predpise. Podľa metodiky určenej v príslušných ustanoveniach vyhlášky č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu stanovil dôvodne výšku škody celkom v sume 7 014,86 eura o čom predložil súdu listinné dôkazy, na základe ktorých súd potom rozhodol (č. l. 225 a 226 spisu). Zároveň je nutné poukázať aj na tú skutočnosť, že žalobca výpočet opravil v súlade s platnou podzákonnou normou a vykonal ho pre každý plynový spotrebič osobitne. Žalobca pri výpočte zohľadnil aj námietky žalovaného, ktoré sa týkali pôvodného výpočtu (č. l. 26 spisu), a preto sa žalovaná istina značne znížila. V tomto smere súd považuje túto časť istiny v sume 3 093,58 eura ako žalovanú nedôvodne. Uplatnený úrok z omeškania je vyčíslený v súlade s citovaným zákonným ustanovením (§ 369 ods. 1 ObZ) súd dospel k záveru, že žaloba v priznanej časti úrokov z omeškania, po modifikovaní žaloby t.j. čiastočnom späťvzatí, bola podaná taktiež dôvodne. Nakoľko si žalobca uplatnil pri podaní žaloby aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c ods. 1 ObZ a to v súlade s § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. v sume 40 eur, súd mu priznal aj túto zákonne uplatnenú paušálnu náhradu. Keďže žalobca žalobu vzal späť v časti zaplatenia istiny v sume 3 093,58 eura a zvyšku úrokov z omeškania, aj napriek tomu, že žalovaný s tým nesúhlasil, súd konanie v zmysle citovaných zákonných ustanovení v tejto časti napriek tomu zastavil v konečnom rozhodnutí, pretože podľa názoru súdu nešlo o vážne dôvody, ktoré by v konečnom dôsledku s poukazom na výsledok sporu mali význam pre meritórne rozhodnutie súdu. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v predmetnom spore determinuje ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, pričom žalobca s poukazom na vysúdenú sumu istiny bol úspešný v 69 % žalovaného nároku a neúspešný v 31 % žalovaného nároku.
4. Proti tomuto rozsudku v napadnutých častiach I. a III. výroku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobcu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná právo na náhradu trov konania. V odôvodnení podaného odvolania poukázal na to, že svoj nárok žalobca opieral o znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Leškom, ktorým súd považoval za preukázané, že pôvodné zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Predmetný argument súdu prvej inštancie považuje za nesprávny a takto zistený skutkový stav v rozpore s vykonaným dokazovaním. Závery znaleckého posudku považuje za dôkaz právne irelevantný a bez akejkoľvek výpovednej hodnoty, a nemôžu byť podkladom pre spravodlivé súdne rozhodnutie. Obrana v konaní spočívala aj na poukázanie absencie formálnych náležitostí znaleckého posudku, ktorý žalobca mal predložiť spolu so žalobou. V zmysle ustanovenia § 209 ods. 2 CSP žalobca mal predložiť spolu so žalobou znalecký posudok, ktorý jednak mal spĺňať zákonom dané náležitosti, a ďalej aj znaleckú doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Uvedené ustanovenie požaduje už v čase podania žaloby splnenie podmienok, ktoré si zákon vyžaduje. Splnenie formálnych náležitostí znaleckého posudku je súd povinný skúmať z úradnej povinnosti, na čo upriamil pozornosť súdu opakovane v priebehu konania, a to písomne, ako aj prednesom na pojednávaniach. Znalecký posudok je neúplný, nejasný a zmätočný. Z posudku absentuje aj dátum vyžiadania znaleckého posudku, pričom nie je zrejmé, prečo znalec nevedel ustáliť, kedy mu bola zákazka zadaná, keď v bode 1 Úvodnej časti sám uviedol, že posudok vypracoval na základe žiadosti. Podľa ods. 4 písm. f) § 17 Zákona o znalcoch znalecký posudok má obsahovať aj znaleckú doložku. Ods. 5 citovaného ustanovenia výslovne uvádza požiadavky na znaleckú doložku: „Znalecká doložka, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou znaleckého posudku, obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie odboru a odvetvia, v ktorých je znalec oprávnený podávať znalecké posudky, poradové číslo úkonu znaleckej činnosti, pod ktorým je znalecký posudok zapísaný v denníku a vyhlásenie znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku.“ Znalec počas výsluchu jednoznačne vyvrátil svoje závery písomného znaleckého posudku keď uviedol, že „Môžem jednoznačne uviesť, že tieto plomby neboli tie, ktoré tam mali byť. To aké plomby mali byť to vie uviesť jedine spoločnosť ELSTER, s.r.o., ktorej zamestnanci to plombovali. Z uvedeného vyplýva, že sám znalec nevedel ustáliť, aké plomby tam mali byť. Znalcovi neprislúcha zodpovedať právnu otázku, či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Znalec na vyslovenie takéhoto záveru nebol kompetentný. Na vyslovenie jednoznačných záverov o tom, že bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii je príslušný Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR podľa § 9 ods. 5 Zákona o metrológii č. 142/2000: „ Metrologickú kontrolu vykonáva ústav alebo právnická osoba určená úradom. Žalobca pri podozrení mal postupovať v zmysle § 76 ods. 8 ZoE a zaslať na metrologickú kontrolu. Ing. Peter Leško nie je znalcom v odbore meracích systémov, metrológie a skúšobníctva, čo sám počas výsluchu potvrdil, navyše jeho nestrannosť bola spochybnená jeho vlastnou výpoveďou. Neexistuje žiadny dokument, ktorým by žalobca vedel preukázať, že sporné odtlačky neboli na meradle už pri montáži. Žalovaný nedisponuje takými odbornými znalosťami, aby vedel zhodnotiť, či žalobcom namontovaný plynomer spĺňa zákonné požiadavky a je riadne zaplombovaný. Sám znalec počas výsluchu uviedol, že nevie uviesť aké plomby tam mali byť, to vie jedine ELSTER, teda je zrejmé, že kontrolné odtlačky, ktoré mal znalec k dispozícii (podľa jeho udania má 13 kusov rôznych odtlačkov!) nepostačovali znalcovi na vyslovenie jednoznačného záveru, že ktorým odtlačkom opatril ELSTER sporný merač pred uvedením merača u žalovaného do prevádzky. S poukazom na výsluch znalca žalobcom predložený znalecký posudok považuje za neprípustný aj vzhľadom na pomer znalca k žalobcovi a k zástupcom spoločnosti ELSTER. Znalec na pojednávaní dňa 20.06.2018 sám potvrdil, že mu ELSTER a žalobca poskytli v roku 2012, teda 5 rokov pred zadávaním znaleckého posudku dôkazy, s ktorými sa znalec ako súkromná osoba mal možnosť na nejakom stretnutí oboznámiť. Znalecký posudok č. 658/PL-2015 Ing. Lešku už v čase podania žaloby neobsahoval všetky náležitosti znaleckého posudku upravené v ust. § 17 Zákona o znalcoch, nakoľko nespĺňa ani požiadavku v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia, ktorý ukladá povinnosť jednotlivé strany znaleckého posudku podaného v listinnej podobe zviazať a zošiť šnúrou, voľné konce šnúry prekryť nálepkou, ktorú znalec opatrí odtlačkom svojej úradnej pečiatky. Žalobca v priebehu konania opakovane menil výšku uplatneného nároku, pričom ako podklad používal listinný dôkaz -„výpočet škody“, z ktorej v spise existujú z toho istého dňa (02.12.2015) 3 (tri) rôzne verzie. Uvedeným konaním žalobca opakovane uviedol nielen súd, ale aj stranu konania do omylu, keď v
rámci svojej žaloby svoje skutkové tvrdenia opieral o listinné dokumenty, ktoré predložil súdu s rovnakým dátumom, avšak s rozdielnym výsledkom výpočtu. Tieto dôkazy predložené žalobcom sú rozporuplné, zmätočné, a nehodnoverné. Na základe vykonaného dokazovania neboli naplnené podmienky vzniku zodpovednosti za škodu, nakoľko nebol preukázaný neoprávnený odber plynu, ani vznik skutočnej škody, ani kedy a či vôbec došlo k poškodeniu plynomeru, pričom z ustanovení zákona o energetike vyplýva, že odberateľ je povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Zastáva názor, že žiadne z ustanovení zákona nezbavuje žalobcu, ktorý si v konaní uplatňoval nárok na náhradu škody, povinnosti preukázať hodnoverným spôsobom, že došlo k neoprávnenému odberu plynu a následne ku škode. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že žalobca súdu nepredložil žiadne akceptovateľné dôkazy na preukázanie žalobného nároku, nakoľko ním predložený znalecký posudok ako jediný dôkaz nemôže súd akceptovať s poukazom na nestrannosť a zaujatosť znalca. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa zákonom dané atribúty na jeho obsah, pretože súd prvej inštancie vôbec v odôvodnení rozhodnutia neuviedol dôvody, pre ktoré zamietol navrhnutý dôkaz, resp. sa vôbec nezaoberal žalovaného námietkami týkajúcimi sa výhrad k znaleckému posudku, ako aj spôsobu výpočtu škody. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je tak nedostatočné a nepresvedčivé a vydaný rozsudok je nepreskúmateľný.
5. K podanému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, pričom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. V obsahu podaného vyjadrenia poukázal na to, že znalecký posudok v čase jeho vypracovania, v čase podania žaloby a aj v čase súdnych pojednávaní v skutočnosti obsahoval všetky formálne aj obsahové náležitosti, ktoré v tom čase (v čase jednotlivých úkonov) predpisoval § 17 zákona č. 382/2004. Ak aj od 01.07.2018 pribudla v zákone o znalcoch povinnosť opatriť znalecký posudok doložkou znalca o tom, že si znalec je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, nie je možné na základe tejto zmeny v zákone spochybňovať súlad obsahu a formy znaleckého posudku so zákonom o znalcoch, keďže v čase vypracovania posudku, ako aj v čase podania žaloby zákon o znalcoch túto formálnu náležitosť ešte nestanoval. Znalec sa dostatočne zreteľne vyjadril k tomu, prečo plomba nájdená na plynomeri žalovaného nemohla byť originálnou plombou a objasnil aj to, ako dospel k záverom v posudku. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii dostatočne preukázal aj znaleckým posudkom, aj výsluchom znalca. Ako uviedol aj vo Vyjadrení zo dňa 02.08.2018, ak mal žalovaný za to, že nájdená plomba bola tou plombou, ktorú na plynomer osadila autorizovaná osoba Elster s.r.o. bolo aj v jeho záujme toto tvrdenie preukázať relevantným dôkazom (napr. vyjadrením spoločnosti Elster s.r.o.). V konaní mu aj súd uložil povinnosť (možnosť) toto tvrdenie preukázať v stanovenej lehote, avšak žalovaný túto možnosť opakovane nevyužil, a teda bremeno tvrdenia neuniesol. Kvôli absencii objektívnych a spoľahlivých podkladov (ktorými sú práve údaje o spotrebe v rozhodnom období trvania neoprávneného odberu) nebolo možné výšku škody, a teda hodnotu neoprávnene odobratého plynu určiť takým spôsobom ako sa by sa mohla určiť v prípade, ak by zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii porušené nebolo (t. j. porovnaním stavov spotreby na základe údajov z číselníka meradla). Bolo preto nutné postupovať podľa ust. § 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej len „ZoE“) a škodu určiť podľa metodiky stanovej vyhláškou MH SR č. 449/2012 Z. z. V zmysle vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z. z. preto škodu vypočítal na základe predpísaného vzorca, do ktoré doplnil požadované údaje (doba trvania neoprávneného odberu, príkony spotrebiteľov atď.) Má za to, že pri výpočte škody postupoval správne a v súlade so ZoE a vyhláškou č. MH SR č. 449/2012 Z. z. V konaní dostatočne a relevantnými dôkazmi preukázal, že jeho nárok je z hľadiska splnenia predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu dôvodný a rovnako podrobne vysvetlil aspekty výpočtu škody na základe Vyhlášky č. 449/2012 Z. z. Obrana žalovaného bola nedostatočná a nemôže byť základom pre zamietnutie žaloby, ako to žalovaný navrhuje.
6. K podanému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v obsahu, ktorého poukázal na to, že formálne náležitosti znaleckého posudku je súd povinný skúmať z úradnej povinnosti bez ohľadu na to, či na uvedené strana konania poukazuje, alebo nie. Súd napriek tomu, že na žalovaný to poukazoval, k uvedenému nezaujal žiadne stanovisko ani vo svojom napadnutom rozhodnutí. Súd prvej inštancie vyhodnotil iba dôkazy, ktoré predložil žalobca v konaní, a to bez skúmania ich zákonom formálnych náležitostí.
Ak právny úkon nespĺňa formálne náležitosti, tak je absolútne neplatný. Takýto úkon nie je možné dodatočnej „zhojiť“ - dať do súladu so zákonom, ani konvalidáciou, ani ratihabíciou. Dodatočným doplnením znaleckého posudku dodatkom alebo výsluchom znalca by bolo obchádzaním § 209 ods. 2CSP. Merací prístroj spolu so spornou plombou bol odmontovaný pracovníkmi žalobcu ešte pred príchodom žalovaného, a merací prístroj so spornou plombou sa nachádza naďalej u žalobcu, ani sporná plomba nebola žalovanému dodatočne žalobcom vydaná. Predložený znalecký posudok znalca Ing. Lešku bol vypracovaný na základe požiadaviek žalobcu, pričom sporné odtlačky znalec porovnal s kontrolnými odtlačkami, ktorých pôvod uvádzal odlišne - kým v posudku deklaroval pôvod kontrolného odtlačku od žalobcu, na pojednávaní počas výsluchu mal kontrolné odtlačky prevziať v roku 2012 od Elster na stretnutí. Podľa udania znalca tento mal 13 kontrolných odtlačkov k dispozícii. Žalovaný pri montáži sporného meradla nebol informovaný o tom, aké odtlačky sa nachádzajú na meradle, neexistuje žiadny dokument, ktorým by žalobca vedel preukázať, že sporné odtlačky neboli na meradle už pri montáži, resp. že ich nemohla po odmontovaní osadiť iná osoba. Posudok znalca naďalej považuje za nezákonný dôkaz, ktorý nemôže byť relevantným a hodnoverným podkladom na vyslovenie právneho záveru, že neoprávnene odoberal plyn, navyše jeho závery obsiahnuté v posudku bolo vyvrátené jeho výsluchom v konaní. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je tak nedostatočné a nepresvedčivé a vydaný rozsudok je nepreskúmateľný.
7. K podanému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, pričom v obsahu podaného vyjadrenia poukázal na to, že k žalobe bol priložený ZP z emailu. Tento „nedostatok“ žalovaný v konaní na prvom stupni nevytýkal, poukázal na to až teraz v odvolacom konaní. Ak by bol na to poukázal už na prvom stupni, na pojednávaní by žalobca, samozrejme, predložil na nahliadnutie aj originál posudku so všetkými šnúrami a pečiatkami. ZP predložený v tomto konaní v čase jeho vypracovania, aj v čase podania žaloby a aj v čase súdnych pojednávaní obsahoval všetky formálne a obsahové náležitosti predpísané zákonom o znalcoch. To, že neobsahoval vyhlásenie znalca je taktiež odôvodnené tým, že v roku vypracovania ZP znalec nebol povinný toto vyhlásenie do ZP uviesť. Tu však opäť pripomína, že absencia tohto vyhlásenia v ZP rozhodne neznamená a nestanovuj to ani zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, že by súd nemal na takýto ZP prihliadať. Aj takýto posudok je relevantný dôkaz a má rovnocenné postavenie a potenciál presvedčivosti ako ZP, ktorý vyhlásenie znalca obsahuje. Znalec mal k dispozícii vzhľad originálnych odtlačkov (má sa tým na mysli, že síce mal tých odtlačkov niekoľko kusov, ale všetky odtlačky boli rovnaké; väčší počet kusov odtlačkov slúžil znalcovi na čo najväčšiu presnosť a istotu pri porovnávaní, ktoré na plomby vyrážala autorizovaná osoba ELSTER s.r.o. (t. j. ELSTER mal na to vlastné nástroje, ktorými disponoval iba on sám a nikto iný a ktorými tie originálne odtlačky v predpísanom vzhľade vyrážal) a mal k dispozícii aj odtlačok, ktorý bol nájdený na plombe. Znalec tieto originálne odtlačky (teda tie, ktoré boli vytvorené originálnym nástrojmi ELSTERu) porovnal s odtlačkom nájdeným na plombe a zistil, že sa nezhodujú. Ak sa originálny a nájdený odtlačok nezhoduje, znamená to, že odtlačok nájdený na plombe nemohol byť vytvorený originálnym nástrojom autorizovanej osoby ELSTER. Tvrdenia žalovaného o tom, že súd odignoroval jeho skutkové tvrdenia a námietky považuje za účelovú a ničím nepodloženú obranu.
8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom - stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa, po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 378, § 380 ods. 1 CSP), byť viazaný skutkovým stavom ako bol zistený súdom prvej inštancie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné v dôsledku čoho je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
9. S poukazom na rozsah a dôvody podaného odvolania žalovaného bolo predmetom odvolacieho konania ustáliť, či súd prvej inštancie vo veci správne procesne postupoval, vykonal všetky navrhnuté dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností a dostatočne zistil skutkový stav.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ako aj obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie nekonal v záujme dodržania práva na spravodlivý súdny proces, vydal rozhodnutie bez dostatočného zistenia skutkového stavu.
11. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
12. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu predpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že jej skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces, ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť preto totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia.
13. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k neakceptovaniu argumentácie žalovaného v priebehu realizovaného konania.
14. Podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d/ zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.
15. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia je v prípade pokiaľ si dodávateľ plynu uplatní u svojho odberateľa právo na zaplatenie vzniknutej škody v zmysle ust. § 82 ods. 2, 3 zákona o energetike potrebné jednoznačne a nepochybne preukázať samotný neoprávnený odber plynu. Je obdivuhodné, že žalobca disponuje zamestnancami, ktorí zrejme voľným okom vedia posúdiť pri bežnej ohliadke možné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s určeným meradlom (znalec Ing. Leška k tomu potreboval digitálnu mikroskopickú kameru s 23-násobným zväčšením). Odhliadnuc od uvedeného, zo záveru znaleckého posudku Ing. Leška vyplýva, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Z uvedeného teda vyplýva záver o nezhode dvoch plomb, a to spornej a novovytvorenej, avšak predmetné konštatovanie je skutkovo a právne nepoužiteľné, k požadovanej otázke, či sporná plomba je originálnou a bola osadená na plynomer, ktorý bol inštalovaný z dôvodu odberu plynu žalovanému. Inak povedané, originalitu spornej plomby predložený znalecký posudok žalobcom v žiadnom prípade nespochybnil. Naviac ako uvádza samotný znalec v znaleckom posudku kontrolné odtlačky plombovacích klieští prevzal od zástupcu žalobcu čo nepotvrdzuje možný záver, že predmetné plombovacie kliešte na vyhotovenie kontrolných odtlačkov boli použité aj na vyhotovenie kontrolovanej spornej plomby. Rozpor tvrdenia znalca v tom, kým mu boli poskytnuté kontrolné odtlačky, a teda či spoločnosťou SPP
- distribúcia, a.s. alebo spoločnosťou Elster s.r.o., Stará Turá, taktiež nepotvrdzuje dôveryhodnosť znaleckého skúmania, ktoré sa javí ako paušalizované a čiastočne alibistické berúc do úvahy tvrdenie znalca, že za predložené a sporné kontrolné odtlačky nesie v plnej miere zodpovednosť zadávateľ. Napriek tomu znalec uvádza, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené
- odstránené a nahradené inou plombou. Takýto záver a hodnotenie znalca možno považovať za absolútne neprijateľné.
16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, ako aj s odkazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, teda odvolací súd dospel k presvedčeniu, že žalobca v žiadnom prípade neuniesol dôkazné bremeno a jeho prostriedky procesného útoku bez predloženia iných právne relevantných dôkazov nie sú relevantne použiteľné k prijatiu záveru o dôvodnosti jeho žaloby.
17. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádzané rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Obdo/51/2017, 5Obdo/32/2018 sa síce týkajú konaní o priznaní náhrady škody v súvislosti s neoprávneným odberom, avšak v predmetných konaniach bol samotný neoprávnený odber považovaný za absolútne preukázaný bez bližšieho skúmania so zodpovedajúcim odôvodnením, pričom ťažiskom týchto konaní bolo preukazovanie rozsahu spôsobenej škody odberateľmi.
18. V tejto prejednávanej veci teda odvolací súd považuje za podstatné, aby sa súd prvej inštancie dostatočne a vyčerpávajúco vyrovnal so samotným preukázaním neoprávneného odberu zemného plynu žalovaným, preukázaním porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, a to riadnym spochybnením originality kontrolovanej plomby (jej nezhoda s novovytvorenou plombou neznamená spochybnenie jej originality), pričom bez predloženia relevantných dôkazov aj od obch. spol. Elster nie je možné jednoznačne ustáliť skutkový stav spočívajúci v konštatovaní neoprávneného odberu plynu.
19. Povinnosťou súdu prvej inštancie, byť viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, bude vo veci postupovať v zmysle vyššie naznačených skutkových nejasností a následne opätovne posúdiť žalobcom uplatnený nárok, avšak len v prípade pokiaľ tento bude preukázaný už spomínaným neoprávneným odberom plynu zo strany žalovaného.
20. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie a aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).