Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1S-1-2019.pdf
PDF · 133.47 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členiek senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci žalobkyne MVDr. Hany Konkoľovej, Nová Ľubovňa 505, 065 11 Nová Ľubovňa, IČO: 37164996, právne zastúpenej: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS / ADVOKÁTI, s.r.o., so sídlom Dunajská 2317/32, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1XXXXXXXX/XXX8 zo dňa 26. októbra 2018, na základe všeobecnej správnej žaloby takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že Daňový úrad Prešov, pobočka Stará Ľubovňa (ďalej aj ako "správca dane"), vydal dňa 15.2.2018 výkaz daňových nedoplatkov daňového dlžníka MVDr. Hana Konkoľová, IČO: 37 164 996, Nová Ľubovňa 505, 065 11 Nová Ľubovňa. Z predmetného výkazu je zrejmé, že tento bol zostavený z daňových nedoplatkov podľa § 89 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku, teda sa jedná o daňové nedoplatky vyplývajúce z právoplatných rozhodnutí, konkrétne z rozhodnutí Daňového úradu Prešov, pobočka Stará Ľubovňa, č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 2.2.2017, výška daňového nedoplatku 167.114,34 Eur, dátum splatnosti 7.11.2017, č. XXXXXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 2.2.2017, výška daňového nedoplatku 35.043,24 Eur, dátum splatnosti 7.11.2017, č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 2.2.2017, výška daňového nedoplatku 76.355,02 Eur, dátum splatnosti 7.11.2017, č. 100202033/2017 zo dňa 2.2.2017, výška daňového nedoplatku 28.660,66 Eur, dátum splatnosti 7.11.2017, č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 2.2.2017, výška daňového nedoplatku 73.423,30 Eur, dátum splatnosti 7.11.2017, č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 2.2.2017, výška daňového nedoplatku 13.197,87 Eur, dátum splatnosti 7.11.2017, č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 2.2.2017, výška daňového nedoplatku 15.231,93 Eur, dátum splatnosti 7.11.2017, č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 2.2.2017, výška daňového nedoplatku 116.231,52 Eur, dátum splatnosti 7.11.2017. Celkovo splatná daň z pridanej hodnoty vo výške 525.257,88 Eur.
2. Rozhodnutím správcu dane č.1XXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.6.2018 Daňový úrad Prešov podľa § 90 ods. 1 Daňového poriadku začal daňové exekučné konanie vo veci vymáhania daňového nedoplatku vo výške 525.257,88 Eur od daňového dlžníka MVDr. Hana Konkoľová, IČO: 37 164 996, Nová
Ľubovňa 505, 065 11 Nová Ľubovňa (ďalej aj ako "daňový dlžník" alebo "žalobkyňa"). Z predmetného rozhodnutia je zrejmé, že exekučným titulom je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov správcu dane č. 100374630/2018, zostavený z evidencie daní daňového dlžníka ku 15.2.2018 vo výške 525.257,88 Eur. Predmetným rozhodnutím správca dane oznámil žalobkyni, že daňovú exekúciu vykoná zrážkami zo mzdy daňového dlžníka podľa § 100 Daňového poriadku a zároveň zakázal podľa § 90 ods. 2 písm. g) a § 90 ods. 5 Daňového poriadku osobám, ktoré užívajú, evidujú, spravujú alebo sú oprávnené nakladať s majetkom daňového dlžníka, po doručení tohto rozhodnutia, akokoľvek nakladať s majetkom daňového dlžníka, ktorý podľa Daňového poriadku podlieha daňovej exekúcii, a to ani v jeho prospech alebo na jeho príkaz vrátane zaťaženia tohto majetku.
3. Správca dane dňa 18.7.2018 vydal rozhodnutie č. 10XXXXXX/XXXX, t.j. daňovú exekučnú výzvu podľa § 91 Daňového poriadku voči žalobkyni. Predmetným rozhodnutím oznámil žalobkyni, že na základe vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov Daňového úradu Prešov č. XXXXXXXXX/XXXX, zostavenom správcom dane z evidencie daní daňového dlžníka ku dňu 15.2.2018 vo výške 525.257,88 Eur, začal v zmysle § 90 ods. 1 Daňového poriadku daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia zo dňa 26.6.2018. Zároveň predmetným rozhodnutím vyzval žalobkyňu, aby v lehote 8 dní odo dňa doručenia daňovej výzvy zaplatila daňový nedoplatok vo výške 525.257,88 Eur na účet Daňového úradu Prešov. Upozornil žalobkyňu, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený, vydá daňový exekučný príkaz na vykonanie daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy podľa § 100 a nasl. Daňového poriadku. Zároveň žalobkyňu poučil o práve podať voči predmetnému rozhodnutiu odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Daňovom úrade Prešov, o odkladnom účinku podaného odvolania ako aj o dôvodoch, pre ktoré je možné podať odvolanie.
4. Voči daňovej exekučnej výzve zo dňa 18.7.2018 č.XXXXXXXXX/XXXX podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom namietala, že z rozhodnutia nie je zrejmé, na akom základe začal správca dane daňové exekučné konanie, nakoľko uvedenie exekučného titulu v predmetnej výzve absentovalo. Žalobkyňa namietala neprípustnosť exekúcie z dôvodu, že rozhodnutia správcu dane ako aj odvolacieho orgánu, ktorými boli tieto rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane potvrdené, boli napadnuté správnymi žalobami. Žalobkyňa taktiež namietala spôsob, akým mala byť exekúcia vykonaná a to zrážkami zo mzdy z dôvodu, že nastali okolnosti (umiestnenie žalobkyne v ústave na výkon väzby), ktoré bránia vymáhateľnosti daňového nedoplatku uvedeným spôsobom. Uviedla, že konanie správcu dane považuje za predčasné, čím spôsobuje ekonomickú nestabilitu daňového subjektu pre účelné vedenie svojej obhajoby. Poukázala na to, že požiadala správcu dane o splátkový kalendár za účelom úhrady daňového nedoplatku ako aj na to, že ukončila podnikateľskú činnosť k 31.12.2013.
II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
5. Žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.10.2018 potvrdil daňovú exekučnú výzvu Daňového úradu Prešov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.7.2018, ktorou daňový úrad podľa § 91 ods. 2 písm. f) Daňového poriadku vyzval žalobkyňu na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 525.257,88 Eur. Predmetné rozhodnutie odôvodil tým, že správca dane začal daňové exekučné konanie až po tom, čo preveril slnenie procesných a hmotnoprávnych podmienok. Exekučným titulom je výkaz daňových nedoplatkov č. XXXXXXXXX/XXXX. z 15.2.2018, ktorý obsahuje všetky zákonnom stanovené náležitosti podľa § 89 ods. 2 Daňového poriadku. Vykonateľnosť nadobudol 15.2.2018, čo je uvedené aj v daňovej exekučnej výzve. Na základe uvedených skutočností považoval námietku žalobkyne o absencii označenia exekučného titulu za neopodstatnenú. Čo sa týka prípustnosti vedenia daňového exekučného konania žalovaný mal za to, že skutočnosť, že rozhodnutia, na základe ktorých vznikol daňový nedoplatok sú predmetom prieskumu správneho súdu, nie je dôvodom neprípustnosti vedenia daňového exekučného konania. Samotné podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok. Vplyv na daňové exekučné konanie by malo len priznanie odkladného účinku správnej žalobe súdom podľa § 185 Správneho súdneho poriadku, pričom poukázal na to, že ako žalovanému mu boli doručené rozhodnutia správneho súdu, ktorými bol návrh žalobkyne o priznanie odkladného účinku správnym žalobám zamietnutý, preto nemal za preukázané prekážky pre pokračovanie v daňovom exekučnom konaní. K tej skutočnosti, že žalobkyňa je umiestnená vo výkone väzby žalovaný uviedol, že uvedenou informáciou nedisponoval v čase začatia daňového exekučného konania a túto informáciu ani nemal dôvod skúmať. Poukázal na to, že ak správca dane dospeje k záveru, že exekúcia zrážkami zo mzdy nebude úspešná,
je tento oprávnený zisťovať ďalší majetok žalobkyne a vykonať daňovú exekúciu niektorým z ďalších spôsobom uvedených v ustanovení § 98 ods.1 Daňového poriadku. Čo sa týka žiadosti o splátkový kalendár, žalovaný poukázal na rozhodnutia, ktorými správca dane nevyhovel žiadosti žalobkyne o zaplatenie daňového nedoplatku v splátkach. K námietke o ukončení podnikateľskej činnosti žalobkyne ku dňu 31.12.2013 uviedol, že uvedené nemá vplyv na existenciu daňového nedoplatku a žalobkyni po ukončení podnikateľskej činnosti nezaniká povinnosť uhradiť splatné dane, ktoré vznikli za obdobie jej podnikateľskej činnosti. Záverom konštatoval, že žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne relevantné dôvody podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku, a preto mal za to, že správca dane postupoval v súlade so zákonom pri vydaní odvolaním napadnutého rozhodnutia.
III.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
6. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 4.1.2019 domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 26.10.2018 v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím vydaným Daňovým úradom Prešov, pobočka Stará Ľubovňa, č.XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.7.2018, t.j. proti daňovej exekučnej výzve, ktorú správca dane vydal v zmysle § 91 Daňového poriadku voči daňovému dlžníkovi - žalobkyni.
7. Správnu žalobu odôvodnila tým, že napadnuté rozhodnutia považuje za predčasne vydané z dôvodu, že správca dane vydal daňovú exekučnú výzvu na základe neprávoplatného, resp. nevykonateľného rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane. Uviedla, že daňová exekučná výzva nemôže byť vydaná skôr ako nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutie o povinnosti zaplatiť rozdiel dane, ktorý bol daňovou kontrolou zistený, pričom mala za to, že rozhodnutie o určení rozdielu dane takúto vlastnosť nenadobudlo, resp. v súčasnosti túto vlastnosť nemá. Daňovú exekúciu považovala žalobkyňa za neprípustnú z dôvodu, že vo veci daňového nedoplatku sú voči jednotlivým rozhodnutiam, ktorými boli vyrubené rozdiely na dani podané správne žaloby, resp. už kasačné sťažnosti. Poukázala na to, že voči rozhodnutiu Daňového úradu Prešov, pobočka Stará Ľubovňa, č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 2.2.2017 za zdaňovacie obdobie (DPH) marec 2010 (určený rozdiel dane 167114,34 Eur), ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.10.2017, bola podaná všeobecná správna žaloba, ktorá je vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. 3K.. Proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov, pobočka Stará Ľubovňa, č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 2.2.2017 za zdaňovacie obdobie (DPH) apríl 2010 (určený rozdiel dane 35.043,25 Eur), ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.10.2017, bola podaná všeobecná správna žaloba, ktorú Krajský súd v Prešove rozsudkom sp.zn. XS/XX/XXXX zamietol, avšak žalobkyňa podala kasačnú sťažnosť. Proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov, pobočka Stará Ľubovňa, č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 2.2.2017 za zdaňovacie obdobie (DPH) máj 2010 (určený rozdiel dane 76.354,51 Eur), ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.10.2017, bola podaná všeobecná správna žaloba, ktorú Krajský súd v Prešove rozsudkom sp.zn. XS/XX/XXXX zamietol, avšak žalobkyňa proti uvedenému rozhodnutiu podala kasačnú sťažnosť. Proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov, pobočka Stará Ľubovňa, č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 2.2.2017 za zdaňovacie obdobie (DPH) jún 2010 (určený rozdiel dane 28.660,66 Eur), ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.10.2017, bola podaná všeobecná správna žaloba, o ktorej konanie je vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. XS/XX/XXXX. Proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov, pobočka Stará Ľubovňa, č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 2.2.2017 za zdaňovacie obdobie (DPH) júl 2010 (určený rozdiel dane 73.423,30 Eur), ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.10.2017, bola podaná všeobecná správna žaloba, o ktorej konanie je vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. XS/XX/XXXX. Proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov, pobočka Stará Ľubovňa, č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 2.2.2017 za zdaňovacie obdobie (DPH) august 2010 (určený rozdiel dane 16.197,87 Eur), ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.10.2017, bola podaná všeobecná správna žaloba, o ktorej konanie je vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. XS/XX/XXXX. Proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov, pobočka Stará Ľubovňa, č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 2.2.2017 za zdaňovacie obdobie (DPH) október 2010 (určený rozdiel dane 15.231,93 Eur), ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.10.2017, bola podaná všeobecná správna žaloba, ktorú Krajský súd v Prešove rozsudkom sp.zn. XS/XX/XXXX zamietol, avšak žalobkyňa proti uvedenému rozhodnutiu
podala kasačnú sťažnosť. Proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov, pobočka Stará Ľubovňa, č. 1XXXXXXXX/XXXX zo dňa 2.2.2017 za zdaňovacie obdobie (DPH) november 2010 (určený rozdiel dane 116.231,52 Eur), ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.10.2017, bola podaná všeobecná správna žaloba, o ktorej konanie je vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. XS/XX/XXXX.
8. S poukazom na uvedené mala za to, že je právne neprípustné, aby bez právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktorým by správca dane odmietol priznať nárok v uplatnenej výške, resp. určil rozdiel v uplatnenej sume, bolo rozhodnuté o vedení daňového exekučného konania. Žalobkyňa uviedla, že v konaniach vedených na Krajskom súde v Prešove sp.zn. XS/XX/XXXX, XS/XX/XXXX a XS/XX/XXXX podala kasačné sťažnosti, ktorých podanie automaticky vyvoláva zo zákona odkladný účinok, preto uvedená skutočnosť mala za následok pozastavenie účinkov napadnutých rozhodnutí a v dôsledku uvedeného nemohli byť rozhodnutia podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy. Poukazujúc na spomenuté skutočnosti uviedla, že v súčasnej dobe je odkladný účinok vo vzťahu k sume vyrubenej daňovým nedoplatkom vo výške 126.629,69 Eur, nakoľko celková suma špecifikovaná v daňovej exekučnej výzve je vo výške 525.257,88 Eur, nie je možné osobitne viesť daňové exekučné konanie na sumu 398.628,19 Eur. Mala za to, že ak by mal správca dane záujem viesť exekučné daňové konania na sumu 398.628,19 Eur bol by povinný vydať novú daňovú exekučnú výzvu a viesť nové daňové exekučné konanie. Z uvedeného dôvodu považovala daňovú exekučnú výzvu ako aj daňový exekučný príkaz a všetky realizované úkony v daňovom exekučnom konaní za predčasné a žiadala ich ako nezákonne zrušiť.
9. Žalobkyňa namietala taktiež postup správcu dane, ktorý mal podľa § 96 ods. 1 písm.b) Daňového poriadku daňové exekučné konania zastaviť z dôvodu, že exekučný titul sa nestal vykonateľným, resp. z dôvodu, že tento sa stal nevykonateľným až následne a to v dôsledku podanej kasačnej sťažnosti.
10. Záverom žalobkyňa namietala nezákonný spôsob doručovania správcu dane v rámci výkonu daňových kontrol a to zástupcovi daňového subjektu Ing. Z. E., daňovému poradcovi. Poukázala na to, že zásielky za zástupcu preberala p. GB., ktorá nemala na preberanie zásielok za a v mene P.. E. platný titul, ktorý by ju oprávňoval k takejto činnosti.
11. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti žalobkyňa mala za to, že rozhodnutie žalovaného má byť zrušené a vrátené, keďže vychádza z nevykonateľného rozhodnutia, v konaní boli porušené procesné práva žalobkyne, nedošlo k zastaveniu daňového exekučného konania, žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ napadnutých rozhodnutí bol v rozpore s administratívnymi spismi a nemal v nich oporu a zároveň došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o procesnom konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.
IV.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 8.2.2019 uviedol, že správca dane evidoval u žalobkyne k 26.6.2018 daňový nedoplatok vo výške 525.257,88 Eur, ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 2.2.2017, č.XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 2.2.2017, č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 2.2.2017, č.XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 2.2.2017, č.XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 2.2.2017, č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 2.2.2017, č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 2.2.2017 a č.XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 2.2.2017. Uviedol, že žalobkyňa uložené peňažné plnenie nesplnila v lehote splatnosti. Z uvedeného dôvodu začal správca dane rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.6.2018 podľa § 90 ods. 1 Daňového poriadku daňové exekučné konanie na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 525.257,88 Eur na podklade exekučného titulu, ktorým je podľa § 89 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov č. 1XXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.2.2018. Po začatí daňového exekučného konania správca dane vydal daňovú exekučnú výzvu č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.7.2018, ktorou vyzval žalobkyňu na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 525.257,88 Eur. Zároveň upozornil žalobkyňu, že v prípade, ak daňový nedoplatok neuhradí v lehote určenej správcom dane, tento vykoná daňovú exekúciu
podľa § 100 Daňového poriadku. Žalobkyňa podala proti daňovej exekučnej výzve odvolanie dňa 7.8.2018. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.10.2018 daňovú exekučnú výzvu ako vecne správnu potvrdil.
13. K žalobným bodom žalobkyne žalovaný uviedol, že čo sa týka právoplatnosti a vykonateľnosti vyššie uvedených rozhodnutí správcu dane o vyrubení rozdielu dane, tieto nadobudli právoplatnosť doručením rozhodnutí žalovaného o odvolaniach podaných voči ním žalobkyňou. Rozhodnutia žalovaného boli splnomocnenej zástupkyni žalobkyne doručené dňa 23.10.2017. Žalobkyňa bola povinná uhradiť uložené peňažné plnenia v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutí. Lehota splatnosti uplynula dňa 7.11.2017. Následne dňa 8.11.2017 sa tieto rozhodnutia stali vykonateľnými. Nezaplatením dane v lehote splatnosti vznikol žalobkyni daňový nedoplatok podľa § 2 písm. f) Daňového poriadku, ktorý je správca dane oprávnený vymáhať postupom podľa § 88 Daňového poriadku. Správca dane vyhotovil výkaz daňových nedoplatkov č. XXXXXXXXX/XXX8 zo dňa 15.2.2018, ktorý je exekučným titulom podľa § 89 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku. Na základe uvedených skutočností žalovaný mal za to, že všetky rozhodnutia správcu dane zo dňa 2.2.2017, na základe ktorých vznikol daňový nedoplatok sa stali zákonným spôsobom právoplatnými a vykonateľnými v zmysle § 63 ods. 9 a 10 Daňového poriadku, preto výkaz daňových nedoplatkov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.2.2018 je spôsobilým exekučným titulom. Žalovaný taktiež uviedol, že vo všetkých vyššie menovaných súdnych konaniach vedených pred správnym súdom bol návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietnutý, preto neexistovali prekážky pre pokračovanie v začatom daňovom exekučnom konaní. Čo sa týka konaní sp.zn. 3K., XS/XX/XXXX a XS/XX/XXXX vedenými na Krajskom súde v Prešove, v ktorých boli voči rozsudkom podané kasačné sťažnosti, ani uvedené skutočnosti nepredstavujú prekážky pre pokračovanie v začatom daňovom konaní, keďže podľa § 447 ods. 2 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci, teda žalovaný mal za to, že podanou kasačnou sťažnosťou sa pozastavujú účinky rozhodnutia krajského súdu, čo znamená, že nastáva stav ako keby o žalobe nebolo rozhodnuté. Z uvedeného vyplýva, že podaná kasačná sťažnosť nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutí správnych orgánov, ktoré boli predmetom preskúmania súdom. Takýto vplyv podľa žalovaného by malo len rozhodnutie správneho súdu podľa § 185 SSP, ktorým by bol správnej žalobe priznaný odkladný účinok, avšak taktiež podotkol, že aj uvedený stav by predstavoval iba dočasné opatrenia, ktoré by nemalo za následok zastavenie daňového konania ale len odloženie daňového exekučného konania podľa § 95 ods.2 Daňového poriadku. Z uvedených dôvodov žalovaný argumentáciu žalobkyne, že správca dane a žalovaný porušili svoje povinnosti, keď daňové exekučné konanie nezastavili, považoval za nemajúcu oporu v platnej právnej úprave ani v predloženom spisovom materiáli. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že správca dane pred začatím daňového exekučného konania zisťoval, či sú splnené podmienky pre jeho začatie, t.j. podmienky procesného (príslušnosť správcu dane, neuplynutie prekluzívnej lehoty na vymáhanie) a hmotnoprávneho charakteru (existencia daňového nedoplatku, existencia exekučného titulu, ktorý má zákonnom stanovené náležitosti, existencia majetku, ktorý je spôsobilým predmetom daňovej exekúcie) a po takomto zistení začal daňovú exekúciu a dňa 18.7.2018 vydal daňovú exekučnú výzvu č.XXXXXXXXX/XXXX. K nezákonnému spôsobu doručovania žalovaný uviedol, že tieto námietky boli predmetom posúdenia v samostatných odvolacích konaniach proti rozhodnutiam, ktorými bol vyrubený rozdiel dane, ktoré odvolací orgán ako vecne správne potvrdil a ktoré sú následne predmetom súdneho preskúmania pred správnym súdom. Uviedol, že v odvolacom konaní proti daňovej exekučnej výzve odvolací orgán nepreskúmava vecnú správnosť rozhodnutia, na základe ktorého daňový nedoplatok vznikol, pretože mu v tom bráni právoplatnosť rozhodnutia. V uvedenom konaní je možné preskúmavať iba tie skutočnosti, ktoré súvisia s touto fázou daňového konania, predovšetkým existenciu daňového nedoplatku, exekučného titulu, t.j. či má zákonnom stanovené náležitosti a existenciu majetku, ktorý je spôsobilým predmetom daňovej exekúcie. Záverom žalovaný uviedol, že pri začatí daňového exekučného konania a vydaní daňovej exekučnej výzvy postupoval v súlade s Daňovým poriadkom, a preto žalovaný nesúhlasí so závermi žalobkyne a navrhol žalobu zamietnuť a účastníkom konania nepriznať náhradu trov konania.
V.
Replika žalobcu
14. Žalobkyňa v replike zo dňa 18.3.2019 uviedla, že namieta postup predchádzajúci vydaniu sporných rozhodnutí o vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie vo vzťahu k žalobkyni. Uviedla, že následky, ktoré predstavuje predčasný zásah do jej práv v podobe výkonu daňovej exekúcie sú pre ňu likvidačné a v prípade rozhodnutia súdu v prospech žalobkyne po výkone daňovej kontroly by pre ňu už nemal význam, preto navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť.
VI.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
15. Z obsahu predloženého administratívneho spisu ako i výsledkov doterajšieho priebehu konania správny súd zistil, že predmetom konania bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil daňovú exekučnú výzvu správcu dane č.XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.7.2018, ktorou správca dane podľa § 91 ods. 2 písm. f) Daňového poriadku vyzval žalobkyňu na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 525.257,88 Eur.
16. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
17. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
18. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
19. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
20. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov Daňovým exekučným konaním je konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky podľa § 149.
21. Podľa § 89 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, exekučným titulom je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov.
22. Podľa § 89 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku výkaz daňových nedoplatkov, ktorý správca dane zostaví z údajov evidencie daní, obsahuje výšku daňových nedoplatkov podľa právoplatných rozhodnutí v členení podľa jednotlivých druhov daní,
23. Podľa § 89 ods. 3 Daňového poriadku Deň vyhotovenia výkazu daňových nedoplatkov je dňom jeho vykonateľnosti. Daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti.
24. Podľa § 91 ods. 1 Daňového poriadku Správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobám uvedeným v § 90 ods. 2 písm. f).
25. Podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku Do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak a)nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, b)sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.
26. Podľa § 95 ods. 2 Daňového poriadku správca dane môže odložiť daňovú exekúciu z vlastného podnetu, ak sa preverujú skutočnosti rozhodujúce pre zastavenie daňového exekučného konania.
27. Podľa § 96 ods. 1 Daňového poriadku Správca dane daňové exekučné konanie zastaví rozhodnutím, ak a)exekučný titul bol zrušený, b)exekučný titul sa nestal vykonateľným, c)bolo preukázané, že k predmetu daňovej exekúcie má vlastnícke právo iná osoba, d)predmet daňovej exekúcie nepodlieha daňovej exekúcii, e)právo vymáhať daňový nedoplatok je premlčané a daňový dlžník vzniesol námietku premlčania tohto práva alebo právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniklo, f)daňový nedoplatok bol vyrovnaný, g)je iný dôvod, pre ktorý nie je možné v daňovom exekučnom konaní pokračovať.
28. Podľa § 98 ods. 2 Daňového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, správca dane môže vykonať daňovú exekúciu spôsobom, ktorý si určí, a môže vykonať daňovú exekúciu u jedného daňového dlžníka aj niekoľkými spôsobmi súčasne.
29. Podľa § 63 ods. 9 Daňového poriadku doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie, je právoplatné.
30. Podľa § 63 ods. 10 Daňového poriadku rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať odvolanie alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok a ak zároveň uplynula lehota plnenia.
31. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
32. Podľa § 447 ods. 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia kasačného súdu podľa odseku 1 sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci. Na rozhodovanie o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189 okrem lehôt podľa § 187 ods. 1 a 3.
33. Žalobkyňa namietala nezákonnosť daňovej exekučnej výzvy z troch dôvodov a to z dôvodu, že rozhodnutia, na základe ktorých bola žalobkyňa zaviazaná na úhradu peňažných prostriedkov titulom dovyrúbenia dane sa nestali právoplatnými a vykonateľnými, keďže ich žalobkyňa napadla správnou žalobou na súde. Druhým dôvodom bolo porušenie Daňového poriadku správcom dane, ktorý podľa názoru žalobkyne mal daňové exekučné konanie zastaviť podľa § 96 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, keďže rozhodnutia, ktoré boli podkladom pre vyhotovenie výkazu daňových nedoplatkov stratili vykonateľnosť. Tretím dôvodom bolo vadné doručovanie listín žalobkyni počas daňovej kontroly.
34. Správny súd považuje za potrebné najskôr sa vysporiadať so žalobnou námietkou spočívajúcou v nesprávnom doručovaní. Uvedená námietka nie je relevantná pre predmetné konanie z dôvodu, že prostredníctvom správnej žaloby voči daňovej exekučnej výzve je možné namietať iba okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. To vyplýva z charakteru predmetného rozhodnutia. K totožnému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach. Správny súd príkladmo cituje z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sžf/63/2016 z 23.8.2016: ,, Ako už Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, napr. vo svojich rozhodnutiach v konaniach vedených pod sp. zn. 3Sžf/77/2012, 5Sžf/66/2012, či 2Sžf/65/2012, daňová exekučná výzva podlieha v obmedzenom rozsahu súdnemu prieskumu. Zákonnosť daňovej exekučnej výzvy súd preskúmava v rozsahu dôvodov uvedených v ustanovení § 91 ods. 5 daňového poriadku, pričom ide o také okolnosti, ktoré nastali po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu. Opačný výklad by viedol k duplicitnej možnosti súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu i v štádiu exekučného konania, čo je v rozpore s princípom subsidiarity, ktorý pri prechode do ďalšej úrovne právnej ochrany počíta s
vyčerpaním právneho prostriedku nápravy v predchádzajúcom štádiu." S poukazom na uvedené závery nie je možné pri prejednávaní správnej žaloby voči daňovej exekučnej výzve prihliadať na námietky týkajúce sa nezákonnosti spôsobu vedenia daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania. Uvedené preskúma správny súd na základe žalobkyňou podaných správnych žalôb, v konaniach vedených pod spisovými značkami vyššie uvedenými.
35. Čo sa týka právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutí, na základe ktorých bol zostavený výkaz daňových nedoplatkov, správny súd poukazuje na ustanovenie § 63 ods. 9 a 10 Daňového poriadku, ktoré upravuje aké rozhodnutia nadobúdajú vlastnosť právoplatnosti a vykonateľnosti. Právoplatným rozhodnutím je rozhodnutie, proti ktorému už nemožno podať riadny opravný prostriedok (odvolanie, prípadne námietku). Právoplatným rozhodnutím sa rozumie záväzné a relatívne nezmeniteľné rozhodnutie, keďže relatívna nezmeniteľnosť spočíva v možnosť zmeny rozhodnutia na základe mimoriadnych opravných prostriedkov, a to návrh na obnovu konania (§ 75) alebo návrh na preskúmanie rozhodnutia (§ 77), resp. možného zrušenia uvedeného rozhodnutia na základe rozhodnutia správneho súdu. Vykonateľnosť je vlastnosť rozhodnutia, ktorá predstavuje jeho vymáhateľnosť, teda možnosť núteného vymoženia právnych povinností určených rozhodnutím aj proti vôli povinného účastníka. Rozhodnutie vydané v rámci daňového konania je vykonateľné, ak proti nemu daňový poriadok nepripúšťa podanie odvolania alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok a ak zároveň uplynula lehota na plnenie.
36. V preskúmavanej veci rozhodnutia správcu dane, t.j. Daňového úradu Prešov, pobočka Stará Ľubovňa, č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 2.2.2017, č. XXXXXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 2.2.2017, č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 2.2.2017, č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 2.2.2017, č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 2.2.2017, č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 2.2.2017, č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 2.2.2017, č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 2.2.2017, boli na základe žalobkyňou podaných odvolaní, potvrdené rozhodnutiami Finančného riaditeľstva ako odvolacieho orgánu č.XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.10.2017, č.XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.10.2017, č.XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.10.2017, č.XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.10.2017, č.XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.10.2017, č.XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 11.10.2017, č.XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.10.2017. Rozhodnutia boli žalobkyni doručené dňa 23.10.2017. Na základe uvedeného nadobudli vlastnosť právoplatnosti, keďže už voči ním nebolo prípustné odvolanie. V zmysle rozhodnutí správcu dane bola žalobkyňa povinná v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutí zaplatiť správcom dane vyrubenú daň, teda do 7.11.2017. Poukazujúc na uvedené, rozhodnutia správcu dane nadobudli vykonateľnosť dňa 8.11.2017.
37. Podanie správnej žaloby voči rozhodnutiam správcu dane a žalovaného nemá vplyv ani na právoplatnosť ani na vykonateľnosť rozhodnutí. Správny súdny poriadok vzhľadom na uvedenú skutočnosť, umožnil priznať súdu na návrh žalobcu odkladný účinok správnej žalobe podľa ustanovení § 185 a nasl. Pod pojmom odkladný účinok rozhodnutia je potrebné rozumieť stav, keď rozhodnutie síce existuje, ale nevyvoláva s ním spojené právne účinky, teda uvedené nemá vplyv na platnosť a právoplatnosť rozhodnutia, ale zároveň priznaný odkladný účinok bráni pokračovaniu v tom istom administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, resp. začatiu nového takéhoto konania pri nezmenenom skutkovom a právnom stave, a zároveň bráni oprávnenému viesť výkon rozhodnutia (napr. daňovú exekúciu), resp. oprávnenej osobe bráni na podklade takéto rozhodnutia realizovať svoje právo. V už začatých konaniach o výkon rozhodnutia je nevyhnutné pozastaviť realizované právo, teda v prípade daňového exekučného konania Daňový poriadok upravuje inštitút odloženia daňovej exekúcie podľa § 95 ods. 2 a to až do momentu, kým správny súd nerozhodne o správnej žalobe proti konkrétnemu rozhodnutiu. V prejednávanej veci však týmto návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebolo vyhovené, teda nedošlo k odloženiu vykonateľností rozhodnutí, preto sa správny súd ďalej uvedenou problematikou zaoberať nebude a námietku žalobkyne v uvedenom rozsahu považuje za nedôvodnú.
38. Správnemu súdu je z jeho úradnej činnosti zrejmé, že návrhy žalobkyne v konaniach vedených na Krajskom súde pod sp.zn.XS/XX/XXXX, XS/XX/XXXX, XS/XX/XXXX, XS/XX/XXXX, XS/XX/XXXX, XS/XX/XXXX, XS/XX/XXXX a XS/XX/XXXX boli zamietnuté, teda vyššie uvedené rozhodnutia naďalej disponovali vlastnosťou vykonateľnosti, a teda správca dane bol oprávnený začať, resp. pokračovať v daňovom exekučnom konaní.
39. Čo sa týka zákonného odkladného účinku kasačnej sťažnosti podľa §446 ods. 2 SSP v spojení s § 447 ods. 2 SSP, správny súd uvádza, že v zmysle formulácie § 447 SSP po podaní kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej, vydanému v konaní o správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane, nastupujú následky vo forme pozastavenia účinkov napadnutého rozhodnutia krajského súdu a druhým následkom je, že rozhodnutie krajského súdu nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy.
40. Pod pozastavením účinkov rozhodnutia krajského súdu je potrebné rozumieť stav, keď rozhodnutie navonok existuje, ale nevyvoláva právne účinky s ním spojené. Rovnako ako to bolo uvedené pri odkladnom účinku správnej žaloby podľa § 185 a nasl. SSP ani odkladný účinok pri kasačnej sťažnosti nemá vplyv na platnosť a právoplatnosť rozhodnutia krajského súdu, ktoré sa v jeho dôsledku nezrušuje ale tento účinok bráni tomu, aby na jeho základe bolo možné viesť výkon rozhodnutia (napr. exekúciu na podklade peňažnej alebo sankčnej moderácie). V uvedenom prípade sa však nejedná o situáciu, kedy by správny súd disponoval možnosťou zmeniť rozhodnutie orgánu verejnej moci na základe moderácie, preto uvedený účinok kasačnej sťažnosti nie je relevantný pre preskúmavanú vec. Taktiež v prípade, ak by v konaní o všeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiam, ktorým bol vyrubený rozdiel dane, správny súd priznal odkladný účinok správnej žalobe, potom nastúpením odkladného účinku kasačnej sťažnosti by došlo k predĺženiu jeho účinku aj na konanie pred kasačným súdom, nakoľko by došlo k pozastaveniu účinku ustanovenia § 186 ods. 2 SSP (Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.) To znamená, že v dôsledku odkladného účinku kasačnej sťažnosti dochádza k „obživnutiu“ odkladného účinku správnej žaloby. Inak povedané, ak žalobcu v konaní pred krajským súdom „chránil“ odkladný účinok správnej žaloby a žaloby proti inému zásahu vo vzťahu k právnym účinkom administratívneho, bude ho v takomto rozsahu „chrániť“ aj odkladný účinok kasačnej sťažnosti. Na základe uvedeného možno skonštatovať, že zákon neumožňuje kasačnému súdu v rámci rozhodnutia o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti samostatne odložiť aj účinky administratívneho rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu. Ak však žalobca v konaní pred krajským súdom nevyužil túto možnosť (bol pasívny) alebo jeho návrh na priznanie odkladného účinku nebol úspešný, nie je namieste takúto ochranu poskytovať v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku, akým je kasačná sťažnosť. (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 1654 s.)
41. V preskúmavanej veci v konaniach, na ktoré poukázala žalobkyňa a to konanie vedené na Krajskom súde v Prešove sp.zn. XS/XX/XXXX, XS/XX/XXXX a XS/XX/XXXX, v ktorých proti rozhodnutia správneho súdu podala kasačné sťažnosti, neboli priznané správnym žalobám odkladné účinky, preto pri vymáhaní daňového nedoplatku, odkladný účinok podanej kasačnej sťažnosti nemá žiadny relevantný dopad na uvedené konanie. Obdobný právny názor vyplýva aj z Komentára k Správnemu súdnemu poriadku, v ktorom autori výslovne uviedli: ,,Ak totiž daňovník podá správnu žalobu proti rozhodnutiu o daňovom nedoplatku a krajský súd ju (bez priznania odkladného účinku) zamietne, odkladný účinok <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=nnptembrg5pxg327mv3gwnjopj5f6mrqge2v6mjwgjpxazrugq3q> kasačnej sťažnosti má dopad len na rozhodnutie krajského súdu a nie aj žalované daňové rozhodnutie. Zamietavé rozhodnutie krajského súdu pritom vo vzťahu k žalovanému daňovému rozhodnutiu nevyvoláva žiadne právne účinky a ani nepotvrdzuje jeho zákonnosť, pretože až do zrušenia akéhokoľvek administratívneho rozhodnutia v príslušnom inštančnom postupe v zásade platí domnienka jeho zákonnosti. To však súčasne vyvoláva možnosť, aby rozhodnutie o daňovom nedoplatku bolo podkladom pre rozhodovanie o nasledujúcom úroku z omeškania (§ 156 DP <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqga4v6njwgmxhaylsmftxeylgfuytknq>)." (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 1656-1657.)
42. Na základe vyššie uvedených skutočnosti správny súd konštatuje, že žalobkyňou vznesené námietky proti daňovej exekučnej výzve neboli dôvodné, a teda nejednalo sa o naplnenie žiadneho z dôvodov podľa ustanovenia § 91 ods. 5 Daňového poriadku, preto správny súd napadnuté rozhodnutie posúdil ako rozhodnutie súladné so zákonom a žalobu žalobkyne zamietol.
43. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 167 a nasl. Správneho súdneho poriadku tak, že žalobkyni, ktorá nemala úspech v konaní, nepriznal ich náhradu. Žalovaný na náhradu trov
konania zo zákona nemá nárok, keďže v danom prípade neboli splnené podmienky podľa § 168 a § 169 Správneho súdneho poriadku.
44. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súd, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 Správneho súdneho poriadku).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§449 ods. 1,2 Správneho súdneho poriadku).