Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-2110-2013.pdf
PDF · 78.56 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/2110/2013
Uznesenie
Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: D. N., nar. XX.XX.XXXX, A. XX, N., proti povinnému: neb. H. N., nar. XX.XX.XXXX, naposledy s trvalým pobytom H. W. XXXX/XX, N., zomr. XX.XX.XXXX o vymoženie pohľadávky oprávneného zaplatiť zaostalé výživné od apríla 2013 do 31. novembra 2013 vo výške 560,- eur, bežné výživné vo výške 70,- eur mesačne od 01.12.2013 a trov exekúcie
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii zo dňa 17.07.2014, doručené exekútorovi dňa 21.07.2014 z a m i e t a .
Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kapronczaiho, Exekútorský úrad Galanta, Švermova 273, pod sp.zn. 5Er/2110/2013 (EX 40052/2013) z a s t a v u j e.
Súd náhradu trov súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnená (t.č. zastúpená matkou) sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 27.11.2013 domáhala u súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 560,- eur titulom zaostalého výživného za obdobie od apríla 2013 do 31. novembra 2013, 70,- eur titulom bežného výživného mesačne od 01.12.2013 a trov exekúcie. Oprávnený poukázal na rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 9P/322/2011-37, tvoriaci exekučný titul na vymoženie pohľadávky. Okresný súd Komárno vydal dňa 28.01.2014 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5401 106539 pre súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka (EX 52/2013). V súčasnosti vykonáva exekúciu JUDr. Jozef Kapronczai.
2. Povinný prevzal dňa 04.07.2014 upovedomenie o začatí exekúcie. Dňa 21.07.2014 doručil súdnemu exekútorovi námietky proti exekúcii. Povinný vo svojich námietkach proti exekúcii uviedol len toľko, že nesúhlasí s pohľadávkou oprávneného vo výške 1050 eur. Súdnemu exekútorovi doložil aj fotokópie potvrdení o úhrade zameškaného ako aj bežného výživného. Následne súdny exekútor vyzval oprávnenú na oznámenie úhrad výživného od povinného. Oprávnená zaslala súdnemu exekútorovi čestné prehlásenie, v ktorom uviedla, že na maloletú dcéru nedostala od exmanžela výživné v období od apríl 2013 do 31.11.2013, a že bežné výživné začal platiť od januára 2014. 3. Súd vyzval povinného na predloženie potvrdení o úhrade zameškaného výživného vo výške 1050,- eur ako aj bežného výživného. Zároveň vyzval oprávnenú na vyjadrenie k námietkam povinného.
4. Oprávnená sa bez predvolania dostavila dňa 23.01.2015 na Okresný súd Komárno, kde do zápisnice uviedla, že od januára 2014 povinný riadne platí výživné cez poštu. Za rok 2014 povinný zaplatil celé výživné, t.j. 840 eur. Ďalej uviedla, že neuznáva podpis na potvrdenke zo dňa 11.04.2013, ktorý bol vystavený na zaplatenie výživného za rok 2013, nakoľko ten príjmový doklad nepodpisovala.
5. Následne bol povinný predvolaný na výsluch dňa 24.04.2015, na ktorý sa nedostavil, nakoľko mal zdravotné problémy.
6. Do zápisnice spísanej na Okresnom súde Komárno dňa 09.09.2015 oprávnená uviedla, že svoj podpis na potvrdenke zo dňa 11.04.2013, ktorý bol vystavený na zaplatenie výživného za mesiace apríl 2013 + od júna do decembra 2013 síce uznáva, avšak neuznáva prevzatie sumy, ktorá je uvedená na potvrdenke. V potvrdenke v kolónke „suma - celkom“ je uvedená suma vo výške 70,- eur, prevzatie ktorej potvrdzuje. Avšak sumu vo výške 560,- eur, ktorá je uvedená nižšie v kolónke „účel“ od povinného nedostala a myslí si, že túto sumu ako aj „slová: výživné 5-12 mesiace 2013“ povinný dopísal na potvrdenku dodatočne, aby vedel preukázať zaplatenie danej sumy.
7. Povinný bol opätovne výzvou zo dňa 09.09.2015 vyzvaný na predloženie originálu dokladov o zaplatení výživného za mesiac apríl 2013 vo výške 70,- eur a výživného za mesiac máj až december 2013. Povinný nedoložil originál dokladov.
8. Dňa 14.11.2016 bol súdu postúpený návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. c.) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, nakoľko oprávnená navrhla zastaviť exekučné konanie návrhom zo dňa 14.10.2016. K návrhu na zastavenie exekučného konania pripojila úmrtný list povinného. Súdny exekútor zároveň oznámil, že trovy exekúcie žiada priznať vo výške 58,13 eur.
9. Uznesením č.k. 5Er/2110/2013-57 súd pokračoval v konaní s dedičmi povinného s Dávidom Nemesom a so Zuzanou Nemesovou ako s povinnými. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2018.
10. Podľa § 243h) ods.1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
11. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
12. Podľa § 50 ods. 1 poslednej vety Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie, o námietkach netreba rozhodnúť. Súd poznamenáva, že vzhľadom na to, že súdny exekútor do dnešného dňa neoznámil súdu, že by upustil od vykonania exekúcie, súd bol povinný rozhodnúť o námietkach povinného.
13. Podľa § 50 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
14. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že povinný podal námietky proti exekúcii zo dňa 17.07.2014 v zákonnej 14 dňovej lehote podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku.
15. Povinný môže v námietkach proti exekúcii uvádzať v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, že vymáhaný nárok zanikol, že tu existujú okolnosti, ktorá bránia vymáhateľnosti nároku alebo dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a namietať hmotno-právnu legitimáciu účastníka oprávneného alebo povinného. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.
16. S poukazom na vyššie uvedené ustanovenia, súd preskúmal oprávneným a povinným predložené dokumenty, pričom dospel k záveru, že námietkam povinného proti exekúcii nemožno vyhovieť. Súd preskúmaním obsahu námietok zistil, že povinný vo svojich námietkach neuviedol žiadne dôkazy preukazujúce záver, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo nastali iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. V konaní o námietkach proti exekúcii ťaží dôkazné bremeno povinného, ktorý musí relevantnými dôkazmi preukázať existenciu niektorej vyššie uvedenej skutočnosti. V prípade, že povinný v konaní o námietkach dôkazné bremeno neunesie, exekučný súd nemôže vyhovieť jeho námietkam proti exekúcii. Nakoľko povinný svoje námietky proti exekúcii odôvodnil len tým, že nesúhlasí s pohľadávkou oprávneného vo výške 1050 eur a na opätovné výzvy súdu na predloženie originálu dokladov nereagoval, súd dospel k názoru, že nie je relevantný dôvod, pre ktorý by súd jeho námietkam vyhovel. Nakoľko povinný neuviedol ani nepreukázal skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti, ani iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná, teda neuniesol dôkazné bremeno, súd námietky povinného proti exekúcii podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku zamietol.
17. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
18. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
19. Podľa § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník. 20. Vyživovacia povinnosť zaniká smrťou povinného rodiča (alebo oprávneného), platenie výživného neprechádza na jeho dedičov, pričom v danom konaní sa vymáha pohľadávka na výživnom, ktorá zaniká smrťou povinného. Z uvedeného má súd za to, že smrťou povinného došlo k zániku súdom určenej vyživovacej povinnosti, nakoľko táto povinnosť je z povahy veci osobná povinnosť rodiča, povinného. Preto súd exekúciu v zmysle vyššie uvedeného v spojení s ustanovením § 57 ods. 1 písm. c.) Exekučného poriadku zastavil.
21. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie
22. Podľa § 203 ods. 1 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V tomto prípade znáša trovy exekúcie súd.
23. Z uvedených ustanovení vyplýva, že oprávnený resp. súd, môže uhradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi len v prípade, ak by oprávnený zastavenie exekúcie zavinil, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku v spojitosti s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku). Ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku však nie je možné aplikovať z dôvodu, že predmetná exekúcia nebola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného.
24. V zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, môže súd uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie len ak dôjde jeho zavinením k zastaveniu exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného je však potrebné zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou sa rozumie opatrnosť spočívajúca okrem iného aj v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie venuje patričnú pozornosť zisťovaniu, či má povinný spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Povinný bol v čase začatia exekučného konania spôsobilý byť účastníkom exekučného konania. V predmetnej veci došlo k úmrtiu povinného až počas exekučného konania, teda dňa 08.08.2016. Oprávnený ani pri náležitej pozornosti nemohol pri podaní návrhu predvídať skutočnosť, že povinný zomrie a tým zanikne jeho právna subjektivita, jeho spôsobilosť mať práva a povinnosti a teda aj spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Na základe uvedeného teda možno konštatovať, že oprávnený
nezavinil zastavenie exekúcie, a preto mu súd neuložil povinnosť náhrady trov exekúcie súdneho exekútora, nakoľko by zdôvodnenie takéhoto postupu nebolo právne podložené.
25. Z ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, druhá a tretia veta vyplýva, že súd znáša trovy exekúcie v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu nemajetnosti povinného. V tomto prípade ale nedošlo k naplneniu zákonného ustanovenia, keďže povinný nezomrel nemajetný.
26. Na základe vyššie uvedeného súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
27. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému vyšším súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Komárno.
V sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.