Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Ek-1381-2023.pdf
PDF · 91.52 KB
Case nature
Subarea
11Ek/1381/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: A. B., nar: XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne zast.: JUDr. Bronislava Garajová,, IČO: 37 958 623, so sídlom Železničná 291/6, 987 01 Poltár, proti povinnému: E. A., nar: XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX D., o vymoženie nepeňažného plnenia a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Lucia Ulianková, so sídlom exekútorského úradu Nám. SNP 30, 960 01 Zvolen, pod sp. F. XXXXX XXX/XX, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“) zamieta.
II. Oprávnenej sa voči povinnému nepriznáva nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 01.06.2023 domáhala od povinného vymoženia nepeňažného nároku a trov exekúcie na základe exekučného titulu – rozsudku G. H. I. H. F. XXX/XXX/XXXX zo dňa 20.02.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.04.2023 (ďalej aj ako „Exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 17.08.2023 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Lucia Ulianková, so sídlom exekútorského úradu Nám. SNP 30, 960 01 Zvolen, ktorý ju vedie pod sp. F. XXXXX XXX/XX.
3. Dňa 15.11.2023 bol súdnemu exekútorovi predložený z Okresného súdu Banská Bystrica návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 30.10.2023, ktorým povinný žiadal G. H. I. o zastavenie predmetnej exekúcie z dôvodu, že on súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Povinný od začiatku navrhoval predaj nehnuteľností s pozemkami ako celku, čo mu oprávnená znemožnila – pristúpiť k spoločnému predaju nehnuteľnosti ako celku a predajom prístavby k domu, ktorú oprávnená predala tretej osobe. Za týmto účelom povinný oslovil aj realitnú kanceláriu Re/max Slovakia, ktorá bola pripravená dať celý rodinný dom do ponuky na predaj a teda aj byt č. 1 (v podielovom spoluvlastníctve strán sporu) a byt č. 2 (vo výlučnom vlastníctve povinného) avšak oprávnená odmietla takúto formu predaja. Po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti povinný dal sám inzerát na Bazoš o predaji domu ako celku, povinný sa teda nebráni predaju. Dom má tri bytové jednotky, jednou je prístavba, ktorou výlučnou vlastníčkou bola oprávnená. Byt č. 1 je predmetom predmetného exekučného konania, nachádza sa na vyvýšenom poschodí, pod ním je pivnica s garážou. Povinný nevyužíva nehnuteľnosť, ktorého spoluvlastníkom je oprávnená. V bytovej jednotke č. 2 býva rodina povinného, ktorého výlučným vlastníkom je povinný s manželkou. Prístupová cesta a byt č. 1 a byt č. 2 sú v záložnom práve až po splatení úveru v ČSOB banke bude doma
prístupová cesta oddlžená. Oprávnená sa o svoj spoluvlastnícky podiel nezaujímala, ani nemala snahu ho predať pred vysporiadaním spoluvlastníckych práv a nebola možná ani dohoda s ňou. Vzhľadom na to, že dom je ťažko predajný pre nesprávne vysporiadanie sa dedičstva a záložného práva ČSOB bankou, žiadal súd o zrušenie predmetnej exekúcie.
4. Oprávnená prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení zo dňa 08.12.2023 uviedla, že v návrhu na zastavenie exekúcie nie sú uvedené žiadne relevantné dôvody na zastavenie podľa § 61k Exekučného poriadku, návrh zrejme ani nebol podaný v zákonnej lehote. Povinný bráni exekúcii, nakoľko užíva celé spoločné časti a zariadenia (garáž v suteréne domu) a odpredajom spoločného bytu by bol v užívaní výrazne obmedzený. Povinný po odpredaji prístavby rodinného domu, ktorá bola vo výlučnom vlastníctve oprávnenej bráni kupujúcemu J. K. v užívaní prístavby a vstupe na pozemok, bráni vstupu remeselníkov, ktorých si nadobúdateľ objednal na rekonštrukciu prístavby. Na G. H. I. je vedené konanie o zriadení vecného bremena za účelom prístupu k prístavbe proti povinnému. Záujem povinného o predaj je čisto formálny a fiktívny, na portály bazos.sk je uverejnený inzerát predaja celej stavby (nielen tej, ktorej predaj nariadil súd) za sumu 130.000,- Eur. Táto cena je však úplne nereálna a povinný dobre vie, že za takúto cenu nikto nehnuteľnosť nekúpi. Jedná sa o úmyselné predlžovanie exekučného predaja, ktorým povinný získava časť na bezplatné užívanie spoločnej nehnuteľnosti, zároveň sa povinný obáva, že po uspokojení dlhu jeho veriteľa, mu z výplaty za spoluvlastnícky podiel neostane takmer nič. Z uvedeného dôvodu navrhla oprávnená návrh na zastavenie exekúcie zamietnuť.
5. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného súdu na rozhodnutie dňa 08.12.2023, k samotnému návrhu povinného sa nevyjadril.
6. Podľa 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 prvej vety Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Podľa § 188 ods. 1 Exekučného poriadku, ak exekučný titul ukladá, aby sa spoločná vec predala a jej výťažok sa rozdelil medzi spoluvlastníkov, exekúcia sa vykoná predajom podľa ustanovení o predaji hnuteľných vecí alebo o predaji nehnuteľnosti.
12. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
13. Podľa § 121 ods. 5 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Civilný sporový poriadok“), lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
14. Súd má za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 12.09.2023, povinný podal návrh na zastavenie predmetnej exekúcie dňa 03.11.2023 na poštovú prepravu, avšak adresoval ho nesprávne na Okresný súd Lučenec, súdnemu exekútorovi bol doručený dňa 15.11.2023. Súd po preskúmaní spisového materiálu, návrhu povinného a vyjadrenia oprávnenej dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nebol podaný v zákonom stanovenej lehote 15 dní v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, avšak nie je ani dôvodný.
15. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť.
16. Pri návrhoch na zastavenie exekúcie podaných povinnými, platná právna úprava zakotvila tzv. koncentračnú zásadu (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), ktorá zohľadňuje časové okolnosti podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným. Exekučný poriadok rozlišuje návrhy na zastavenie exekúcie na návrhy podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a na návrhy podané po uplynutí tejto lehoty. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ktorému zákon priznáva odkladný účinok (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), môže povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v §61k ods. 1 Exekučného poriadku, v návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Koncentrácia exekučného konania sa teda prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne, s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii.
17. Exekučný súd teda poukazuje na platnú právnu úpravu rozhodovania o zastavení exekúcie súdom, teda podľa § 61k Exekučného poriadku, ktorá obsahuje ustanovenia o koncentrácii konania, podľa ktorých exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinný dôvody zastavenia exekúcie neuplatnil (nepreukázal) včas. Exekučný súd sa napriek tomu zaoberal dôvodnosťou podaného návrhu.
18. Exekučné konanie bolo začaté na podklade vykonateľného exekučného titulu – rozsudku G. H. I. H. F. XXX/XXX/XXXX zo dňa 20.02.2023, ktorým súd zrušil podielové spoluvlastníctvo oprávnenej a povinného k nehnuteľnostiam vedeným G. L. D., katastrálnym odborom, pre okres, obec a katastrálne územie D. na LV č. XXX evidovaných ako parcely registra „C“ parcelné číslo 203, zastavané plochy a nádvoria o výmere 138 m2; parcelné číslo 204/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2; stavba rodinný dom súpisné číslo XXX stojaca na parcele registra „C“ parcelné číslo 203 a 204/2 – byt č. 1 na prízemí vo vchode 1, podiel na spoločných častiach a zariadeniach 10199/20401 a na LV č. XXXX evidovaným ako parcely registra „C“ parcelné číslo 194/2 orná pôda o výmere 41 m2; parcelné číslo. 201/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2; parcelné číslo 202/10 záhrada o výmere 430 m2; parcelné číslo 202/11 orná pôda o výmere 177 m2; parcely registra „E“ parcelné číslo 388/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 667 m2 tak, že nariadil predaj nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja nehnuteľností bude rozdelený medzi strany sporu podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov, oprávnenému v podiele 1/2 a povinnému v podiele 1.
19. Podielové spoluvlastníctvo je spoločenstvo vlastníckych práv, ktoré je založené na zásade dobrovoľnosti; ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Súd podielové spoluvlastníctvo ako celok najskôr zruší a potom v tom istom konaní vykoná jeho vyporiadanie. Nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa podielov je najmenej častá forma vyporiadania podielového spoluvlastníctva, prichádza do úvahy len tam, kde vec nemôže byť reálne rozdelená, ani prikázaná spoluvlastníkovi, lebo žiadny zo spoluvlastníkov nemá o ňu záujem. V prípade zrušenia spoluvlastníctva a jeho vyporiadania nariadením predaja veci a rozdelením výťažku podľa podielov dochádza k zániku spoluvlastníctva až dňom, v ktorom dôjde k predaju veci. Súdnym rozhodnutím o zrušení podielového spoluvlastníctva nariadením predaja spoločnej veci vzniká len exekučný titul a samotný predaj sa uskutočňuje spôsobom predpokladaným ustanoveniami § 188 Exekučného poriadku. Návrh na vykonanie exekúcie môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov a exekútor postupuje podľa ustanovení o predaji hnuteľných alebo nehnuteľných vecí. Ak sa nepodarí vec predať a exekúcia sa zastaví, zostávajú zachované všetky doterajšie spoluvlastnícke vzťahy.
20. Povinný vo svojom návrhu namieta, že má záujem na predaji spoločnej nehnuteľnosti, inicioval predaj cez realitnú kanceláriu aj internetovú stránku Bazos.sk. Povinný však vo svojom návrhu uviedol záujem o predaj celej nehnuteľnosti, nielen bytu, ktorého sú s oprávnenou spoluvlastníci. K týmto tvrdeniam povinného súd uvádza, že túto obranu povinného považuje za nedôvodnú, nakoľko z podstaty exekučného titulu, ktorým je nariadený predaj spoločnej veci, nemožno objektívne hovoriť o možnosti dobrovoľného plnenia v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 Exekučného poriadku. V prípade osobitosti takéhoto exekučného titulu vyplýva, že podmienkou dôvodného návrhu na vykonanie exekúcie nie je predchádzajúce nesplnenie povinnosti určenej exekučným titulom, nakoľko ani nie je objektívne možná. Pre rozhodnutie vo veci neboli teda právne významné ani tvrdenia o inzerovaní nehnuteľnosti na predaj. Vzhľadom k tomu, že exekučný titul neobsahoval lehotu na plnenie, mohol po právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia návrh na vykonanie exekúcie podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov. Nie je pritom rozhodujúce, aké postavenie s ohľadom na povahu sporu o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v základnom konaní zastával, pretože účastníkmi v exekúcii musia byť všetci spoluvlastníci, čo vyplýva z hmotnoprávnej úpravy spoluvlastníctva. V takom prípade spoluvlastník, ktorý návrh na vykonanie exekúcie podal, stal sa oprávneným v exekučnom konaní a ostatní spoluvlastníci sú z procesného hľadiska považovaní za osoby povinné, pretože proti nim návrh na vykonanie exekúcie smeruje.
21. Rozpory medzi spoluvlastníkmi nehnuteľnosti boli dôvodom začatia základného konania, ktorý rozhodol rozsudkom o zrušení podielového spoluvlastníctva k nej a vyporiadania nariadením predaja nehnuteľnosti. Keďže nedošlo k dobrovoľnej realizácii judikovaného spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva (napríklad aj z dôvodu, že sa spoluvlastníci nevedeli dohodnúť na podmienkach a spôsobe predaja), mohol ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov iniciovať exekučné konanie podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Exekúcia na nepeňažné plnenie (na základe exekučného titulu, ktorým bol súdom nariadený predaj nehnuteľnosti) je vykonávaná v prospech všetkých účastníkov exekučného konania, tak na strane povinného, ako aj na strane oprávnenej.
22. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov a skutočností, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný. Súd nemal zo strany povinného za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (I. výrok uznesenia)
23. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. V ustanovení § 255 Civilného sporového poriadku v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj § 199d Exekučného poriadku). Oprávnená bola v tomto konaní úspešná (súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol), voči povinnému jej tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré jej vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnená si však v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie žiadne trovy konania voči povinnému neuplatnila. Exekučný poriadok výslovne nerieši situáciu, ak si účastník konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil a ani nevyčíslil. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov exekučného konania oprávneného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak účastník konania o náhradu trov zjavne neprejavil záujem a ani si ich nevyčíslil, je v podmienkach exekučného konania na mieste rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Prihliadol najmä na skutočnosť, že exekučné konanie je ovládané dispozitívnym princípom a exekučný súd nesmie viesť exekúciu voči povinnému v rozsahu, ktorý oprávnený nepožaduje. Z uvedených dôvodov súd oprávnenej voči povinnému nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.