Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Cob-154-2019.pdf
PDF · 87.33 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/154/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: FRAIKIN SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Galvaniho 7/A, 821 04 Bratislava, IČO: 36 729 876, právne zast.: Mgr. Urban Wolf, advokát, so sídlom: Tallerova 4, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Vojtech Halan, s miestom podnikania Cajlanská 1838/143, 90201 Pezinok, IČO: 41858221, právne zast.: Mgr. Michal Šaling, advokát, so sídlom: Konventná 9, 811 03 Bratislava, o zaplatenie 8.976,85 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. 43Cb/98/2018-70, zo dňa 15.04.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 43Cb/98/2018-70 zo dňa 15. 04. 2019 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 8.976,85 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,00% ročne zo sumy 694,45 Eur od 29.01.2018 do zaplatenia, vo výške 13,00% ročne zo sumy 828,00 Eur od 29.01.2018 do zaplatenia, vo výške 13,00% ročne zo sumy 828,00 Eur od 20.02.2018 do zaplatenia, vo výške 13,00% ročne zo sumy 961,55 Eur od 20.03.2018 do zaplatenia, vo výške 13,00% ročne zo sumy 828,00 Eur od 20.03.2018 do zaplatenia, vo výške 13,00% ročne zo sumy 828,00 Eur od 20.03.2018 do zaplatenia, vo výške 13,00% ročne zo sumy 108,00 Eur od 11.04.2018 do zaplatenia, vo výške 13,00% ročne zo sumy 16,85 Eur od 12.04.2018 do zaplatenia, vo výške 13,00% ročne zo sumy 828,00 Eur od 18.04.2018 do zaplatenia, vo výške 13,00% ročne zo sumy 828,00 Eur od 18.04.2018 do zaplatenia, vo výške 13,00% ročne zo sumy 828,00 Eur od 23.05.2018 do zaplatenia, vo výške 13,00% ročne zo sumy 828,00 Eur od 23.05.2018 do zaplatenia, vo výške 13,00% ročne zo sumy 193,20 Eur od 22.06.2018 do zaplatenia, vo výške 13,00% ročne zo sumy 358,80 Eur od 22.06.2018 do zaplatenia, vo výške 13,00% ročne zo sumy 20,- Eur od 04.07.2018 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II).
2. V odôvodnení meritórneho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou, postúpenou Okresným súdom Banská Bystrica dňa 23. 11. 2018, sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi istinu 8.976,85 Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania na tom skutkovom základe, že žalobca a žalovaný dňa 27. 05. 2013 uzatvorili Zmluvu o nájme dopravného prostriedku zn. Fiat Ducato 2,3 MTJ, VIN: G., EČV: O. (ďalej len „vozidlo 1“) na dobu 60 mesiacov odo prevzatia vozidla a súčasne záväzok nájomcu platiť mesačne prenajímateľovi nájomné vo výške 690,- Eur bez DPH. V zmysle dodatku 1 k uvedenej zmluve zo dňa 19. 02. 2018
bolo žalovanému prenajaté motorové vozidlo Fiat Ducato 2,3 MTJ L4H2, VIN: G., EČV: O. na dobu 48 mesiacov odo dňa prevzatia vozidla a súčasne záväzok platiť mesačné nájomné vo výške 690,- Eur bez DPH. Dňa 19. 02. 2018 bolo dodatkom č.1 k zmluve 2 vozidlo 1 vrátené žalobcovi a nahradené vozidlom Fiat Ducato 2,3 MTJ L4H2, VIN: G., EČV: O. ostatné podmienky zmluvy zostali bezo zmeny. Odo dňa 29. 01. 2018 je žalovaný v omeškaní s úhradou za nájom uvedených vozidiel. Žalovaný vozidlá žalobcovi vrátil dňa 13. 06. 2018 a 07. 06. 2018.
3. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca dodal žalovanému motorové vozidlá, ktoré žalovaný užíval (k vráteniu došlo dňa 13. 06. 2018 a 07. 06. 2018), pričom odo dňa 29. 01. 2018 je v omeškaní s úhradou za ich nájom, preto rozhodol tak, ako je uvedené v ods. 1 tohto odôvodnenia. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP.
4. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu elektronicky dňa 31. 05. 2019 odvolanie, ktoré dôvodil v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d) CSP, t. j. súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný nepopiera uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. SK3102/2013 zo dňa 27. 05. 2013 (predmetom bolo vozidlo č.1 s EČV:O.), v znení dodatku č. 1 zo dňa 19. 02. 2018 (predmetom bolo vozidlo č. 2 s EČV: O.), avšak namieta neoprávnenosť žalobcom uplatňovaného nároku. Žalovaný uviedol, že prenajaté vozidlá užíval na pracovné účely pre spoločnosť DHL Expres (Slovakia) s.r.o., nakoľko však dňa 13. 03. 2018 došlo k vypovedaniu Zmluvy o preprave vecí, nemal dôvod viac tieto motorové vozidlá využívať. Žalovaný vozidlo č. 2 žalobcovi vrátil dňa 26. 01. 2018 - čo zároveň potvrdzuje aj Zápis o vrátení vozidla zo dňa 26. 01. 2018 - a následne v marci 2018 ho od žalobcu riadne odkúpil, preto nie je dôvod na úhradu žalobcom požadovaného nájomného. Motorové vozidlo č. 1 vrátil žalovaný žalobcovi dňa 13. 06. 2018, čo vyplýva zo Zápisu o vrátení vozidla, datovaného dňom 13. 06. 2018. Žalovaný taktiež uviedol, že napriek pravidelnej komunikácii so žalobcom ho tento nikdy nevyzval na úhradu prípadných nedoplatkov, pričom dodal, že okrem telefonického a mailového kontaktu je zároveň zastihnuteľný aj na adrese D. XXXX/XXX, XXXXX V., ktorá je adresou jeho trvalého pobytu, kde sa síce fyzicky nezdržiava, avšak pravidelne si preberá poštu a o tejto adrese má žalobca vedomosť. Preto sa domnieva, že žalobcovi vyhovovalo, že sa všetko žalovanému doručovalo fikciou doručenia, aby sa nemohol tvrdeniam žalobcu primerane brániť, čo je neprípustné.
5. Žalovaný zároveň poukázal na to, že žaloba s prílohami a výzvou na vyjadrenie mu bola doručená len fikciou dňa 28. 12. 2018, predvolanie na pojednávanie, nariadené súdom prvej inštancie na deň 15. 04. 2019, bolo taktiež doručené fikciou dňa 03. 03. 2019, a tak žalovaný nemal vedomosť o predmetnom sporovom konaní, o existencii ktorého sa dozvedel až po tom, čo si našiel v schránke žltý lístok, pričom lehota na vyzdvihnutie zásielky už uplynula. V súlade s uvedeným tak žalovaný nemal možnosť sa v predmetnej sporovej veci brániť, popierať skutkové tvrdenia protistrany vyjadrené v žalobe a ani nemal možnosť navrhovať dôkazy na nariadenom pojednávaní v predmetnej sporovej veci. Žalovaný tak navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Pezinok, č. k. 43Cb/98/2018-70, zo dňa 15. 04. 2019, vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.
6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním, doručeným dňa 11. 07. 2019, v ktorom uviedol, že účel, na aký boli zo strany žalovaného prenajaté vozidlá využívané, je úplne irelevantný, nakoľko žalobca nie je povinný skúmať dôvody, ktoré viedli žalovaného k uzavretiu nájomnej zmluvy so žalobcom
- žalobca nemá žiadny právny vzťah so spoločnosťou DHL Expres (Slovakia) s.r.o., pričom zároveň poukázal na skutočnosť, že žalovaný bol v omeškaní s platbami za nájom vozidiel už od 29. 01. 2018, t. j. 2 mesiace pred vypovedaním Zmluvy o preprave vecí, na ktorú sa žalovaný odvoláva, a teda svoje zmluvné povinnosti voči žalobcovi si žalovaný riadne neplnil ešte pred ukončením svojho zmluvného vzťahu s uvedenou spoločnosťou. Žalobca má za to, že v žalobe jednoznačne preukázal, že ako prenajímateľ uzavrel so žalovaným ako nájomcom dňa 27. 05. 2013 Zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. SK3102/2013 v zmysle dodatku č. 1 zo dňa 19. 02. 2018, rovnako tak preukázal svoje nároky na úhradu nájomného a súvisiacich nákladov za rozhodné obdobie, nakoľko ich odvodzoval za užívanie iného vozidla (EČV: O.), ktoré nahradilo pôvodné vozidlo s EČV: O..
7. Žalobca zároveň poukázal na to, že žalovaný ako živnostník bol povinný si najneskôr od 01. 07. 20 aktivovať a používať elektronickú schránku zriadenú na jeho obchodné meno zákonom č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente v znení neskorších predpisov. Argumentáciu žalovaného tak považuje žalobca za účelovú, s cieľom odôvodniť úmyselne alebo prinajmenšom hrubo nedbanlivostné konanie, dôsledkom ktorého bolo nepreberanie úradných zásielok, čo nemôže zakladať dôvod na uznanie odvolania v zmysle príslušných ustanovení CSP, ako si to mylne vykladá žalovaný. Preto v súlade s uvedeným žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
8. Žalovaný sa k predmetnému vyjadreniu žalobcu nevyjadril.
9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 28. 05. 2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
10. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na termín 15. 04. 2019 o 9,00 hod, pričom žalovanému bolo predvolanie doručené v súlade s § 106 ods. 3 CSP formou Oznámenia o doručovaní písomnosti. V Oznámení bol žalovaný poučený, že písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie a písomnosť si možno prevziať v informačnom centre súdu. Oznámenie o doručovaní bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu od 15. 02. 2019 do 02. 03. 2019. Zo zápisnice z pojednávania dňa 15. 04. 2019 vyplýva, že na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcu a žalovaný sa nedostavil. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný má doručenie predvolania riadne vykázané a preto podľa § 180 CSP pojednával v neprítomnosti strán sporu. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol tak, že žalobe vyhovel vychádzajúc z listinných dôkazov predložených žalobcom.
11. Podľa § 106 ods. 1 CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti a) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca, b) právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri.
12. Podľa § 111 CSP do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou. Do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd. Ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
13. Podľa § 116 CSP ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212>, je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212>.
14. Odvolací súd sa vzhľadom na skutočnosti uvedené v odseku 10 a citované zákonné ustanovenia nestotožnil s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP).
15. Vo vzťahu k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných znakov, ktorými sú: 1) nesprávny procesný postup súdu, 2) tento nesprávny procesný postup znemožnil strane sporu realizovať jej patriace procesné práva a zároveň 3) intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod pojmom nesprávny procesný postup súdu sa rozumie taký postup súdu v konaní, ktorý je v rozpore so zákonom. Aby bol naplnený predmetný odvolací dôvod (a aby bola daná dôvodnosť podaného odvolania), musí súd svojim nesprávnym procesným postupom znemožniť strane sporu realizovať jej patriace procesné práva, ktoré jej priznáva zákon. Medzi tieto procesné práva patria v zmysle judikatúry najvyššieho súdu napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom, právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom, právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo strany konať pred súdom v materinskom jazyku, alebo v jazyku, ktorému rozumie; právo na to, aby bol rozsudok strane doručený do vlastných rúk.
16. Keďže žalovaný sa nezúčastnil pojednávania, napriek tomu, že bol predvolaný v súlade s § 106 v spojení s § 116 CSP, súd prvej inštancie mal splnené podmienky na pojednávanie v jeho neprítomnosti. Ako vyplýva z obsahu spisu súd vykonal úkony za účelom zistenia skutočného pobytu žalovaného, keďže o doručenie súdnej zásielky sa ešte upomínací súd pokúšal prostredníctvom Obvodného oddelenia PZ Pezinok, pričom doručenie bolo bezvýsledné a nebola zistená iná adresa pobytu. Vzhľadom na to, že súdu sa nepodarilo doručiť predvolanie na adresu evidovanú v registri obyvateľov, postupoval správne, ak predvolanie zverejnil formou oznámenia na úradnej tabuli súdu. Postup súdu prvej inštancie preto nemožno hodnotiť ako rozpor so zákonom.
17. Odvolací súd nezistil ani inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie. Žalovaný tým, že sa nedostavil na pojednávanie a neoznačil dôkazy na svoju obranu, sám sa diskvalifikoval z vykonávania ďalších dôkazov. Súd prvej inštancie preto správne posúdil skutkový stav na základe predložených listinných dôkazov a z tvrdení žalobcu vychádzal ako z nesporných. 18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania, bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej, a to v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
20. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).