Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4C-10-2024.pdf
PDF · 67.35 KB
Case nature
Subarea
4C/10/2024
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobcu: Z.. M. O., H.. X.X.XXXX, R. C. K. XXXX/XX, C.va, štátny občan SR, zast. SEDLAČKO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, proti žalovanému: M.. A. Š.., H.. XX.X.XXXX, R. C. D. XXXX, štátny občan SR, o zaplatenie 15 000,- eur s prísl. a o späťvzatí žaloby, takto
rozhodol:
Súd konanie zastavuje.
Súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom na upomínacie konanie, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 23.12.2023, sa žalobca domáhal zaplatenia 15 000,- eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 19.7.2023 do zaplatenia, titulom vrátenia pôžičky. Po podaní odporu žalovaným Okresný súd Banská Bystrica na návrh žalobcu postúpil dňa 8.2.2024 vec tunajšiemu všeobecnému súdu na konanie a rozhodnutie. 2. Po doručení predvolania na pojednávanie /na deň 9.4.2024/, žalobca dňa 5.3.2024 doručil súdu podanie, v ktorom vzal žalobu v celom rozsahu späť, konanie žiadal zastaviť a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznať. Späťvzatie žaloby v celom rozsahu odôvodnil tvrdením, že po začatí konania dňa 1.3.2024 došlo medzi sporovými stranami k mimosúdnej dohode, žalovaný mu uhradil sumu 10 000,- eur, na základe čoho súhlasil, že záväzok žalovaného bude považovať za vyrovnaný a nebude sa domáhať zaplatenia zvyšnej časti pohľadávky. K späťvzatiu žaloby žalobca pripojil písomné mimosúdne vyrovnanie zo dňa 1.3.2024 a potvrdenie o zaplatení sumy 10 000,- eur v hotovosti. 3. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť. 4. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 5. Podľa 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 6. Nakoľko žalobca v rámci dispozičného oprávnenia vo vzťahu k svojej žalobe vzal žalobu v celom rozsahu späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, súd konanie zastavil. 7. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila trovy konania, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. 8. „Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom, vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, teda z hľadiska výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný, alebo nie. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, ako na strane žalobcu, tak aj na strane žalovaného. O dôvodnosti žaloby treba uvažovať z hľadiska výsledku správania sa žalovaného k požiadavke žalobcu, čo znamená, že žaloba je podaná dôvodne najmä v prípade, ak žalovaný po začatí konania uspokojí žalobcu a to aj vtedy, ak
by uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má takéto správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania ísť na ťarchu žalovaného, musí ísť o procesnú situáciu, keď sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu /petitu žaloby/. Medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. Teda pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, treba vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal /podľa petitu/ a dôvodu späťvzatia žaloby; pri tom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný, alebo nie“ /uznesenie NS SR sp. zn. 3Sžo 225/2010. sp. zn. 7M Cdo 1/2014/. 9. Z pohľadu aplikácie ust. §256 ods. 1 C.s.p. súd konštatoval čiastočné procesné zavinenie žalovaného, že sa konanie muselo zastaviť späťvzatím žaloby v celom rozsahu, v dôsledku neskoršieho správania sa žalovaného, keď po podaní žaloby došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody, podľa obsahu k späťvzatiu žaloby pripojených listinných dôkazov žalovaný plnil žalobcovi z uplatňovanej sumy 15 000,- eur sumu 10 000,- eur, teda čiastočne /v 2/3/ v intenciách žalobného petitu /o zaplatenie 15 000,- eur s prísl./, pričom za konania predmet sporu odpadol v dôsledku uzavretej mimosúdnej dohody /vrátane vzdania sa časti uplatňovaného nároku žalobcom/ a žalobca musel vziať žalobu späť. 10. Súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, vzhľadom na jej prejav vôle nárok na náhradu trov konania nepriznať, výslovne vyjadrenú v späťvzatí žaloby. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti, pre ktoré by mal súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania postupovať podľa § 257 C.s.p. neboli stranou žalobcu v späťvzatí žaloby uvádzané a súd v tomto štádiu konania také podľa obsahu spisu ani nevzhliadol. 11. O vrátení súdneho poplatku /po jeho krátení/ žalobcovi rozhoduje vyšší súdny úradník podľa § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení/.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok. Podľa § 127 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 125 ods. 3 C.s.p., podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.