Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Cob-97-2019.pdf
PDF · 106.42 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/97/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: ADVIS, s.r.o., so sídlom Maša 439/18, 050 01 Revúca, IČO: 36 639 630, zastúpený: JUDr. Jana Ježíková, advokátka so sídlom Kúpeľná 487/19, 050 01 Revúca, IČO: 42 378 397, proti žalovanému: PRESTIGE STONE s.r.o., so sídlom Laurinská 15, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 48 287 067, zastúpený: JUDr. Marián Dobiš, advokát so sídlom Sládkovičova 1, 949 01 Nitra, IČO: 50 003 534, o zaplatenie sumy 22 120 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu č. k. 28Cb/56/2018 - 181 zo dňa 02.05.2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 28Cb/56/2018 - 181 zo dňa 02.05.2019 p o t v r d z u j e.
Odvolací súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie sumy 22 120 eur s príslušenstvom tak, že žalobcu zamietol a súčasne žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 344, § 345 ods. 1, 2, 3, § 349, § 351 ods. 1, 2, § 409 ods. 1, § 436 ods. 1, 2, 3, 4, § 272 ods. 1, 2, § 420 ods. 3 Obchodného zákonníka, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že žalobca sa žalobou zo dňa 24.05.2018 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy titulom vrátenia zálohy poskytnutej v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 15.01.2018 č. 004/2018. Súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená písomná kúpna zmluva podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bola dodávka tovaru špecifikovaná v čl. I. a II. zmluvy. Tovar mal byť dodaný do jedného mesiaca od uhradenia prvej zálohy. Záloha bola kupujúcim uhradená dňa 16.01.2018. Predávajúci mal tovar dodať do 30 dní od 16.01.2018, teda do dňa 15.02.2018. Predávajúci doviezol tovar podľa zmluvy v zmysle § 412 ods. 1 Obch. zák. dňa 14.02.2018, teda v 30 dňovej lehote. Tovar kupujúci odmietol prevziať, o čom spísal záznam zo dňa 14.02.2018 a dôvody neprevzatia tovaru uviedol do záznamu, nazvaný preberací protokol. Pri odovzdaní tovaru, resp. jeho neprevzatí bol prítomný predávajúci aj kupujúci. Okrem zmluvných strán bol prítomný investor stavby, pracovník žalovaného a stavbyvedúci žalobcu. Jedným z dôvodov neprevzatia tovaru boli iné rozmery tovaru, praskliny a iné množstvo tovaru, než bolo dohodnuté v zmluve.
Zo zmluvy zo dňa 15.01.2018 mal súd za preukázané, že zmeny a dodatky mohli byť len v písomnej forme. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ by aj bola preukázaná ústna dohoda medzi zmluvnými stranami (čo nemal súd za preukázané) o zmene rozmerov a množstva dodávky, bola by táto dohoda neplatná, s poukazom na zmluvu a § 272 Obchodného zákonníka. Nakoľko si strany dohodli, že kúpnu zmluvu uzatvoria písomne ako aj to, že zmeny tejto zmluvy môžu byť vykonané len písomne, ústna dohoda o zmene kúpnej zmluvy by bola neplatná s poukazom na citované ustanovenie Obchodného zákonníka a čl. VI. bod 1 zmluvy. K dohode o zmene rozmerov tovaru malo dôjsť podľa tvrdenia žalovaného medzi predávajúcim a tretím subjektom - investorom stavby, pre ktorého zhotovoval žalobca rodinný dom. K takejto dohode súd uvádza, že predávajúci teda, žalovaný nebol s investorom v žiadnom zmluvnom vzťahu. V zmluvnom vzťahu bol žalovaný so žalobcom a investor bol v zmluvnom vzťahu so žalobcom ako zhotoviteľom diela, ktorý pre investora Ing. J. vyhotovoval dielo. K platnej dohode o zmene vyhotovenia tovaru medzi investorom a predávajúcim - žalovaným ani dôjsť nemohlo. Zmluvné strany si v zmluve zo dňa 15.01.2018 nedohodli, že vlastnosti tovaru budú určené podľa vzorky. Určenie vlastnosti tovaru podľa vzorky predpokladá, že zmluva odkazuje na túto vzorku. Žalobca ako kupujúci nemohol poukazovať vlastnosti vzorky, ktorú predložil žalovaný ako predávajúci a túto vzorku reklamovať. Nakoľko si strany v zmluve nedohodli, určenie vlastnosti tovaru podľa vzorky, teda že tovar, ktorý mal byť kupujúcemu dodaný bude mať vlastnosti predloženej vzorky. S poukazom na uvedené nebol dôvodný ani postup investora vo vzťahu k žalovanému v tom, že si na základe takejto vzorky, ktorá nebola nositeľom vlastností tovaru, dal vyhotoviť znalecký posudok, ktorý následne použil žalobca v spore proti žalovanému. Nakoľko k dohode v zmysle §420 ods. 3 Obch. zák. nedošlo, mal mať tovar dodaný žalovaným vlastnosti podľa uzatvorenej zmluvy zo dňa 15.01.2018. Tovar mal byť dodaný v dohodnutom množstve, akosti ( mal mať vlastnosti nevyhnutné na jeho použitie) a vyhotovení (určuje vlastnosti pre jeho vzhľad). Pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu, ktorý sa domáhal vrátenia poskytnutého plnenia v zmysle § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, musel súd vyriešiť platnosť odstúpenia žalobcu od kúpnej zmluvy zo dňa 15.01.2018. Súd mal za nesporné, že žalobca ako kupujúci listom zo dňa 02.02.2018 zaslal žalovanému reklamáciu tovaru z dôvodu, že investor Ing. H. J., nebol spokojný s dodaným tovarom - kvalitou dodanej dlažby
- M. H., ktorý nezodpovedal materiálu 1. triedy - top kvality (zistená plošná nerovnosť, vady a kazy na dodanom tovare). Nebolo sporné, že reklamáciu zaslal na pokyn investora a s poukazom na § 345 Obchodného zákonníka žiadal o zastavenie realizácie prác na diele a vrátenie zloženej zálohy. S poukazom na § 345 Obchodného zákonníka, a na obsah listu zo dňa 02.02.2018 považoval súd tento list žalobcu za odstúpenie kupujúceho od kúpnej zmluvy zo dňa 15.01.2018. Kúpna zmluva zo dňa 15.01.2018 neobsahovala ustanovenia o možnosti odstúpenia zmluvných strán od zmluvy, z ktorého dôvodu mohol žalobca odstúpiť od zmluvy len z dôvodov uvedených v tomto zákone. Nebolo sporné, že ku dňu 02.02.2018 žalovaný ako predávajúci predložil len vzorku tovaru, ani to, že ku dňu 02.02.2018 predávajúci nedodal ani časť tovaru. Prvá dodávka bola dňa 14.02.2018 a lehota na dodanie tovaru bola do 15.02.2018 (16.01.2018 + 30 dní). Do omeškania s dodaním tovaru sa mohol predávajúci dostať až po dni 15.02.2018. Nakoľko nebolo dohodnuté zmluvne dodanie tovaru podľa vzorky v zmysle § 420 ods. 3 Obchodného zákonníka, nemohol kupujúci reklamovať vlastnosti predloženej vzorky a odstúpiť od zmluvy pre porušenie zmluvy predávajúcim podstatným spôsobom podľa § 345 Obchodného zákonníka. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že ku dňu 02.02.2018 nedošlo predávajúcim k podstatnému porušeniu kúpnej zmluvy zo dňa 15.01.2018 a z uvedených dôvodov vyhodnotil súd odstúpenie žalobcu zo dňa 02.02.2018 (ktorého doručenie žalovanému nebolo sporné) za neplatné. Nakoľko nedošlo kupujúcim z vyššie uvedených dôvodov listom zo dňa 02.02.2018 k platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo dňa 15.01.2018, nemohol sa žalobca úspešne domáhať vrátenia preddavku vo výške žalovanej sumy a ďalších nárokov v zmysle § 351 Obchodného zákonníka, ktoré si z dôvodu odstúpenia od zmluvy žalobou uplatňoval. V konaní bolo preukázané, že žalobca potom ako odmietol prevziať tovar od predávajúceho dňa 14.02.2018, z dôvodov uvedených v protokole zo dňa 14.02.2018, nereklamoval vady tovaru u kupujúceho - nepostupoval zmysle §428 Obchodného zákonníka (a to ani listom zo dňa 21.02.2018). Na uvedenú skutočnosť poukázal aj žalovaný. Nebolo sporné, že vady kupujúci nereklamoval ani bez zbytočného odkladu po tomto zistení. Nebolo sporné, že žalobca listom zo dňa 25.05.2018 odstúpil od kúpnej zmluvy zo dňa 15.01.2018, pričom tvrdil už v reklamácii zo dňa 02.02.2018, že tovar mal vady.
Žalobca ako kupujúci vady neoznámil včas a neoznámil ani voľbu nároku predávajúcemu. Z uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca si mohol uplatňovať za splnenia ďalších zákonných podmienok, nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy podľa § 437 a nasl. Obchodného zákonníka. Nakoľko kupujúci neoznámil predávajúcemu voľby nároku z vád tovaru, pred odstúpením zo dňa 25.05.2018, ani úmysel odstúpiť od zmluvy, na ktorý bol povinný predávajúceho upozorniť buď v oznámení o poskytnutí primeranej lehoty na odstránenie vád alebo v primeranej lehote pred samotným odstúpením od zmluvy, nepostupoval kupujúci v zmysle ustanovení § 437 a nasl. Obchodného zákonníka, čo malo za následok neplatnosť odstúpenia zo dňa 25.05.2018 od zmluvy zo dňa 15.01.2018. Nakoľko nedošlo kupujúcim z vyššie uvedených dôvodov k platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy, nemohol sa žalobca úspešne domáhať vrátenia preddavku vo výške žalovanej sumy a ďalších nárokov, ktoré si z dôvodu odstúpenia od zmluvy žalobou uplatňoval. Žalovaný vo vyjadreniach k žalobe a v liste zo dňa 08.02.2018, v priebehu konania trval na tom, že nedošlo k podstatnému, ani nepodstatnému porušeniu kúpnej zmluvy. V odpore, v liste zo dňa 08.02.2018 a vo vyjadreniach poprel skutkové tvrdenia žalobcu a uviedol vlastné skutkové tvrdenia, ktoré súd považoval za účinné. Z dôvodu neplatného odstúpenia žalobcom od kúpnej zmluvy zo dňa 15.01.2018 a účinného popretia skutkových tvrdení žalobcu žalovaným, ktoré mali za následok neunesenie bremena tvrdenia žalobcu, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Nakoľko súd vyhodnotil odstúpenie žalobcu od kúpnej zmluvy zo dňa 15.01.2018 za neplatné, čo malo za následok zamietnutie žaloby ako nedôvodnej, pre neexistenciu práva žalobcu na plnenie, nemohol súd priznať riadne právne účinky ani kompenzačnej námietke žalovaného zo dňa 20.03.2019.
4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal jeho zmenu tak, že odvolací súd žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov konania, resp. napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a doplnenie dokazovania. V odôvodnení podaného odvolania poukázal na to, že v konaní nebolo sporným, že strany sporu uzavreli zmluvu, ktorú nazvali Zmluvou o dielo, predmetom ktorej bolo dodanie mramorových platní z ktorých mal byť rezaný obklad v dohodnutom formáte podľa čl. II zmluvy a dodávka soklov. Žalobca nikdy nemal možnosť skontrolovať tovar, ktorý si objednal, nemal možnosť, pre správanie sa žalovaného reklamovať celú dodávku tovaru, pretože k jej dodaniu nedošlo. Súd nesprávne uvádza, že žalobca nereklamoval „tovar“ ale len jeho vzorku a z tohto odvodzuje následne nesprávne závery o postupe žalobcu. Priebeh obchodnej spolupráce medzi žalobcom a žalovaným s ingerenciou investora bol taký, ako opísali svedkovia a strany sporu, čo ale súd nedostatočne vyhodnotil. Je nepochybné, že žalovaný nikdy nemal v úmysle tovar dodať a jeho správanie zodpovedalo jeho vyjadreniam, že nemal tovar - mramorové bloky, ani dovezený na Slovensko, nie to ešte napílený na požadovanú veľkosť a rozmery. Súd znalecký posudok vôbec nehodnotil a nezaoberal sa s jeho obsahom a to ani ako s listinou a ani ako so znaleckým posudkom. Súd konštatoval, že v zmysle príslušného ust. § 209 ods. 2 CSP absentuje v znaleckom posudku vyhlásenie znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého ZP. Vzhľadom na výsluch znalca mohol súd zistiť u znalca, či si je tejto skutočnosti vedomý a znalec mohol byť poučený a dopočutý, pretože sa jedná o nové procesnoprávne ustanovenie a doložku, ktorá nie je medzi znalcami dostatočne rozšírená. Na obsah a závery ZP, však ani táto doložka nemá žiaden vplyv. Žalobca ako aj investor poskytli súčinnosť, tovar bol obhliadnutý, vzorky z neho vybraté, premerané a bolo konštatované, že tovar nemá vlastnosti vymienené v zmluve, nie je rozmerov a kvalitou tým tovarom, ktorý si žalobca so žalovaným dohodli v zmluve, čo potvrdil aj samotný žalovaný. Záznam v odovzdávajúcom protokole, súd vyhodnotil nesprávne, len ako záznam o priebehu nejakej udalosti. Z obsahu záznamu však vyplýva, že sa jedná o reklamáciu tovaru u žalobcu za obojstrannej účasti, ktorý záznam bol podpísaný oboma zmluvnými stranami a žalovanému bolo oznámené, že z pohľadu žalobcu sa jedná o neodstrániteľné vady tovaru to, že tovar nebol narezaný v zmysle zmluvy ale na menší rozmer, čo sa javí ako neodstrániteľná vada tovaru, pričom žalovaný mal možnosť a aj povinnosť dodať tovar riadne a včas do 16.01.2019 alternatívne ako sám uviedol do 18.01.2019 čo neurobil a tovar v objednanom množstve, akosti a kvalite nedodal. Súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že podľa jeho názoru, neporušil zmluvu o dielo podstatným a ani nepodstatným spôsobom a že žalobca nemohol platne od zmluvy odstúpiť. Žalobca tieto závery súdu namieta a považuje ich za nesprávne, pretože jednoznačne bolo v konaní preukázané, že k takémuto postupu a konaniu zo strany žalovaného došlo.
Súd nepochopiteľným spôsobom neriešil otázku plnenia zmluvy žalovaným a nereflektoval na tvrdenia žalobcu, ale prísne formalisticky sa zaoberal postupom žalobcu pri reklamovaní a odstupovaní od zmluvy, ktorý postup vyhodnotil ako nesprávny. Súd ale vychádzal z nesprávneho posúdenia stavu veci, neskúmal riadne a vo všetkých súvislostiach konanie žalovaného. Nezaoberal sa postupom žalovaného, predajcu, ktorý porušil svoje zmluvné povinnosti a v podstate si vynútil reakciu zo strany žalobcu, ktorý tovar chcel a potreboval, ale v zmluvne dohodnutej kvalite, forme a objeme. Žalobca si objednal tovar vo vymienenej kvalite, určitého formátu a množstve. tovar ktorý bol dodaný nebol ani v dohodnutej kvalite, ani v dohodnutom formáte a ani v dohodnutom množstve. Toto konanie žalobcu je nesporne podstatným porušením zmluvy a žalovaný vedel, pretože bol o tom informovaný už v predzmluvných rokovaniach s investorom, že investor a následne žalobca majú záujem na dodaní len tohto konkrétneho tovaru v zmluvne dohodnutej kvalite. Súd nesprávne uzavrel, že žalobca tovar nereklamoval a nedošlo k podstatnému porušeniu zmluvy. A tým v podstate dospel k nesprávnemu záveru, ktorý sa prejavil v nezákonnom a nespravodlivom výroku rozhodnutia.. V danom prípade nešlo o nepodstatné porušenie zmluvy, podľa § 345 ods. 3, pri ktorom Obchodný zákonník možnosť odstúpenia od zmluvy viaže na podmienku, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej lehote, ktorá jej nato oprávnená strana poskytla a možnosť odstúpenia od zmluvy prichádza do úvahy až po márnom uplynutí dodatočnej lehoty ako náhradnej. Kvalita tovaru, ktorý bol žalovaný z vlastného rozhodnutia reprezentovať ním vybranou vzorkou, ktorá mala predstavovať kvalitu tovaru, ktorý bude dodaný, posudzoval znalec, ktorý sa jasne k veci vyjadril v znaleckom posudku, ktorý súd vôbec nevyhodnotil a nezaoberal sa ním. Súd nevysvetlil ako dospel k záveru, že uveril skutkovým tvrdeniam žalovaného, keď sám žalovaný potvrdil. že zmluvu porušil, tovar nedodal, nebol pri jeho výbere a ani následne pri rezaní, nevystavil riadny doklad.
5. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, pričom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Nitra ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V obsahu podaného vyjadrenia poukázal na to, že považuje rozsudok, t. j. výrokovú časť a jeho odôvodnenie za vecne správny, v ktorom sa súd prvého stupňa správne vysporiadal so všetkými dôležitým skutkovým okolnosťami, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a v ktorom súd prvého stupňa následne správne právne posúdil zistený skutkový stav, keď konštatoval, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil súd prvého stupňa teda aj správny právny záver, preto sa s ním žalovaný v plnej miere stotožňuje. Z vykonaného dokazovania práve vyplynulo, že zo strany žalobcu nebola poskytnutá žalovanému potrebná súčinnosť k riadnemu odovzdaniu objednaného tovaru, keď objednaný tovar odmietol nie len vo vzťahu k prvej časti ale aj vo vzťahu k druhej časti, ktorú bol žalovaný pripravený dodať žalobcovi v lehote dodania podľa uzatvorenej kúpnej zmluvy. Žalobca sa dostal do omeškania podľa § 370 zákona č. 513/1991 Zb. Žalobca v rámci odvolania poukazuje len na časti vykonaných dôkazov, ktoré by mohli jeho tvrdenia a samotný žalobný nárok potvrdiť, účelovo však ignoruje zvyšnú časť vykonaných dôkazov, ktoré jeho tvrdenia značne vyvracajú a ktoré nakoniec prevážili, nakoľko sa žalobcovi nepodarilo v konaní uniesť dôkazné bremeno, a teda preukázať oprávnenosť jeho nároku. Medzi účastníkmi konania ako zmluvnými stranami nebolo dohodnuté dodanie objednaného tovaru podľa vzorky, nevyplýva to zo žiadneho z ustanovení uzatvorenej kúpnej zmluvy. Vyjadrením žalobcu, že dodanie objednaného tovaru na základe vzorky bolo dojednané s investorom, a teda by to malo byť zaväzujúce aj pre súd prvého stupňa, keď mal na to prihliadať, ide žalobca vlastnej proti sebe. V celom konaní na prvom stupni žalobca prezentoval názor, že s odkazom na kúpnu zmluvu mohli byť akékoľvek zmeny ohľadne objedaného tovaru robené výlučne len písomný dodatkom ku kúpnej zmluve, že komunikácia žalovaného s investorom neoprávňovala žalovaného uskutočniť akékoľvek zmeny v dodávke tovaru, ale na druhej strane údajné ústne dojedania žalovaného s investorom ohľadne dodania tovaru podľa vzorky majú byť odrazu pre účastníkov konania ako zmluvné strany záväzné a je treba ich rešpektovať. Spísaný protokol nebolo a nie je možné, ako to konštatoval aj súd prvého stupňa v rozsudku, považovať za reklamáciu vád tovaru v zmysle § 428 Obchodného zákonníka. Ako to uviedol aj súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku, žalovaný riadne namietal nesplnenie notifikačnej povinnosti zo strany žalobcu s poukazom na § 428 Obchodného zákonníka, ktorú je nutné zohľadniť aj v odvolacom konaní.
V spísanom protokole absentuje voľba nároku z vád diela podľa § 436 Obchodného zákonníka, ktorú bol žalobca povinný oznámiť žalovanému súčasne s údajnou reklamáciou vád dodávaného tovaru alebo bez zbytočného odkladu po tejto údajnej reklamácii vád dodávaného tovaru. Z vykonaného dokazovania je jednoznačne zrejmé, že si žalobca túto povinnosť nesplnil čím mu v zmysle § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka zaniklo právo voľby žalobcu medzi nárokmi pri podstatnom porušení kúpnej zmluvy. Žalobca bez splnenia zákonných podmienok, teda bez splnenia notifikačnej povinnosti a uplatnenia údajného nároku z vád tovaru pristúpil rovno k odstúpeniu od kúpnej zmluvy, čo spôsobilo neplatnosť tohto odstúpenia. Žalobca v konaní nepreukázal, že by kúpna zmluva bola porušená či už podstatným alebo nepodstatným spôsobom. Z vykonaného dokazovania na prvom stupni jedine vyplynulo, že žalobca si určil svoj vlastný spôsob ako postupovať v obchodom vzťahu so žalovaným a ako ho ukončiť, takéto o konanie však nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Zo samotného žalobného návrhu, z vyjadrení žalobcu a predložených dôkazov v konaní na prvom stupni a zo samotného odvolania nie je zrejmé, z akého titulu odvodzuje žalobca svoj nárok v tomto konaní.
6. K podanému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, pričom uviedol, že zotrváva na svojej a skutkovej právnej argumentácii.
7. K predmetnému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, pričom uviedol, že taktiež trvá na svojich vyjadreniach prezentovaných vo svojom písomnom podaní zo dňa 14.05.2019.
8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalobcom bolo podané včas, oprávneným subjektom - zároveň stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa, po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie, byť viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že podanému odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, a teda odvolací súd považoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny.
9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvody uvedené v jeho odvolaní, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej ako aj z jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali prípadných procesných podmienok. Súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnych skutkovým a právnym záverom, a teda možno považovať jeho rozsudok za vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne záveru, že na predmet sporu je potrebné aplikovať zákonné ustanovenia upravujúce kúpnu zmluvu ako aj príslušné ustanovenia upravujúce nároky z vád tovaru a podmienky možnosti odstúpenia od zmluvy bolo správne.
11. Vychádzajúc z obsahu spisu, zisteného skutkového stavu ako aj vykonaného dokazovania bolo v konaní nepochybne preukázané, že medzi stranami sporu došlo dňa 15.01.2018 k uzavretiu kúpnej zmluvy s dohodnutým predmetom plnenia, časom plnenia ako aj cenou dohodnutého plnenia. Dňa 14.02.2018 žalovaný dodal žalobcovi časť predmetu kúpnej zmluvy čo preukazuje písomný Preberací protokol zo dňa 14.02.2018 podpísaný zástupcami zmluvných strán.
12. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie považuje za dôležitú skutočnosť, že z čl. I bod 1. Zmluvy o dielo č. 004/2018 (kúpnej zmluvy) nevyplýva povinnosť žalovaného ako zhotoviteľa (dodávateľa) dodať žalobcovi predmet zmluvy, okrem jeho uvedenej špecifikácie, v zhode so vzorkou, resp. predlohou, ktorá napriek tomu bola žalobcovi žalovaným poskytnutá. Skutkové tvrdenia žalobcu spočívali v tom, že podľa záveru znalca predložená vzorka žalovaným nespĺňala kvalitatívne parametre predmetu plnenia, avšak skutočne dodaná časť tovaru žalovaným dňa 14.02.2018 nebola predmetom odborného posudzovania jeho kvalitatívnych parametrov zodpovedajúcich, resp. nezodpovedajúcich požiadavkám uvedeným v predmete uzavretej zmluvy. S poukazom na uvedené je teda možné konštatovať, že kvalitatívne rozporovanie predloženej vzorky žalobcom je právne aj skutkovo vo vzťahu k prípadným vadám skutočne dodaného tovaru irelevantné. Naviac taktiež je možné konštatovať, že poznámky v zázname z preberacieho konania zo dna 14.02.2018 nemožno považovať za právne relevantnú reklamáciu, resp. akékoľvek uplatnenie si nároku za vady dodaného tovaru (§ 422 a nasl. Obch. zák.).
13. Nie je taktiež možné jednoznačne súhlasiť s argumentáciou žalobcu ohľadne nedodania dlažby s požadovaným rozmerom, nakoľko vychádzajúc z predloženej mailovej komunikácie, mal investor v zastúpení p. J. požiadavku na dodanie dlažby v množstve 265 m2, hrúbka 2 cm, vo formáte 90 x 90 cm. Nie je preto možné striktne ustáliť o aký skutočný rozmer v porovnaní so špecifikáciou predmetu zmluvy mal žalobca v konečnom dôsledku záujem.
14. Taktiež reklamáciu žalobcu zo dňa 02.02.2018 nemožno považovať za reklamáciu dodaného tovaru, nakoľko sa jednalo o reklamáciu vzorky (zmluvne nedohodnutej), absencia právne relevantného konania žalobcu v zmysle ust. § 437 a nasl. Obch. zák. zodpovedá jednoznačnému právnemu záveru o neplatnosti odstúpenia od zmluvy žalobcom zo dňa 25.05.2018, pričom v tomto smere súdu prvej inštancie dostatočnej jasne a výstižne vysvetlil akými úvahami sa pri hodnotení skutkového stavu a dôkazov riadil a prečo a ako vec právne posúdil. Jeho rozhodnutie preto možno považovať za presvedčivé a taktiež zákonné. Odvolací sú preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalovanému ich náhradu proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).