Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/217/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: C. K., R.. XX.X.XXXX, K.. W.. Š. XXX/XXX, C. R. T., o zaplatenie 467,01 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný n e m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Právny zástupca žalobcu sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 467,01 eur s prísl. ako aj trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 28.10.2011 Zmluvu o splátkovou úvere, č. XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalobca zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa až o spotrebiteľských úveroch. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 527,01 eur, ktorá pozostávala z istiny 346,28 eur, riadneho úroku 147,69 eur, úroku z omeškania 33,04 eur a poplatkov vo výške 0 eur. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dňa podania žaloby vykonal úhrady 2x 30 eur a to dňa 19.6.2018 a 31.10.2018. Dlžná suma ku dňu podania žaloby teda predstavuje čiastku 467,01 eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru v sume 286,28 eur a neuhradeného riadneho úroku v sume 147,69 eur a neuhradeného úroku z omeškania vo výške 33,04 eur. Na základe uvedených platieb si žalobca vyčíslil úrok z omeškania odo dňa postúpenia pohľadávky vo výške 8% ročne zo sumy 346,28 eur od 22.5.2018 do 19.6.2018, zo sumy 316,28 eur od 20.6.2018 do 31.10.2018 a zo sumy 286,28 eur od 1.1.2018 do zaplatenia.

3. V upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica bol pod sp. zn. vydaný platobný rozkaz v zmysle žalobného návrhu voči ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný odpor. V podanom odpore žalovaný uviedol, že žalobcom uvádzané tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Žalovaný mal uhradiť celkovú čiastku spojenú s úverom v sume 1353,41 eur, Na základe výpisov z úveru je zrejmé, že žalovaný ku dňu 19.10.2017 uhradil 1184,45 eur, Žalovaný neskôr doplatil aj zostatok žalovanej sumy a to 30 eur dňa 19.6.2018 a ďalších 30 eur dňa 31.10.2018, spolu 1244,45 eur. Zároveň namietol zmluvu o postúpení pohľadávky č. 0398/2018/CE zo dňa 21.5.2018, kde je opomenuté v akej výške

je pohľadávka postúpená, nie je tam uvedená celková postúpená pohľadávka, ani výška istiny. Z uvedeného dôvodu navrhol napadnutý platobný rozkaz zrušiť.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu dňa 4.12.2019 navrhol pokračovať v konaní z dôvodu že pôvodný veriteľ a žalovaný uzavreli zmluvu o splátkovom úvere, kde bol žalovanému poskytnutý úver v sume 700 eur. Žalovaný sa zaviazal úver splácať s fixnou úrokovou sadzbou vo výške 14,90 % ročne a to v 18,85- eurových mesačných splátkach v období od 20.12.2011 do 20.11.2017, vždy ku 20-temu dňu v mesiaci. Rovnako sa žalovaný zaviazal uhrádzať mesačne aj poplatok za správu úveru v sume 2,99 eur, ako aj spracovateľský poplatok v sume 39 eur a pre prípad omeškania s úhradou aj poplatok za upomienku v sume 25 eur. Dňa 21.5.2018 pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku na žalobcu v sume 527,01 eur, ktorá pozostávala z istiny v sume 346,28 eur, riadneho úroku v sume 147,69 eur, zmluvného úroku z omeškania vo výške 3,85 eur a úroku z omeškania v sume 29,19 eur. Žalobca uviedol, že žalovaný dňa 9.9.2014 čerpal peňažné prostriedky v sume 700 eur a celkovo mu uhradil 1137,42 eur , pričom z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná čiastka 353,72 eur, na poplatky čiastka 320,81 eur, na riadny úrok suma 446,86 eur a na úrok z omeškania čiastka 16,03 eur. Istina tak predstavuje sumu 342,28 eur ( 700 eur - 357,72 eur ). Po postúpení pohľadávky ešte žalovaný uhradil 60 eur. Žalovaná suma tak predstavuje 467,01 eur, ktorá pozostáva z istiny 286.28 eur, riadneho úroku v sume 147,69 eur a zo zmluvného úroku z omeškania v sume 3,85 eur az úroku z omeškania vo výške 29,19 eur.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania a jeho prílohami, Zmluvou o splátkovom úvere, Všeobecnými obchodnými podmienkami ( ďalej len VOP ), Obchodnými podmienkami, Sadzobníkom poplatkov, Oznámením o postúpení pohľadávky, Zmluvou o postúpení pohľadávky, Prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, Pokusom o zmier zo dňa 16.8.2019, Odporom žalovaného, Písomným vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, Výpisom z účtu a zistil nasledujúci skutkový stav:

6. Dňa 28.10.2011 uzavrel právny predchodca žalobcu, SLSP a žalovaný Zmluvu o splátkovom úvere. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebného úveru v sume 700 eur, bez uvedenia účelu úveru. Úver mal žalovaný splácať v pravidelných mesačných 18,85 eurových splátkach, pri fixnej úrokovej sadzbe 14,90 % ročne a úroku z omeškania vo výške 8 % ročne, počnúc dňom 20.12.2011 po dobu 72 mesiacov. RPMN predstavuje 27,14 % a celková čiastka spojená s úverom predstavuje sumu 1353,41 eur. Splatnosť úrokov bola dohodnutá mesačne, k 20-temu dňu v mesiaci. Konečna splatnosť úveru 20.11.2017.

7. Výzvou zo dňa 22.3.2017 SLSP, a.s. oznámila žalovanému, že banka z dôvodu omeškania so splácaním pohľadávky vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím sa stala splatnou celá pohľadávka.

8. Pokusom o zmier zo dňa 16.8.2019 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 496.63 eur a to najneskôr do 23.8.2019.

9. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.5.20187 postúpila SLSP (postupca) svoju pohľadávku voči žalovanému žalobcovi.

10. V podaní zo dňa 4.12.2019 žalobca uviedol, že pôvodný veriteľ postúpil dňa 21.5.2018 na žalobcu pohľadávku v celkovej výške 527,01 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 346,28 eur, riadneho úroku v sume 147,69 eur, zmluvného úroku z omeškania vo výške 3,85 eur a úroku z omeškania vo výške 29,19 eur.

11. Z Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok mal súd zistené, že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému predstavovala sumu 527,01 eur. Na základe uvedeného mal súd za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.

12. V zmysle časti III, bod 5. a 6. Všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v Úverovej zmluve a ak je k Úverovej zmluve dohodnuté Poistenie k Úveru a súčasťou dokumentu je časť II., tiež bod 4. A 5. V časti II. tohto dokumentu, sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, a ostatnými právnymi predpismi v tomto poradí. Zmluvné strany sa dohodli, že

ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa , spravovať podľa príslušných ustanovení .

13. Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa ( ďalej len ,, “) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

15. V zmysle a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Z je zrejmé, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

17. V zmysle , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Podľa a , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa a platného a účinného v rozhodnom období (ďalej len ,“), Strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v , sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

20. Ako vyplýva z . a . zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

21. Podľa , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia a , , , ods. 1 a a sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

22. Podľa , o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

23. V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

24. Podľa o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzavretia dohody, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

25. Podľa o ochrane spotrebiteľa, nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

26. Podľa § 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

27. Podľa odseku 4 § 7 tohto zákona, (4) Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9.

28. V zmysle § 2 písm. r), písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa, podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil; odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

29. Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa. Obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal ( § 8 ods. 1, 3, 4 zákona o ochrane spotrebiteľa ).

30. Ako vyplýva z , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

31. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 28.10.2011 uzavrel právny predchodca žalobcu, SLSP a žalovaný Zmluvu o splátkovom úvere. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebného úveru v sume 700 eur, bez uvedenia účelu úveru. Úver mal žalovaný splácať v pravidelných mesačných 18,85 eurových splátkach, pri fixnej úrokovej sadzbe 14,90 % ročne a úroku z omeškania vo výške 8 % ročne, počnúc dňom 20.12.2011 po dobu 72 mesiacov. RPMN predstavuje 27,14 % a celková čiastka spojená s úverom predstavuje sumu 1353,41 eur. Splatnosť úrokov bola dohodnutá mesačne, k 20-temu dňu v mesiaci. Konečna splatnosť úveru 20.11.2017.

32. Napriek skutočnosti, že zmluva o splátkovom úvere sa v zmysle vyššie cit. ust. riadi jeho ustanoveniami, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia a nasl. a ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. Z formálneho hľadiska je teda zmluva medzi účastníkmi uzavretá podľa a mala by sa riadiť ustanoveniami , nakoľko však sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, súd má za to, že je rozpor medzi podmienkami, ktoré pre žalovaného zo zmluvy vyplývajú v prípade, že by išlo o obchodnoprávny vzťah a ak by išlo o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle , keďže podľa sú obchodné podmienky prísnejšie ako podľa , napr. ohľadne premlčania, výšky úrokov z omeškania.

33. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

34. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje v ustanovení . Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

35. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Aj v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorým bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu práva zabezpečiť právnu ochranu i v takýchto prípadoch. To znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu používať právnu ochranu.

36. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je nesporné, že zmluva o bežnom účte uzatvorená medzi pôvodným veriteľom a žalovaným, pričom sa jedná o typovú zmluvu, je zmluvou spotrebiteľskou a teda žalovanému ako spotrebiteľovi prináleží primeraná ochrana v zmysle príslušných ustanovení a zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd pre úplnosť podotýka, že výpočet typov zmlúv v ako zmlúv spotrebiteľských, je iba demonštratívny.

37. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

38. V súlade s vyššie uvedeným preto posudzoval súd zmluvu uzavretú medzi pôvodným veriteľom a žalovaným ako zmluvu spotrebiteľskú.

39. Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu žalovanou.

40. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že ako sa vyjadril žalovaný k žalobe a vyjadrení sa žalobcu k tomuto vyjadreniu žalovaného, v duplike, žalobca tieto tvrdenia potvrdil. Žalovaný žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi zo sumy poskytnutého úveru 700 eur vrátil 1.137,42 eur, čiže o sumu 437,42 eur úver preplatil.

41. Súd žalobe nevyhovel z nasledovných dôvodov: V októbri 2011 pri spotrebiteľských a ostatných úveroch s dohodnutou splatnosťou nad 5 rokov bola úroková sadzba 9,48 % ročne. Ide o úrokové miery z internetovej stránky NBS. Dohodnutý úrok právneho predchodcu žalobcu so žalovaným pri tomto bezúčelovom spotrebiteľskom úvere 14,9 % ročne sa dá hodnotiť ako v rozpore s dobrými mravmi. Okrem toho bol dohodnutý periodicky mesačný poplatok za správu úveru 2,99 eur, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, pretože za poplatok má byť služba poskytnutá spotrebiteľovi, klientovi, pričom v tomto prípade išlo o službu poskytovanú bankou samou sebe, aby si zachovala sama poriadok v poskytnutom úvere. Na takéto poplatky nárok nemá, rovnako nemá nárok na spracovateľský poplatok 31 eur jednorázovo, nakoľko poskytovanie úverov a pôžičiek - ide o štandardný predmet podnikania bánk, Slovenskej sporiteľne, za ktorý jej osobitný poplatok nepatrí. Ako v duplike uviedol sám žalobca, z tejto preplatenej sumy úveru 1.137,42 eur mala byť zo všetkých úhrad žalovaného na istinu započítaná iba suma 353,72 eur. Na poplatky 320,81 eur, pričom je zrejmé, že je tam zahrnutý aj uvedený poplatok za spracovanie úveru a poplatky za správu úveru, a zrejme aj mnoho iných poplatkov. Na úrok, ktorý ako súd uviedol, je v rozpore s dobrými mravmi 446,86 eur a na úrok z omeškania bola suma započítaná 16,03 eur. Z pravidelných úhrad, resp. z úhrad žalovaného, s počiatkom od 21.12.2011 až do 9.5.2018, za 7 rokov splácania, banka na úrok z týchto splátok započítala viac než na samotnú istinu. Takémuto nečestnému konaniu banky, resp. postupcovi pohľadávky, žalobcovi súd nemôže poskytnúť právnu ochranu.

42. Podľa ( ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

45. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. V danom prípade súd žalobu zamietol. Žalovaný mal úspech v celom rozsahu. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať aj na , kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Nakoľko žalovanému trovy konania nevznikli, súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, že žalovanému trovy konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.