Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Co-221-2019.pdf
PDF · 95.23 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/221/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692 proti žalovanej: Š. T., nar. XX.X.XXXX, bytom v M. XX, o zaplatenie 1.792,06 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice- okolie zo dňa 30. mája 2019, sp. zn. 20Csp/587/2018
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 30.5.2019, č.k. 20Csp/587/2018-78 vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku III. o náhrade trov konania.
Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 30.5.2019, č.k. 20Csp/587/2018-78 výrokom I. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.101,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.001,50 € od 1.7.2018 do zaplatenia, a to v splátkach po 50,00 € mesačne, splatných vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca s tým, že prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Výrokom III. rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia istiny vo výške 1.792,06 €, úrokov vo výške 1.185,03 €, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 1.792,06 € vo výške 25,12% ročne od 1.7.2018 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.792,06 € od 1.7.2018 do zaplatenia titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.10.2014.
3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 17.10.2014, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 1.850,00 € a žalovaná sa zaviazala tento úver zaplatiť v 120 splátkach mesačne po 43 €. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 25,12 % a RPMN bola stanovená vo výške 28,23 % pri priemernej hodnote RPMN 16,81%. Celková čiastka úveru tak predstavovala 4.777,30 €, dátum prvej splátky bol určený dňom 15.11.2014 a dátum konečnej splatnosti dňom 15.10.2024. Žalovaná žalobcovi na úhradu tohto úveru zaplatila 848,50 €.
4. Právne posudzoval vec podľa ust. § 3, § 39, § 52 a § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, § 1, § 2 a § 21 zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 1 a § 1a nariadenia vlády 87/1995 Z.z.
5. Záväzkový vzťah, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere zo dňa 17.10.2014, posudzoval ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Dospel k záveru, že dojednaná výška odplaty (RPMN) v zmluve 28,23% ročne je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, a preto ide o neplatnú dohodu o odplate. Výška tejto odplaty prevyšuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty podľa § 1 ods. 1 v spojení s § 1 ods. 4 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola 11,58% ročne, teda jej dvojnásobok predstavuje 23,16%. Keďže dojednaná výška RPMN 28,23% presahovala túto maximálne prípustnú odplatu, je dohoda o odplate pre rozpor so zákonom neplatná (§39 Občianskeho zákonníka) a spôsobuje bezúročnosť úveru.
6. Posudzoval aj výšku dohodnutého úroku úveru 25,12% ročne z hľadiska, či ide o dohodu v súlade s dobrými mravmi. Pri posúdení primeranosti dohodnutej výšky úrokov porovnal dohodnutý úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/57/2005 zo dňa 1.7.2010. Po zistení, že priemerná úroková miera úverov poskytnutých nad 5 rokov (spotrebiteľské a ostatné úvery) bola 12,36% ročne, konštatoval, že dohodnutý úrok v zmluve viac ako dvakrát prevyšuje úroky, za ktoré banky poskytovali úvery v rozhodnom období a takáto dohoda o úrokoch je preto v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, čo taktiež spôsobuje bezúročnosť úveru.
7. Vychádzajúc zo záveru, že žalovanej bol poskytnutý úver 1.850,00 € a žalovaná na jeho úhradu doposiaľ uhradila 848,50 €, pričom úver je bezúročný a bez poplatkov, priznal žalobcovi iba sumu nesplatenej istiny, predstavujúcej rozdiel vyššie uvedených súm, t.j. 1.001,50 € (1.850,00 € - 848,50 €) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
8. Priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.001,50 € od 1.7.2015 do zaplatenia s poukazom na ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z. z.
9. Žalovanej povolil splácať dlh v mesačných splátkach po 50,00 € pod stratou výhody splátok.
10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1,2 CSP a keďže úspešnej žalovanej trovy konania nevznikli a neúspešný žalobca nemá právo na ich náhradu, vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
11. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a súvisiacemu výroku III. o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/, f/ a h/ CSP a navrhol v napadnutej časti rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie, alternatívne navrhol zmeniť rozsudok v týchto výrokoch tak, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi plnú náhradu trov konania. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že výška úrokovej sadzby 25,12% je v rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Súdom uvedená hodnota 12,36% je priemernou hodnotou, predstavujúcou aritmetický priemer a do tejto hodnoty vstupujú tak minimálne hodnoty úrokovej sadzby, ako aj maximálne. Maximálna výška úrokov pritom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy nebola žiadnym spôsobom limitovaná. Argumentoval ďalej tým, že pre záver o prípadnej neplatnosti dohodnutých zmluvných úrokov nestačí len odkaz na priemernú výšku úrokových sadzieb v danom období, ale je potrebné posudzovať širší komplex skutočností. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súd Slovenskej republiky zo dňa 26.4.2012, sp. zn. 5Cdo/26/2011 skonštatoval, že neprimeraným zmluvným úrokom by bol taký úrok, ktorý by 4-násobne až 5,5-násobne prevyšoval obvyklú úrokovú sadzbu, čo v prejednávanej veci nie je splnené. Zdôraznil, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a nie je ju možné chápať ako obranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa.
12. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
14. Rozsudok je v napadnutom zamietavom výroku II. a v súvisiacom výroku III. o trovách konania vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
15. Predmetom odvolacieho prieskumu nebol vyhovujúci výrok I. rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť, pretože žalovaná ako oprávnená osoba proti nemu nepodala odvolanie.
16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16. júna 2020 o 9.45 hod., v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenie rozhodnutia boli zverejnené dňa 9.6.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 CSP.
17. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/,f/ a h/ CSP, t.j. neboli splnené procesné podmienky (a/), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).
18. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP (neboli splnené procesné podmienky) je naplnený vtedy, ak súd konal napriek tomu, že neboli splnené procesné podmienky. Ide o podmienky, za ktorých súd môže konať a rozhodovať. Ide tu o vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania, t.j. v sporovom konaní žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť), procesné podmienky na strane účastníkov (procesná subjektivita procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie týchto procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého konania. Výnimkou je skúmanie splnenia podmienky všeobecnej miestnej príslušnosti a osobitnej miestnej príslušnosti danej na výber, ktorú súd skúmal len na námietku žalovaného pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí. Nedostatky niektorých procesných podmienok sú neodstrániteľné a prítomnosť takéhoto nedostatku bráni súdu v konaní a rozhodovaní, čo vedie k zastaveniu konania. V ostatných prípadoch je povinnosťou súdu nedostatok procesnej podmienky odstrániť. Vadou predpokladanou v § 365 ods. 1 písm. a/ CSP tak trpí konanie v prípade, keď súd vec prejednal a rozhodol napriek vyššie naznačeným nedostatkom. V prípade namietaného nedostatku príslušnosti súdu, o vadu konania v podobe nedostatku príslušnosti súdu pôjde iba v prípade, keď v konaní neboli dodržané ustanovenia o vecnej príslušnosti, osobitnej i výlučnej miestnej príslušnosti alebo o kauzálnej príslušnosti.
19. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP ( do 30.6.2016 s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
20. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP ( do 30.6.2016 z ust. § 133 až 135 O.s.p.).
21. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
22. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody v napadnutej časti rozsudku nie sú naplnené.
23. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, rozsudok náležite odôvodnil a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
24. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
25. Odvolací súd sa stotožňuje so správnym záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti dohody o odplate
- RPMN vo výške 28,23% ročne pre rozpor s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, z ktorého dôvodu žalobca nemá nárok na zaplatenie žiadnej odplaty, a teda ani úroku z úveru v zmysle § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ako aj so záverom súdu o neplatnosti dohody o úrokoch vo výške 25,12% ročne pre rozpor s dobrými mravmi z dôvodov, ako veľmi správne, podrobne a výstižne uviedol súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktorá skutočnosť má za následok, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úrokov z úveru.
26. Pri posudzovaní, či úrok 25,12% ročne bol dohodnutý v súlade s § 3 Občianskeho zákonníka, teda či išlo o úrok primeraný, správne vychádzal súd z ustálenej súdnej praxe, v zmysle ktorej je potrebné porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov (rozsudok NS SR, sp. zn. 1Cdo/57/2005 z 1.7.2010), keďže aj zmluvná voľnosť má svoje medze, určené ust. § 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky sú v rozpore s dobrými mravmi.
27. Porovnajúc dohodnutý úrok 25,12% ročne s priemernou úrokovou mierou z úverov nad 5 rokov poskytnutých spotrebiteľom, zverejnenou Národnou bankou Slovenka v čase uzavretia zmluvy v októbri 2014 - 12,36%, súd dospel k správnemu záveru, že dohodnutý úrok viac ako dvojnásobne prevyšuje úroky, za ktoré banky poskytovali obdobné úvery v rozhodnom období, a preto dohoda o úrokoch je neplatná v zmysle § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 OZ).
28. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.
29. Podstatnou pre rozhodnutie vo veci však je už samotná skutočnosť, že odplata za úver (RPMN) bola dohodnutá v rozpore s ust. § 53 ods. 6 OZ v spojení s ust. § 1 ods. 4 a § 1a ods. 1 nariadenia vlády 87/1995 Z.z., čo má za následok neplatnosť zmluvy o úvere v časti dojednanej odplaty, ktorej súčasťou sú v zmysle § 1 ods. 1 citovaného nariadenia vlády aj úroky z úveru, čo znamená, že žalobcovi nemožno priznať úroky z úveru (ani iné poplatky či náklady, tvoriace odplatu).
30. Záver súdu o neplatnosti dohody o odplate pre rozpor so zákonom pritom žalobca v odvolaní nespochybňuje.
31. Bez ohľadu na (ne)správnosť záveru o dojednaní úrokov v rozpore s dobrými mravmi teda žalobca nemá nárok na zaplatenie úrokov z úveru.
32. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a odvolací súd preto rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny podľa § 397 CSP potvrdil, vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania.
33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania, úspešnej žalovanej preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).