Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Cb/62/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: M.. L. A., nar. XX.XX.XXXX, V. č. XX, právne zastúpený: Mgr. Vladimír Tomaj, advokát so sídlom Hlavná 22, Trnava, proti žalovanej: V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. B. K. XXXX/XXF, E., právne zastúpená: JUDr. Róbert Spál, advokát so sídlom Paulínska 24, Trnava, o zaplatenie sumy 7.270 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcu na zastavenie konania z a m i e t a .

II. Súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

IV. Súd svedkovi U. Z., bytom B. K. XXXX/XXF, E., náhradu trovy konania titulom svedočného nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným upomínaciemu súdu dňa 07.03.2019, domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 7.270 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že žalovaná pred viac ako dvoma rokmi oslovila so žiadosťou o pomoc žalobcu ako popredného slovenského podnikateľa v oblasti gastronómie - kaviarenstva, pretože mala v úmysle otvoriť vlastnú kaviareň v centre E. (v súčasnosti známa ako K. - C., s.r.o.). Žalobca sa so žalovanou spoznal tak, že žalovaná mu do kaviarne v E. dodávala koláče. Počas tohto ich obchodného styku požiadala žalovaná žalobcu o rady pri otváraní, prevádzkovaní a celkovom managemente kaviarne. Zo začiatku teda išlo o snahu žalovanej o získanie know- how, ktoré žalobca získal počas svojho dlhoročného pôsobenia v gastronómii. Od roku 2017 vykonával žalobca pre žalovanú rôzne činnosti a služby, v rámci dobrej viery bol ich vzťah riešený ústnou formou, resp. e-mailovou komunikáciou. Medzi tie najvýznamnejšie patria: a) pomocné práce (vylievanie foriem bábovky, asistencia pri ich natieraní, lepení a striekaní, nákupné činnosti, pomocné práce a asistencia robotníkom), b) poradenská a administratívna činnosť (telefonické konzultácie, komunikácia s architektom a prispôsobovanie baru na základe skúseností, odborné poradenstvo v otázke administratívnych postupov pre vznik prevádzky kaviarne, konzultácie ku technologickému zariadeniu, vypracovanie nákupných zoznamov pre vybavenie baru), c) ostatné práce smerujúce ku vzniku kaviarne (oslovovanie kandidátov na zamestnanecký pomer, vypracovávanie podkladov a potrebných dokumentov nevyhnutných pre otvorenie budúcej prevádzky kaviarne, oslovovanie subdodávateľov). Ako vyplýva z priloženej dokumentácie, išlo o reálne činnosti, ktoré žalobca pre žalovanú vykonával. Žalobca predložil ním vyhotovený prehľad vykonaných prác a celkovú cenu týchto prác: pomocné práce 50 hodín po 9 eur = 450 eur; poradenská a administratívna činnosť 255 hodín

po 22 eur = 5.610 eur; ostatné práce smerujúce ku vzniku kaviarne 55 hodín po 22 eur = 1.210 eur, t.j. spolu 7.270 eur. Žalovaná mala daný priestor v tom čase v prenájme. Až neskôr, po založení a vzniku obchodnej spoločnosti Kuglof s.r.o. (po dni 08.09.2017) začala vykonávať žalovaná činnosti už v mene tejto obchodnej spoločnosti a nie v mene fyzickej osoby - podnikateľa V. Z., IČO: 50105591. Medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená ústna dohoda, na základe ktorej po vzniku spoločnosti Kuglof s.r.o. sa mal žalobca stať tichým spoločníkom v tejto spoločnosti a mal mať nárok na podiel na zisku vo výške 20 %. Na základe tejto dohody, žalobca vykonával svoje práce a činnosti v dobrej viere, že svoju odmenu za vykonané práce, dostane práve vo forme tichého spoločenstva na spoločnosti Kuglof s.r.o. Žalovaná však svoje slová nedodržala, od vzniku a rozbehu kaviarne sa tvári, že žalobcu nepozná. Je teda jednoznačné, že zo strany žalovanej došlo k uvedeniu žalobcu do omylu (prípadne úmyselného podvedenia žalobcu), ku konaniu, ktoré vysoko odporuje dobrým mravom, keď žalovaná bola ochotná žalobcovi nasľubovať čokoľvek, len aby tento vykonal dohodnuté práce a žalovaná mu nemusela zaplatiť. Žalobca dohodnuté práce a odborné poradenstvo vykonal, žalovaná dohodnutú odmenu žalobcovi neposkytla, čím došlo na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu v celkovej výške 7.270 eur.

Upomínací súd vo veci vydal dňa 26.03.2019 v skrátenom konaní platobný rozkaz sp.zn. , ktorým žalobnému návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

Žalovaná podala proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedla, že Žalobca nie je popredným podnikateľom v oblasti gastronómie. Podnikateľskú činnosť v tejto oblasti vykonáva približne 4 roky, pričom s rôznymi partnermi prevádzkuje kaviareň v E. a J.. Je pravdou, že sa žalovaná so žalobcom spoznala tak, že mu do kaviarne dodávala koláče, žalobca bol v prvom rade kamarátom jej manžela. V rámci týchto kamarátskych vzťahov sa manžel so žalobcom radil aj pri otváraní prevádzky kaviarne K. café &. v E., ktorá je v súčasnosti prevádzkovaná obchodnou spoločnosťou Kuglof, s.r.o., IČO: 51 095 041. V určitom štádiu prípravy zriadenia prevádzky kaviarne sa uvažovalo nad tým, že by sa žalobca mohol na podnikaní spoločnosti podieľať, avšak k žiadnej konkrétnej dohode o spôsobe účasti a ani o prípadnej výške odmeny nedošlo a všetko sa naďalej dialo len na úrovni kamarátskej pomoci bez konkrétnych požiadaviek na odmenu. O rozsahu pomoci poskytovanej zo strany žalobcu sa nikdy neviedla žiadna evidencia a teda tvrdenia žalobcu o tom, že by pomocné práce vykonával v rozsahu 50 hodín, poradenskú a administratívnu činnosť v rozsahu 255 hodín a ostatné práce smerujúce k vzniku kaviarne v rozsahu 55 hodín nie sú ničím podložené rovnako tak, ako ani výška požadovanej odmeny. Jediná dohoda, ktorú žalovaná so žalobcom mala, bola o tom, že nebude svoje koláče dodávať do konkurenčnej kaviarne v E.. Tvrdenie žalobcu, že by medzi ňou a žalobcom mala existovať dohoda o údajnom tichom spoločenstve žalobcu po vzniku obchodnej spoločnosti Kuglof, s.r.o., označila za nepravdivé. Zo žalobcom predloženej komunikácie je zrejmé, že k uzatvoreniu žiadnej dohody medzi ňou a žalobcom nikdy nedošlo. Tvrdenie žalobcu o tom, že by ho ohľadom odmeny úmyselne uviedla do omylu, považovala za absurdné, o to skôr, že žalobca komunikoval prevažne s jej manželom na základe ich kamarátskych vzťahov. Žalobca si ním tvrdené nároky pôvodne uplatnil prostredníctvom spoločnosti Kávomilci, s.r.o., IČO: 47 552 972, tak, že vystavil spoločnosti Kuglof, s. r. o. faktúru za údajne poskytnuté služby, ktorá nemala žiaden právny základ. Aj preto bola táto faktúra vystaviteľovi vrátená. Následne v mesiaci október/november 2018 žalobca od manžela žalovanej žiadal, aby ho na revanš za poskytnuté rady vzal ako tichého spoločníka do spoločnosti Kuglof s.r.o., s čím však jej manžel nesúhlasil.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovanej (tzv. replike) namietal zmätočné doručovanie platobného rozkazu s tým, že má za to, že prvé doručenie platobného rozkazu s jeho exaktným prevzatím vyznačením na doručenke, podpisom žalovanej a dátumom prevzatia, je riadnym dôkazom a prvé doručenie tohto platobného rozkazu považuje za platné a dokázané. Žalovaná podala odpor po uplynutí lehoty na jeho podanie a preto žiadal, aby upomínací súd rozhodol o odmietnutí odporu. K tvrdeniam žalovanej v odpore uviedol, že je spoluvlastníkom a prevádzkuje prominentné kaviarne, ktoré boli predmetom častých novinárskych článkov. Aj na základe tejto reputácie sa žalovaná spolu so svojim manželom obrátili na žalobcu. Žalobca trvá na svojom opise prísľubu na vznik tichého spoločenstva. Samotná žalovaná označila žalobcu v internetovej konverzácii pri príprave listu, ktorého adresátom bol prenajímateľ priestorov dotknutej prevádzky, ako „partnera“ na projekte kaviarne. Navyše žalobca bol ako spoluvlastník uvádzaný samou žalovanou na pohovoroch pri prijímaní nových zamestnancov. Poskytnutie časti know how, resp vypracovávanie dokumentov, poradenstvo pri realizácii a nastavení fungovania prevádzky, častá prítomnosť na mieste prípravy prevádzky kaviarne vyžadovaná aj samotnou žalovanou, alebo s jej vedomím a vyžadovaná aj jej manželom od žalobcu, ktorého

trvalý pobyt a miesta podnikania sú vzdialené desiatky kilometrov, toto konanie nemožno považovať za občasnú kamarátsku pomoc. Nároky spoločnosti Kávomilci, s.r.o. voči spoločnosti Kuglof, s.r.o. boli uplatnené vystavením faktúry za tie práce, ktoré boli vykonané v inej lehote, a ktoré nie sú predmetom tejto žaloby. Od žalovanej si žalobca nárokuje bezdôvodné obohatenie za práce, ktoré boli vykonané v období, kedy tento pre žalovanú vykonával práce na predmetnej nehnuteľnosti, ktorú žalovaná pripravovala na prevádzku kaviarne

Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobcu vo svojom vyjadrení (tzv. duplike) vyjadrila nesúhlas s tvrdením žalobcu, že podala odpor proti platobnému rozkazu oneskorene. To, že jej platobný rozkaz nebol na prvýkrát riadne doručený, bolo chybou súdu, ktorú žalovaná nezavinila. Nemôže jej byť takáto chyba súdu neprávom pričítaná. Ďalej dodala, že hoci sa žalobca prezentuje ako majiteľ prominentných kaviarní, faktom je, že prevádzkuje jednu kaviareň v E. a jednu v J., aj to nie sám a len približne 4 roky. Nie je pravdou, že by sa na žalobcu sama obrátila so žiadosťou o pomoc pre jeho reputáciu. So žalobcom sa spoznala až po tom, čo mu do jeho kaviarne v E. začala dodávať svoje výrobky. Žalobca bol v prvom rade kamarát jej manžela, s ktorým sa manžel v rámci svojich kamarátskych vzťahov radil pri rozbiehaní jej vlastnej prevádzky K. cQ. v E.. Žalovaná osobne nikdy žalobcovi za túto jeho výpomoc žiadne peniaze nesľúbila, ani sa spolu na žiadnom finančnom protiplnení nedohodli. Medzi ňou a žalobcom nikdy nedošlo k dohode na odplatnom poskytovaní akéhokoľvek know-how alebo o odplatenej pomoci pri rozbiehaní mojej kaviarne v E., všetko sa dialo len na úrovni kamarátskej výpomoci medzi mojim manželom a žalobcom. Rovnako nie je pravdou, že by si spoločnosť Kuglof s.r.o. od spoločnosti Kávomilci s.r.o. v minulosti objednala akékoľvek služby alebo práce. Predmetná faktúra znela na rovnaké práce a rovnakú sumu, akú si žalobca teraz uplatňuje voči žalovanej. Až keď bola táto faktúra spoločnosti Kávomilci s.r.o. vrátená, žalobca sa obrátil na manžela žalovanej so žiadosťou o tiché spoločníctvo v jej spoločnosti Kuglof s.r.o., a keď aj táto jeho žiadosť bola odmietnutá, evidentne sa obrátil aj na žalovanú, aby sa z pomsty pokúsil domôcť niečoho, na čom sa s ním nikdy nedohodla a na čo nemá právny nárok.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov M. O., O. A., U. Z., J. R. B., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým s mailovou a elektronickou komunikáciou, rozpisom prác (č.l. 48 spisu), faktúrou č. XXXXXXXX, ako aj s obsahom celého spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Žalobca pri svojom výsluchu v konaní uviedol, že pokiaľ ide o žalovanú sumu, ktorá vyplýva z predžalobnej výzvy (č.l. 3 spisu), túto si určil on sám podľa svojho uváženia, ako aj jednotlivé práce a ich časové určenie si vypočítal sám podľa svojho uváženia, keď vychádzal z času, ktorý venoval napr. porade s architektom. Na pomocných prácach v kaviarni v E. sa so žalovanou a jej manželom dohodli pravdepodobne v roku 2016 a vykonávať ich začal žalobca v priebehu roku 2017. Nevedel identifikovať začiatok a koniec týchto vykonávaných prác s tým, že dátumy sú uvedené v žalobe. Bolo to v roku 2017, začiatok bol pravdepodobne v marci a koniec v septembri alebo októbri. Pri určení týchto termínov vychádzal žalobca zo vzájomnej komunikácie, z toho, čo si pamätal, z toho, čo si zapisoval, a niektoré si napríklad verifikoval u architekta, ktorý realizoval kaviareň a bol všade pri všetkých činnostiach. K identifikácií, resp. k špecifikácií rozsahu prác došlo v čase pripravovania žaloby s tým, že žalobca začal k tomu zbierať nejaké podklady v októbri 2017 a ten proces bol finalizovaný až najatím advokáta v marci 2018. K faktúre č. XXXXXXXX zo dňa 19.12.2018 žalobca uviedol, že bola vystavená za poradenskú činnosť a za sprostredkovanie pre spoločnosť Kuglof s.r.o. Fakturované práce vykonával žalobca v období pravdepodobne od novembra 2018. Bolo to po založení spoločnosti Kuglof. Fakturovali sa práce na zabehnutie kaviarne. Objednávku, na základe ktorej tieto služby spoločnosť Kávomilci vykonávala žalobca na pojednávaní doložiť nevedel. Práce pre žalovanú vykonával žalobca odplatne na základe dohody o účasti na podnikaní prevádzky kaviarne, čo bolo najskôr navrhnuté manželom žalovanej a neskôr potvrdené na spoločnom stretnutí so žalovanou aj jej manželom. Dokonca sa so žalovanou nezhodli, či tých budúcich 20 % bude iba na káve, za predaj kávy alebo za predaj aj kávy a aj zákuskov. Išlo o ústnu dohodu o tom, že sa tam uzatvorí zmluva, na základe čoho žalobca vykonal tie práce, lebo žalovaná nemala žiadne skúsenosti so založením a prevádzkovaním kaviarne. V budúcej s.r.o. (teraz Kuglof s.r.o.) mal byť žalobca tichým spoločníkom. Dohoda o tichom spoločenstve sa mala uzatvoriť pri vzniku s.r.o. Dovtedy sa mala vykonávať práca. So žalovanou sa dohodol na prácach, ako napr. poradenstvo, komunikácia s úradmi, výpomoc (ak bude treba) pri rekonštrukcii, využitie jeho obchodných kontaktov. Žalobca nevedel uviesť dátum, kedy malo dôjsť k predmetnej dohode s tým, že návrh prišiel od manžela žalovanej v roku 2017 a bolo to jednak v kaviarni A., kde sa o tom rozprávali a viackrát mu to

bolo potvrdené žalovanou aj počas prerábky na kaviarni K., kde ešte dolaďovali, že či tých 20 % má byť iba za koláče alebo aj za koláče a aj za kávu. Pri dohode boli prítomný len žalobca, žalovaná a jej manžel.

Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že žalovaná zmeškala lehotu na podanie odporu proti platobnému rozkazu, a to v dôsledku nedostatočnej formy podania, ktorým sa dožadovala zaslania údajne nedoručeného platobného rozkazu. Žalovaná nesplnila svojim podaním na súd v K. K. vykonané formou emailu, bez včasného doloženia písomného podania s podpisom, všeobecné náležitosti podania podľa zákona. Zároveň nie je tento údajný email do dnešného dňa založený v spise. Tým sa platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 26.03.2019 stal právoplatným a vykonateľným. Okrem toho žalovaná prijala plnenie žalobcu, vykonávané na prevádzke kaviarne K., a to v čase, kedy trval jej podnájomný pomer na nehnuteľnosti, kde prevádzka sídli. Toto poskytnuté plnenie aj naďalej využíva ako jediná zakladateľka a konateľka spoločnosti Kuglof, s.r.o., ktorá ďalej túto prevádzku kaviarne prevádzkuje. Uvedený skutkový stav zodpovedá dikcii právnej normy upravujúcej bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu, alebo aj z neplatného právneho úkonu. Žalobca plnil žalovanej, s ktorou nebol v zmluvnom vzťahu, resp. sa o tom mohol aj keď iba domnievať. A keďže zmluva o tichom spoločenstve vyžaduje písomnú formu, je možné vylúčiť aj jej konkludentné uzatvorenie. Medzi zúčastnenými osobami od počiatku chýba právny vzťah zakladajúci nárok na plnenie. Vzhľadom na charakter poskytnutého plnenia má žalobca zároveň za to, že by prevádzka kaviarne K., a s tým spojený majetkový prospech, bez tohto plnenia nemohla vzniknúť a žalovaná by si musela zaobstarať odplatné služby od inej osoby, ktorá by jej poskytla komplexné poradenstvo a plnenie smerujúce k otvoreniu prevádzky kaviarne. Rovnako je možné skutkovú podstatu posúdiť aj ako bezdôvodné obohatenie na základe plnenia z neplatného právneho úkonu, a teda neplatnej zmluvy, keďže zákon pre zmluvu o tichom spoločenstve, a tiež pre ďalšie zmluvy, ktoré by poskytovali žalobcovi účasť na podnikaní prevádzky kaviarne, vyžaduje jej písomnú formu. Právny úkon, na základe ktorého došlo k plneniu, je od začiatku (ex tunc) neplatný. Žalovaná prijala plnenie od žalobcu s úmyslom prijať toto plnenie za odplatu, nie ako dar, resp. „kamarátsku výpomoc“. Plnenie bolo prijaté samotnou žalovanou alebo aspoň s jej vedomím a v zastúpení a tieto plnenia aj dodnes sama vedome využíva na účely podnikania prostredníctvom spoločnosti Kuglof, s.r.o., v ktorej je sama jedinou zakladateľkou a konateľkou. Medzi stranami sporu k uzatvoreniu žiadnej zmluvy nedošlo. Predmetné práce vykonával žalobca iba z dôvodu predpokladaného uzatvorenia zmluvy so žalovanou, ktorá by mu zaručila účasť na podnikaní kaviarne. Žalobca uvedené plnil iba na základe odplatného vzťahu so žalovanou. V zmysle toho sa k nemu žalovaná náležite správala a dokonca ho v dôležitom oficiálnom liste, adresovanom prenajímateľovi, resp. nájomcovi v jej podnájomnom vzťahu, sama označila za partnera. Taktiež ho ako obchodného partnera predstavovala tomuto právnemu subjektu (A.v. Z.) počas uchádzania sa o predmetné priestory. Žalobca bol v čase vykonávania tohto plnenia v zamestnaneckom pomere v spoločnosti, cez ktorú prevádzkoval jednu zo svojich gastro-prevádzok. V gastronómii sa ako manažér a poradca tak profesijne živil a nemal žiadne iné zamestnanie. Úvaha o tom, že plnenie vykonával iba ako bezodplatnú výpomoc, aj to len ako kamarát manžela žalovanej a napriek tomu v jej prospech, v pracovnom čase, vo vzdialenom meste od miesta podnikania a trvalého bydliska žalobcu, na pravidelnej báze a v takom rozsahu je vysoko nepravdepodobná. O vedení hodín odpracovaných činností žalobcom neexistovala žiadna priebežná evidencia. Spoločnosť Kávomilci, s.r.o. a spoločnosť Kuglof, s.r.o. sú odlišné právnické osoby ako strany sporu, a žalobca odmieta duplicitu uplatňovania vykonaných prác z jeho strany, keďže v tomto spore vystupuje ako fyzická osoba, a pretože v zmysle predložených dôkazov bolo žalobcom poskytnuté plnenie žalovanej vykonávané ešte pred vznikom samotnej spoločnosti Kuglof, s.r.o. Keďže obohatenie žalovanej spočívalo vo vykonaní určitých prác a poradenstva, a malo tak nehmotný charakter, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. To, že žalobca sa zároveň staral o chod svojej kaviarne v E. neznamená, že za dlhé mesiace nemohol predmetné práce vykonávať. Žalobca v tom čase mal a stále má v trvalom pracovnom pomere taktiež ďalšiu prevádzkarku kaviarne v E.. Čas a dátumy (aj víkendy a nočné hodiny) predloženej elektronickej komunikácie dokazujú práce v neskorých nočných hodinách, ako aj práce cez víkendy. Všetky práce, ktoré si žalobca nárokuje v tejto žalobe časovo korešpondujú s časom prípravy prevádzkovania kaviarne žalovanou - od založenia prevádzky do septembra 2017. Práce, ktoré sú uvedené na faktúre pre spoločnosť Kuglof, s.r.o. nemohli byť vykonávané pred založením samotnej spoločnosti (podľa obchodného registra september 2017) a prebratím priestoru prevádzky od žalovanej (koncom septembra). Žalobca vykonával ako konateľ Kávomilci,s.r.o. pre Kuglof, s.r.o. aj práce, ktoré sú spojené aj so vznikom kaviarne - napríklad skladové hospodárstvo alkoholu a mnohé iné. Žalobca tiež nesúhlasí s vyjadrením o nemožnosti odpracovať 203 hodín za uvedený čas. Žalobca každý mesiac odrobí vyše 250 hodín. V súčasnosti vlastní a spoluprevádzkuje 2 kaviarne, 1 pražiareň, pripravuje prevádzku hotela, pre sestru zariadil, prerobil a

vybavil prevádzku cukrárenskej výroby, angažuje sa v klasickej hudbe, charite a zároveň je zamestnaný na polovičný pracovný úväzok v inej spoločnosti. Žalobca zotrváva na svojej argumentácii, že súd by mal dané požadované plnenie považovať za bezdôvodné obohatenie. Vzhľadom na predbežné právne posúdenie veci súdom žalobca dodal, že žalovaná prejavila záujem uzatvoriť so žalobcom zmluvu o tichom spoločenstve. Žalovaná pred uzatvorením tejto zmluvy prijímala od žalobcu plnenia (v podobe prác na zariaďovaní a sprevádzkovaní kaviarne, ako aj následných prác na prevádzka kaviarne). Tieto plnenia nikdy neodmietla, samotná žalovaná, resp. jej manžel, žalobcu vyzývala na plnenie a ubezpečovala ho, že zmluva sa uzatvorí. Napriek tomu, bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, k uzatvoreniu zmluvy napokon nepristúpila. Žalobca bol v legitímnom očakávaní uzatvorenia zmluvy. Toto legitímne očakávanie žalobca odôvodňuje jednak komunikáciou medzi ním a žalovanou a manželom žalovanej, v prijímaní plnení žalovanou, ako aj v tom, aký postoj a akým spôsobom žalované predstavovala žalobcu svojim budúcim obchodným partnerom (kde tieto kontakty sprostredkoval práve žalobca). Žalovaná v konaní neuviedla žiaden dôvod, pre ktorý došlo k prerušeniu rokovaní o uzatvorení zmluvy. Výšku škody žalobca kvalifikuje ako hodnotu plnení, ktoré vykonal pre žalovanú. Medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená ústna dohoda o tom, že ak žalobca žalovanej pomôže s otvorením kaviarne K. (v súčasnosti spoločnosti Kuglof s.r.o.), tak ako jeho odmena za vykonané práce, ktoré vykoná pre žalovanú, bude jeho účasť na spoločnosti a to vo forme tichého spoločenstva, kde bude mať nárok na podiel zo zisku vo výške 20 %. Žalobca pre žalovanú vykonal množstvo prác špecifikované v žalobe, avšak žalovaná si svoj sľub nesplnila. Dohoda o odmene pre žalobcu vyplýva, napr. aj z elektronickej komunikácie medzi žalobcom a manželom žalovanej (č.l. 17 spisu), z e-mailu zo dňa 13.08.2018, (č.l. 16 spisu), z komunikácie cez messenger zo dňa 17.09.2017 (č.l. 17 rub spisu), z komunikácie cez messenger zo dňa 26.09.2018. Žalovaná navyše aj opakovane pred ďalšími osobami spomínala žalobcu ako obchodného partnera. Žalobca si neviedol presný rozpis prác, ktoré vykonával. Rozpis prác ohodnotil na základe ponuky podľa toho, koľko tieto práce bežne stoja.

Žalovaná sa pri svojom výsluchu odmietla vyjadriť k otázke postavenia žalobcu počas prípravy prevádzky kaviarne K. či žalobca na predmetnej kaviarni vykonával práce a či uvažovali, že by sa mohol na podnikaní kaviarne podieľať. V liste písanom pánovi T. Z. prezentovala žalobcu ako partnera, nie obchodného partnera. Odmietla však odpovedať na otázku, prečo písala T. Z. v oficiálnom liste o žalobcovi ako o „partnerovi, s ktorým si chcete prenajať priestor a s ktorým chcete vytvoriť miesto kde rozvoniava káva“.

Právny zástupca žalovanej v konaní uviedol, že nie je zrejmé, z čoho odvodzuje svoj žalobný nárok, pretože nepredložil jediný dôkaz o tom, že by medzi ním a žalovanou vznikol právny vzťah, z ktorého by žalovanej vyplývala povinnosť zaplatiť žalobcovi uvedenú sumu, ktorá je výsledkom jednostrannej kalkulácie žalobcu. Žalovaná sa nikdy sa so žalobcom nedohodla na odplatnom poskytnutí poradenských alebo akýchkoľvek súvisiacich služieb spojených s otvorením prevádzky kaviarne žalovanej. Okrem toho je neurčité, či práce resp. činnosti, na ktoré sa odvoláva žalobca vykonával on ako fyzická osoba - podnikateľ alebo prostredníctvom právnickej osoby Kávomilci, s.r.o., ktorej je žalobca spoločníkom a konateľom, a ktorá fakturovala dňa 19.12.2018 spoločnosti Kuglof s.r.o., práce (činnosti) na otvorenie a nastavenie fungovania prevádzky kaviarne K. v E.; ktorých rozsah, a hodnota do značnej miery korešpondujú s tým, čoho sa žalobca domáha v tomto konaní ako fyzická osoba

- podnikateľ. Pokiaľ žalobca tvrdí, že predmetnou faktúrou boli spoločnosti Kuglof s.r.o. fakturované práce, ktoré mali byť vykonané v inej lehote, pre objasnenie je potrebné, aby sa žalobca vyjadril, kedy, prostredníctvom koho a na základe akého právneho titulu boli tieto práce uskutočnené keďže žalovaná, ktorá je zároveň aj jediným spoločníkom a konateľkou spoločnosti Kuglof s.r.o. odmieta existenciu objednávky na takéto činnosti. K otázke včasnosti podania odporu žalovanej voči platobnému rozkazu v tomto konaní žalovaná podotkla, že Okresný súd Banská Bystrica ako súd príslušný na upomínacie konanie má v rámci procesného postupu ex offo odmietnuť oneskorene podaný odpor podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona o upomínacom konaní. Keďže tak neurobil, je zrejmé, že odpor žalovanej nepovažoval za oneskorene podaný. Žalovaná od počiatku rozporuje tvrdenia žalobcu, že by medzi nimi mal vzniknúť akýkoľvek právny vzťah, z ktorého by vyplýval žalobcovi nárok na odplatu za pomocné práce, ktoré žalobca uskutočnil. Týka sa to jednak právneho titulu, ktorým žalobca svoj domnelý nárok odvodzuje a jednak aj konkrétnych okolností, o ktoré tento nárok opiera. Čo sa týka žalobcovej písomnej identifikácie pomocných prác a ďalších činností, je vzhľadom na časový odstup od ich vykonania (vykonávané mali byť v priebehu roku 2017), logicky nemožné ustáliť ich presný rozsah. Žalobcova časová identifikácia prác a činností (celkovo 360 hodín) by zodpovedala celým 45 osemhodinovým pracovným dňom, čo sa v žiadnom prípade nemôže zakladať na pravde. Ako sám žalobca uvádza, v tomto čase bol v

zamestnaneckom pomere a prevádzkoval jednu zo svojich gastro prevádzok. Je teda nepravdepodobné, že by žalobca dokázal pri takomto množstve pomocných prác manažovať aj svoje vlastné obchody. Presný rozsah pomocných prác žalobcu pri prevádzke kaviarne v E. nevie žalovaná presne určiť, ale podľa jej vedomostí je rádovo menší, než uvádza žalobca. K týmto pomocným prácam malo dochádzať nepravidelne v priebehu roka 2017, pričom sa v celkovom rozsahu jednalo len o niekoľko hodín počas niekoľkých dní. Avšak ani pred ich vykonávaním, ani počas a ani po ich vykonaní nedošlo medzi stranami sporu k akejkoľvek dohode, z ktorej by mal vyplývať nárok žalobcu na akúkoľvek peňažnú odplatu. Doposiaľ nie je celkom zrejmý právny titul, ktorým odvodzuje žalobca svoj domnelý nárok. Má to byť na jednej strane údajná existencia ústnej dohody o odplatnom poskytovaní služieb pre žalovanú, potom je to konkludentné uzatvorenie zmluvy o tichom spoločenstve a napokon bezdôvodné obohatenie. Žalovaná bola v priebehu celej realizácie pomocných prác zo strany žalobcu bola presvedčená, že ide len o kamarátsku výpomoc zo strany žalobcu a nikdy nemala vedomosť o tom, že by žalobca požadoval za svoju činnosť peňažnú odplatu. S prihliadnutím na uvedené je vylúčené, že by v danom prípade išlo o bezdôvodné obohatenie. Aj keby malo ísť o bezdôvodné obohatenie žalovanej, žalobca nijakým spôsobom nepreukázal majetkový prospech, ku ktorému malo dôjsť a teda, čo by malo byť predmetom vydania z bezdôvodného obohatenia. Žalobca hľadá iba dôvod ako vymôcť od žalovanej určitú peňažnú sumu, ktorej nezodpovedá žiaden právny titul. Príkladom je faktúra vystavenú spoločnosťou Kávomilci, s.r.o. spoločnosti Kuglof, s.r.o. v decembri 2018. Žalobca tvrdí, že vykonával (za spoločnosť Kávomilci, s.r.o.) sprostredkovateľskú činnosť pre spoločnosť Kuglof, s.r.o. „pravdepodobne od novembra 2018“, a to napriek tomu, že fakturované položky v zásadnej časti (v počte 203 hodín a v sume 5.359,20 eur) predstavujú „poradenskú činnosť v oblasti gastro podnikania - konzultácie ku vzniku a zabehnutia prevádzky kaviarne K.“. Je ťažko možné predstaviť, že by konzultácie ku vzniku a zabehnutia prevádzky kaviarne K. mali byť vykonávané od novembra 2018, keďže kaviareň K. začala svoju prevádzku na jeseň 2017. Navyše žalobca podľa vlastných slov už v októbri 2017 zbieral podklady k žalobe voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto konania. Prečo by teda o niekoľko mesiacov neskôr vykonával činnosti (aj keď prostredníctvom s.r.o.) pre obchodnú spoločnosť žalovanej? Navyše bez existujúcej objednávky. Ak by aj súd zohľadnil časť komunikácie medzi žalobcom a manželom žalovanej ako rokovanie o určitej forme spolupráce, žalovaná nikdy takúto spoluprácu nepotvrdila, ani si nikdy u žalobcu žiadne odplatné služby resp. práce neobjednala. Vo vzťahu k žalovanej nie je možné uvažovať v súvislosti s doktrínou culpa in contrahendo, pretože v konaní nebol preukázaný výslovný prejav vôle žalovanej voči žalobcovi, ktorý by zodpovedal konaniu smerujúcemu k uzatvoreniu zmluvy. Neexistuje teda ani príčinná súvislosť medzi (ne)konaním žalovanej a vzniku údajnej škody na strane žalobcu. Škoda na strane žalobcu nebola vyčíslená a žalobcom preukázaná. Na tento účel je irelevantný jednostranný a účelový výpočet činností, ktoré žalobca údajne vykonával pre žalovanú. Ani oprávnenosť takéhoto výpočtu činností navyše žalobca nijakým spôsobom nepreukázal. Nie je zrejmé, o charakter akej zmluvy by podľa žalobcu malo ísť. V žalobe žalobca argumentuje dohodou o vykonaní prác/služieb, no v ďalšom texte uvádza dohodu o tichom spoločenstve. Ak by malo ísť o predzmluvné rokovania o konkrétnej zmluve medzi stranami sporu (formou listinnej, elektronickej alebo ústnej komunikácia), dokazovaním táto skutočnosť nebola preukázaná. Žalobný nárok je od počiatku konania nejasný. Nie je zrejmé, či sa jedná o nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia, nárok vyplývajúci z odplatného plnenia žalobcu v prospech žalovanej alebo nárok vyplývajúci z domnelého podielu na podnikaní žalovanej. Čo sa týka bezdôvodného obohatenia, v tomto prípade nie je možné aplikovať žiadnu hypotézu právnej normy o bezdôvodnom obohatení. Pokiaľ by išlo o druhý nárok na odplatné plnenie, v konaní nebolo preukázané, že sa žalobca so žalovanou dohodli na odplatnom poskytnutí služieb a keby sa aj dohodli, žalobca nepreukázal rozsah prác, resp. služieb, ani dohodu o cene. Taktiež žalobca nepreukázal, že by boli tieto práce prebraté žalovanou. Čo sa týka tretej argumentácie žalobcu o domnelom podiele žalobcu na podnikaní žalovanej, neexistuje žiadna dohoda medzi žalobcom žalovanou, ktorá by takýto nárok odôvodňovala.

Svedok M. O. vo svojej výpovedi uviedol, že v období 2016 až 2018 v pozícii architekta navrhoval a zariaďoval kaviareň K.. So žalobcom sa pozná od strednej školy a žalovanú s jej manželom spoznal až počas procesu zariaďovania kaviarne. Obe strany mali dohodu medzi sebou, že financie na kaviareň poskytne žalovaná a žalobca dá do toho know-how za čo bude mať určitú províziu, odmenu. Svedok nevedel bližšie uviesť, akú odmenu. Už na prvom stretnutí, ktoré sa odohralo v kaviarni A. bol vzťah žalovanej a žalobcu verejne prezentovaný ako „náš biznis“. Inak by svedok do spolupráce s nimi nešiel, nakoľko len na základe toho, že tam bol zainteresovaný žalobca dal cenovú ponuku práve jemu aj s takou zľavou, akú dal. Väčšinou s ním komunikoval pán Z. (manžel žalovanej), ale žalovaná bola prítomná. Až neskôr (dňa 14.10.2019) mu bola od žalobcu preposlaná elektronická komunikácia zo

dňa 13.10.2016 medzi pánom Z. a žalobcom. Bol to výsek troch viet. Z danej komunikácie vyplynulo, že mali medzi sebou dohodu, kde žalobca mal dostať 20 % zo zisku. Svedok predložil súdu mobilný telefón s preposlanou komunikáciou so žalobcom, z ktorej vyplýva, že dňa 14.10.2019 o 13:40 mu bola preposlaná správa manžela žalovanej žalobcovi zo dňa 13.10.2016 o 21:02 hod, v ktorej sa uvádza: „L. rozmýšľam nad tým, že podeliť by sme sa mohli nasledovne my zafinancujeme celú prevádzku a ty by si poskytol svoje know-how s tým, že by bolo tvojich 20 % podniku. Čo ty na to, porozmýšľaj“. O detailoch dohody medzi žalobcom a žalovanou svedok nemal vedomosť, pričom informáciu o percentách zo zisku kaviarne mal len z predmetnej elektronickej komunikácie, ktorú predložil súdu. Svedok ďalej uviedol, že bol osobne prítomný pri rekonštrukčných prácach v priestore podniku K.. V roku 2017 tam vykonával autorské dozory. Vídaval tam v tom čase aj žalobcu, ktorý tam vykonával rôzne činnosti, od manažérskych prác, nejaké rozhodovanie alebo spolurozhodovanie, až po práce robotnícke, všetko čo, bolo treba. Pokiaľ ide o súpis prác žalobcu doložených v spise, žalobca vykonávala všetky práce, ktoré sú v ňom uvedené, avšak svedok sa nevedel vyjadriť k trvaniu jednotlivých prác, lebo sú tu hodiny už viazané aj na činnosť, ktorá bola vykonávaná medzi žalobcom a pánom Z..

Svedok O. A. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že s obomi stranami má obchodné vzťahy ako ich dodávateľ kávy. So žalovanou ho zoznámil žalobca. K predmetu sporu uviedol, že od žalobcu počul, že tento odovzdá svoje know-how žalovanej na základe toho, že už prevádzkuje kaviarne a bude mať z toho nejaký profit, nejaké percentá. Žalobca ho asi pred dvoma rokmi oslovil, že bude spolupracovať s ľuďmi v E., ktorí otvárajú kaviareň, že im žalobca bude pomáhať otvoriť a rozbehnúť prevádzku a chcel by tam mať kávu dodávanú od svedka. Vtedy sa dozvedel od žalobcu, že by mal mať nárok zo zisku.

Svedok U. Z. pri výpovedi na pojednávaní uviedol, že žalovaná je jeho manželka a žalobca je jeho bývalý kamarát. K predmetu sporu uviedol, že žalobca podporil moju pani manželku v súkromnom podnikaní v rámci pekárskej výroby. Mali záujem vybudovať nejakú kaviareň. Asi v roku 2016 sa v rámci jednej rodinnej akcie v kaviarni A. v E. skontaktovali so žalobcom. Dohodli sa, že jeho kaviareň bude od nich odberať koláče. Keďže videl, že žalobca má aktívnu kaviareň, tak ho požiadal, aby im pomohol s otvorením ich prevádzky. Na otázku, či ponúkal žalobcovi nejakú účasť na prevádzke kaviarne K., svedok odpovedal, že ten vzťah sa vyvíjal a že boli rôzne úvahy, ale k žiadnemu inému vzťahu ako kamarátskemu nedošlo. Obdobne na otázku, či pred realizáciou kaviarne K. ponúkal žalobcovi nejakú formu spoluúčasti na tejto prevádzke kaviarne, svedok priznal, že mohli byť také úvahy, ale nikdy k tomu nedošlo, nakoľko spolupráca so žalobcom bola dosť katastrofická. Naposledy so žalobcom sedeli v reštaurácií, žalobca si otvoril počítač a žiadal podpísať dohodu o tichom spoločenstve, ale svedok to odmietol. Odvtedy ich žalobca šikanuje.

Svedkyňa J. R. B. pri výpovedi na pojednávaní uviedla, že predmetom sporu je to, že žalobca jej bol na pohovore predstavený ako spoločník kaviarne, kde chcela ísť pracovať. Bola tam koncom leta, august

- september 2017, na pracovnom pohovore, ktorý prebiehal tak, že keď prišla, žalovaná jej predstavila svojich spoločníkov vo firme. Bavili sa o tom, čo tam bude svedkyňa robiť a ako si to predstavuje, a následne som odišla. Mali inzerát, že hľadajú čašníčku. Rozhovorom s ňou viedla žalovaná. Boli tam prítomní aj manžel žalovanej a žalobca, a každý z nich mal nejakú otázku. Po tomto pohovore už nemala žiadny ďalší kontakt so stranami sporu, už sa jej neozvali. Boli jej tak predstavení, že oni sú majitelia K..

Podľa ustanovenia (ďalej len „“) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ustanovenia za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

Ak niekto vykonáva svoje právo spôsobom, ktorý zámerne poškodzuje iného, ide o šikanózny výkon práva, a teda o konanie proti dobrým mravom, keď výkon práva sa stáva iba prostriedkom na poškodenie iného. sankcionuje najzávažnejšie konania proti dobrým mravom, a to len úmyselné konania. Základnými predpokladmi zodpovednosti za úmyselné konanie proti dobrým mravom je: a) konanie škodcu, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť medzi konaním škodcu a vznikom škody, a d) zavinenie vo forme úmyslu. Konaním proti dobrým mravom môže byť nielen vlastné konanie, ale aj zámerné opomenutie splniť určitú povinnosť, pričom toto omisívne konanie je v rozpore s dobrými mravmi. Aplikácia nevyžaduje, aby zo strany škodcu došlo priamo k porušeniu zmluvného záväzku, teda k porušeniu právnej povinnosti vyplývajúcej

zo zmluvy, pretože v takom prípade nastupuje zodpovednosť za porušenie právnej povinnosti podľa . Škodou je tu najmä majetková ujma, ktorá poškodenému vznikla v dôsledku úmyselného konania škodcu. Predpokladom subjektívnej stránky zodpovednosti podľa je úmyselné konanie škodcu proti dobrým mravom. Nie je rozhodujúce, či bol tiež daný úmysel aj škodu spôsobiť. Vzhľadom na to, že tu neplatí prezumpcia zavinenia, úmysel škodcu musí preukázať ten, kto sa domáha náhrady škody, t. j. poškodený. Ten tiež musí preukázať, že škodca konal v rozpore s dobrými mravmi a že mu vznikla škoda v príčinnej súvislosti s takýmto jeho protiprávnym konaním.

Pokiaľ ide o meritum veci, nebolo spočiatku zrejmé, čoho presne sa žalobca voči žalovanej domáha, resp. na akom právnom základe (teda či podielu na zisku na základe zmluvy o tichom spoločenstve, dohodnutej odmeny za vykonané práce a poskytnuté poradenstvo alebo vydania bezdôvodného obohatenia).

V konaní nebolo preukázané a napokon to aj sám žalobca potvrdil, že medzi stranami nedošlo k uzavretiu žiadnej zmluvy o tichom spoločenstve, čiže žalobcovi nemohol voči žalovanej vzniknúť nárok na podiel na zisku. Takisto na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by si žalobca so žalovanou dohodli za vykonanie prác žalobcu v prospech žalovanej nejaké odplatné protiplnenie (resp. ani jeho výšku za jednotlivé vykonané práce). Žalovaný nárok nemožno subsumovať ani pod žiadnu skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia. V tomto smere možno súhlasiť s argumentáciou žalovanej, že aj keby malo ísť v danom prípade o bezdôvodné obohatenie žalovanej, žalobca nepreukázal majetkový prospech, ku ktorému malo dôjsť a teda, čo by malo byť predmetom vydania z bezdôvodného obohatenia.

Zo skutkových tvrdení žalobcu však možno vyvodiť, že sa domáha náhrady škody za neodôvodnené skončenie predzmluvných rokovaní medzi ním a žalovanou.

Základom pre aplikáciu inštitútu predzmluvnej zodpovednosti (doktrína culpa in contrahendo) možno považovať zakladajúci zodpovednosť za škodu v dôsledku porušenia právnej povinnosti v spojení s . Základom uplatňovania predzmluvnej zodpovednosti je uplatňovanie všeobecnej prevenčnej povinnosti, teda povinnosti predchádzať škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Vo všeobecnosti sa dá pod citované ustanovenie subsumovať povinnosť nahradiť akúkoľvek škodu, ktorá vznikla poškodenej strane, ktorá si ju nemôže u druhej zmluvnej strany uplatniť na základe iného, k tomuto ustanoveniu špeciálneho ustanovenia. Predzmluvnú zodpovednosť za škodu je možné vyvodiť aj z ustanovenia , a to najmä v prípadoch uplatnenia nárokov vyplývajúcich z ukončenia vyjednávaní o zmluve (predzmluvných rokovaní) bez legitímneho dôvodu. Ustanovenie zakladá zodpovednosť za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom. V prípade ukončenia vyjednávaní o zmluve bez legitímneho dôvodu, pôjde o zodpovednosť v zmysle , pretože účastník zmluvných rokovaní bude vykonávať svoje právo ukončiť rokovanie o zmluve v zmysle zásady zmluvnej voľnosti, avšak výkon jeho práva bude natoľko šikanózny, že založí zodpovednosť za škodu v dôsledku úmyselného konania proti dobrým mravom.

Účelom uplatňovania predzmluvnej zodpovednosti je zabezpečenie náhrady škody v takom rozsahu akoby k porušeniu predmetných povinností ani nedošlo. Za začiatok právneho vzťahu medzi kontrahujúcimi v zmysle culpa in contrahendo možno označiť (ako v prípade bežnej kontraktácie) moment predloženia návrhu na uzavretie zmluvy (t.j. oferty), ktorý znamená smerovanie vôle jednak k uzavretiu zmluvy alebo k začatiu zmluvných rokovaní. Založiť zodpovednosť v zmysle culpa in contrahendo je na základe toho možné až po subjektivizácii vzájomného vzťahu, ktorý nastáva zjednotením vôle kontrahujúcich strán ohľadom určenia osoby druhého zmluvného partnera a predmetu plnenia v kontrahovanej zmluve. Následnými vzájomnými obchodnými kontaktmi v procese kontraktácie, oznamovaním vzájomných požiadaviek, informácií a predovšetkým dôverných informácií sa medzi kontrahujúci stranami vytvára predzmluvný vzťah. Porušenie povinností vyplývajúcich z právnych predpisov zo strany jedného z kontrahujúcich môže vytvoriť možnosti na založenie skutkovej podstaty predzmluvnej zodpovednosti (culpa in contrahendo). Dôvodom na uplatňovanie nárokov na náhradu škody v dôsledku culpa in contrahendo môže byť okrem iného aj už vyššie spomenuté ukončenie vyjednávaní o zmluve bez legitímneho dôvodu. V zmysle zásady zmluvnej voľnosti nikoho nemožno

nútiť, aby uzavrel určitú zmluvu. Ak však niektorý z účastníkov ukončí zmluvné rokovania bez legitímneho dôvodu v štádiu a za podmienok, za ktorých je pri bežnom priebehu vecí možné očakávať uzavretie zmluvy, uznáva sa nárok druhej strany na náhradu nákladov s tým spojených. Na to, aby mohla byť priznaná náhrada určitých nákladov, musia byť splnené predpoklady, a to: a) vyjednávanie o zmluve sa nachádza v pokročilom štádiu; b) poškodená strana legitímne očakáva uzavretie zmluvy; c) vyjednávanie je ukončené bez vážneho dôvodu.

Pri ukončení predzmluvných rokovaní bez legitímneho dôvodu môžu nároky poškodenej strany spočívať v náhrade nákladov spojených s prípravou zmluvy, nákladov na prípravu plnenia (v prípade, ak boli vynaložené na základe osobitnej požiadavky konkrétneho zmluvného partnera počas rokovaní), náhrade ušlého zisku resp. škody v dôsledku ušlej príležitosti, prípadne ďalšie špecificky vynaložené nevyhnutné náklady. V prípade uplatňovania úhrady špecificky vynaložených nákladov je potrebné relevantne odôvodniť vynaloženie týchto nákladov vzhľadom na stav rokovaní a objektívne očakávania na uzavretie zmluvy poškodenou zmluvnou stranou, ako aj preukázať ich vynaloženie v príčinnej súvislosti s požiadavkou konkrétnej zmluvnej strany v takom štádiu zmluvných rokovaní, kedy je objektívne možné a odôvodnené očakávať uzavretie zmluvy.

V prejednávanej veci nie je medzi stranami sporné, že žalobca vykonával pre žalovanú rôzne práce a činnosti súvisiace s rozbehnutím prevádzky kaviarne ani to, že žalovaná je jedinou konateľkou a spoločníčkou v spoločnosti Kuglof s.r.o. Sporným medzi stranami bolo, či zo strany žalobcu malo ísť len o bezodplatnú „kamarátsku výpomoc“, resp. či za poskytnutú pomoc bola zo strany žalovanej ponúknutá žalobcovi účasť na jej podnikaní a podiele na zisku (ako tichého spoločníka v budúcej s.r.o.). Takisto bolo sporný rozsah vykonávaných prác a ich hodnota. Podľa žalobcom predloženého rozpisu prác (č.l. 48 spisu) tento mal podľa svojho tvrdenia vykonať pre žalovanú tieto práce: a) pomocné práce 50 hodín (vylievanie foriem bábovky, asistencia pri ich natieraní, lepení a striekaní - 14 hodín; nákupné činnosti - 18 hodín; pomocné práce a asistencia robotníkom - 18 hodín), b) poradenská a administratívna činnosť 255 hodín (telefonické konzultácie - 85 hodín, komunikácia s architektom a prispôsobovanie baru na základe skúseností - 75 hodín, odborné poradenstvo v otázke administratívnych postupov pre vznik prevádzky kaviarne - 73 hodín, konzultácie ku technologickému zariadeniu, vypracovanie nákupných zoznamov pre vybavenie baru - 22 hodín), c) ostatné práce smerujúce ku vzniku kaviarne 55 hodín (oslovovanie kandidátov na zamestnanecký pomer - 12 hodín, vypracovávanie podkladov a potrebných dokumentov nevyhnutných pre otvorenie budúcej prevádzky kaviarne - 35 hodín, oslovovanie subdodávateľov - 8 hodín). Uvedené práce ohodnotil žalobca v predžalobnej výzve (č.l. 3 spisu) nasledovne: pomocné práce 50 hodín po 9 eur; poradenská a administratívna činnosť 255 hodín po 22 eur; ostatné práce smerujúce ku vzniku kaviarne 55 hodín po 22 eur.

Po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel súd k záveru o pravdivosti skutkových tvrdení žalobcu, že medzi ním a žalovanou bola uzatvorená ústna dohoda o tom, že ak žalobca žalovanej pomôže s otvorením kaviarne K. (v súčasnosti spoločnosti Kuglof s.r.o.), tak ako jeho odmena za vykonané práce, ktoré vykoná pre žalovanú, bude jeho účasť na spoločnosti vo forme tichého spoločenstva, kde bude mať nárok na podiel zo zisku vo výške 20 %. Z výsluchu svedkov M. O., O. A. a J. R. B. jednoznačne vyplýva, že žalobca bol pred tretími osobami aj zo strany žalovanej prezentovaný ako jej obchodný partner. Okrem toho súd vníma aj spôsob výpovede svedka U. Z., manžela žalovanej, ktorý na otázku, či ponúkal žalobcovi nejakú formu spoluúčasti na prevádzke kaviarne, odpovedal vyhýbavo a navyše priznal, že „mohli byť také úvahy“. Aj s ohľadom na výpoveď žalovanej (ktorá odmietala odpovedať na otázky pri jej výsluchu) má súd za to, že tvrdenia žalobcu o tom, že mal zo strany žalovanej prisľúbené, že sa stane jej tichým spoločníkom, sú vierohodné. Súd v tomto smere poukazuje na povinnosť strán sporu vyplývajúcu z ustanovenia pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Povinnosť uvádzať pravdivé skutkové tvrdenia, resp. ich nezamlčiavať nie je samoúčelná. Porušenie tejto povinnosti nemá síce trestnoprávne následky (ako je to napr. pri krivej výpovedi svedka), avšak v procesnej rovine znamená pre stranu porušujúcu túto povinnosť neúspech v spore. Odmietanie žalovanej odpovedať na otázky pri výsluchu, resp. aj vyhýbavé odpovede jej manžela, podporujú pravdivosť tvrdení žalobcu.

Hoci žalovaná vo svojich vyjadreniach namietala, že žalobca komunikoval s jej manželom a ona žalobcovi nič nesľubovala, z výpovede svedkov M. O., O. A. a J. R. B., a takisto aj z výpovede samotnej žalovanej a jej manžela U. Z. vyplýva, že v rozhodnom čase (kedy mali byť vykonávané práce žalobcu), podstatnú časť činností pri rozbiehaní prevádzky spoločnosti Kuglof s.r.o. vykonával namiesto žalovanej

jej manžel (pretože žalovaná bola tehotná), resp. že obaja manželia konali spoločne (napríklad pri výbere zamestnancov kaviarne). Z vyjadrení žalovanej a jej manžela je očividné, že prevádzku spoločnosti Kuglof s.r.o. vnímali ako ich rodinný „biznis“, a teda námietku, že žalobca komunikoval s manželom žalovanej a nie s ňou, nemôže súd akceptovať. Žalovaná nepoprela pravdivosť obsahu správy zo dňa 13.10.2016 predloženej svedkom M. O. na pojednávaní zo dňa 14.11.2019, v ktorej manžel žalovanej navrhuje žalobcovi podeliť sa tak, že oni (žalovaná s manželom) zafinancujú prevádzku kaviarne a žalobca by poskytol svoje know-how s tým, že by bolo jeho 20 % podniku. Aj z tohto dôkazu jednoznačne vyplýva prísľub žalovanej poskytnúť žalobcovi účasť na jej podnikaní v spoločnosti Kuglof, s.r.o., ba dokonca je zrejmé, že práve zo strany žalovanej prišla ponuka na takúto dohodu (teda oferta), ktorú žalobca očividne akceptoval. Bez ohľadu na to, že túto správu doručenú žalobcovi písal manžel žalovanej, súd na základe vyššie uvedených dôkazov nemá pochybnosti o tom, že manžel žalovanej konal s vedomím a súhlasom žalovanej.

V konaní tak boli preukázané predpoklady vzniku predzmluvnej zodpovednosti za škodu, pretože: a) žalovaná ponúkla žalobcovi účasť na svojom podnikaní, ak jej žalobca pomôže svojím know-how pri otvorení prevádzky kaviarne (oferta), b) žalobca ponuku žalovanej prijal (akceptácia), c) žalobca v dobrej viere a v legitímnom očakávaní vykonával v prevádzke pripravovanej kaviarne pomocné práce a ďalšie činnosti, d) k založeniu spoločnosti Kuglof s.r.o. a otvoreniu prevádzky kaviarne skutočne došlo (a to dňa 08.09.2017), e) žalovaná bez udania akéhokoľvek dôvodu (vedome a úmyselne) nesplnila svoj prísľub a žalobcovi neumožnila účasť na podnikaní spoločnosti Kuglof, s.r.o. Vzhľadom na to, že žalovaná neuviedla a nepreukázala žiaden relevantný dôvod nesplnenia jej prísľubu, má súd za to, že takéto konanie napĺňa predpoklady úmyselného konania žalovanej v rozpore s dobrými mravmi.

Pokiaľ však ide o naplnenie predpokladov vzniku predzmluvnej zodpovednosti za škodu (culpa in contrehendo) súd konštatuje, že v konaní nemal preukázané, že žalobcom tvrdené náklady boli z jeho strany aj skutočne vynaložené, že ním tvrdené práce a činnosti vykonával v tvrdenom rozsahu, že by sa bezprostredne týkali jeho dohadovanej účasti na podnikaní žalovanej, resp. že mali ním tvrdenú hodnotu. Žalobca sám potvrdil, že žalovanú sumu určil podľa svojho uváženia, ako aj jednotlivé práce a ich časové určenie vypočítal sám podľa svojho uváženia. Z predloženej elektronickej komunikácie medzi žalobcom a manželom žalovanej, ako aj z výpovedí svedkov je zrejmé, že žalobca sa zdržiaval v priestoroch prevádzky kaviarne žalovanej a aj to, že v týchto priestoroch vykonával nejaké práce a činnosti, avšak konkretizovať jednotlivé činnosti, resp. ich rozsah, na základe vykonaných dôkazov nie je možné bezpečne ustáliť. Tvrdenie svedka M. O., že všetky činnosti uvedené v rozpise prác (č.l. 48 spisu) žalobca vykonal, napriek tomu, že svedok pri všetkých činnostiach nebol prítomný a takisto ani vyjadrenie Y. Z. zo dňa 09.11.2019 o primeranosti cien za uvedené práce (č.l. 63 spisu), nemožno akceptovať ako dôkaz o rozsahu a hodnote vykonávaných prác a služieb. Súd predloženú listinu považuje len za názor osoby podnikajúcej v oblasti gastronómie, avšak nie za dôkaz preukazujúci hodnotu prác a služieb. Nič na tom nemení fakt, že pisateľ listu ho označil ako „odborný posudok“.

Teda súd nemal v konaní preukázanú škodu, resp. ani jej výšku. Súd v tejto súvislosti podotýka, že v konaní nebolo ani nijakým spôsobom ustálené, kedy malo dôjsť k vzniku škody, resp. k momentu prísľubu žalovanej, že žalobca bude jej tichým spoločníkom. Samotný žalobca sa vyjadroval tak, že prísľub dostal najprv od manžela žalovanej, neskôr aj od samotnej žalovanej, avšak nedokázal uviesť a preukázať konkrétne dátumy, kedy k uzatvoreniu takejto dohody medzi nimi malo dôjsť. Preto ani nie je možné stanoviť, kedy mala žalobcovi začať vznikať škoda.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného z dôkazov predložených stranami a na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žalobný nárok nebol v konaní preukázaný. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšou pre vec nepodstatnou argumentáciou strán sporu prezentovanou v konaní, pretože s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva pri odôvodnení súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , nález Ústavného súdu SR sp. zn. ).

Súd nevykonal dôkaz výsluchom svedka T. Z. z dôvodu, že žalobca v stanovenej lehote neoznámil generálie svedka. Súd nevykonal ani dôkaz výsluchom svedka B. L., keď mal za to, že pre rozhodnutie

vo veci samej vykonanie tohto dôkazu nie je potrebné a hospodárne, najmä s poukazom na to, že z už vykonaných dôkazov mal dostatočne preukázané tvrdenia žalobcu o jeho prezentovaní žalovanou ako jej obchodného partnera vo vzťahu k tretím osobám.

Žalobca v priebehu konania, písomným podaním doručeným súdu dňa 16.11.2016 ( č.l. 100 spisu) uviedol, že má za to, že žalovaná zmeškala lehotu na podanie odporu proti platobnému rozkazu a vo veci sa právoplatne rozhodlo, na základe čoho podáva návrh na zastavenie konania z dôvodu právoplatne rozhodnutej veci.

Podľa ustanovenia (ďalej len „“), ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

Podľa ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

Podľa ustanovenia , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa ustanovenia o upomínacom konaní (ďalej len zákona o upomínacom konaní“) proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý.

Podľa ustanovenia § 12 ods. 1 písm. b) zákona o upomínacom konaní, súd bez toho, aby vyzýval žalobcu na vyjadrenie, odmietne odpor podaný oneskorene

Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 zákona o upomínacom konaní odpor, ktorý súd neodmietol, odošle žalobcovi bez zbytočného odkladu spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa .

Podľa ustanovenia vety prvej zákona o upomínacom konaní, ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa a strany o tom upovedomí.

Súd skúma procesné podmienky z úradnej povinnosti (ex offo) od začatia sporu a len čo zistí existenciu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, konanie zastaví. V danom prípade súd konštatuje, že v konaní nezistil žiadnu prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu obsiahnutú v jeho návrhu na zastavenie konania, súd zdôrazňuje, že nemá právomoc zasahovať do rozhodovania upomínacieho súdu. To znamená, že pokiaľ upomínací súd právoplatne nerozhodol o odmietnutí odporu proti platobnému rozkazu ako oneskorene podanom, takéto rozhodnutie nemôže namiesto neho vydať príslušný súd konajúci v danej veci v zmysle ustanovenia § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní (t.j. po postúpení veci z upomínacieho súdu). Proti platobnému rozkazu upomínacieho súdu podala žalovaná odpor, preto sa predmetný platobný rozkaz ex lege zrušil. Ak nedošlo k právoplatnému skončeniu veci na upomínacom súde, ale táto ďalej prebieha na miestne príslušnom súde, nie je možné konštatovať prekážku rei iudicatae v tom istom neskončenom konaní. Žalobca sám podal žalobu na upomínacom súde, a teda bol uzrozumený s tým, že v zmysle § 2 zákona o upomínacom konaní bol na konanie a rozhodovanie v upomínacom konaní kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica. S poukazom na uvedené súd návrh žalobcu zamietol.

Podľa ustanovenia , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa ustanovenia výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa ustanovenia svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , keď mal za to, že hoci mala žalovaná v konaní úspech pokiaľ ide o nepreukázanie skutočnosti, že spôsobila žalobcovi škodu, avšak súd zároveň vníma tú skutočnosť, že z jej strany došlo k neetickému správaniu, keď na jednej strane (aj prostredníctvom jej manžela) opakovane uisťovala žalobcu o tom, že bude mať podiel na jej podnikaní, avšak bez nejakého relevantného a preukázaného dôvodu mu účasť na jej podnikaní nakoniec neumožnila. Tieto okolnosti predstavujú podľa názoru súdu dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania.

Svedok U. Z. si v konaní uplatnil svedočné pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 14.11.2019, no napriek poučeniu v zmysle si svedočné nevyčíslil. Menovanému svedkovi mohli vzniknúť v danom prípade len hotové výdavky titulom cestovného MHD, avšak tieto svedok súdu nepreukázal, na základe čoho má súd za to, že svedok nezdokladoval, že by mu v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaní vznikli nejaké účelne vynaložené náklady a preto mu ani nepriznal nárok na svedočné v konečnom rozhodnutí.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku ().