Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Co-75-2020.pdf
PDF · 108.82 KB
Case nature
Subarea
2Co/75/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v právnej veci navrhovateľky Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Košice, Mlynská 31, IČO: 36 599 361, proti odporkyni Investičná Správcovská s.r.o., so sídlom Košice, Popradská 56, IČO: 44 484 011, zast. JUDr. Tomášom Sisákom, advokátom, so sídlom Košice, Hroncova 1, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu 24C/3/2020-19 z 12.2.2020 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým uznesením nariadil odporkyni sprístupniť navrhovateľke alebo ňou poverenej osobe pozemok parc. reg. C č. 1415/19 - zast. plocha a nádvorie o výmere 9267 m2, zapísanú na LV č. XXXXX, kat. územia F., obec L. - Q., okres Košice II a strpieť výmenu rozvádzača v trafostanici a s tým súvisiace činnosti a úkony nevyhnutné na opravu elektroenergetického zariadenia nachádzajúceho sa na pozemku do 3 dní od doručenia tohto uznesenia. Poučil odporkyňu, že voči navrhovateľovi môže podať žalobu o náhradu škody a stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. V plnom rozsahu tak vyhovel návrhu navrhovateľky, ktorý skutkovo odôvodnila tým, že je prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy podľa zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, že súčasťou regionálnej distribučnej sústavy je aj elektroenergetické zariadenie - distribučná trafostanica s označením TS0220-0437 G. Z.., ktorá sa nachádza na pozemku špecifikovanom v bode 1., ktorého výlučným vlastníkom je odporkyňa, že dňa 18.11.2019 jej bolo hlásené zo strany odberateľa spoločnosti Slovnaft, a.s. prerušenie distribúcie elektriny do jednej z jeho prevádzok nachádzajúcej sa na ul. G. v Košiciach, že zamestnanci navrhovateľky zistili, že prístup k trafostanici, cez ktorú je odberné miesto zásobované elektrinou, nie je možný z dôvodu, že pozemok, na ktorom sa trafostanica nachádza, je oplotený a uzamknutý, že cez predmetnú trafostanicu je pripojený aj ďalší odberateľ, ktorého pracovník disponoval kľúčom k bráne a umožnil povereným pracovníkom navrhovateľky vstup na pozemok, za účelom odstránenia poruchy, pričom pri obhliadke zariadenia bolo konštatované, že poruchu nie je možné z objektívnych príčin odstrániť priamo na mieste, lebo pracovníci navrhovateľky v danej chvíli nedisponovali dostatočným technickým vybavením. Dňa 19.11.2019 vykonali pracovníci navrhovateľky opätovnú obhliadku, pričom bolo zistené, že trvalé odstránenie poruchy bude vyžadovať výmenu rozvádzača, k čomu bude potrebné zabezpečiť vykonanie výkopových prác. Trvalá oprava trafostanice nebola v danom čase možná, preto zamestnanci navrhovateľky urobili provizórne riešenie, dočasnú inštaláciu VN káblového vedenia (tzv. by-pass), aby zabezpečili distribúciu elektriny pre dotknutých odberateľov. Termín výmeny rozvádzača a trvalé odstránenie poruchy boli naplánované na 2.12.2019, prípravné výkopové práce začali už dňa 28.11.2019, museli však byť prerušené a
ukončené z dôvodu nesúhlasu vlastníka, ktorý pracovníkov dodávateľa navrhovateľky vykázal zo svojho pozemku. Navrhovateľka listom z 29.11.2019 vyzvala vlastníka pozemku na sprístupnenie nehnuteľnosti na 2.- 4.12.2019 a zdôraznila nevyhnutnú potrebu bezodkladnej opravy trafostanice za účelom zabezpečenia distribúcie elektriny pre dotknutých odberateľov, zároveň ho upozornila, že ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy alebo ním poverená osoba majú v zmysle ust. § 11 zák. o energetike právo vstupovať na cudzie nehnuteľnosti za účelom výkonu plnenia svojich povinností. Zamestnanci navrhovateľky sa dostavili k pozemku dňa 2.12.2019 za účelom odstránenia poruchy ale nebol im umožnený a zabezpečený prístup na pozemok.
3. Súd prvej inštancie z predložených listinných dôkazov zistil, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví svojim rozhodnutím č. 0083/2011/E-PE vydal navrhovateľke povolenie č. 2007E 0257 na predmet podnikania - elektroenergetika, rozsah podnikania - distribúcia elektriny. Z osvedčenia o opakovanej úradnej skúške vyhradeného technického zariadenia elektrického vydaného podľa § 12 vyhl. č. 508/2009 Z. z., transformačná stanica TS0220-0437 Košice zistil, že spĺňala požiadavky bezpečnosti technických zariadení. Výlučné vlastníctvo odporkyne k nehnuteľnosti špecifikovanej v bode 1. mal preukázané výpisom z LV č. XXXXX kat. územia F., O. L. - Q.Á., O. L. B.. Z listu z 29.11.2019 súd zistil, že navrhovateľka vyzvala odporkyňu na sprístupnenie pozemku za účelom odstránenia poruchy na TS0220-0437 v dňoch 2.- 4.12.2019 a napokon z listu z 10.12.2019 zistil, že Okresné riaditeľstvo PZ Košice oznámilo navrhovateľke, že dňa 2.12.2019 o 8.07 hod. prijalo telefonickú žiadosť pracovníka navrhovateľky o poskytnutie súčinnosti hliadky PZ pri sprístupnení zariadenia navrhovateľky na súkromnom pozemku na R. Z.. H. L.B., za ktorým účelom bola vyslaná hliadka OO PZ Košice - Západ, ktorá zistila, že objekt je uzamknutý visiacim zámkom a počas preverovania sa nepodarilo zistiť majiteľa objektu.
4. Súd na vec aplikoval ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm.d /, § 326 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, 2, § 333, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1, 2 CSP, § 31 ods.2 písm. a/, § 11 ods. 1, 2, 8 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a skutkový stav vyhodnotil tak, že navrhovateľka ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy, ktorej súčasťou je aj elektroenergetické zariadenie
- distribučná trafostanica s označením TS0220-0437 G. Z.., nachádzajúca sa na pozemku vo výlučnom vlastníctve odporkyne, osvedčila predloženými listinami existenciu právneho vzťahu s odporkyňou a takisto potrebu neodkladnej úpravy pomerov, aby sa zabezpečilo odstránenie poruchy na elektroenergetickom zariadení - distribučnej trafostanici TS0220-0437 G. Z.., za situácie, keď odporkyňa bráni odstráneniu poruchy znemožnením prístupu na svoj pozemok. Neodkladným opatrením sa nevytvorí nenávratný stav, pretože obmedzenie má dočasný charakter a bude platiť len do odstránenia poruchy na elektroenergetickom zariadení - distribučnej trafostanici TS0220-0437. Právne účinky tohto neodkladného opatrenia neobmedzia odporkyňu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Súd preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko úspešná navrhovateľka si nárok na náhradu trov konania neuplatnila a neúspešnej odporkyni nárok na náhradu trov konania nepatrí.
5. Uznesenie napadla včas podaným odvolaním odporkyňa, ktorá mala za to, že pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené základné zákonné podmienky, lebo navrhovateľka nepreukázala bezodkladnú potrebu úpravy pomerov a nepreukázala dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 CSP). Výrok napadnutého uznesenia označila odvolateľka za nezrozumiteľný, neurčitý a nevykonateľný, tvrdiac, že z návrhu ani z výroku napadnutého uznesenia nie je zrejmé, aké činnosti ide navrhovateľka na pozemku vykonať a čo konkrétne majú predstavovať súvisiace činnosti a úkony nevyhnutné na opravu elektroenergetického zariadenia. Odvolateľka tvrdila, že navrhovateľka ju nijako neupovedomila o existencii poruchy a nevyzvala ju na poskytnutie súčinnosti, miesto toho začala na pozemku odporkyne realizovať výkopové práce bez upozornenia a to napriek tomu, že o údajnej poruche mala vedomosti od 18.11.2019. Odporkyňa emailom zo dňa 29.11.2019, ktorý pripojila k odvolaniu, vyzvala navrhovateľku na predloženie kompletnej projektovej dokumentácie k odstráneniu poruchy, špecifikáciu a rozsah plánovaných prác na odstránenie poruchy a zoznam osôb, ktoré je potrebné na pozemok vpustiť s uvedením kontaktnej osoby a časového rozmedzia na umožneniu vstupu, ktorú požiadavku odôvodnila tým, že na dotknutom pozemku ako aj na priľahlých pozemkoch realizuje investičný zámer spočívajúci vo výstavbe, ktorá je už v celom rozsahu naplánovaná podľa vyhotovenej a schválenej projektovej dokumentácie. Poukázala ust. § 11 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z., ktorý upravuje povinnosť držiteľovi povolenia oznámiť potrebu vstupu na
cudzí pozemok vlastníkovi pozemku, a to najmenej 15 dní vopred a dala do pozornosti skutočnosť, že na predmetnom M. XXXXX k.ú. F. nie je zapísané žiadne vecné bremeno, ktoré by zodpovedalo oprávneniam podľa § 11 ods. 1 cit. zákona v prospech navrhovateľky. Aj po vydaní predmetného neodkladného opatrenia odporkyňa žiadala navrhovateľku emailom zo dňa 12.3.2020, aby jej poskytla predmetné informácie, avšak navrhovateľka jej do dnešného dňa neodpovedala. Zdôraznila, že je pre ňu nutné, aby sa mohla vopred oboznámiť s presnou špecifikáciou plánovaných prác, najmä výkopových, nakoľko uložením kabeláže na jej pozemku môže dôjsť ku kolízii trasy uloženia káblov s plánovanou výstavbou. Nie je pravdou, že odporkyňa napriek opakovaným výzvam odopiera navrhovateľke právo vstupu na pozemok, čím ohrozuje prevádzku elektroenergetického zariadenia. Sama navrhovateľka nereaguje na jej výzvy smerujúce k vyriešeniu danej situácie. Odvolateľka mala za to, že navrhovateľka nepreukázala bezodkladnú potrebu úpravy pomerov, nakoľko táto je vylúčená už jednak samotným plynutím času od vzniku údajnej poruchy a samotným správaním sa navrhovateľky, keď nereaguje na relevantné výzvy odporkyne. Nesprávny je aj predpoklad súdu, že týmto neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, pretože obmedzenie má dočasný charakter a bude platiť len do odstránenia poruchy na elektroenergetickom zariadení - distribučnej trafostanici s označením TS0220-0437. V prípade realizácie výkopových prác a následného uloženia kabeláže môže dôjsť k tomu, že sa úplne vylúči možnosť povinného realizovať naplánovanú výstavbu na danom pozemku. Napriek tomu, že navrhovateľka presne vie aké práce ide vykonať na pozemku odporkyne a disponuje všetkými potrebnými listinnými podkladmi pre realizáciu týchto prác (projekt, technická dokumentácia apod.), tieto listiny súdu nepredložila a ani nešpecifikovala aké súvisiace činnosti a úkony nevyhnutné na opravu elektroenergetického zariadenia plánuje vykonať. Z uvedeného dôvodu je podľa odvolateľky návrh navrhovateľky nezrozumiteľný a nevykonateľný. Povinná tiež poukázala na tú skutočnosť, že v rozpore s ust. § 331 ods. 1 CSP jej nebol doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto nemala možnosť oboznámiť sa s dôkazmi predloženými navrhovateľkou a samotným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhovala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu odmietol.
6. Odporkyňa doplnila svoje odvolanie dňa 28.4.2020, v ktorom uviedla, že sa obrátila na mesto Košice, so žiadosťou o sprístupnenie informácie a podnetom na vykonanie štátneho stavebného dohľadu nad prácami, ktoré navrhovateľka doposiaľ vykonala, z ktorej odpovede vyplýva, že navrhovateľka začala realizovať stavebné práce na pozemku odporkyne bez stavebného povolania. Odvolateľka argumentovala, že navrhovateľka nepreukázala, že má k spornému pozemku také právo, ktoré by oprávňovalo na pozemku vo vlastníctve odporkyne vykonávať ňou plánované stavebné práce. Uvedené právo vykonávať stavebné práce na pozemku odporkyne mohlo vzniknúť iba tým, že navrhovateľka má právoplatné stavebné povolenie, nakoľko však realizuje stavebné práce bez povolenia a v rozpore so stavebným poriadkom, bude stavebným úradom vyzvaná aby práce zastavila. Z uvedeného podľa odvolateľky vyplýva, že navrhovateľka zasahuje do jej vlastníckeho práva, čo je v rozpore s právnymi predpismi.
7. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia je vecne správne. Konanie odporkyne hodnotí ako účelové, snažiace sa oddialiť vykonanie nevyhnutných technických opatrení na odstránenie poruchy, a to do času realizácie vlastných investično - stavebných zámerov odporkyne. Zdôraznila, že v danom prípade ide o výkon zákonného práva, nie o konanie, ktoré si vyžaduje samostatné oznamovacie povinnosti prípadne ďalšie povolenia zo strany vlastníkov pozemkov, na ktorých sa nachádzajú elektroenergetické zariadenia, ktorých oprava je nevyhnutná. Poukázala v tejto súvislosti na § 11 ods. 2 zákona o energetike, podľa ktorého držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba nie je povinná vopred oznámiť vlastníkovi potrebu vstupu, ak ide o bezprostredné ohrozenie života, zdravia alebo majetku osôb a pri likvidácii týchto stavov, bezprostredné ohrozenie života, zdravia alebo majetku osôb a pri likvidácii týchto stavov, stav núdze alebo predchádzanie jeho vzniku, poruchy, údržbu alebo havárie na zariadeniach sústavy alebo siete a počas ich odstraňovania. Nesúhlasila s tvrdeniami odporkyne, že nebola upovedomená o existencii poruchy, stalo sa tak priamo pri začatí výkopových prác, kedy boli jej zamestnanci vykázaní z pozemku a druhýkrát listom zo dňa 29.11.2019, pričom bola zdôraznená potreba opravy trafostanice za účelom zabezpečenia distribúcie elektriny pre dotknutých odberateľov. Navrhovateľka argumentovala, že odstraňovanie poruchy nie je nijako viazané na preukazovanie a zabezpečovanie projektovej dokumentácie, ktorú od nej žiadala odporkyňa a poukázala na ust. § 56 písm. g/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, podľa ktorého pri stavebných úpravách elektrických
vedení, bez obmedzenia napätia, pokiaľ sa nemení ich trasa - nevyžaduje sa stavebné povolanie ani ohlásenie. Navrhovateľka odkázala na ust. § 11 ods. 8 zákona o energetike, podľa ktorého povinnosti vlastníka strpieť vstup na pozemok viaznu na danej nehnuteľnosti ako zákonné vecné bremeno. Zápis tohto zákonného vecného bremena v katastri nehnuteľností má v danom prípade len deklaratórny účinok a nie právotvorný, ako sa domnieva nesprávne odporkyňa. Pre vyššie uvedené dôvody sa navrhovateľka domnievala, že osvedčila podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia a preto navrhla aby napadnuté uznesenie odvolací súd potvrdil.
8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie odporkyne ako podané včas (§ 362 CSP.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnuté uznesenie je vecne správne.
9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
12. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú (predbežne alebo aj trvale) pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je toto prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a/ sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie, c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a e/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Uvedené podmienky musia byť splnené v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozšírenie škody alebo inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, príp. hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu (porovnaj Števček, M. a kolektív Civilný sporový poriadok, Komentár, C.H. Beck, 2016, s. 1093).
15. Pretože pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti, z tohto dôvodu súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej (§ 329 ods. 1 CSP), ale rozhoduje spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia. Navrhovateľ opísaním rozhodujúcich skutočností musí osvedčiť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, a vecnou argumentáciou musí presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Miera osvedčenia sa pritom riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu.
16. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení ide o osvedčovanie tvrdených skutočností, čo na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu, kedy súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, okrem výnimočných a odôvodnených prípadoch.
17. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, predloženými listinnými dôkazmi a preskúmaní skutkových a právnych dôvodov návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zistil, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z cit. ustanovení a uvedených zásad, v potrebnom rozsahu zistil rozhodujúce skutkové okolnosti a na ich podklade dospel k správnemu záveru, že sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Aj podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľka hodnoverne osvedčila predpoklad existencie svojho práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, a deklarovaním úkonov odporkyne, zamedzujúcim jej prístup na nehnuteľnosť za účelom odstránenia poruchy na distribučnej sieti, dostatočne osvedčila tiež okolnosti svedčiace o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej škody.
18. Podľa § 11 ods. 1, 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike držiteľ povolenia (navrhovateľka, pozn. odvolacieho súdu) alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme a) vstupovať na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti, b) pri dodržaní podmienok ochrany životného prostredia odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty, ktoré ohrozujú bezpečnosť alebo spoľahlivosť prevádzky energetických zariadení, ak tak po predchádzajúcej výzve neurobil ich vlastník; výzva musí byť vlastníkovi doručená podľa odseku 3, c) pri dodržaní podmienok ochrany životného prostredia upravovať trávnaté porasty a e) vstupovať na pozemky alebo do objektov, v ktorých sú umiestnené osobitné telekomunikačné zariadenia a pridružené prostriedky v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti. Činnosti podľa odseku 1 písm. a), b), c) a e) je držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba povinná vopred oznámiť vlastníkovi, to neplatí, ak ide o a) bezprostredné ohrozenie života, zdravia alebo majetku osôb a pri likvidácii týchto stavov, b) stav núdze alebo predchádzanie jeho vzniku a c) poruchy, údržbu alebo havárie na zariadeniach sústavy alebo siete a počas ich odstraňovania.
19. V prejednávanej veci v zmysle cit. odseku 2 zákona o energetike bola navrhovateľka, resp. jej zamestnanci alebo poverené osoby, oprávnená vstúpiť na nehnuteľnosť odporkyne za účelom odstránenia poruchy, ktorá vznikla na distribučnej trafostanici s označením TS0220-0437, a to bez potreby oznámiť túto skutočnosť vlastníkovi 15 dní vopred (navrhovateľka ani nemohla 15 dní vopred vedieť, že dôjde k poruche na zariadení, ktorú bude treba bezodkladne odstrániť v záujme zachovania dodávky elektriny odberateľom). Niet žiadneho logického dôvodu spochybňovať tvrdenie navrhovateľky, že jej dňa 18.11.2019 bolo odberateľmi nahlásené prerušenie distribúcie elektriny a že po preverení vzniknutej situácie zistenú poruchu zamestnanci navrhovateľky odstránili v záujme zabezpečenia distribúcie elektriny dotknutým odberateľom provizórne, dočasnou inštaláciou VN káblového vedenia. Takisto je zrejmé, že takéto dočasné riešenie nemôže bezpečne zabezpečiť dodávku elektriny pre odberateľov po neobmedzený čas a poruchu treba odstrániť natrvalo. Nebolo povinnosťou navrhovateľky predkladať odporkyni kompletnú projektovú dokumentáciu k odstráneniu poruchy, pretože odstraňovanie poruchy nie je viazané na zabezpečenie projektovej dokumentácie ani na stavebné povolenie alebo ohlásenie stavby, pretože podľa § 56 písm. g) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje pri stavebných úpravách elektrických vedení bez obmedzenia napätia, pokiaľ sa nemení ich trasa.
20. Oprávnenia energetických podnikov a tomu zodpovedajúce obmedzenia vlastníckeho práva podľa zákona o energetike sú tzv. zákonnými vecnými bremenami, spojenými s vlastníctvom nehnuteľnosti. Návrh na vykonanie záznamu vecnému bremena do katastra nehnuteľností je oprávnený podať držiteľ povolenia. Nie je to teda jeho povinnosť ale oprávnenie. Právnická osoba, ktorá nadobudla nehnuteľnosť do vlastníctva, t.j. odporkyňa, musela mať vedomosť, že na jej nehnuteľnosti sa nachádza distribučná trafostanica TS0220-0437 patriaca navrhovateľke, ktorá slúži na uspokojovanie verejného záujmu, a preto navrhovateľke priamo zo zákona vzniká oprávnenie vstúpiť na jej nehnuteľnosti za účelom odstránenia poruchy. Treba súhlasiť s argumentáciou navrhovateľky, že pokiaľ odporkyňa disponuje
vlastnou schválenou projektovou dokumentáciou (podľa odvolania), jej súčasťou musí byť projekt napojenia na inžinierske siete s vyznačením jednotlivých existujúcich trás vedení inžinierskych sietí, preto musela predpokladať, kde budú pravdepodobne vykonané výkopové práce navrhovateľkou, aby sa porucha trvalo odstránila.
21. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením odvolateľky, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je neurčitý - je z neho zrejmé, aký pozemok má odporkyňa sprístupniť,v akom časovom horizonte a aké práce sa vykonajú (výmena rozvádzača a s tým súvisiace činnosti, teda najmä výkopové práce a úkony nevyhnutné na opravu zariadenia). Pokiaľ ide o dôvodnosť neodkladného opatrenia, odvolací súd už skôr uviedol, že nemožno očakávať, že provizórne riešenie opravy definitívne vyrieši vzniknutú poruchu, preto napriek tomu, že navrhovateľka obnovila dodávku elektriny provizórnym spôsobom, neodkladnosť nariadenia povinnosti, ktorej uloženia sa navrhovateľka odporkyni domáha, trvá. Pokiaľ by odporkyni ako vlastníčke nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv navrhovateľky ako držiteľa povolenia alebo ním poverenej osoby, vznikla pri realizácii nariadeného neodkladného opatrenia majetková ujma, má nárok na náhradu škody. Na konanie o náhrade škody sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 11 ods. 5 zákona o energetike).
22. V zmysle uvedeného má aj odvolací súd zhodne sú súdom prvej inštancie za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami a vzhľadom na aktuálne existujúcu situáciu v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, odporkyni uložiť povinnosť tak, ako je to uvedené v bode 1. odôvodnenia.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odporkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto jej náhrada trov odvolacieho konania nepatrí, úspešnej navrhovateľke v odvolacom konaní žiadne preukázateľné trovy nedvznikli, preto odvolací súd stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
24. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).