Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_13T-34-2019.pdf
PDF · 131.93 KB
Case nature
Area
Subarea
13T/34/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Anny Monokovej a prísediacich I. M. a Y. Y. v trestnej veci proti obžalovanému M. I., T.. XX.XX.XXXX D. D. T. U., U. H. O.. C. Č.. XXX/XX D. T. U., C. H. G. V.. Č.. XXX, D. T. U. pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. júna 2020 takto
rozhodol:
Obžalovaný M. I., T.. XX.XX.XXXX D. D. T. U., U. H. O.. C. Č.. XXX/XX D. T. U.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
ako zodpovedná osoba v daňovom subjekte M. I., XXX XX D. T. U., G. G. O.. C. Č.. XXX/XX, V.: XX XXX XXX, S.: XXXXXXXXXX, za zdaňovacie obdobie roka 2013 a 2014 skrátil daň z príjmov fyzickej osoby ku škode Slovenskej republiky, zastúpenej Daňovým úradom Prešov, pobočka Vranov nad Topľou, v celkovej sume 32.531,20 eur a to tým, že dosiahnuté príjmy zo živnosti nezaúčtoval v peňažnom denníku do zdaniteľných príjmov a neuviedol ich v podanom daňovom priznaní za rok 2013 v celkovej sume 52.167,52 eur a za rok 2014 v celkovej sume 7.349 eur a za rok 2015 v celkovej sume 74.713,61 eur, teda neuviedol príjmy prevzaté za vykonané stavebné práce u odberateľov a to v roku 2013 spoločnosť BPS Belá s.r.o., Stakčín, ul. Duchnovičova č. 573/18, Obec Batizovce, ul. Štúrova č. 29, Stredná zdravotnícka škola Prešov ul. Sládkovičova č. 36, Obecný úrad Kamenná Poruba, C. C., M. C., G. Q., V.. K. H. Z. N. W., potom v roku 2014 spoločnosť LUI s.r.o. Košice, H.. H.T. I., Q. Š., I. K., D. C., a potom v roku 2015 C. Y., C. G., I. U., N. H. Z. U. C. a tiež si v roku 2013 neoprávnene uplatnil výdavky pre spoločnosť BPS Belá s.r.o., Stakčín ul. Duchnovičova č. 573/18, v celkovej sume 3.232,26 eur, pričom táto spoločnosť nebola jeho dodávateľom, čím takto porušil § 2 písm. h), písm. i), § 6 ods. 1 písm. b), § 17, §19, a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,
t e d a
v značnom rozsahu skrátil daň
t ý m s p á c h a l
zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona
z a t o m u u k l a d á
podľa § 2 ods. 2 Trestného zákona, § 276 ods. 3 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 53 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súhrnný trest domáceho väzenia vo výmere 4 ( štyri ) roky.
Podľa § 53 ods. 2 Trestného zákona je obžalovaný po dobu výkonu trestu domáceho väzenia povinný v čase určenom súdom a to nepretržite po celú dobu výkonu trestu domáceho väzenia zdržiavať sa vo svojom obydlí vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami mimo doby
- nevyhnutne potrebného času na premiestnenie sa do a z miesta výkonu pracovnej činnosti a na dobu výkonu pracovnej činnosti na základe pracovnej zmluvy alebo inej pracovnej činnosti vykonávanej v súlade so Zákonníkom práce
- dní pracovného pokoja od 13.00 hod. do 17.00 hod.
- pracovných dní v pondelok a stredu od 10.00 hod. do 14.00 hod.
Podľa § 53 ods. 4 Trestného zákona po dobu výkonu trestu domáceho väzenia môže obžalovaný opustiť svoje obydlie len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka pôsobiaceho na Okresnom súde Vranov nad Topľou a len z naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas. Tento čas sa započítava do výkonu trestu.
Podľa 53 ods. 4 Trestného zákona, § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona ukladá mu povinnosť spočívajúcu v príkaze počas výkonu trestu domáceho väzenia zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Podľa 53 ods. 4 Trestného zákona, § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona ukladá mu povinnosť spočívajúcu v príkaze počas výkonu trestu domáceho väzenia nahradiť spôsobenú škodu poškodeným N. H., T.. XX.XX.XXXX, U. H. D. T. U., G.S. N. XXXX/XX, N. H., T.. XX.XX.XXXX, U. H. D. Ž. XX Z. I. Y., T.. XX.XX.XXXX, U. H. G. XXX.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 6 Trestného zákona trest zákazu činnosti vykonávať živnostenské podnikanie vo výmere 6 ( šesť ) rokov.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13T/74/2017 zo dňa 10.1.2018, ktorým bol obžalovanému uložený za zločin podvodu podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, výkon ktorého súd podmienečne odložil s probačným dohľadom pri ustanovení skúšobnej doby štyri roky za súčasného uloženia povinnosti nahradiť poškodeným spôsobenú škodu, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obžalovaného obžalobu pre skutok uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona.
Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal a v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania skutku obžalovaným nevykoná a že sa vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, čítaním zápisnice o výsluchu svedka N.. W. I., zápisnice o vydaní veci, správy centrálneho depozitára cenných papierov SR, výpismi a správami bánk D. Ú. H., G. G., Z..G.., Č. B. H., C. H., N. H., X., Č. B. H., G. G., H. H., P. G. G., Z..G.., O. H., I. H., U. H., V. H., B. H., X., Č. Ú. S., C. G. G., G. F.Á. M. H., X. H., Q. H., B. H., X. G., C. H., Y., správy okresného riaditeľstva PZ, odbor poriadkovej polície, odd. dokladov, výpisom z katastra nehnuteľností, výpisom z obchodného registra, výpisom evidencie dlžníkov, záznamu z operatívnej previerky, správy Sociálnej poisťovne pobočka Vranov nad Topľou, správy Daňového úradu Prešov, správy úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, výpisom zo živnostenského registra, výpisom evidencie priestupkov, odpisom RT, správy Mesta Vranov nad Topľou, lustráciou v evidencii priestupkov, lustráciou v Regob, odpisom RT, lustráciou v databáze súdov, lustráciou v sociálnej poisťovni, výpisom evidencie priestupkov, správou o výsledku IPŠ, nájomnou zmluvou, výpisom zo živnostenského registra, lustráciou v evidencii priestupkov, rodným listom mal. H. I., prehlásením obžalovaného a družky F. Y., oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 13T/74/2017 a so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 12T/126/2016 a zistil tento skutkový stav.
Obžalovaný uviedol, že býva na O. X. I. XXXX/XX, má v prenájme 4-izbový byt, bývajú tam s priateľkou, s ktorou má 7 mesačné dieťa. Na víkend k nemu chodieva dieťa z prvého manželstva a to každý víkend od piatku do nedele. Byt má prenajatý, snaží sa žiť rodinný život, momentálne nepracuje, zarába si brigádnicky. V júli sa mu rysuje práca, chcel by si opäť otvoriť živnosť. Kvôli situácii ohľadom koronavírusu syna H. ešte nepokrstili a preto by to chceli spojiť aj s uzavretím manželstva s jeho matkou F. Y.. Čo sa týka syna I., ktorý žije s matkou, voči tomuto si riadne plní vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ sa týka predchádzajúceho trestu, spláca poškodenému H. škodu tak ako mu súd uložil. Čo sa týka syna I., tak má upravený styk so synom aj cez prázdniny a to tak, že počas prázdnin je u neho každý druhý celý týždeň. Ďalej uviedol, že mu je veľmi ľúto, čo sa stalo v minulosti, že to tak zanedbal a žiadal súd o uloženie trestu domáceho väzenia, keďže bol poučený o všetkých povinnostiach, ktoré s tým súvisia, je si vedomý, že počas tej doby musí viesť riadny život a je aj ochotný sa podrobiť kontrole technickými prostriedkami a že v čase, ktorý súd určí, sa musí zdržiavať vo svojom obydlí.
Z výpovede svedka N.. W. I., ktorý bol v prípravnom konaní vypočutý ako zástupca Finančnej správy a ktorú zápisnicu súd prečítal vyplýva, že obžalovaný mal evidované daňové nedoplatky len na dani z príjmov fyzickej osoby v celkovej sume 36.906,29 eur a to za obdobie rokov 2013, 2014 a 2015. Tieto daňové nedoplatky boli odstúpené na vymáhanie príslušnému oddeleniu daňovej exekúcie, no zo šetrenia majetku dotknutého daňového subjektu ( obžalovaného ) vyplýva, že tento nemá evidované žiadne motorové vozidlo, nemá otvorený účet v žiadnej banke, nevlastní nehnuteľnosť, nepracuje a nie je ani poberateľom akéhokoľvek dôchodku. Nemá teda majetok, ktorý by bolo možné postihnúť daňovou exekúciou.
Podľa zápisnice o vydaní obžalovaný dobrovoľne vydal účtovníctvo a to za rok 2013 - počet listov 40, za rok 2014 - počet listov 7, za rok 2015 - počet listov 18. Išlo o faktúry, pokladničné doklady, peňažný denník za rok 2013 a potvrdenie o podaní daňového priznania.
Zo správy centrálneho depozitára cenných papierov SR súd zistil, že z evidencie v zmysle zákona obžalovaný nemá a nemal zriadený účet majiteľa cenných papierov v evidencii podľa zákona, nemá zaregistrované záložné právo k cenným papierom, nemá zaevidovaný žiadny zabezpečovací prevod cenných papierov. Zo zoznamu akcionárov pri listinných akciách na meno obžalovaný nebol ku dňu 01.01.2013 a nie je ani ku dňu vykonania služby registrovaný ako akcionár listinných akcií na meno a za dané obdobie nebola u obžalovaného uskutočnená zmena v žiadnom zozname akcionárov pri listinných akciách na meno.
V zmysle správy D. Ú. H., Z..G.. vyplýva, že táto vedie účet č. XXXXXXXXXX/XXXX - otvorený 02.08.2007 - zatvorený 06.10.2014 a účet č. XXXXXXXXXX/XXXX - otvorený 31.03.2008 - zatvorený 09.07.2013, pričom vklad na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vykonaný dňa 29.01.2015 v sume 100 eur bol vykonávaný prevodom z účtu č. XXXXXXXXX/XXXX. Vklad vykonaný dňa 16.06.2015 v sume 750 eur bol vykonávaný ako hotovostný vklad na pobočke.
G. G., Z..G.. uviedla, že na meno obžalovaného viedla vkladnú knižku č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorá bola dlhodobo bezobratová a bola zrušená dňa 08.11.2017. Tiež uviedli, že obžalovaný je disponentom na
vkladnej knižke č. XXXXXXXXXX/XXXX, majiteľom ktorej je I. I., T.. XXXX, vkladná knižka bola založená 18.07.2017 a účtovný zostatok ku dňu 02.03.2018 bol v sume 15 eur. V období od 01.01.2013 pre obžalovaného banka nevedie žiaden účet.
Zo správ bánk pôsobiacich na slovenskom bankovom trhu a to konkrétne Č. B. H., C. H., N. H., X., Č. B. H., G. G., Z..G.., H. H., P. G. G.Z., Z..G.., O. H., I. H., C. H., Z..G.., U. H., Z..G.., V. H., B. H., X., Č. Ú. S., C. G. G., G. F. M. H., X. H., Q. H., B. H., X. G., C. H., Y. vyplýva, že obžalovaný nie je a v minulosti ani nebol klientom ich inštitúcie.
Okresné riaditeľstvo PZ, odbor poriadkovej polície, oddelenie dokladov vo svojej správe uviedlo, že obžalovaný nie je držiteľom zbrojného preukazu a taktiež legálne držaných strelných zbraní podliehajúcich povoľovaciemu konaniu v zmysle zákona NR SR č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive.
Z výpisu z katastra nehnuteľností vyplýva, že obžalovaný nie je vlastníkom nehnuteľnosti a z výpisu z obchodného registra vyplýva, že obžalovaný nie je štatutárom, spoločníkom ani akcionárom žiadnej spoločnosti.
Podľa výpisu z evidencie dlžníkov obžalovaný má dlh na poistnom v sume 6.658,33 eur a to vo vzťahu k Sociálnej poisťovni.
Súd sa oboznámil aj so záznamom z operatívnej previerky vykonanej príslušníkmi polície, ktorý do záznamu po vykonaní tejto previerky uviedli, že obžalovaný nie je majiteľom neevidovaného hnuteľného majetku a taktiež nie je majiteľom majetkových hodnôt vyplývajúcich z vlastníckeho práva k právam duševného vlastníctva.
Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou uviedla, že obžalovaný v období od 01.01.2013 do 31.12.2014 nie je evidovaný ako zamestnávateľ. Obžalovaný bol evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba od 01.07.2014 do 30.09.2017 a v uvedenom období si neplnil odvodové povinnosti. Tiež uviedli, že obžalovaný nie je poberateľom dôchodku, nemocenskej dávky, úrazovej dávky, dávky v nezamestnanosti a ani žiadnej inej dávky.
Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vykonanej súdom pre účely tohto konania vyplýva, že obžalovaný odvádzal poistné od 01.07.2014 do 30.09.2017.
Zo správy Daňového úradu Prešov vyplýva, že obžalovaný bol od 01/2013 do 15.01.2017 postihnutý v správnom konaní za porušenie povinnosti v súvislosti s platením daní a poistného a boli voči nemu vydané rozhodnutia o uložení sankcie. Daňový úrad pripojil k svojej správe aj overené fotokópie rozhodnutia č. 103867570/2016 zo dňa 09.09.2016, rozhodnutia č. 101759291/2017 zo dňa 14.08.2017, rozhodnutia č. 101763157/2017 zo dňa 15.08.2017, rozhodnutia č. 102200812/2017 zo dňa 17.10.2017, rozhodnutia č. 102627088/2017 zo dňa 20.10.2017, rozhodnutia č. 102617000/2017 zo dňa 19.12.2017. Taktiež uviedli, že obžalovaný nebol v období od 01.01.2011 do 01.01.2013 sankcionovaný v správnom konaní za porušenie povinnosti v súvislosti s platením daní a poistného a v tomto období neboli vydané rozhodnutia o uložení sankcie.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo svojej správe uviedol, že obžalovanému nebola v období od 01/2013 do 12.01.2018 uložená pokuta.
Mesto Vranov nad Topľou k osobe obžalovaného oznámilo, že tento je rozvedený a nie je im známe, či je v pracovnom pomere. Nevedú záznam o tom, že by bol stíhaný za priestupok spáchaný na území mesta.
Vo výpise evidencie priestupkov má obžalovaný evidované 2 priestupky a to zo dňa 10.11.2016 pre § 49 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb., kde mu bola uložená bloková pokuta v sume 20 eur zaplatená na mieste a zo dňa 02.02.2015, kde mu bola uložená bloková pokuta v sume 3 eur pre porušenie povinnosti chrániť občiansky preukaz pred zničením, poškodením, stratou, odcudzením a zneužitím.
Z lustrácie v Registri obyvateľov vyplýva, že obžalovaný je otcom I. I., M.. I., T.. XXXX Z. H. I., T.. XXXX a že je rozvedený. Z rodného listu mal. H. I. vyplýva, že obžalovaný je uvedený ako otec maloletého.
V tejto súvislosti z lustrácie v databáze súdov vyplýva, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 8P/247/2016 o úpravu práv a povinností rodičov k mal. deťom súd schválil rodičovskú dohodu s tým, že otcom mal. I. I. je obžalovaný.
V prehlásení obžalovaného a družky F. Y. títo uviedli, že sú rodičia mal. H. I. a majú v pláne uzavrieť manželstvo, tiež že žijú v spoločnej domácnosti a to v byte vo Vranove nad Topľou.
Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný a to rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 12T/126/2016 zo dňa 23.03.2017 pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, u ktorého odsúdenia nastali účinky zahladenia a rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 13T/74/2017 zo dňa 10.01.2018 pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona.
Zo záverečnej správy o výsledku predbežného šetrenia vykonaného probačným a mediačným úradníkom vyplýva, že sú splnené materiálno - technické podmienky pre uloženie a výkon kontroly rozhodnutia technickými prostriedkami a že obžalovaný bol poučený v zmysle príslušných ustanovení.
Podľa nájomnej zmluvy zo dňa 01.07.2019 táto je uzatvorená medzi obžalovaným ako nájomcom a V.. W. D. Z. N. D. ako prenajímateľmi, ktorí sú výlučnými vlastníkmi bytu č. XX bytového domu na O.. X.I. XXXX/XX, D. T. U., D. Č.. X, G. Č. XXXX.
Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že obžalovaný má pozastavenú činnosť, pričom predmetom podnikania boli dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov, oprávnenia mu vzniklo dňa 01.12.2009, činnosť má pozastavenú od 18.10.2017 do 18.10.2020 a pokiaľ sa týka predmetu podnikania prípravné práce k realizácii stavby, deň vzniku oprávnenia je uvedený 01.12.2009 a činnosť pozastavená od 18.10.2017 do 18.10.2020.
Podľa záznamov v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov obžalovaný ma celkovo 2 záznamy a to pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch zo dňa 10.11.2016, za ktorý mu bola uložená bloková pokuta v sume 20 eur a za porušenie povinnosti chrániť občiansky preukaz zo dňa 2.2.2015, za čo mu bola uložená bloková pokuta 3 eurá.
Zo spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13T/74/2017 vyplýva, že obžalovaný bol v tomto konaní uznaný za vinného pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní tri roky, výkon ktorého súd podmienečne odložil s probačným dohľadom pri ustanovení skúšobnej doby v trvaní štyri roky. Súčasne súd obžalovanému podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. c) Trestného zákona uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.
Zo spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/126/2016 súd zistil, že obžalovaný bol odsúdený pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest vo výmere 1.200 eur a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní dvanásť mesiacov, pričom obžalovaný peňažný trest uhradil dňa 10.05.2017 a preto sa v tejto veci na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený.
Vzhľadom na súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine, ktoré vyhlásenie súd prijal, uznal obžalovaného vinným zo žalovaného zločinu.
Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie toho ktorého obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce okolností, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na
ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie ( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie ( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.
Trestnoprávna náuka popisuje a rozoznáva viacero účelov trestných sankcií, najmä účel smerujúci k uloženiu zaslúženého trestu ale aj účel zameriavajúci sa na dôsledky trestu. Medzi takéto patrí napríklad odstrašenie ( teda individuálna a generálna prevencia ), rehabilitácia páchateľa v zmysle jeho výchovy, nápravy, jeho spoločenská izolácia ( teda znemožnenie, zabránenie mu páchať ďalšiu trestnú činnosť, reštitúcia ( teda obnova , náprava narušených, poškodených vzťahov medzi páchateľom a obeťou a celou spoločnosťou). V moderných systémoch justície sa tieto účely obvykle vzájomne kombinujú. Pri ukladaní trestu je potrebné zohľadniť jednak potrebu spravodlivého postihu v reakcii na protispoločenské konanie páchateľa, ako aj potrebu zabezpečenia bezpečnosti občanov a majetku pred nebezpečnými páchateľmi, dosiahnutie prevýchovy páchateľa ( pokiaľ je možná ) ako aj zjednať nápravu po spáchanom čine. No pri ukladaní trestu v konkrétnom prípade však rozličné účely môže byť vo vzájomnom konflikte. Trestný zákon v ust. § 34 neurčuje hierarchiu tam uvedených účelov trestu a ani z ďalších ustanovení Trestného zákona nevyplýva, žeby u určitých skupín trestu bolo potrebné primárne sledovať alebo zohľadňovať konkrétny účel trestu a preto za takejto situácie je potrebné nájsť ospravedlnenie pre zásah do základných práv a slobôd jednotlivcov pri výkone trestnej justície interpretáciou princípov a základných zásad pre ukladanie trestov.
Každé ukladanie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio ( subsidiarity prísnejšej trestnej sankcie ) a to platí podľa názoru súdu aj v prípade, žeby v konkrétnom prípade vzhliadol, že niektorý z dôsledkových účelov trestu - napr. odstrašenie potenciálnych páchateľov, vyžaduje citeľnejší trest pre odsúdeného, resp. trest viac obmedzujúci jeho základné práva a slobody.
Teda pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Vo vzťahu ku konaniu pod sp. zn. 12T/126/2016, v ktorom bol vyhlásený rozsudok dňa 23.3.2017 ( skutok v tejto veci roky 2013 až 2015 ) neboli splnené podmienky pre ukladanie súhrnného trestu v zmysle § 42 ods. 3 Trestného zákona, keďže predmetné skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa hľadí na obžalovaného akoby nebol odsúdený.
Boli však splnené podmienky pre ukladanie súhrnného trestu v zmysle § 42 Trestného zákona vo vzťahu ku konaniu pod sp. zn. 13T/74/2017, keďže obžalovaný sa v skutku v tejto veci dopustil v období rokov 2013 až 2015, pričom rozsudok vo veci sp. zn. 13T/74/2017 bol vyhlásený dňa 10.1.2018. Teda súd ukladal súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona v spojení s ustanovením § 41 ods. 2 Trestného zákona.
Ako už súd uviedol, v rámci úvah o druhu trestu a jeho výmere súd prihliadol aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 38 ods. 2 Trestného zákona.
U obžalovaného súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona nakoľko obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, keď na priestupok pre porušenie povinnosti chrániť občiansky preukaz pred zničením, poškodením, stratou, odcudzením a zneužitím neprihliadal a ďalšieho priestupku sa dopustil obžalovaný až po spáchaní skutku. Taktiež mu súd priznal poľahčujúcu okolnosť § 36 písm. l) Trestného zákona, pretože obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, čím sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Obe tieto poľahčujúce okolnosti boli priznané obžalovanému aj pri ukladaní trestu v zrušenom výroku o treste sp. zn. 13T/74/2017. Súd však musel opäť obžalovanému ako aj v uvedenom konaní pričítať priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, keďže spáchal viac skutkov, za ktoré v tomto konaní ukladal trest.
Keďže súd trest ukladal podľa zásad na ukladanie úhrnného trestu, ukladal trest podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný a teda za zločin , z ktorého bol
obžalovaný uznaný za vinného v tomto konaní, kde je zákonom stanovená trestná sadzba v rozmedzí 4 - 10 rokov.
Trest je prostriedkom na dosiahnutie účelu Trestného zákona, má pôsobiť výchovne na páchateľa s cieľom individuálnej prevencie a zároveň má vysielať signál voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, v čom sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Pri ukladaní trestu je potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy.
Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu, pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry.
Trestný zákon pozná aj tzv. skupinu alternatívnych trestov, kde cieľom zákonodarcu bolo posilnenie zásady, že nepodmienečný trest odňatia slobody je „ultima ratio“, ktoré treba uplatniť len vtedy, keď iné, menej závažné prostriedky boja proti trestnej činnosti zlyhali. Tradičný trest odňatia slobody a umiestnenie odsúdeného v ústave na výkon trestu je ostrakizujúci, naproti tomu uloženie alternatívnych trestov zasahuje do života odsúdeného v obmedzenej miere, dokonca posilňuje vedenie riadneho života a preto aj sociálna inklúzia po skončení trestu je omnoho jednoduchšia a pravdepodobnosť recidívy u odsúdeného je nižšia. Medzi tieto tresty patrí aj trest domáceho väzenia, pri ktorom zákonodarca pôvodnou úpravou určil v § 53 Trestného zákona iba okruh trestných činov, za ktorý tento trest možno uložiť, pričom zákon neurčoval ďalšie kritériá, ktoré by mal súd prednostne zvážiť, aby namiesto nepodmienečného trestu odňatia slobody uložil trest domáceho väzenia. Ukladanie tohto trestu sa vzťahuje na prípady, kedy nepostačuje pre páchateľa podmienečné odsúdenie, alebo probačný dohľad, ale vzhľadom na jeho vlastnosti a rodinné pomery postačuje podstatne menšia intenzita zásahu voči nemu ako pri výkone trestu odňatia slobody. Zámerom zákonodarcu bolo podporiť zásadu humánnosti pri ukladaní trestov a reagovať tak na medzinárodné dokumenty apelujúce na využívanie alternatívnych trestov (napr. rezolúcia OSN č.6 o alternatívnych opatreniach v trestných veciach, rezolúcia OSN č. 16 o znížení počtu väzňov, o alternatívach trestu odňatia slobody a o spoločenskej reintegrácii páchateľov). Účelom trestu domáceho väzenia je hlavne nádejnejšia resocializačná prognóza odsúdeného, ktorý zostáva začlenený v kruhu rodiny, pracuje, neprichádza o prácu, o príjem, môže si plniť svoje záväzky, zostávajú zachované citové, sociálne a ekonomické väzby a zároveň sa takouto alternatívou predchádza nežiaducej adaptácii odsúdeného na väzenský život (nainfikovanie kriminálnym správaním od iných odsúdených, preberanie spoločensky nežiaduceho správania a protispoločenských postojov a i.).
Prijatím zákona NR SR č. 214/2019 Z.z., ktorým došlo k novelizácii ust. § 53 Trestného zákona, sa definoval predpoklad pre možnosť uloženia trestu domáceho väzenia popri prečinoch aj za určenú kategóriu zločinov, teda zákon umožňuje uložiť trest domáceho väzenia aj za určenú kategóriu spáchaných zločinov a novelou zákonodarca reagoval na prípady, kedy uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody na určitý okruh páchateľov má neprimeraný dopad na rodinu páchateľa, jeho ďalšie spoločenské uplatnenie a tým na celú spoločnosť. V zmysle ods. 2 súd môže uložiť trest domáceho väzenia vo výmere podľa odseku 1 ( až na štyri roky ) za trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom neprevyšujúcou desať rokov, najmenej však na dolnej hranici trestu odňatia slobody ustanovenej týmto zákonom. Keďže súd v danej veci ukladal trest za zločin s hornou hranicou trestnej sadzby nepresahujúcou desať rokov mal za to, že je možné uložiť trest domáceho väzenia a to postupom podľa § 2 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko uloženie tohto druhu trestu vo vzťahu k nepodmienečnému trestu odňatia slobody je pre obžalovaného priaznivejšie a za súčasného splnenia ďalších zákonom predpokladaných podmienok trest uložil vo výmere na dolnej hranici, teda štyri roky a to z dôvodov, ktorými sa bude zaoberať v ďalšom, pričom súd v žiadnom prípade nechce znižovať závažnosť konania obžalovaného, no uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by za okolností spáchania skutku a s poukazom na osobu páchateľa nemusel pôsobiť spravodlivo z titulu svojej neprimeranosti.
Teda súd v súvislosti s uložením tohto druhu trestu v prvom rade poukazuje na Dohovor o právach dieťaťa, ktorý nadobudol platnosť dňa 2.9.1990 a ktorého je Slovenská republika signatárom a to na článok 3, v zmysle ktorého pri všetkých akciách týkajúcich sa detí, či už podniknutých verejnými alebo súkromnými inštitúciami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi orgánmi alebo zákonodarnými zbormi, najlepšie záujmy dieťaťa musia byť prvoradé.
Preto keď je uskutočňované rozhodnutie s dopadom na konkrétne dieťa, musí rozhodovací proces zahrňovať aj posúdenie možného dopadu (negatívneho alebo pozitívneho) rozhodnutia na konkrétne dieťa a z odôvodnenia rozhodnutia by malo byť zrejmé, ako bol „najlepší záujem dieťaťa“ braný do úvahy.
V zmysle článku 9 bod 1. Dohovoru štáty - zmluvné strany musia zabezpečiť, aby dieťa nesmelo byť oddelené od vlastných rodičov proti ich vôli, okrem prípadov, keď príslušné orgány podliehajúce súdnemu preskúmavaniu podľa platného práva a postupu rozhodnú, že oddelenie je nevyhnutné pre najlepšie záujmy dieťaťa.
Výbor pre práva dieťaťa práve s odkazom na uvedený čl. 9 vydal odporučenie o právach detí uväznených osôb, kde mimo iného uviedol, že pri ukladaní trestu rodičom a osobám zabezpečujúcim starostlivosť o maloleté deti má byť všade, kde je to možné, zvážené uloženie trestu nezahrňujúceho odňatie slobody namiesto trestu, ktorý odňatie slobody zahrňuje, vrátane predsúdnej a súdnej fázy konania. Alternatívy k odňatiu slobody by mali byť dostupné a používané prípad od prípadu s plným zohľadnením možných dopadov rôznych trestov na najlepší záujem dieťaťa.
Aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva zdôrazňuje, že súdy sa musia najlepším záujmom dieťaťa zaoberať a posudzovať ho v konkrétnej situácii, pokiaľ rozhodujú s dopadom na dieťa.
Pri aplikácii kritérií pre ukladanie trestov, ktoré obsahuje Trestný zákon a hodnotenia rodinných pomerov páchateľa ( § 34 ods. 3 Trestného zákona ) je preto nevyhnutné zohľadniť práve aj najlepší záujem dieťaťa
Štát, ktorý s plnou vážnosťou rešpektuje slobodu každého ľudského jedinca, ju nemôže obmedzovať svojvoľne, bez náležitého ospravedlnenia svojich zásahov. V trestnom práve takéto opodstatnenie a odôvodnenie predstavuje účel trestania. Trestnoprávna náuka rozoznáva a popisuje rôzne účely trestných sankcii a to napr. účel retributívny (smerujúci k uloženiu zaslúženého trestu), ako aj účel konzekvencionalistický (zameria sa na dôsledky uloženého trestu). V moderných systémoch trestania sa tieto účely vzájomne kombinujú. Pri ukladaní trestu sa zohľadňuje ako potreba spravodlivého trestu v reakcii na protispoločenské správanie, tak aj potreba zaistenia bezpečnosti občanov a majetku pred nebezpečnými páchateľmi za účelom prevýchovy páchateľa, ako aj zjednanie nápravy po spáchanom čine. Zákonodarca v právnej úprave nešpecifikoval, či je u určitých skupín trestných činov žiaduce sledovať primárne niektorý účel trestu. V takomto prípade je potrebné nájsť ospravedlnenie pre zásahy do základných práv a slobôd jednotlivca pri ukladaní trestu cestou interpretácie zásad pre ukladanie trestov. Každé uloženie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio.
Súd v zmysle ostatne uvedeného prihliadol najmä na skutočnosť, že obžalovaný je otcom dvoch maloletých detí, pričom druhé dieťa sa mu narodilo dňa 15.10.2019 a s matkou dieťaťa F. Y. bývajú v spoločnom prenajatom byte a poskytujú maloletému starostlivosť, kde v dohľadnej budúcnosti plánujú uzatvorenie manželstva. Pokiaľ sa týka syna I., T.. XXXX, tento je v starostlivosti jeho matky, no víkendy trávi u otca -obžalovaného a taktiež isté obdobie prázdnin.
Berúc do úvahy vyššie uvedené ohľadom doterajšej starostlivosti obžalovaného o rodinu, mal súd za to, že záujem maloletých detí je možné postaviť nad záujem spoločnosti na takom druhu trestu, ktorý by bol spojený s obmedzením osobnej slobody obžalovaného, teda nepodmienečnom treste odňatia slobody, ktorý by v konečnom dôsledku na určitý čas obžalovaného ako otca a druha vytrhol z rodinného prostredia a teda súd bral do úvahy snahu eliminovať negatívny dopad výkonu trestu na rodinných príslušníkov obžalovaného a jemu blízke osoby, prihliadajúc dôsledne na zásadu personality trestu, aby tak neprichádzalo k neodôvodnenému postihovaniu rodiny a blízkych osôb obžalovaného.
Uloženie trestu domáceho väzenia bolo odôvodnené vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, osobu a pomery páchateľa a zároveň boli splnené všetky materiálno - technické podmienky na uloženie trestu domáceho väzenia zistené v rámci inštitútu predbežného šetrenia, keď obžalovaný dal písomný sľub, že sa v určenom čase bude zdržiavať v obydlí na určenej adrese a pri výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť.
Pokiaľ sa týka samotných podmienok výkonu uloženého trestu domáceho väzenia, obžalovaný po dobu výkonu trestu domáceho väzenia je povinný v čase určenom súdom a to nepretržite po celú dobu výkonu trestu domáceho väzenia zdržiavať sa vo svojom obydlí vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami mimo doby - nevyhnutne potrebného času na premiestnenie sa do a z miesta výkonu pracovnej činnosti a na dobu výkonu pracovnej činnosti na základe pracovnej zmluvy alebo inej pracovnej činnosti vykonávanej v súlade so Zákonníkom práce.
Súd súčasne za účelom, aby obžalovaný počas doby výkonu trestu viedol riadny život, uložil mu za účelom riadnej starostlivosti o maloleté deti a v záujme zabezpečenia rodiny, keďže ukladal aj trest zákazu činnosti vykonávať živnostenské podnikanie, ktoré bolo zdrojom obživy, postupom podľa 53 ods. 4 Trestného zákona, § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona povinnosť spočívajúcu v príkaze počas výkonu trestu domáceho väzenia zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Taktiež súd uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze počas výkonu trestu domáceho väzenia nahradiť spôsobenú škodu poškodeným z konanie pod sp. zn. 13T/74/2017, teda zo zrušeného výroku o treste, v ktorom konaní bola obžalovanému táto povinnosť pôvodne uložená.
Účelom trestu zákazu činnosti je zabrániť páchateľovi vo vykonávaní činnosti, pri ktorej sa dopustil trestného činu, a tým mu zabrániť, aby taký čin v budúcnosti opätovne spáchal (R 23/1963). Zákon len vo všeobecnosti taxatívnym spôsobom vymedzuje činnosti, ktoré môžu byť predmetom trestu a konkrétne vymedzenie činnosti je úlohou súdu, s ohľadom na okolnosti prípadu, resp. s prihliadnutím na osobu páchateľa
Keďže súd odsudzoval obžalovaného pre trestný čin podľa § 276 ods. 3 Trestného zákona, v zmysle § 61 ods. 6 Trestného zákona bol povinný uložiť aj trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby. Takto súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti vykonávať živnostenské podnikanie, v súvislosti s ktorým sa protiprávneho konania tak ako to vyplýva zo skutkovej vety rozsudku dopustil, teda zohľadňuje charakter trestnej činnosti a to vo výmere šesť rokov.
Súčasne s uložením súhrnného trestu súd v zmysle § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13T/74/2017 zo dňa 10.1.2018 aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Pokiaľ sa týka ust. § 58 Trestného zákona, ktoré ukladá súdu povinnosť pri danom druhu trestného činu aj trest prepadnutia majetku ak ho páchateľ nadobudol aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti, súd po vykonanom dokazovaní musel konštatovať, že nie sú splnené podmienky pre jeho ukladanie, nakoľko mal dokazovaním preukázané za to, že obžalovaný nedisponuje žiadnym takýmto majetkom, ktorú skutočnosť mal za preukázanú na základe správ bank, daňového úradu, sociálnej poisťovne, z výpisu z obchodného registra, ako aj z výpisu katastra nehnuteľnosti a zo záznamu z operatívnej previerky ale aj výpovede zástupcu finančnej správy, ktorý vypovedal, že na základe vykonaného šetrenia obžalovaný nemá majetok, ktorý by bolo možné postihnúť daňovou exekúciou.
Súdu zostáva veriť, že aj ohľadom osoby obžalovaného sa možno stotožniť s myšlienkou, že každý z nás je viac, než najhoršia vec, ktorú sme kedy urobili a že keď niekto zoberie niečo, čo mu nepatrí, nie je len zlodej, že keď niekto klame, nie je len klamár a teda, že aj pri ukladaní trestu a dosiahnutia jeho účelu je potrebné chrániť aj túto druhú časť v každom z nás ako súčasť ľudskej dôstojnosti a preto pri rozhodovaní o treste obžalovanému vzhliadol súd aj túto jeho druhú časť a náležite zohľadnil všetky relevantné okolnosti.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.