Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-127-2019.pdf
PDF · 114.81 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/127/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom v Českej republike, Hradec Králové, Československé armády 954/7, IČO: 24785199, zast. ŠMÍDA advokátska kancelária s.r.o., organizačná zložka, so sídlom v Bratislave, Svornosti 43, IČO: 47 255 773, proti žalovanému: L. B., nar. X.X.XXXX, bytom F., U. X/XXX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., o zaplatenie 1.075,92 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 15. januára 2019 sp.zn. 10Csp/270/2018
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 15. januára 2019 č.k. 10Csp/270/2018-66 okrem výroku II, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 15. januára 2019 č.k. 10Csp/270/2018-66 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 434,00 eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 434,00 eur od 17.12.2016 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.) a sporovým stranám náhradu trov konania nepriznal (výrok III.). Rozhodol tak o žalobe doručenej dňa 10.9.2018 na Okresný súd Banská Bystrica oddelenie upomínacieho konania, žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 1.075,92 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 17.12.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca
- spoločnosť Provident Financial, s.r.o. dňa 14.05.2014 uzavrel so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 571525463, na základe ktorej poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 1.400 €, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 100 týždenných splátkach, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy t.j. 21.05.2014 a posledná dňa 13.04.2016. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť veriteľovi náklady spojené s úverom vo výške 501 €, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a administratívny poplatok. Okrem toho sporové strany uzavreli aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal žalobcovi uhradiť sumu 833 eur. Žalobca ďalej uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 došlo s účinnosťou ku dňu 16.12.2016 k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania zo spoločnosti Provident Finacial, s.r.o. na žalobcu s tým, že žalobca si v konaní uplatnil voči žalovanému istinu 1.075,92 € titulom rozdielu medzi poskytnutou sumou úveru 1.400 eur a uhradenými splátkami v sume 324,08 eur.
2. Právne vec posúdil podľa § 100 ods. 1, § 101, § 103 spolu s § 657 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 1, § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 14.05.2014 zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 571525463, kde predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 1.400 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať 100 týždennými pravidelnými splátkami, tak že prvá až predposledná splátka vo výške 19,02 eur a posledná splátka vo výške 18,92 eur. K úveru bola dohodnutá ročná úroková sadzba 15%, RPMN vo výške 39,57%. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal na základe tejto zmluvy zaplatiť, činila sumu 1.901,90 eur, pozostávajúc z istiny úveru 1.400 eur, úroku z úveru vo výške 224,73 eur a administratívny poplatok v sume 277,17 eur. Okrem tejto zmluvy sporové strany uzavreli v ten istý deň aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru k vyššie uzavretej úverovej zmluve, predmetom ktorej bolo poskytnutie služby spočívajúcej v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru č. 571525463, v jej bezodkladnom použití na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň si sporové strany za túto služby dohodli celkovú odmenu vo výške 833 eur, ktorá bude splatná rovnako ako splátky úveru a to tak, že prvá až predposledná splátka v sume 8,33 eur a posledná splátka v sume 833 eur. Celková čiastka ktorú sa tak žalovaný zaviazal uhradiť činila sumu 2.734,90 eur. Žalovaná suma 1.075,92 eur však pozostáva len z tzv. čistej istiny, ako rozdiel medzi tým, čo bolo žalovanému poskytnuté t.j. 1.400 eur a sumou, ktorú splatil t.j. 324,08 eur.
3. Prv než súd pristúpil ku skúmaniu uzatvorenej zmluvy medzi sporovými stranami, skúmal žalovaným vznesenú námietku premlčania. Keďže k splateniu istiny úveru malo v zmysle dohodnutého splátkového kalendára dôjsť splátkou splatnou dňa 09.09.2015, žalovaný má za to, že žalobcom uplatnený nárok je v celku premlčaný, vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, keďže k úplnému splateniu istiny úveru malo dôjsť viac ako tri roky pred podaním žaloby na súde. Na základe uvedeného tak žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať trovy konania.
4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že k premlčaniu práva žalobcu došlo iba čiastočne, aplikujúc ustanovenie § 101 a 103 Občianskeho zákonníka, a teda v tomto prípade platí trojročná premlčacia doba. Vychádzal z úvahy, že plnenie bolo dohodnuté v splátkach, pričom k vyhláseniu tzv. predčasnej splatnosti úveru nedošlo, a preto posudzoval premlčanie jednotlivých splátok individuálne. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v 100 mesačných splátkach, a to počnúc prvou dňa 21.05.2014 až po poslednú dňa 13.04.2016. Žaloba bola podaná na súd dňa 10.09.2018. Žalovaný uhradil 11 celých splátok a z 12 splátky len určitú časť. Žalobca v rámci žalobného návrhu požaduje doplatenie zvyšných nesplatených splátok. Žalovaný mal za to, že návrh je v celom rozsahu premlčaný, nakoľko žalobca požaduje len čistú bezúročnú a bez poplatkovú istinu, a k splateniu úveru by na základe splátok došlo dňa 09.09.2015. Z uvedeného tak vyplýva, že v zmysle ustanovení § 101 a 103 OZ je potrebné brať do úvahy trojročnú premlčaciu lehotu každej jednotlivej splátky osobitne nakoľko k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru nedošlo, ani žalobca od zmluvy neodstúpil, a teda, všetky splátky splatné pred dňom 10.09.2015 sú premlčané. Poslednou premlčanou splátkou je tak splátka splatná dňa 09.09.2015, po tomto dátume sú všetky splátky nepremlčané, a teda v tejto časti súd námietke žalovaného nevyhovel.
5. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca podal žalobný návrh len vo výške čistej istiny, súd sa ďalej nezaoberal jednotlivými náležitosťami zmluvy o úvere, nakoľko to v tomto prípade nepovažoval za potrebné sa s týmito skutočnosťami vysporiadať. Predmetom skúmania súdu bola však výška jednotlivých splátok, ktoré je povinný žalovaný doplatiť žalobcovi, nakoľko súd mal za to, že nie je možné do úvahy brať výšku splátok predpísaných zmluve, keďže tieto obsahujú aj úroky, aj iné poplatky vzťahujúce sa k úverovej zmluve. Konštatoval, že v zmysle uzatvorenej zmluvy sa celková dlžná čiastka (aj vrátane úrokov a poplatku za garantovanú službu) v sume 1.901,90 eur splatí v 100 týždenných splátkach v sume 19,02 eur za prvú až predposlednú splátku a v sume 18,92 eur za poslednú splátku. Z dikcie zákona o spotrebiteľských úveroch jasne vyplýva, že splatenie celej istiny je postupne rozvrhnuté v každej jednej splátke, a nemožno splátky úveru „rozdeliť“ na tzv. istinové a úrokové resp. poplatkové, opačným názorom by sa obchádzal účel a zmysel anuitného členenia splátok. Žalobca požaduje zaplatenie čistej istiny, čiže súd mal za to, že keďže žalovanému bola poskytnutá suma 1400 eur, ktorú mal uhradiť v 100 splátkach, pri logickom matematickom výpočte je výška splátky za istinu 14 eur na jednu splátku. Žaloba bola uplatnená na sude dňa 10.09.2018, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania návrh považoval súd za premlčaný u splátok splatných do 09.09.2015 (keďže sa premlčuje každá jednotlivá splátka). Od 10.09.2015 do riadneho ukončenia zmluvného vzťahu súd nepovažoval nárok za premlčaný, pričom za toto obdobie mal uhradiť žalovaný ešte 31 splátok po 14 eur, čo činí celkom 434 eur.
6. Uzavrel, že námietka premlčania je dôvodná len sčasti, preto zaviazal žalovaného na doplatenie čistej časti úveru v sume 434,- eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O príslušenstve rozhodol v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka za súčasnej aplikácie Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.
7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.
8. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný proti výrokom I. a III. v rozsudku z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) C.s.p., pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k posúdeniu premlčania, pričom poukázal na prílohu č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorá obsahuje interpretačné pravidlo, v zmysle ktorého sa splátka úveru má rovnako zarátavať aj na istinu aj na úroky, avšak uvedené pravidlo je možné uplatniť len vtedy, ak sa dátum alebo výška splátky nedá zistiť z úverovej zmluvy, resp. prostredníctvom iného spôsobu uvedeného v zákone. V prejednávanom prípade je možné priamo zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyčítať tak výšku pravidelnej mesačnej splátky, ako aj jej termínov splatnosti. Preto toto pravidlo nie je možné aplikovať. Upriamil pozornosť na ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Jedinou výnimkou z uvedeného pravidla je prípad, ak samotný dlžník určí iný spôsob, k čomu však v prejednávanom prípade nedošlo. Súd na toto ustanovenie neprihliadol. Na základe uvedeného je potrebné dospieť k záveru, že všetky splátky, ktoré mal žalovaný plniť žalobcovi v zmysle dohodnutého splátkového kalendára bolo potrebné zarátať najprv na úhradu istiny a až potom na úhradu úrokov a ostatného príslušenstva. Akýkoľvek opačný výklad by bol výkladom contra lege, ktorý nemôže byť dostatočným podkladom pre vydanie zákonného a vecne správneho rozhodnutia. Uvedené závery potvrdzuje aj rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky, na ktoré žalovaný poukázal (uznesenie KS Prešov sp.zn. 6Co/109/2013), kde krajský súd okrem iného vyslovil, že v občianskoprávnych vzťahoch pri čiastočnom plnení peňažného dlhu má právo označiť časť dlhu, ktorý plní výlučne dlžník a ak tak neučiní, neprechádza toto právo na veriteľa, ale použije sa dispozitívna právna úprava tak, že plnenie dlžníka sa započítava najprv na istinu. V danom prípade pri započítaní splátok žalovaného najprv na splatenie istiny by došlo k úplnému splateniu istiny splátkou splatnou dňa 9.9.2015. Nakoľko žalobca nárok uplatnil na súde až dňa 10.9.2018 je zrejmé, že svoj nárok uplatnil po márnom uplynutí trojročnej premlčacej doby. Výrok o trovách konania žalovaný napadol ako výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný poukázal na princíp právnej istoty, v ktorej súvislosti poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR (napr. sp.zn. 6MCdo/9/2012). Žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu jeho I. a III. výroku tak, že žalobu v časti zaplatenia sumy 434,- eur s príslušenstvom zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
9. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. V plnom rozsahu sa stotožnil s napadnutým rozsudkom a jeho odôvodnením, a to aj vo vzťahu k posúdeniu premlčania. Zdôraznil, že v danom prípade išlo o plnenie v splátkach, pričom v konaní nebolo preukázané, že pôvodný veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť poskytnutého úveru, preto plynula všeobecná trojročná premlčacia lehota pre každú splátku zvlášť odo dňa ich zročnosti v súlade s § 103 prvá veta OZ. V zmluve sa pôvodný veriteľ so žalovaným nedohodol, že prednostne bude splátkami splatná najprv istina a následne úroky a poplatok, preto tvrdenie žalovaného o tom, že istina úveru bola splatná skôr, považuje žalobca za ničím nepodložené tvrdenie. Skutočnosť, že žalobca požaduje a uplatňuje si iba istinu z poskytnutého úveru, nemá za následok zmenu obsahu záväzku, ktorá by predstavovala nižší počet splátok, ako bol dohodnutý v zmluve o úvere. Podľa žalobcu nemožno na základe § 566 ods. 2 dospieť k záveru, že v prípade splácania úročnej pôžičky sa akékoľvek plnenie dlžníka započíta prednostne na istinu celého dlhu a úroky sa hradia až po zániku istiny. Pri plnení v splátkach sa každá jednotlivá splátka považuje za relatívne samostatný záväzok, ktorý má individuálne vymedzenú splatnosť. O čiastočné plnenie v zmysle § 566 ods. 2 pôjde teda iba v prípade, ak dlžník veriteľovi poukáže platbu, ktorá nedosahuje stanovenú výšku splátky a ktorá môže sbyť z toho dôvodu považovaná za čiastočné plnenie v rámci
danej splátky, ktoré sa potom započíta prednostne na istinu a vo zvyšku na úroky. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.
10. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojich predchádzajúcich stanoviskách.
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.
12 . Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom dovolacieho prieskumu nebol výrok II., ktorý nebol odvolaním napadnutý a preto nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho prieskumu bol iba výrok I., ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 434,- eur s príslušenstvom a od neho závislý výrok III. o trovách konania.
13. Rozsudok je v napadnutej časti vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16.júna 2020 o 14.55 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 9.6.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 CSP. 15. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP, t.j. súd nesprávnym procesným postup znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).
16. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
17. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
18. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016 s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
19. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. § 133 až 135 O.s.p.).
20. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
21. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
22. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
23. Súd svoje úvahy, ako dospel k svojim záverom, podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval, a preto mu nemožno vytýkať, že by jeho rozhodnutie bolo arbitrárne.
24. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
25. Odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.
26. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné :
27. V danom prípade je nesporné, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.400,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 100 - týždenných pravidelných splátkach, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy t.j. 21.05.2014 a posledná dňa 13.04.2016, celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť, činila sumu 1.901,90 eur a pozostávala z istiny 1.400,- eur úrokov vo výške 224,73 eur a administratívneho poplatku v sume 277,17 eur. Zároveň došlo k uzatvoreniu zmluvy o zabezpečení splátok úveru s ďalšími dojednanými podmienkami, čiže celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť, činila sumu 2.734,90 eur. Žalobca si v konaní uplatňoval iba doplatok istiny vo výške 1.075,92 eur (žalobca uhradil časť istiny vo výške 324,08 eur, 1400 eur - 324,08 eur = 1.075,92 eur).
28. Odvolací súd považuje za správny postup súdu prvej inštancie, ktorý vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si uplatňoval v konaní iba istinu, postupoval tak, že poskytnutú istinu 1.400,- eur rozpočítal na dojednaný počet splátok 100 a na základe takéhoto výpočtu vychádzal z úvahy, že výška splátky istiny činila 14,- eur na jednu splátku. Uvedené potom zohľadňoval pri posudzovaní premlčania jednotlivých splátok.
29. V danom prípade žalobca ničím konkrétnym nezdôvodnil prečo požaduje iba istinu (na čo má ako veriteľ právo). Žiadna zo strán však nespochybnila platnosť zmluvy (v priebehu prvoinštančného ani odvolacieho konania), bolo preto potrebné vychádzať z úvahy, že sú medzi stranami platne dojednané splátky (ich počet a splatnosť) ako aj konečná splatnosť úveru. Zároveň žalobca nepredložil rozpis splátok a neuviedol z čoho pozostávali jednotlivé anuitné splátky (t.j. akú časť tej-ktorej splátky mala tvoriť istina, úrok, poplatok alebo poistenie). Preto súd správne na základe matematického výpočtu (vychádzajúc zo známych skutočností- zmluvných dojednaní o počte splátok a výške istiny) stanovil aká časť splátky (v priemere) prislúchala istine.
30. Takýto spôsob možno akceptovať, pretože žalovaný neuviedol tvrdenia a nedoložil dôkazy osvedčujúce inú výšku istiny v jednotlivých dojednaných splátkach (nepredložil rozpis anuit. splátok, ktorý by obsahoval údaje o rozložení jednotlivých splátok na istinu, úroky, poplatky). Súd zohľadniac dikciu zákona o spotrebiteľských úveroch (splatenie celej istiny je postupne rozvrhnuté v každej jednej splátke, a nemožno splátky úveru „rozdeliť“ na tzv. istinové a úrokové resp. poplatkové, opačným názorom by sa obchádzal účel a zmysel anuitného členenia splátok) nemal inú možnosť iba výšku istiny obsiahnutej v splátkach stanoviť sám, na základe vlastnej úvahy.
31. Odlišná situácia by nastala v prípade ak by žalobca predložil rozpis splátok, na ktorom sa strany dohodli, kedy bolo by nevyhnuté vychádzať z dohodnutého anuitného členenia splátok a pri posúdení premlčania vo vzťahu k uplatnenej istine vychádzať z tam stanovených súm pripadajúcich na istinu v tej- ktorej splátke.
32. Odvolací súd má za to, že nebolo možné akceptovať tvrdenie žalobcu o potrebe aplikácie ustanovenia § 566 ods.2 OZ (v zmysle ktorej by boli všetky splátky započítané priamo na istinu).
33. Podľa § 566 ods. 1,2 OZ veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
34. V zmysle citovaného ustanovenia ak v zmluve nie je výslovne dohodnuté, že dlžník musí splniť dlh naraz a čiastočné plnenie po častiach neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky, veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ktoré mu dlžník ponúkol na splnenie svojho dlhu. V takom prípade je veriteľ povinný vydať na požiadanie dlžníkovi potvrdenie o tom, že dlh bol už sčasti splnený (§ 569 ods. 1 OZ). Ak by veriteľ čiastočné plnenie neprijal, dostal by sa, pokiaľ ide o ponúknuté čiastočné plnenie, do omeškania (§ 522 OZ). Odsek 2 tohto ustanovenia určuje, v akom poradí treba započítať čiastočné plnenie, a to tak, že sa započíta najprv plnenie na istinu a až potom na úroky. Toto poradie môže zmeniť len dlžník (nie veriteľ).
35. Odvolací súd však upriamuje pozornosť na potrebu odlíšiť čiastočné plnenie v zmysle § 566 OZ od plnenia v dohodnutých splátkach. Čiastočné plnenie sa síce podobá plneniu v splátkach, ale pri plnení v splátkach je výška splátok a splatnosť jednotlivých splátok vopred určená (dohodnutá), kým pri čiastočnom plnení to tak nie je, keďže záleží iba na dlžníkovi, či čiastočné plnenie ponúkne, kedy a v akej výške.
36. V prejednávanom prípade bolo medzi stranami dojednané plnenie v splátkach (výška splátok a splatnosť jednotlivých splátok bola v zmluve vopred určená), teda sa nejedná o čiastočné plnenie v zmysle cit. ustanovenia.
37. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že čiastočné plnenie je jednou z možností zániku dlhu- jeho splnením. Citované ustanovenie § 566 ods. 2 OZ (o započítaní plnenie najprv na istinu a až potom na úroky) sa teda použije v prípade, ak dlžník splní dlh v časti (a neurčí pri tom výslovne iný spôsob započítania). V danom prípade však žalovaný, ako dlžník neplnil- naopak veriteľ sa od neho domáha plnenia, preto neprichádza do úvahy aplikácia tohto ustanovenia.
38. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvej inštancie v napadnutých výrokoch (vrátane výroku o náhrade trov konania) ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 potvrdil.
39.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Takýto nárok vznikol úspešnému žalobcovi, ktorému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacie konania v plnom rozsahu.
40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).