Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6To-54-2020.pdf
PDF · 106.19 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/54/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného C. F., nar. XX.XX.XXXX pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) a písm. j) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 09.03.2020 sp. zn. 4T/131/2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.6.2020 v Trnave, takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje v celom rozsahu.
II. Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa
obžalovaný C. F., nar. XX.XX.XXXX v A., trvalé bydlisko D. K. - T., A. cesta č. XXX/X, uznáva za vinného, že dňa 27.05.2018 v čase okolo 23.20 hodine v obci D. K. - T. na A. ceste v rodinnom dome súpisného čísla XXX/X počas slovnej hádky so svojou manželkou J. F., nar. XX.XX.XXXX sa jej vyhrážal zabitím, pričom viackrát jej opakoval slová „darmo si privolala policajtov, aj tak ťa zabijem, ráno už nežiješ", ktoré slová u menovanej vzbudili strach, pričom pri tomto fyzickom útoku poškodená J. F., nar. XX.XX.XXXX, neutrpela žiadne zranenia,
t e d a
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, a taký čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe - manželke,
č í m s p á c h a l
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) a § 127 ods. 4 Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje :
Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky 3 (tri) mesiace.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaný sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona obžalovanému súd ukladá ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom zo dňa 09.03.2020 Okresný súd Dunajská Streda pod sp. zn. 4T/131/2018 uznal obžalovaného C. F. vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) a písm. j) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že 27.05.2018 na adrese A. cesta XXX/X D. K. - T. týral svoju manželku J. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. cesta XXX/X, D. K. - T. ako aj ich spoločné deti a to J. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. cesta XXX/ X, D. K. - T., F. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. R. XXX, R., a mal. S. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. cesta XXX/X, D. K. - T. tak, že ich pravidelne udieral dlaňou ako aj päsťami a manželku aj kopol do hlavy, pričom pri jednom z fyzických útokov utrpela zranenie zlomeninu nosa, dňa 27.05.2018 v čase okolo 23.20 hodine v obci D. K. - T. na A. ceste v rodinnom dome súpisného čísla XXX/X fyzicky napadol svoju manželku J. F., nar. XX.XX.XXXX a to tak, že jej trhal vlasy a udieral ju do hlavy, následne počas slovnej hádky sa jej vyhrážal zabitím, pričom viackrát jej opakoval slová „darmo si privolala policajtov, aj tak ťa zabijem, ráno už nežiješ", ktoré slová u menovanej vzbudili strach, pričom pri tomto fyzickom útoku poškodená J. F., nar. XX.XX.XXXX, neutrpela žiadne zranenia, Za to okresný súd obžalovanému uložil podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona, § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov 8 (osem) mesiacov, na výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie čo do výroku o vine odôvodnil tým, že po vyhodnotení dôkazov vykonaných tak na hlavnom pojednávaní v priebehu súdneho konania, ako i v prípravnom konaní, hlavne pokiaľ ide o výpoveď samotnej poškodenej zo dňa 28.5.2018 tak jednotlivo ako i v ich súhrne dospel k záveru, že vina obžalovaného zo spáchania predmetného skutku bola dostatočne preukázaná. Obžalovaný sa predmetného skutku dopustil v podstate už od roku 2012 a hlavne po tom čo bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, pričom predmetného skutku sa dopustil takmer vždy pod značným vplyvom alkoholických nápojov. Obžalovaný sa vo výpovedi sám priznal, že by nemal piť, nakoľko hádky medzi nim a poškodenou boli vždy, keď mal vypité a to niekoľko pív a borovičku. Za smerodajnú v tomto konaní na preukázanie viny obžalovaného prvostupňový súd považoval ako usvedčujúci dôkaz - výpoveď samotnej poškodenej J. F. zo dňa 28.5.2018, kedy bola vypočutá v prípravnom konaní, dokonca dvakrát, pričom plynulo v časovom slede a konzistentne opísala prežité udalosti, ktoré ju viedli k podaniu trestného oznámenia na obžalovaného. Spolužitie poškodenej a obžalovaného, ktorí ako manželia spolu žijú už 32 rokov bolo známe aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní, nakoľko poškodená viackrát žiadala o pomoc polície a táto skutočnosť je potvrdená aj vypočutými svedkami, príslušníkmi obvodného oddelenia policajného zboru Šamorín, ktorí boli priamymi očitými svedkami vyhrážok obžalovaného na poškodenú. Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku najmä PhDr. Igora Obucha a jeho výpovede na hlavnom pojednávaní treba mať za to, že napriek osobnostným vlastnostiam samotnej poškodenej, i keď nevykazuje syndróm týranej osoby, jej výpoveď tak z hľadiska všeobecnej ako i špecifickej vierohodnosti treba považovať za vierohodnú. Samotná poškodená sa viackrát stala obeťou vyhrážok a útokov obžalovaného pod vplyvom alkoholu, ktorá skutočnosť však neoslobodzuje obžalovaného zo spáchania predmetného skutku, nakoľko tento stav, v akom sa nachádzal pod vplyvom alkoholu, si privodil sám a to pravidelným požívaním alkoholických nápojov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto prvostupňový súd s poukazom na vykonané dokazovanie, na výpoveď poškodenej z prípravného konania zo dňa 28.5.2018, na vypracované znalecké posudky, na výpovede svedkov ako i všetky ďalšie dôkazy vykonané a zabezpečené tak v prípravnom konaní ako i v konaní pred súdom mal za to, že konanie obžalovaného ako po objektívnej tak i po subjektívnej stránke naplňuje všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona a preto ho prvostupňový súd uznal vinným zo spáchania tohto skutku v celom rozsahu. Čo do výroku treste prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že vychádzal z ustanovenia § 34 Trestného zákona. Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti 4 krát súdne trestaný. Pri prvom jeho odsúdení sa hľadí na neho akoby nebol odsúdený. V ostatných prípadoch obžalovaný bol právoplatne odsúdený pre prečin nebezpečného vyhrážania ako i pre majetkové trestné činy. Na strane obžalovaného neexistuje žiadna poľahčujúca okolnosť, existuje však jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona. Pri použití § 38 ods. 2 a ods. 4 Trestného zákona
prvostupňový súd preto obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody zvýšený o 1/3-inu, teda na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby vo výmere 9 rokov 8 mesiacov, ktorý trest považuje pre obžalovaného za zákonný a primeraný. Nakoľko obžalovaný sa v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku už nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, zaradil obžalovaného na výkon trestu, v súlade s ustanovením § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, do ústavu so stredným stupňom stráženia. Vzhľadom na záver znaleckého posudku znalca MUDr. Mária Straku na prítomnosť závislosti od alkoholu u obžalovaného mu prvostupňový súd podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona uložil aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Proti tomuto rozsudku čo do výroku o vine ako i výroku o treste podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Ladislava Pongrácza. Obhajoba uviedla, že obžalovaný od začiatku popiera spáchanie trestného činu. Uviedol, že kritického dňa okolo 22.00 hod. došiel domov z Bratislavy, ale nevedel sa dostať do domu, brána bola zamknutá. Bránu mu potom otvorila dcéra Iveta, avšak aj vchodové dvere domu boli uzamknuté. Obvinený klopal na dverách, ale nikto mu dvere neotváral, preto kričal svojej manželke - poškodenej, aby otvorila bránu. Poškodená ho však do domu nepustila, vykrikovala, aby išiel spať tam, kde bol dovtedy, z tohto dôvodu bol obžalovaný nútený spať na dvore. Obžalovaný sa so svojou manželkou sa viackrát pohádal, ale nikomu sa nevyhrážal, ani svojej manželke, ani ostatným rodinným príslušníkom, nikdy ich neudrel, nikdy sa nevyhrážal poškodenej, nikdy jej netrhal vlasy, nezlomil jej nos. V inkriminovanom čase bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu, ktorú skutočnosť ani nepopieral. Obžalovaný bol dvakrát hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici W. W. v W., kvôli sebapoškodzovaniu, teda má sklony k ubližovaniu sebe samému a nie inému. Poškodená J. F. pri svojom výsluchu dňa 28. mája 2018 na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v Dunajskej Strede, odbor kriminálnej polície vypovedala neisto, otázkam nerozumela, bolo potrebné ich opakovať viackrát, vypovedala protirečivo. Vyšetrovateľ policajného zboru v zápisnici o výsluchu poškodenej zo dňa 28.05.2018 poznamenal, že „Poškodená počas výsluchu stále vyberá zo svojej tašky mobilný telefón a nesústredí sa na položené otázky.“ ... „Poškodená už chce ukončiť výsluch, je netrpezlivá, nesústredená.“... „Poškodená počas výsluchu nebola sústredená, na niektoré otázky len ťažko odpovedala, len ťažko komunikovala, neporozumela na prvý krát otázkam. Viackrát súrila ukončenie výsluchu, len ťažko sa s ňou dalo komunikovať.“ Poškodená nevedela uviesť mená všetkých jej detí, ani to, kedy sa narodili. V predošlej výpovedi zo dňa 28.05.2018 tvrdila, že fyzické útoky jej manžela začali od roku 2012, pri ďalšom výsluchu však už tvrdila, že tieto útoky začali v roku 2005. Na otázku obhajoby, že koľkokrát jej manžel fyzicky ublížil počas manželstva, uviedla, že „Keď bol opitý, skoro každý deň. Zbil ma len včera ináč len na mňa kričal.“ Teda najprv tvrdila, že jej obžalovaný fyzicky ublížil skoro každý deň, v druhej vete však už všetko neguje a tvrdí, že obžalovaný ju zbil iba raz. Poškodenej boli predložené lekárske správy zo dňa 23.03.2016 a zo dňa 22.07.2017, k lekárskej správe zo dňa 23.03.2016 uviedla, že tieto zranenia nespôsobil jej manžel a čo sa týka druhého nálezu zo dňa 22.07.2017 uviedla, že na okolnosti sa už nepamätá, ale podľa nej tieto zranenia jej nespôsobil obvinený. Práve poškodená sa správala agresívne voči obžalovanému, kritického dňa napríklad hodila do obžalovaného topánky, obžalovaný má aj jazvu na čele. Súdny znalec PhDr. Karol Kleinmann sa výsluchu poškodenej dňa 28.05.2018 na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v Dunajskej Strede osobne nezúčastnil (prítomní boli vyšetrovateľ, tlmočník a osoba prítomná pri podpise, svedok - poškodená J. F. a obhajca obžalovaného), napriek tomu ako vo svojom znaleckom posudku č. 44/2018, tak aj v Dodatku č.1 k znaleckému posudku č. 41/2019 tvrdil, že výsluchu poškodenej J. F., nar. XX.XX.XXXX, dňa 28.05.2018 sa osobne zúčastnil. Výsluch bol zaznamenaný na kameru. Dňa 12.11.2018 podala Okresná prokuratúra Dunajská Streda obžalobu na Okresný súd Dunajská Streda. V predmetnej trestnej veci sa uskutočnili hlavné pojednávania, boli vypočutí všetci svedkovia a poškodená J. F., na návrh obžalovaného a jeho obhajcu bol predvolaný aj súdny znalec MUDr. Mário Straka, ktorý svoju neúčasť viackrát ospravedlnil. MUDr. Straka bol predvolaný z dôvodu, že obhajoba nesúhlasila s prečítaním jeho znaleckého posudku, považovala za potrebné položiť mu otázky ohľadom psychického stavu poškodenej, nakoľko z lekárskej správy MUDr. M. (psychiater poškodenej) o. i. vyplýva, že poškodená má trvale zníženú súdnosť a kritičnosť, má vážne poruchy správania, jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti sú nerozvinuté. Poškodená sa na hlavné pojednávanie vytýčené na deň 20.05.2019 nedostavila a listom zo dňa 20.05.2019 svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní zo zdravotného stavu spočívajúceho v psychickom zrútení sa a neschopnosti vypovedať ospravedlnila. Ďalej uviedla, že neustále plače a nie je schopná sa ukľudniť, žiada o kompletné psychologické a psychiatrické vyšetrenie svojej osoby. Súhlasila, aby sa hlavné pojednávanie konalo bez jej prítomnosti. Ďalej uviedla, že podľa § 130 ods. 2 Trestného poriadku využíva svoje zákonné právo odoprieť vypovedať, nakoľko by svojou výpoveďou opäť spôsobila nebezpečenstvo trestného stíhania sebe ako i obžalovanému. Svoje rozhodnutie zdôvodnila tým, že predchádzajúcimi výpoveďami, ktoré boli čítané
na pojednávaní neopodstatnene poškodila obžalovaného ako manžela živiteľa rodiny a otca detí. Je duševne narušená a chorá osoba, nepamätá si žiadne okolnosti a svoje predchádzajúce výpovede považuje za vykonštruované jej chorou mysľou, nepravdivé a aj vynútené. MUDr. B. listom zo dňa 15.7.2019 súdu oznámil, že k zdravotnému stavu poškodenej J. F., nar. XX.XX.XXXX, k predloženým lekárskym správam sa vyjadriť nevie. V konaní ako znalec vyšetril len obžalovaného a nie osobu poškodenej, ku správam ako znalec sa vyjadriť nevie. Jemu ako znalcovi v tomto prípade neprislúcha hodnotenie predložených dôkazov. Uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 4T/131/2018 - 289 zo dňa 03. októbra 2019 bol pribratý do konania znalec z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia dospelých: PhDr. J. Y., za účelom vypracovania a podania znaleckého posudku o vyšetrení poškodenej J. F., nar. XX.XX.XXXX. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie o pribratí znalca zdôvodnil tým, že vznikli pochybnosti o správnosti znaleckého posudku PhDr. Kleinmanna, ktoré neboli odstránené ani dodatkom, ani na hlavnom pojednávaní dňa 25.09.2019. Čo sa týka ďalších poškodených svedkýň - dcér obžalovaného a poškodenej J. F., nar.XX.XX.XXXX, poškodená J. F., nar.XX.XX.XXXX, nebola schopná vypovedať ani v prípravnom konaní: v Zápisnici o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 09.08.2018 vyšetrovateľ okresného riaditeľstva policajného zboru v Dunajskej Strede uviedol, že znalec PhDr. Karol Kleinmann, PhD., počas výsluchu poznamenal, že je tu podozrenie z mentálnej subnormy, nakoľko poškodená nebola schopná výpovede. Gestikulovala, nevedela súvisle hovoriť. Poškodená F. F. pri svojom výsluchu na okresnom riaditeľstve policajného zboru v Dunajskej Strede dňa 09.08.2018 po poučení uviedla, že má zákonný dôvod nevypovedať, ktoré právo aj využije a vo veci nebude vypovedať. Obhajoba poukázala na záver znaleckého posudku č.35/2019 PhDr. Igora Obucha, kde je jednoznačne uvedené, že poškodená J. F., nar. XX.XX.XXXX má tendenciu interpretovať a najmä reprodukovať vnímané skutočnosti tak, ako to vyhovuje jej aktuálnym potrebám, má sklon ku klamstvu, vedomému klamaniu a zveličovaniu prežitých udalostí; poškodená nevykazuje znaky týranej osoby a znalec nezistil príznaky posttraumatickej stresovej poruchy. Súdny znalec PhDr. Igor Obuch na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodená nevykazuje znaky týranej osoby, taktiež u poškodenej nezistil znaky posttraumatickej stresovej poruchy a poškodená zásadným spôsobom nezažila zo strany obžalovaného takú mieru príkoria, aby ju to ovplyvnilo na každodennom bežnom živote. Poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že na nič si nepamätá, ani na to, čo sa stalo 27.05.2018. Podľa odsudzujúceho rozsudku a obžaloby by mal obžalovaný týrať aj svoje deti, pričom v tomto smere nebolo vykonané žiadne dokazovanie, napriek tomu prvostupňový súd uznal obžalovaného za vinného aj za týranie svojich detí bez dokazovania. Vzhľadom k tomu, že sa poškodená sama priznala k tomu, že jej doterajšie výpovede sú nepravdivé a aj vynútené, a vzhľadom aj na lekársku správu MUDr. M., ako aj na tú závažnú skutočnosť, že súdny znalec PhDr. Karol KIeinmann sa výsluchu poškodenej Ivety F., nar.XX.XX.XXXX, dňa 28.05.2018 na okresnom riaditeľstve policajného zboru v Dunajskej Strede osobne nezúčastnil, no napriek tomu ako vo svojom znaleckom posudku č. 44/2018, tak aj v Dodatku č.1 k znaleckému posudku č. 41/2019 tvrdil, že sa výsluchu poškodenej J. F., nar.XX.XX.XXXX dňa 28.05.2018 osobne zúčastnil, teda tento znalecký posudok ohľadom posudzovania dôveryhodnosti výpovede poškodenej J. F., nar.XX.XX.XXXX, nie je možné považovať za dôkaz a s poukazom na záver znaleckého posudku č. 35/2019 PhDr. Igora Obucha obhajoba navrhla, aby odvolací súd podľa ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Prokurátor sa vzdal práva na podanie odvolania. Dňa 15.5.2020 sa k odvolaniu obžalovaného vyjadrila aj poškodená J. F., ktorá vo svojom vyjadrení o. i. uviedla, že sa stotožňuje s odvolaním obžalovaného a prehlásila, že obžalovaný ju nikdy nebil a hlavne netýral a netýral ani ich spoločné deti. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 (podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné) alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 (súd rozhodol v nezákonnom zložení, obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky), preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným vo vyššie citovanom ustanovení Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone. Krajský súd vo veci vykonal dňa 16.6.2020 o 10:30 hod verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry, obžalovaný, obhajca obžalovaného JUDr. Ladislav Pongrácz, poškodená J. F. a splnomocnený zástupca poškodenej Ing. Mgr. František Oravec, pričom procesné strany zotrvali na svojich písomných vyjadreniach. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné. V prvom rade odvolací súd z napadnutého rozsudku, zo zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 9.3.2020 ale i z nahrávky z hlavného pojednávania zo dňa 9.3.2020 zistil, že prvostupňový súd vyhlásil rozsudok tak, že oproti Okresnou prokuratúrou Dunajská Streda podanej obžalobe vynechal prvú časť skutkovej vety v znení „v období od presne nezisteného mesiaca roku 2012 pravidelne takmer každý deň do“, pričom prokuratúra nepodala voči vyhlásenému rozsudku odvolanie a preto iba na základe podaného odvolania obžalovaným nie je možné v zmysle zásady „zákazu reformatio in peius“ (zákaz zmeny v neprospech obvineného) odvolacím súdom túto skutkovú vetu doplniť. V skutkovej vete tak zostala iba časť skutku, ktorú mal obžalovaný spáchať dňa 27.5.2018. Pri takto naformulovanom skutku v skutkovej vete napadnutého rozsudku, ide o jednorazové konanie obžalovaného, ktoré nie je podľa odvolacieho súdu možné kvalifikovať ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) a písm. j) Trestného zákona. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou obhajoby, že vo vzťahu k spoločným deťom obžalovaného a poškodenej - J. F., nar. XX.XX.XXXX, F. F., nar. XX.XX.XXXX a mal. S. D., nar. XX.XX.XXXX nebolo v trestnom konaní obžalovanému preukázané žiadne protiprávne konanie. Zároveň sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou obhajoby, že vinu obžalovaného nie je možné založiť iba na výpovedi poškodenej, nakoľko túto nebolo možné považovať za jednoznačne vierohodnú, vzhľadom na jej nekonzistentnosť ako i vzhľadom na tú skutočnosť, že sama poškodená svoju výpoveď neustále menila a spochybňovala. Naopak odvolací súd mal za to, že časť skutku, opísaná v skutkovej vete napadnutého rozsudku v znení: „dňa 27.05.2018 v čase okolo 23.20 hodine v obci D. K. - T. na A. ceste v rodinnom dome súpisného čísla XXX/X počas slovnej hádky so svojou manželkou J. F., nar. XX.XX.XXXX sa jej vyhrážal zabitím, pričom viackrát jej opakoval slová „darmo si privolala policajtov, aj tak ťa zabijem, ráno už nežiješ", ktoré slová u menovanej vzbudili strach, pričom pri tomto fyzickom útoku poškodená J. F., nar. XX.XX.XXXX, neutrpela žiadne zranenia“, bola jednoznačne preukázaná a to nie iba na základe výpovede samotnej poškodenej, ale i na základe vierohodných výpovedí svedkov C. C. a D. V., ktorí obaja skutok popísali v súlade s tým, ako bol uvedený v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Odvolací súd dospel k záveru, že takto opísaný skutok je potrebné právne kvalifikovať ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) a § 127 ods. 4 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky uvedeného prečinu. Z uvedeného dôvodu krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušil v celom rozsahu a na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol. Vo vzťahu k výroku o vine odvolací súd upravil skutok tak, ako ho považoval za preukázaný, bez porušenia zásady zákazu reformatio in peius a tento právne kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) a § 127 ods. 4 Trestného zákona. Vzhľadom na zmenu výroku o vine následne odvolací súd sám rozhodol aj výrokom o treste tak, že s prihliadnutím na jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona (ako ju správne zistil prvostupňový súd), ukladal v zmysle § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona zvýšený trest odňatia slobody (čo rovnako správne ukladal už prvostupňový súd), avšak zo základnej trestnej sadzby podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona (teda nie ako prvostupňový súd podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona)
- 6 (šesť) mesiacov až 3 (tri) roky, čím sa po zvýšení spodnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu (podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona) mení rozsah trestnej sadzby na 16 (šestnásť) mesiacov až 3 (tri) roky a odvolací súd má za to, že trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky 3 (tri) mesiace je vzhľadom na osobu obžalovaného (najmä s ohľadom na jeho trestnú minulosť a spáchanie skutku ako špeciálnej recidívy) ako i okolnosti prípadu primeraný a spravodlivý a spĺňa i predpoklady individuálnej a generálnej prevencie.
Na výkon uloženého trestu odvolací súd zaradil obžalovaného totožne ako súd prvého stupňa podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, obžalovaný sa v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku už nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody. Rovnako ako súd prvého stupňa, aj odvolací súd, vzhľadom na záver znaleckého posudku znalca MUDr. Mária Straku ohľadom prítomnosti závislosti od alkoholu, obžalovanému uložil podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.