Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/56/2020

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v právnej veci žalobcu: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Grösslingova 77, 824 68 Bratislava, IČO: 31 351 026, zast.: Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049, proti žalovanému: Inšpektorát práce Banská Bystrica, so sídlom Partizánska cesta 276/98, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. IBB-21-60-2.3/P-E24,A25-19 zo dňa 20. januára 2020 v znení Dodatku č. 1 k protokolu č. IBB-21-60-2.3/P-E24,A25-19 zo dňa 6. februára 2020, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Dňa 8. apríla 2020 bola Krajskému súdu v Banskej Bystrici prostredníctvom portálu ÚPVS podaná žaloba žalobcu, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. IBB-21-60-2.3/P- E24,A25-19 zo dňa 20. januára 2020 v znení Dodatku č. 1 k protokolu č. IBB-21-60-2.3/P-E24,A25-19 zo dňa 6. februára 2020, ktorým žalobcovi nariadil odstrániť nedostatky zistené pri kontrole vykonanej na pracovisku žalobcu Wüstenrot centrum, Kubínyiho nám. 10, 984 01 Lučenec v dňoch 13. decembra 2019, 10. januára 2020, 13. januára 2020, 14. januára 2020 a 20. januára 2020.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa (ďalej len „“). Návrh odôvodnil tým, že okamžitým výkonom a inými právnymi následkami napadnutého protokolu v znení dodatku č. 1 by hrozila žalobcovi závažná ujma a značná finančná škoda, ktoré sa prejavujú najmä tým, že žalobca je povinný doplatiť kontrolovaným zamestnancom rozdiel medzi prvým a minimálne druhým stupňom náročnosti práce a rozdiel medzi vyplatenou náhradou mzdy za vyčerpanú dovolenku a náhradou mzdy zvýšenou na základe upraveného priemerného zárobku použitého na jej výpočet. Ak tak žalobca neurobí, hrozí mu nielen pokuta zo strany žalovaného až do výšky 100 000,00 Eur, ale prípadne aj mnohopočetné potenciálne žaloby zo strany súčasných alebo bývalých zamestnancov o vyplatenie doplatku mzdy. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe môže správny súd zabezpečiť ústavne konformný stav, kedy žalobca nebude môcť byť až do právoplatnosti rozhodnutia o správnej žalobe sankcionovaný zo strany žalovaného za porušenie povinností, ktoré v celom rozsahu rozporuje, ale voči uloženiu ktorých nemôže zo zákona uplatniť akýkoľvek opravný prostriedok. V prípade nepriznania odkladného účinku správnej žalobe môže žalobca očakávať rozhodnutie o uložení pokuty, a to ešte v priebehu konania o danej správnej žalobe, čo môže pre žalobcu znamenať nielen značnú finančnú stratu, ale aj hromadenie ďalších sporov so žalovaným. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je podľa žalobcu nevyhnutné aj pre ďalšie potenciálne správne konania medzi ním a žalovaným.

3. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

4. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

5. Podľa , (1) Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. (2) Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

6. Podľa o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd v súlade s ustanovením výzvou zo dňa 25. mája 2020 vyzval žalovaného, aby sa písomne vyjadril k obsahu žaloby a k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal hrozbu závažnej ujmy, či závažnej finančnej škody, ktorá mu hrozí. Žalobca len predpokladá, že mu budú hroziť prípadné potenciálne žaloby zo strany zamestnancov, či pokuta zo strany žalovaného. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že protokol v znení jeho dodatku je jedným z hlavných podkladov pre správne konanie o správnom delikte, žalovaný nezačne voči žalobcovi správne konanie v zmysle Zákona o inšpekcii práce, pokiaľ v tomto súdnom konaní krajský súd právoplatne nerozhodne. Žalovaný preto žiada návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietnuť.

9. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutých rozhodnutí orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe tvrdil len to, že je povinný doplatiť kontrolovaným zamestnancom pracovno-právne nároky, pričom ak tak neurobí, hrozí mu nielen pokuta zo strany žalovaného až do výšky 100 000,00 Eur, ale prípadne aj mnohopočetné potenciálne žaloby zo strany svojich súčasných alebo bývalých zamestnancov o vyplatenie doplatku mzdy. V prípade nepriznania odkladného účinku správnej žalobe môže žalobca očakávať rozhodnutie o uložení pokuty, a to ešte v priebehu konania o danej správnej žalobe, čo môže pre žalobcu znamenať nielen značnú finančnú stratu, ale aj hromadenie ďalších sporov so žalovaným. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je podľa žalobcu nevyhnutné aj pre ďalšie potenciálne správne konania medzi ním a žalovaným.

10. Z uvedeného vyplýva, že žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe len všeobecne uviedol to, aký následok mu hrozí, resp. sa domnieva, že mu môže hroziť (prípadné uloženie pokuty zo strany žalovaného a potenciálne žaloby zo strany súčasných alebo bývalých zamestnancov o vyplatenie doplatku mzdy), a teda len hypotetický následok, ktorý nemusí vôbec nastať. Žalobca v návrhu neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkon napadnutého opatrenia orgánu verejnej správy by skutočne mohol mať za následok nenapraviteľnú ujmu na strane žalobcu. Žalobca neosvedčil, že ním uvedené negatívne následky skutočne hrozia a mali by konkrétne, nielen hypotetické dopady na podnikanie žalobcu. Žalobca rovnako ani neosvedčil svoju aktuálnu ekonomickú situáciu (napr. príjmy a výdavky súvisiace s jeho

podnikateľskou činnosťou, výšku prevádzkových nákladov, vrátane mzdových nákladov, disponibilné zdroje, hodnotu majetku a pod.) vo vzťahu k prípadným potenciálne uplatňovaným nárokom súčasných alebo bývalých zamestnancov, teda či aj prípadné uplatnenie možných potenciálnych nárokov tretích osôb môže skutočne mať taký ekonomický dopad na žalobcu, že by to mohlo mať za následok nenapraviteľnú ujmu na jeho strane, resp. ohrozenie jeho podnikateľskej činnosti. Napokon, žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 8. júna 2020 uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že protokol v znení jeho dodatku je jedným z hlavných podkladov pre správne konanie o správnom delikte, žalovaný nezačne voči žalobcovi správne konanie v zmysle § 19 Zákona o inšpekcii práce, pokiaľ v tomto súdnom konaní krajský súd právoplatne nerozhodne. Žalobcom tvrdený negatívny následok v podobe možného uloženia pokuty zo strany žalovaného je tak zjavne len v rovine hypotetických úvah žalobcu.

11. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca tvrdí, že takéto následky hrozia. Musí uviesť rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu napadnutého rozhodnutia skutočne hrozí. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol také skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon napadnutého opatrenia žalovaného by mal taký dopad na žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, či značnú hospodársku, či finančnú škodu, či nenapraviteľný následok.

12. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť že mu hrozí tvrdený následok, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa zamietol.

13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).