Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sa/29/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej veci žalobcu: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť I. Y., bez cestovných dokladov alebo iného dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, právne zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, so sídlom Štúrova č. 20, 040 01 Košice, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trenčín, Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného vo veci predĺženia lehoty zaistenia žalobcu č. PPZ-HCP-BB8-17-010/2020-AV zo dňa 12.05.2020, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Košiciach správnu žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Včas podanou správnou žalobou vo veci zaistenia, podanou žalovanému dňa 01.06.2020, doručenú správnemu súdu dňa 10.06.2020, žiadal právny zástupca žalobcu zrušiť rozhodnutie žalovaného Oddelenie cudzineckej polície PZ Trenčín, Jilemnického 2, 911 01 Trenčín č. PPZ-HCP- BB8-17-010/2020-AV zo dňa 12.05.2020 o predĺžení lehoty zaistenia žalobcu a nariadiť, aby bol žalobca bezodkladne prepustený zo zaistenia.

I. Administratívne konanie

2. Napadnutým rozhodnutím PPZ-HCP-BB8-17-010/2020-AV zo dňa 12.05.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), žalovaný rozhodol o predĺžení lehoty zaistenia žalobcu na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 19.10.2020 a zároveň žalobcu ponechal v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce (ďalej len „ÚPZC“).

3. Dňa 19.11.2019 vydal žalovaný správny orgán rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu č. PPZ-HCP-BB8-18-015/2019-AV v zmysle , v ktorom mu bol zároveň uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a všetkých členských štátov na dobu dvoch rokov.

4. Súčasne bolo dňa 19.11.2019 pod č. p.: PPZ-HCP-BB8-20-002/2019-AV začaté konanie o zaistení žalobcu v zmysle ustanovenia , v ktorom bol žaloba zaistený na dobu 6 mesiacov do 19.05.2020.

5. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol: „K posúdeniu účelnosti a efektívnosti zaistenia sa v stanovisku pod č. PPZ-HCP-SE-2019/009427-078 zo dňa 19.11.2019 sa uvádza: „S uvedenými štátnymi príslušníkmi nemá zatiaľ Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce žiadne skúsenosti s vydávaním náhradného cestovného dokladu a taktiež nie sú uvedené ani na intranetovej stránke Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru. Dĺžka návratovej procedúry a pravdepodobná dĺžka doby vystavenia náhradného cestovného dokladu závisí od skutočnosti, či má štátny príslušník tretej krajiny, v tomto prípade I. Y., podporné doklady a od dĺžky previerky v domovskej krajine. V takomto prípade je odôvodnený predpoklad, že v prípade uvedených komplikácií nebude možné získať náhradný cestovný doklad v lehote kratšej ako tri mesiace. V prípade nespolupráce uvedeného štátneho príslušníka tretej krajiny môže byt' doba vystavenia náhradného cestovného dokladu aj dlhšia ako šesť.“

6. Dňa 04.03.2019 ÚPZC Sečovce požiadal žalovaný správny orgán o predĺženie lehoty zaistenia žalobcu. Vo svojej žiadosti uvádza najmä: „podľa o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Vás žiadame o predĺženie lehoty zaistenia u štátneho príslušníka I. I. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorý má byt administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky v zmysle rozhodnutia vydaného vašim oddelením pod č.: PPZ-HCP- BB8-18-015/2019-AV zo dňa 19. novembra 2019, vzhľadom k tomu, že mu ZÚ nevydal počas zaistenia náhradný cestovný doklad,

- s uvedeným príslušníkom tretej krajiny po umiestnení do ubytovacích priestorov nášho útvaru bol vykonaný vstupný pohovor, kde uviedol, že on sa nechce vrátiť domov do I.,

- pri vstupnom pohovore menovaný odmietol vypísať žiadosť o náhradný cestovný doklad,

- UPZC Sečovce požiadal dňa 22. novembra 2019 UPZC Medveďov o vybavenie náhradného cestovného dokladu pre menovaného,

- dňa 27. novembra 2019 v priestoroch UPZC Sečovce menovaný požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky,

- dňa 06. februára 2020 sa menovaný písomne v priestoroch UPZC Sečovce vzdal svojej žiadosti o azyl na území Slovenskej republiky, pretože sa rozhodol vrátiť domov do I. prostredníctvom organizácie I.O.M., uvedená skutočnosť bola toho istého dňa oznámená Migračnému úradu v Bratislave,

- dňa 11. februára 2020 bol menovaný registrovaný pracovníkom I.O.M. do programu AVRR,

- dňa 12. februára 2020 Migračný úrad menovanému zastavil konanie o udelení azylu podľa § 19 ods. 1 písm. c) zákona o azyle,

- dňa 28. apríla 2020 UPZC Sečovce požiadal UPZC Medveďov o zaslanie informácie v akom stave je proces vybavovanie náhradného cestovného dokladu pre menovaného,

- dňa 28. apríla 2020 UPZC Sečovce požiadal organizáciu I.O.M. o zaslanie aktuálnej situácie ohľadne návratu menovaného domovskej krajiny,

- UPZC Sečovce dňa 28. apríla 2020 obdŕžal odpoveď z I.O.M o tom, že sa čaká na uvoľnenie opatrení a sprevádzkovanie letísk na realizáciu asistovaného dobrovoľného návratu. Hneď po vystavení NCD bezodkladne sa zrealizuje ADN.

- UPZC Sečovce dňa 29. apríla 2020 obdŕžal odpoveď z UPZC Medveďov o tom, že žiadosť o náhradný cestovný doklad pre menovaného bola odovzdaná na príslušný zastupiteľský úrad prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Dňa 05. februára 2020 bola príslušníkmi UPZC Medveďov vykonaná osobná návšteva na Zastupiteľskom úrade I. Y. so sídlom vo Viedni, kde pracovník zastupiteľského úradu uviedol, že prebieha proces stotožňovania osoby, aby mali potvrdenú jej pravú identitu“

7. Dňa 12.05.2020 žalovaný správny orgán začal konanie vo veci predĺženia lehoty zaistenia žalobcu podľa ustanovenia .

8. Pri rozhodovaní o predĺženia lehoty zaistenia žalobcu správny orgán prihliadal aj na túto skutočnosť: „Správny orgán prihliadal aj na skutočnosť, že účastník konania nie je v súčasnej dobe žiadateľom o azyl na území Slovenskej republiky. Zároveň prihliadal aj na stanovisko UPZC Medveďov, o tom, že žiadosť o náhradný cestovný doklad pre menovaného bola odovzdaná na príslušný zastupiteľský úrad prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a dňa 05. februára 2020 bola príslušníkmi UPZC Medveďov vykonaná osobná návšteva na Zastupiteľskom úrade I. Y. so sídlom vo Viedni, kde pracovník zastupiteľského úradu uviedol, že prebieha proces

stotožňovania osoby, aby mali potvrdenú jej pravú identitu; ďalej na správu Medzinárodnej organizácia pre migráciu (ďalej len „IOM“) o tom, že sa čaká na uvoľnenie opatrení a sprevádzkovanie letísk na realizáciu asistovaného dobrovoľného návratu a hneď po vystavení náhradného cestovného dokladu sa bezodkladne zrealizuje asistovaný dobrovoľný návrat.“

II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného a replika

9. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na tunajší správny súd včas správnu žalobu vo veci zaistenia podľa štvrtej hlavy, tretej časti z nasledujúceho dôvodu.

10. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu majú za to, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu uvedeného v (ďalej len „“), pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Bližšie žalobné body v správnej žalobe uvedené neboli. Na základe uvedeného tvrdenia navrhol správnemu súdu, aby zrušil napadnuté rozhodnutie a nariadil bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

11. Listom č. PPZ-HCP-BB8-17-017/2020-PP zo dňa 04.06.2020 sa vyjadril k správnej žalobe žalovaný správny orgán. Vo vyjadrení správny orgán doslovne uviedol to, čo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Správny orgán má za to, že v tomto konaní postupoval v súlade so správnym poriadkom a ostatnými platnými zákonmi a , a tým pádom správny orgán neporušil žiadny zákon a ani Ústavu SR.

12. Listom, doručeným elektronickým podaním dňa 16.06.2020 o 21.04 hod. sa vyjadrila (replika) aj právna zástupkyňa žalobcu, v ktorom doplnila dôvod správnej žaloby. V tejto súvislosti uvádza: „Z obsahu vyplýva, že zákonodarca nepredpokladá, že by štátny príslušník tretej krajiny mal byť zaistený ako na čas nevyhnutne potrebný na dobu maximálnej dĺžky možnej dĺžky zaistenia. Tento záver vyplýva z druhej vety označeného zákonného ustanovenia, podľa ktorej v lehote 6 mesiacov je policajný útvar oprávnený predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, nie však na celkový čas dlhší ako 6 mesiacov. Tretia veta umožňuje predĺžiť zaistenie, pričom celková doba predĺženia zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Z rozhodnutia, napadnutého žalobou, však vyplýva, že žalovaný predĺžil lehotu zaistenia žalobcu podľa tretej vety o 6 mesiacov, čo je polovica z doby maximálnej lehoty predĺženia zaistenia. Je nesporné, že čas nevyhnutne potrebný, resp. požiadavku, aby zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny trvalo nevyhnutný čas, je potrebné vztiahnuť aj na predĺženie zaistenia podľa Je nesporné, že žalovanému bola identita žalobcu známa už dňa 19.11.2019, kedy vydal rozhodnutie o zaistení. Žalobca svojimi úkonmi nebráni procesu vyhostenia. Samotná skutočnosť, že žalobca odmietol vypísať žiadosť o náhradný cestovný doklad, nepostačuje pre záver, že boli splnené dôvody predĺženia zaistenia na dobu dlhšiu, ako je lehota, uvedená v ust. V uvedených okolnostiach bolo potom povinnosťou žalovaného osobitne skúmať, či účel zaistenia nie je možné dosiahnuť inými, miernejšími prostriedkami. Je potrebné zdôrazniť, že ani zaistenie, ani predĺženie zaistenia, nie je v prípade žalobcu obligatórne a žalovaný bol povinný skúmať, či v čase vydania rozhodnutia o predĺžení zaistenia naďalej pretrvávajú dôvody, z ktorých vychádzalo rozhodnutie o zaistení žalobcu zo dňa 19.11.2019. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného však nevyplýva, že by žalovaný pri vydaní rozhodnutia o predĺžení zaistenia skúmal otázku dôvodnosti zaistenia. Z uvedeného dôvodu je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.“

13. V replike ďalej uviedla, že proti samotnému rozhodnutiu o zaistení zo dňa 19. 11. 2019 bola žalobcom podaná v zákonnej lehote žaloba, ktorá nebola doposiaľ predložená na rozhodnutie správnemu súdu.

III. Priebeh pojednávania a právny názor správneho súdu

14. Krajský súd v Košiciach, ako vecne a miestne príslušný súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a na nariadenom pojednávaní dňa 17.06.2020 podľa ustanovenia a nasl. (ďalej len „“), postupujúc a zisťujúc neformálne všetko potrebné pre preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, dospel k záveru, že argumentácia žalobcu v správnej žalobe nie je dôvodná.

15. Predmetom konania je preskúmanie rozhodnutia o predlžení lehoty zaistenia žalobcu č. PPZ- HCP-BB8-17-010/2020-AV zo dňa 12.05.2020, ktorým žalovaný podľa rozhodol o predĺžení lehoty zaistenia žalobcu o lehotu 5 mesiacov, ktorého účelom bol výkon administratívneho vyhostenia do krajiny pôvodu, najviac však do 19.10.2020 a zároveň žalobcu umiestnil v ÚPZC.

16. Krajský súd nariadil pojednávanie dňa 17.06.2020 o 13.00 hod., na ktorom sa zúčastnila len právna zástupkyňa žalobcu, ktorá počas pojednávania predniesla svoje vyjadrenie, ktorým zopakovala argumentáciu obsiahnutú v replike, s ktorou sa súd oboznámil pred pojednávaním dňa 17.06.2020.

17. K rozsahu preskúmavacej právomoci súdu v správnom súdnictve krajský súd uvádza, že správny súd preskúma rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, t.j. v medziach žalobných bodov, keďže v správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada. Zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach, a z akej stránky, má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Takémuto postupu neodporuje ustanovenie , podľa ktorého správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi, ktoré ale musí v zákonom stanovenej lehote označiť v správnej žalobe žalobca.

18. Zo žaloby musí byť zrejmé ( ), v ktorých častiach, a z akej stránky, má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Správny súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia, či opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré podľa majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia správnym súdom.

19. Dôvodom, pre ktorý súd považoval správnu žalobu za nedôvodnú, bola námietka nemožnosti predĺžiť lehotu zaistenia. Túto námietku špecifikovala právna zástupkyňa žalobcu v dvoch smeroch. Podľa jej právneho názoru, správny orgán nemohol predĺžiť lehotu zaistenia žalobcu, pretože ho mal prepustiť a aplikovať „miernejšie prostriedky“ a taktiež preto, že lehota, o ktorú bolo žalobcovi predĺžené administratívne zaistene, nebola nevyhnutne potrebná. (Samotná skutočnosť, že žalobca odmietol vypísať žiadosť o náhradný cestovný doklad, nepostačuje pre záver, že boli splnené dôvody predĺženia zaistenia na dobu dlhšiu, ako je lehota ...).

20. K námietke využitia alternatív k zaisteniu žalobcu správny súd uvádza, že v rozsahu žalobného bodu, ktorý bol v žalobe špecifikovaný ako nesprávne právne posúdenie ( ), správny súd nezistil porušenie zákona, ktoré by malo za následok nesprávne právne posúdenie daného prípadu správny orgánom. Tým možno v tejto súvislosti rozumieť absenciu zaoberania sa možnosťou aplikácie . Túto problematiku správny orgán postrehol a vyhodnotil ju v odôvodnení v súlade s obsahom administratívneho spisu. (pozri str. 6 odst. 7 napadnutého rozhodnutia). V okolnostiach prípadu možno preto konštatovať, že správny orgán nemal možnosť aplikovať postup v zmysle , hoci ho v rozhodnutí vyhodnotil.

21. Podľa čl. 15 ods. 6 psím. a) a b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „návratová smernica“) členské štáty môžu lehotu zaistenia uvedenú v odseku 5 predĺžiť len na obmedzený čas, a to nie dlhšie ako ďalších dvanásť mesiacov v súlade s vnútroštátnym právom, v prípadoch, keď je napriek všetkým ich primeraným snahám pravdepodobné, že proces odsunu bude trvať dlhšie (a) z dôvodu nedostatočnej spolupráce dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny alebo (b) z dôvodu omeškania pri získavaní nevyhnutných dokladov od tretích krajín.

22. Z vyššie citovanej právnej normy vyplýva, že správny orgán môže predĺžiť lehotu zaistenia aj nad maximálnu dobu zaistenia, t.j. šesť mesiacov, ak sú splnené ďalšie podmienky. Túto dobu môže predĺžiť o ďalších 12 mesiacov.

23. V preskúmavanom prípade správny orgán predĺžil lehotu o ďalších 5 mesiacov, pričom ako dôvod predĺženia aplikoval omeškanie pri získavaní nevyhnutných dokladov od tretích krajín. Túto skutkovú situáciu popísal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (pozri bod 6. a 8. rozsudku). Takémuto právnemu hodnoteniu skutkovej situácie nemožno vzhľadom na právnu úpravu v návratovej smernici nič vytknúť (pozri napr. rozsudok NS SR sp. zn. z 11.12.2015). Nemožno preto vyriecť, že správny orgán nesprávne právne posúdil danú vec.

24. Keďže správny orgán nemohol postupovať v zmysle , nemohol žalobcu prepustiť zo zaistenia, pretože taktiež trval účel zaistenia, ktorým je vyhostenie žalobcu do krajiny pôvodu, pričom jeho fyzická prítomnosť je pre tento proces nevyhnutná.

25. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa , policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

Podľa , policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa ; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. O uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať.

26. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, má každý právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody, okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom, zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

27. Podľa čl. 15 ods. 1, druhá veta, smernica 2008/115/ES, zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.

28. Správny súd, ako bolo vyššie konštatované, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný postupoval vo veci zákonným spôsobom, náležite zistil skutkový stav veci, v konaní správne aplikoval ním označené ustanovenia právneho predpisu a rozhodnutie riadne odôvodnil. Jeho rozhodnutie je v súlade so a medzinárodnými predpismi, ako je vyššie uvedené.

29. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami, ktoré uviedol žalobca, resp. jeho zástupca v rámci konania o jeho zaistení. Žalobné dôvody, ktorými žalobca spochybňoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd nepovažuje za dôvodné.

30. Z týchto dôvodov súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu vo veci zaistenia podľa zamietol, majúc za to, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná.

31. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku ( ).

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu, a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, e) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, f) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, g) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, h) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo i) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.