Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/18/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu Q.. M. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v K. W. č. XXX/XX, proti žalovaným: 1/ M. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v A., R. č. XX/XX, 2/ V.. P. A., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v N. M., č. XX, a 3/ J.. V. A., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v A., A. č. 5158/19, zastúpená žalovanou 2/ ako splnomocnenou zástupkyňou, o určenie neplatnosti časti kúpnej zmluvy zo dňa 09.03.2018, o určenie neplatnosti časti darovacej zmluvy zo dňa 25.05.2018 a o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. -182 zo dňa 04.10.2019, ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení, že žalovaný 1/ je podielovým spoluvlastníkom pozemkov zapísaných na LV č. XXX vedenom pre katastrálne územie N. Ves so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1 k celku (druhý výrok) p o t v r d z u j e.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie (tretí výrok) m e n í tak, že žalovaní 1/, 2/ a 3/ sú spoločne a nerozdielne p o v i n n í nahradiť žalobcovi trovy konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania žalobcu pred súdom prvej inštancie.

Žalovaní 2/ a 3/ sú spoločne a nerozdielne p o v i n n í nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalobcu.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému 1/ n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia ( prvá veta prvá rubrika ; ďalej len „“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o určenie, že kúpna zmluva zo dňa 09.03.2018 v časti uvedenej v „Článku I. Predmet kúpy pod bodom 2“, uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/ je neplatná a v časti o určenie, že darovacia zmluva zo dňa 25.05.2018 v časti uvedenej v „Článku I. Úvodné ustanovenia pod bodom 2“, uzavretá medzi žalovanou 2/ a žalovanou 3 je neplatná zastavil (prvý výrok), ďalej určil, že žalovaný 1/ je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu v 1 z celku k pozemkovým nehnuteľnostiam parc. „E KN“ parc. č. XX/X, záhrada s výmerou XXX m2, parc. „E KN“ č. XX/X, záhrada s výmerou XX mX zapísaných v katastri nehnuteľností, vedenom Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor, pre okres Veľký Krtíš, obec a katastrálne územie Nová Ves na LV č. XXX (druhý výrok) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ až 3/ v plnom rozsahu (tretí výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa ktorého žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností vedených Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor pre obec a katastrálne územie Nová Ves na LV č. XXX ako pozemok registra KNE parc. č. XX/X (záhrada) o výmere XXX m2, pozemok registra K. parc. č. XX/ X (záhrada) o výmere XX m2 so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/2 k celku; žalovaný 1/ bol v zmysle evidencie katastra nehnuteľností vedený ako podielový spoluvlastník uvedených nehnuteľností s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku; podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXX pre katastrálne územie Nová M. je spoluvlastníctvo sporných nehnuteľností vedené spoločne v prospech žalobcu a žalovanej 3/ a každý z nich je spoluvlastníkom s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu v rozsahu X/X k celku; vlastnícke právo žalovanej 3/ bolo zapísané do katastra nehnuteľností na základe právneho titulu - darovacej zmluvy, ktorej vklad bolo povolený rozhodnutím OÚ Veľký Krtíš, katastrálny odbor, pod č. V XXX/XXXX dňa 25.06.2018; súčasný stav evidencie nehnuteľností v katastri nehnuteľností vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam sa odvíja od kúpnej zmluvy zo dňa 09.03.2018, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovanou 2/ ako kupujúcou a následne od darovacej zmluvy zo dňa 25.05.2018; z kúpnej zmluvy zo dňa 09.03.2019 vyplýva, že predmetom prevodu bol predaj spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ o veľkosti 1/2 z celku sporných nehnuteľností za kúpnu cenu 320,- €; podpis predávajúceho na kúpnej zmluve bol úradne osvedčený na Obecnom úrade Bušince dňa 09.03.2018 a Okresný úrad Veľký Krtíš rozhodnutím č. V XXX/XXXX zo dňa 09.03.2018 povolil vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovanej 2/ na základe kúpnej zmluvy zo dňa 09.03.2018; právne účinky vkladu nastali dňa 09.03.2018; žalobca získal poznatok o prevode spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ k sporným nehnuteľnostiam na žalovanú 2/ až z oznámenia starostu Obce N. M. (č.l. 13 spisu), ktorého žalovaná 2/ dňa 05.04.2018 vyzvala na vypratanie predmetných nehnuteľností; žalobca dňa 15.05.2018 adresoval žalovaným 1/ a 2/ „dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 05.02.2018“, v ktorom oznámil žalovaným 1/ a 2/ skutočnosť, že kúpnou zmluvou zo dňa 09.03.2018 bolo porušené jeho predkupné právo, pretože predmetné nehnuteľnosti mu žalovaný 1/ neponúkol na predaj; dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (v časti kúpnej zmluvy) bolo žalovanému 1/ doručené dňa 17.05.2018; žalovaný 1/ potvrdil, že svoj spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach žalobcovi neponúkol na predaj, pretože o predkupnom práve žalobcu nevedel; dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu adresoval žalobca žalovanej 2/ na adresu „N. M. , XXX XX B.“; podľa údajov na obale doporučenej poštovej zásielky zapísaných poštovým doručovateľom vyplýva, že zásielka bola dňa 17.05.2018 uložená na W. B. a nebola adresátom „V.. P. A.“ (žalovanou 2/) prevzatá v odbernej lehote; následne dňa 05.06.2018 bola doporučená zásielka vrátená žalobcovi; proces doručovania listovej zásielky č. T potvrdila svedkyňa - poštová doručovateľka J. B. na pojednávaní dňa 04.10.2019 a uviedla, že na obale zásielky vypísala dátum uloženia zásielky aj informáciu, že ide o tzv. „posledné oznamovanie zásielky“, pod ktorým záznamom sa aj podpísala; žalovaný 1/ dňa 23.05.2018 telefonicky informoval žalovanú 2/ a oznámil jej obsah doporučených listov - dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu; navrhol, aby kúpna zmluva zo dňa 09.03.2018 bola zrušená z dôvodu porušenia predkupného práva žalobcu, s ktorým postupom žalovaná 2/ vyslovila nesúhlas; z obsah odpovede starostu obce N. M. zo dňa 10.04.2018 adresovanej žalovanej 2/ vyplýva, že žalovaná 2/ z nej nadobudla poznatok, že žalobca považoval kúpnu zmluvu zo dňa 09.03.2018 uzavretú medzi žalovanými 1/ a 2/ za neplatný právny úkon podľa pre porušenie jeho zákonného predkupného práva; dňa 25.05.2018 bola medzi žalovanou 2/ a žalovanou 3/ uzatvorená darovacia zmluva (datovaná dňa 10.05.2018); predmetom darovania boli sporné nehnuteľností, t.j. parcela registra KNE XX/X (záhrady) o výmere 8X7 m2 a parcela registra K. XX/X (záhrady) o výmere XX m2 s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu v pomere X/X k celku; žalovaná 2/ v darovacej zmluve prehlásila, že nemá vedomosť o nárokoch tretej osoby, ktoré by si uplatňovala k predmetu daru a deklarovala, že jej nie sú známe okolnosti spôsobujúce neplatnosť darovacej zmluvy; podpis darkyne (žalovaná 2/) bol úradne osvedčený na matrike mesta Veľký Krtíš dňa 25.05.2018 a podpis obdarovanej (žalovaná 3/) bol úradne osvedčený notárkou Q.. V. W., Notársky úrad v Bratislave dňa 24.05.2018; Okresný úrad Veľký Krtíš, katastrálny odbor, rozhodnutím č. V XXX/XXXX povolil vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovanej 3/ v zmysle darovacej zmluvy zo dňa 25.05.2018 a právne účinky vkladu nastali dňa 25.06.2018.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcu v časti určenia čiastočnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 09.03.2018 a darovacej zmluvy zo dňa 25.05.2018 pred začatím pojednávania sa súhlas žalovaných so späťvzatím nevyžadoval a súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil; predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby zostalo určenie, že žalovaný 1/ je spoluvlastníkom parcely registra K. parc. č. XX/X (záhrada) o výmere XXX mX a parcela registra K. parc. č. XX/X (záhrada) o výmere XX m2, vedené OÚ Veľký Krtíš, katastrálny odbor pre katastrálne územie N. M. na LV č. XXX s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu v pomere 1/2 k celku; súd prvej inštancie dospel k záveru, že ide o žalobu podľa a žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, ktorý vyplýva z porušenia jeho predkupného práva (právo žalobcu na reparáciu protiprávneho stavu do právneho stavu aký existoval pred jeho porušením, t.j. navrátením do pôvodného stavu, ktorým sa odstráni spornosť práva medzi žalovanými 1/ a 3/); podľa súdu prvej inštancie na vyriešenie sporu „bolo rozhodujúce, aby prejudiciálne zodpovedal, či kúpna zmluva zo dňa 09.03.2018 v časti „Článok I. Predmet kúpy, bod 2“ (ďalej len „časť Kúpnej zmluvy“) je relatívne neplatný právny úkon a nadväzne vyhodnotil žalobcom uvádzané dôvody absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 25.05.2018 v časti „Článok I. Úvodné ustanovenia, bod 2“ (ďalej len „časť Darovacej zmluvy“)“; súd prvej inštancie vychádzal z názoru, že „relatívne neplatný je taký právny úkon, ktorého platnosť alebo neplatnosť závisí od toho, či osoba, ktorá je oprávnená relatívnu neplatnosť namietať, svoje právo uplatní, pretože relatívna neplatnosť spočíva vo vyvrátiteľnej právnej domnienke platnosti právneho úkonu; právny úkon, pri ktorom existuje dôvod relatívnej neplatnosti od počiatku existuje a pozerá sa naň ako na platný, pričom následky neplatnosti nastanú až po uplatnení práva domáhať sa neplatnosti z uvedeného dôvodu; dôjdením dovolania sa relatívnej neplatnosti všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú účinkami možno prirovnať k neplatnosti absolútnej“; z uvedeného hľadiska oprávnenia žalobcu namietať relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 09.03.2018 súd prvej inštancie dospel k záveru, že „žalobca je podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností (...) o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 z celku (...); podielové spoluvlastníctvo sporných nehnuteľností do uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 09.03.2018 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 z celku bolo evidované aj v prospech žalovaného 1/; vzhľadom na ustanovenie žalobcovi svedčilo zákonné predkupné právo pre prípad prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovaným 1/ (...); súd mal výpoveďou žalovaného 1/ preukázané, že žalovaný 1/ neponúkol svoj spoluvlastnícky podiel na predaj žalobcovi, čím si nesplnil zákonnú povinnosť podľa ustanovenia ; na dodržanie zákonného predkupného práva je vždy nevyhnutná faktická a reálna ponuka spoluvlastníckeho podielu povinnou osobou oprávnenej osobe pred jej scudzením inej osobe; takáto reálna ponuka spoluvlastníckeho podielu zo strany žalovaného 1/ voči žalobcovi pred uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 09.03.2018 nebola preukázaná; žalobca ako opomenutý podielový spoluvlastník bol hmotnoprávne legitimovaný dovolávať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti časti kúpnej zmluvy zo dňa 09.03.2018, pretože napádaným právnym úkonom bol dotknutý vo svojich právach (...); na žalobcovi spočívalo dôkazné bremeno, aby preukázal, že sa účinne dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu voči žalovanému 1/ a voči žalovanej 2/; dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu predstavuje jednostranný hmotnoprávny úkon, ktorý musí byť adresovaný všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu, teda v predmetnej veci všetkým účastníkom kúpnej zmluvy zo dňa 09.03.2018; predmetom právneho úkonu bol prevod sporných nehnuteľností, pri ktorom zákon vyžaduje písomnú formu, teda požadovaná bola aj písomná forma dovolania sa relatívnej neplatnosti, ktorá však bola dodržaná; obsahom listín (č.l. 22-31 spisu) bolo preukázané, že žalobca dňa 15.05.2018 žalovanému 1/ odoslal doporučený list, ktorého obsahom bol dokument dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu a vzor dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy; z dovolania sa neplatnosti právneho úkonu jednoznačne vyplýva identifikácia relatívne neplatného právneho úkonu, t.j. kúpnej zmluvy zo dňa 09.03.2018 (datovanej dňom 05.02.2018); ďalej v obsahu písomného prejavu žalobcu boli presne identifikované pozemkové nehnuteľnosti (parcela registra K. parc. č. XX/X záhrada o výmere XXX m2 a parcela registra K. parc. č. XX/X záhrada o výmere XX m2) aj veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1 žalovaného 1/ z celku; žalobca v dovolaní relatívnej neplatnosti opísal právny rámec námietok relatívnej neplatnosti časti právneho úkonu z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva žalobcu v spojitosti s prevodom spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/; z poštovej doručenky na č.l. 30 spisu bolo preukázané, že žalovaný 1/ doporučenú zásielku č. T prevzal dňa 17.05.2018 (...); žalovaná 2/ v konaní namietala neoznámenie uloženia doporučenej zásielky č. T dňa 17.05.2018 do poštovnej schránky; všeobecnou požiadavkou, aby písomnosť bolo možné považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s písomnosťou aj oboznámiť; pokiaľ obsahom zásielky bol právny úkon, zásielka sa považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát má objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície; preto prejav vôle vyjadrený jednostranným právnym úkonom pôsobí aj voči neprítomnej osobe, ktorej je určený od doby, keď k osobe dôjde; obrana žalovanej 2/ nebola dôvodná, pretože bola presvedčivo vyvrátená listinami na č.l. 29-30 spisu a č.l. 142 spisu; z listinných dokladov vyplýva, že žalobca dňa 15.05.2018 na poštovú prepravu odoslal doporučenú poštovú zásielku (doporučený list druhej triedy) č. T a obsahom zásielky bol skutočne hmotnoprávny úkon dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu (časti kúpnej zmluvy zo dňa 09.03.2018); podľa údajov vyznačených na obálke doporučenej zásielky poštovou doručovateľkou je zistiteľné, že zásielka bola uložená na W. B. dňa 17.05.2018 a adresátom „V.. P. A., Nová M. XX, XXX XX B.“ nebola prevzatá v odbernej lehote; z tohto dôvodu bola zásielka dňa 05.06.2018 vrátená poštou späť odosielateľovi; svedkyňa J. B. (poštová doručovateľka) potvrdila, že proces doručovania listovej zásielky č. T žalovanej 2/ zodpovedá obsahu listín a údajom, ktoré boli vyznačené na obálke doporučenej zásielky; dňa 17.05.2018 poštová doručovateľka po nezastihnutí žalovanej 2/ na adrese označenej odosielateľom vypísala údaj o uložení doporučenej zásielky č. T spolu s dátumom „17.05.2018“ na obálke doporučenej zásielky; tento skutkový záver okrem svedkyne preukazuje aj stanovisko W. B., ktorá potvrdila, že pošta uskutočňuje doručovanie doporučených zásielok žalovanej 2/ vždy vhodením oznámenia o uložení zásielky (tzv. žltý lístok) do poštovej schránky žalovanej 2/; nebolo právne podstatné, či sa žalovaná 2/ s prejavom vôle žalobcu, ktorý sa dostal do jej dispozičnej sféry dňa 17.05.2018 skutočne oboznámila a doporučenú zásielku aj osobne prevzala a prečítala; rozhodujúcim bol fakt, že žalovaná 2/ mala objektívnu možnosť, aby na základe oznámenia pošty si vyzdvihla doporučenú listovú zásielku, ktorej obsahom bol hmotnoprávny úkon dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (časti kúpnej zmluvy zo dňa 09.03.2018) a oboznámila sa s jej obsahom skôr, než sa nevyzdvihnutá zásielka vrátila späť; hmotnoprávne účinky dovolania sa neplatnosti právneho úkonu nastali v okamihu, keď žalovaná 2/ nevyužila objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky, t.j. ku dňu 17.05.2018, kedy sa doporučená listová zásielka dostala do sféry jej dispozície; aj ostatné dôkazy, najmä výpoveď žalovaného 1/ a obsah odpovede starostu obce Nová M. zo dňa 10.04.2018 potvrdzujú, že žalovaná 2/ v skutočnosti poznala obsah doporučenej listovej zásielky zo dňa 15.05.2018 a stanovisko žalobcu na kúpnu zmluvu zo dňa 09.03.2018, ktorú považoval za neplatný právny úkon“; na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že „žalovaný 1/ ako povinný podielový spoluvlastník preukázateľne nerešpektoval zákonné predkupné právo žalobcu; napriek tomu, že jeho zmluvná voľnosť bola obmedzená svoj spoluvlastnícky podiel 1/2 z celku sporných nehnuteľností previedol na inú ako blízku osobu bez toho, aby predtým svoj spoluvlastnícky podiel ponúkol žalobcovi ako oprávnenému spoluvlastníkovi; bolo zároveň preukázané, že žalobca sa účinne dňa 17.05.2018 voči žalovanému 1/ aj voči žalovanej 2/ dovolal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 09.03.2018, čím sa kúpna zmluva v časti prevodu sporných nehnuteľností stala neplatným právnym úkonom; relatívnu neplatnosť možno účinkami prirovnať k absolútnej neplatnosti, preto súd súčasne konštatuje záver, že kúpna zmluva zo dňa 09.03.2018 je v časti „Článok I. Predmet kúpy, bod 2“ neplatná od počiatku, t.j. ex tunc“; následne sa súd prvej inštancie zaoberal predbežnou otázkou čiastočnej neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 25.05.2018 a konštatoval, že „v oblasti ochrany vlastníctva v súkromnom práve platí rímska právna zásada „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“, podľa ktorej nemôže platne nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť; z uvedeného princípu, ktorý nepripúšťa nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka súd v predmetnej veci vychádzal; prelomenie zásady ochranou dobrej viery nadobúdateľa prichádza do úvahy len celkom výnimočne, ak je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol; podľa ustálenej judikatúry dobrá viera musí byť vždy hodnotená veľmi prísne a poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé; posudzovanie dobromyseľnosti žalovanej 3/ v predmetnej veci neprichádza do úvahy vzhľadom na zistený skutkový stav veci; súd mal preukázané, že žalobca sa účinne dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu (časti kúpnej zmluvy zo dňa 09.03.2018) voči žalovanému 1/ aj voči žalovanej 2/ ku dňu 17.05.2018; účinky neplatnosti nastali „ex tunc“ a kúpna zmluva sa od začiatku považuje za čiastočne neplatnú; z hľadiska vzniku obligačných právnych účinkov darovacej zmluvy nebolo podstatné, či zmluvné strany uviedli ako dátum vyhotovenia zmluvy „10.05.2018“; o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) predpisujú písomnú formu právneho úkonu a vyžadujú úradne overený podpis prevodcu (darcu) pri zmluve o prevode nehnuteľnosti; darovacia zmluva sa stala účinnou dňa 25.05.2017 (zrejme správne dňa 25.05.2018 - poznámka odvolacieho súdu), t.j. úradným overením podpisu žalovanej 2/ na darovacej zmluve, kedy bola dodržaná písomná forma zmluvy; uvedené koreluje dojednaniu zmluvných strán, ktoré zhodne vyjadrili obligačné účinky zmluvy spôsobom uvedeným v článku VI. bod 5 darovacej zmluvy; na základe uvedeného je zrejmé, že žalovaná 2/ nemohla platne darovať a previesť sporné nehnuteľnosti na žalovanú 3/ v rozsahu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 z celku, pretože účinky kúpnej zmluvy dňa 25.05.2018 už netrvali; žalovaná 2/ nebola spoluvlastníkom sporných nehnuteľností, pretože žalobca sa účinným spôsobom dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu (časti kúpnej zmluvy zo dňa 09.03.2018) ku dňu 17.05.2018; k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti žalobcom došlo pred podaním žaloby na súd (09.08.2018), aj preto nemá opodstatnenie uvažovať o dobromyseľnosti žalovanej 3/“; na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že „z dôvodu relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 09.03.2018 a z dôvodu absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 25.05.2018 súd žalobe vyhovel; momentom účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti časti kúpnej zmluvy zo dňa 09.03.2018 mimo súdneho konania na základe nastal právny stav, akoby právny úkon nebol urobený a žalobcovi vzniklo právo na reparáciu protiprávneho stavu do právneho stavu, aký tu bol pred porušením práva; súd preto rozhodol, že žalovaný 1/ je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 z celku k pozemkovým nehnuteľnostiam parc. č. K. XX/X (záhrada) o výmere XXX mX a parc. č. K. XX/X (záhrada) o výmere XX mX zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Y. úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor, pre okres Veľký Krtíš, obec a katastrálne územie N. M. na LV č. XXX“; na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia , a v spojení s ; o trovách konania rozhodol podľa v spojení s a plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovaným plnú náhradu trov konania, keď zavinenie na čiastočnom zastavení konania videl tiež na strane žalovaných.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní ( prvá veta druhá rubrika ).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalovaná 2/ a žalovaná 3/ prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne včas odvolanie zo dňa 21.11.2019 (č.l. 195-201 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadli v rozsahu výroku o vyhovení žalobe (druhý výrok) a výroku o trovách konania (tretí výrok); vyjadrili názor, že neboli splnené procesné podmienky ( ), súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil ich právo na spravodlivý proces ( ), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené ( ) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). V prvom rade namietali procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý „na prvom pojednávaní dňa 13.08.2019 nevydal uznesenie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej“, pričom (podľa obsahu odvolania) malo ísť o uznesenie o čiastočnom zastavení konania a ani im nedoručil, resp. neumožnil vyjadriť sa k späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu a zaujať k nemu stanovisko; na základe uvedeného vyjadrili názor, že na vydanie napadnutého rozsudku neboli splnené procesné podmienky a súd porušil ich právo na spravodlivý proces, keď v uvedenom videli aj nesprávne skutkové zistenia z vykonaných dôkazov; ďalej argumentovali, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože podľa ich názoru sú napadnuté výroky rozsudku (druhý a tretí výrok) formalistické a „v rozpore so zápisnične podchytenými výpoveďami, nakoľko súd nevykonal posúdenie náležitostí uplatnenia predkupného práva v kúpnej zmluve ani náležitosti darovacej zmluvy“; poukázali na to, že „kúpna zmluva bola pred podpísaním na matrike v A. nahlas pred matrikárkou prečítaná, predávajúci (žalovaný 1/ je občan, ktorý nebol zbavený svojprávnosti na právne účely), svojim podpisom potvrdil, že žalobca si v lehote do piatich mesiacov od ponuky neuplatnil predkupné právo (...); v čase rozhodnutia vo veci samej toto opomenutie súdu mohlo mať za následok nesprávne rozhodovanie vo veci; žalovaný 1/ bol ešte v septembri 2017, keď jej prišiel osobne ponúknuť nehnuteľnosti na predaj, upozornený na povinnosť vyplývajúcu z predkupného práva a urobiť písomnú ponuku aj žalobcovi, keď túto skutočnosť vo svojej výpovedi pred súdom potvrdil; následne tvrdil, že nerozumie a jeho výpoveď sa dá hodnotiť ako špekulatívne a účelovo zmätočná“; vyjadrili názor, že súd prvej inštancie „sa zameral na nepodstatné náležitosti doručovania poštovej zásielky, ktorá je širokej verejnosti prístupná a zverejňovaná na stráne Slovenská pošta; duplicitne sledoval zásielky keďže Slovenská pošta už 25.02.2019 na dotaz žalobcu odpovedala; poštová doručovateľka každú doporučenú zásielku oznámi vhodením oznámenia o uložení zásielky (žltý lístok); v tomto prípade sa žiaden žltý lístok sa na adrese N. M. XX v poštovej schránke nenašiel (...); pošta na dopyt súdu oznámila osobu (...), ktorá vykonala doručovanie zásielky a nie vhodenie oznámenia (žltého lístka, modrého lístka) do vonkajšej poštovej schránky; poštová doručovateľka J. Slezáková skutok vhodenia oznámenia (žltého lístka, modrého lístka) do vonkajšej verejne dostupnej poštovej schránky nevie súdu skutkovo a vecne dokázať“; zdôraznili, že „žalovaná 2/ doposiaľ stále v lehote preberala doporučené listové zásielky, a doteraz sa nevyskytol žiaden problém so stratou oznámenia, preto spochybňuje a žiada odvolací súd neakceptovať a anulovať fikciu doručenia zásielky dňom 17.05.2018; žalobca mohol využiť opakované doručovanie, telefonický kontakt a ústnu výzvu, mal vedomosť, že jeho zásielka bola uložená na pošte; preto mal komunikovať s adresátom svojej zásielky (žalovanou 2/) a nie ako svedka a sprostredkovateľa využívať žalovaného 1/ a poštovú doručovateľku, ktorá nemôže porušiť poštové tajomstvo; takto nestrannú osobu vťahovať do sporu určovacej žaloby ako tretiu osobu s cieľom poškodiť dobromyseľnosť žalovanej 2/ a poškodzovať jej dôveryhodnosť a dobré meno medzi občanmi aj pred inými verejnými a štátnymi orgánmi“; na základe uvedeného navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalobca vo vyjadrení zo dňa 11.12.2019 (č.l. 214-223 spisu) k odvolaniu žalovaných 2/ a 3/ uviedol, že nesúhlasí s dôvodmi odvolania, podľa jeho názoru súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil; napadnutý rozsudok považoval za vecne správny a zákonný; zdôraznil, že uplatnené odvolacie dôvody žalovaných sú vágne a nekonkrétne; nesúhlasil s tvrdením žalovaných o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie, pretože k čiastočnému späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním a o čiastočnom zastavení konania rozhoduje súd v rozhodnutí vo veci samej; pokiaľ žalované tvrdili, že konanie má inú vadu vyjadril názor, že tvrdenia žalovaných sú bez právneho významu, naopak v konaní bolo preukázané, že došlo k porušeniu jeho predkupného práva; zdôraznil, že vypočutím poštovej doručovateľky nedošlo ani k porušeniu listového tajomstva, pretože poštová doručovateľka uzavretý list neotvorila; vyjadril názor, že žalovaná 2/ zo špekulatívnych dôvodov robila len obštrukcie pri preberaní poštovej zásielky; žalované nesprávne interpretujú fikciu doručenia hmotnoprávneho úkonu neprítomnej osobe; k preukázaniu doručenia dovolania sa relatívnej neplatnosti do dispozičnej sféry žalovanej 2/ postačilo vypočutie poštovej doručovateľky; zdôraznil, že od žalovaného 1/ nikdy nedostal ponuku v rámci predkupného práva, doručenie dovolania sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 09.03.2018 žalovanej 2/ bolo preukázané, žalovaná 2/ mala podľa dokazovania navyše od žalovaného 1/ a ďalších osôb vedomosť o obsahu zásielky; poukázal aj na skutočnosť, že podľa výsledkov dokazovania neboli žalované 2/ a 3/ dobromyseľné ani pri uzavieraní darovacej zmluvy zo dňa 25.05.2018, pretože mali vedomosť o tom, že obsahom neprevzatej listovej zásielky zo dňa 15.05.2018 je dovolanie sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, preto darovaciu zmluvu antidatovali dňom 10.05.2018 mysliac si, že takýmto spôsobom nadobudne darovacia zmluva obligačné právne účinky už dňom 10.05.2018; žalované však opomenuli skutočnosť, že aj podľa dojednania v darovacej zmluve táto nadobudne platnosť a účinnosť jej podpisom, ku ktorému preukázateľne došlo až dňa 25.05.2018; ďalej k odvolaciemu dôvodu nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov a existencii ďalších prostriedkov procesného útoku, resp. procesnej obrany, ktoré neboli doteraz uplatnené žalobca uviedol, že žalované mali v konaní pred súdom prvej inštancie dostatočný priestor na uplatnenie relevantných dôkazov, pričom žiadne konkrétne prostriedky procesného útoku, resp. procesnej obrany neoznačili ani v odvolaní; nakoniec vyjadril názor, že celý proces bol vedený v súlade so zákonom a nemohlo byť porušené právo žalovaných na spravodlivý proces; na základe uvedeného považoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a navrhol jeho potvrdenie.

2.3 Žalovaný 1/ vo vyjadrení zo dňa 02.12.2019 (č.l. 208 spisu) k odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a zákonný a navrhuje ho potvrdiť.

2.4 Žalované 2/ a 3/ v replike zo dňa 09.01.2020 (č.l. 227-229 spisu) uviedli, že určovacia žaloba už stratila význam a „žalobca a žalovaný 1/ stratili aktívnu vecnú legitimáciu na podanie určovacej žaloby o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam, ktorých vlastníkom je v súčasnosti žalovaná 3/“; nakoľko žalobca vzal späť žalobu v časti o určenie čiastočnej neplatnosti kúpnej zmluvy a darovacej zmluvy, preto „už nie je účastníkom právneho vzťahu porušenia predkupného práva a relatívnej neplatnosti právneho vzťahu, čo samo osebe malo viesť súd k zamietnutiu žaloby vo vzťahu k požiadavke žalobcu na určenie vlastníckeho práva v prospech žalovaného 1/“; v dôsledku späťvzatia žaloby dňa 09.03.2019 o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a darovacej zmluvy „bola taktiež fikcia doručenia hmotnoprávnych úkonov podľa (...) dňom 09.03.2019 z hľadiska procesného práva anulovaná“; pokiaľ ide o porušenie ich práva na spravodlivý proces k tomu dôjde aj v prípade, že „celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania; späťvzatím žaloby o neplatnosť časti kúpnej aj darovacej zmluvy nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva na žalovaného 1/, a to z viacerých dôvodov; prvým je ten, že žaloba musí slúžiť potrebám praktického života a výsledkom žaloby nemá byť prípadné ďalšie súdne konanie, ale určovacia žaloba musí odstrániť právnu neistotu medzi účastníkmi a zabezpečiť konečné vyriešenie určovacej žaloby; žaloba tak, ako bola podaná žalobcom v časti o určenie vlastníckeho práva na žalovaného 1/ neodstráni právnu neistotu, a ani nezabráni ďalším súdnym sporom, t.j. neslúži praktickému životu, ale bola by len právnym výrokom, ktorý nemá bez ďalšieho, právny význam v reálnom živote, nakoľko platnosť (neplatnosť) právnej skutočnosti sa takmer vždy skúma len ako predbežná právna otázka, ktorej posúdenie má význam v reálnom konaní s hmatateľným právnym výsledkom, t.j. v konaní o určení vlastníckeho práva v prospech žalovanej 3/ ako obdarovanej; otázku riešenú v tomto konaní v časti o určenie neplatnosti kúpnej aj darovacej zmluvy súd po späťvzatí žaloby procesne už nemôže posudzovať ako predbežnú otázku v časti žaloby o určenie vlastníckeho práva v prospech žalovaného 1/; spornú otázku nie je možné vyriešiť prejudiciálne, nakoľko nie je procesne prípustné, určovacím výrokom možnosť prejsť testom naliehavosti právneho záujmu, napr. v žalobe o určenie vlastníckeho práva ku konkrétnej nehnuteľnosti, ktorá je už právoplatne vo vlastníctve obdarovanej žalovanej 3/; otázkou, ktorá pre súd mala byť, ale nebola však podstatná pre procesné konanie, je či boli splnené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali určiť, že žalovaný 1/ je vlastníkom predaných dotknutých nehnuteľností žalovanej 2/, ktorá následne obdarovala dcéru žalovanú 3/, pričom v tejto časti sa súd nevysporiadal s otázkou relatívnou platnosti (neplatnosti) kúpnej a následne darovacej zmluvy pre porušenie predkupného práva pre čiastočné, ale procesne kľúčové späťvzatie žaloby žalobcom“; ďalej argumentovali, že súd „napádaným výrokom o vlastníckom práve a náhrade trov konania konal prejudiciálne proti žalovaným 1/, 2/ a 3/, procesne síce žaloba bola vzatá späť len čiastočne, ale vo vzťahu k žalovaným celkom; žaloba tak, ako bola podaná žalobcom v časti o určenie vlastníckeho práva na žalovaného 1/ neodstráni právnu neistotu, a ani nezabráni ďalším súdnym sporom, t.j. neslúži praktickému životu, ale bola by len právnym výrokom, ktorý nemá bez ďalšieho právny význam v reálnom živote, nakoľko platnosť (neplatnosť) právnej skutočnosti sa takmer vždy skúma len ako predbežná právna otázka, ktorej posúdenie má význam v reálnom konaní s hmatateľným právnym výsledkom, t.j. (1) žalovaný 1/ nehnuteľnosti už predal, súdom nebolo určené (pri výroku, že je späť vlastníkom už raz predanej nehnuteľnosti) sudca dal príklep na jeho neoprávnené obohatenie a poškodenie práv žalovanej 2/ a následne žalovanej 3/; rozhodnutím súdu nebolo určené vrátenie kúpnej ceny a nahradenie trov konania v časti vkladového konania do katastra nehnuteľností; (2) späťvzatím žaloby žalobcom kúpna zmluva a následne darovacia zmluva nie je spochybnená, je platná; (3) predkupné právo žalobcu nezaniká; (4) vlastníkom spoluvlastníckeho podielu v 1/2 z celku k pozemkovým nehnuteľnostiam nemôže byť žalovaný 1/, pretože vlastníkom je obdarovaná dcéra žalovanej 2/, t.j. žalovaná 3/; (5) vo vzťahu k výroku súdu o nároku žalobcu na náhradu trov konania žalované 2/ a 3/ v odvolaní uviedli, že podávajú odvolanie i proti tomuto výroku nakoľko súd nemal dôvod ich zaťažiť v prospech žalobcu, pretože povinný z predkupného práva (žalovaný 1/) nesie zodpovednosť za začatý spor“; na základe uvedeného zotrvali na podanom odvolaní a návrhu na rozhodnutie odvolacieho súdu.

2.5 Žalobca v duplike zo dňa 31.01.2020 (č.l. 234-237 spisu) považoval repliku žalobkýň za neurčitú a nezrozumiteľnú, preto zotrval na svojej argumentácii vo vyjadrení k odvolaniu; napadnutý rozsudok naďalej považoval za správny, pretože súd prvej inštancie „sa vyrovnal so všetkými okolnosťami, ktoré majú pre vec podstatný význam a ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, a do odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol postup, akým dospel k tomuto rozhodnutiu; zrozumiteľne pritom objasnil podstatu inštitútu predkupného práva a spôsob vyhodnotenia právnych úkonov medzi žalovaným 1/, žalovanou 2/ a žalovanou 3/, a teda aj odôvodnenosť aplikácie príslušných ustanovení a (...); súd v rozsudku podrobne uviedol a odôvodnil spôsob aplikácie a výkladu príslušných ustanovení so zreteľom na zistený skutkový stav“; zdôraznil, že samotný nesúhlas žalovaných s právnym posúdením zo strany súdu prvej inštancie uvedeným v napadnutom rozsudku „nemôže sama o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti tohto názoru“, pretože „do práva na súdnu ochranu ani práva na spravodlivý proces nepatrí právo na rozhodnutie podľa predstáv účastníka konania, ak je takéto rozhodnutie v súlade s objektívnym právom (...); do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov“; na základe uvedeného žalobca zotrval na svojom návrhu na potvrdenie napadnutého rozsudku.

2.6 Dupliku žalobcu doručil súd prvej inštancie žalovanému 1/ dňa 07.02.2020 prostredníctvom pošty (č.l. 247 spisu) a žalovanej 2/ dňa 10.02.2020 prostredníctvom pošty (č.l. 247 spisu).

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie ( prvá veta tretia rubrika ).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax ( prvá veta štvrtá rubrika ).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa , preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa len v rozsahu odvolania podľa a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení, že žalovaný 1/ je podielovým spoluvlastníkom pozemkov zapísaných na LV č. XXX vedenom pre katastrálne územie N. M. so spoluvlastníckym podielom o veľkosti X k celku (druhý výrok) podľa ods. X a 2 ako vecne správny potvrdil.

4.2 Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

4.3 Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

4.4.1 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaných ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k vyhoveniu žalobe žalobcu, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle a na tieto v plnom rozsahu poukazuje; na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil; z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný ( ; ), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok ( ).

4.4.2 Odvolanie žalovaných nie je dôvodné. Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanom spore boli splnené zákonné podmienky pre vyhovenie žalobe žalobcu ( ); vo vzťahu ku konkrétnym odvolacím námietkam žalovaných udáva, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď o čiastočnom zastavení konania na základe čiastočného späťvzatia žaloby ( ) nerozhodol na pojednávaní dňa 13.08.2019, ale až osobitným výrokom (prvý výrok) v napadnutom rozsudku ( druhá veta ); nakoľko k späťvzatiu žaloby v časti došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, za nesprávny nemožno považovať ani postúp súdu prvej inštancie, pokiaľ pred rozhodnutím o čiastočnom zastavení konania nezisťoval stanovisko žalovaných k späťvzatiu žaloby v časti, pretože aj ich prípadný nesúhlas by bol bez právneho významu ( druhá veta ), nakoľko na nesúhlas so späťvzatím žaloby, ku ktorému došlo pred začatím predbežného prejednania sporu alebo pred začatím pojednávania súd neprihliada; z uvedeného vyplýva, že pokiaľ súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonom, nemožno jeho procesný postup predstavovať porušenie práva strany (žalovaných) na spravodlivý proces ani založiť inú vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie, či (vzhľadom na argumentáciu žalovaných) nesprávne skutkové zistenia z vykonaných dôkazov; pokiaľ žalované v odvolaní konkrétne argumentovali, že žalovaná 2/ upozornila žalovaného 1/ na nevyhnutnosť písomnej ponuky svojho spoluvlastníckeho podielu na sporných nehnuteľnostiach žalobcovi pred uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 09.03.2018, aj podľa názoru odvolacieho súdu z dokazovania vyplynul záver, že žalovaný 1/ svoju ponukovú povinnosť vyplývajúcu z predkupného práva žalobcu nesplnil, preto skutkové zistenie súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov je v tomto smere správne; odvolací súd dospel súčasne k záveru, že výsluchom poštovej doručovateľky ako svedkyne nedošlo k porušeniu poštového tajomstva (podľa žalovaných v odvolaní nesprávne listového tajomstva), pretože podľa obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 04.10.2019 (č.l. 158 spisu) bol dodržaný zákonný postup ( v spojení s a o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), pretože žalobca ako odosielateľ zásielky svedkyňu zákonnej povinnosti mlčanlivosti zbavil; nakoniec odvolací súd vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalovaných poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie v konaní správne venoval pozornosť okamihu doručenia dovolania sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 09.03.2018, pretože táto skutočnosť mala podstatný význam pre rozhodnutie; záver súdu prvej inštancie, že zásielka žalobcu s dovolaním sa relatívnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej 2/ dňa 17.05.2018 zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania (najmä výsluchom poštovej doručovateľky ako svedkyne, ktorej vierohodnosť nebola spochybnená); posúdenie následkov doručenia uvedenej zásielky do dispozičnej sféry žalovanej 2/ už predstavuje samotné právne posúdenie veci, ktoré nebolo odvolaním spochybnené (viazanosť dôvodmi odvolania podľa ); aj bez výslovnej odvolacej námietky odvolací súd pre úplnosť udáva, že na určenie vlastníctva v prospech tretieho boli splnené podmienky, pretože výsledok sporu má vplyv na právne postavenie žalobcu ako podielového spoluvlastníka sporných nehnuteľností, ktorého predkupné právo bolo porušené (t.j. z porušenia predkupného práva vyplýva aj aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore), kedy je možné určiť vlastnícke právo aj v prospech tretej osoby (z uvedeného vyplýva aj naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení); na základe uvedeného považuje odvolací súd výrok napadnutého rozsudku o určení, že žalovaný 1/ je podielovým spoluvlastníkom sporných pozemkov zapísaných na LV č. XXX vedenom pre k.ú. N. M. (druhý výrok) za vecne správny.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie ( prvá veta piata rubrika v spojení s prvá veta ).

X.X V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.

6. W. tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ X93 ods. X prvá veta piata rubrika v spojení s druhá veta ).

X.X D. 2/ a 3/ podané odvolanie odôvodnili tým, že v prejednávanom spore neboli splnené procesné podmienky ( ), súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil ich právo na spravodlivý proces ( ), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené ( ) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov ako aj právne posúdenie veci vo vzťahu k dôvodnosti žaloby však považuje odvolací súd za správne (body 4.4.1 a 4.4.2 odôvodnenia) a obsahom uplatnených odvolacích dôvodov sa ich podľa odvolacieho súdu žalovaným 2/ a 3/ nepodarilo spochybniť. Odvolací súd nezistil nedostatok procesných podmienok pre rozhodnutie sporu napadnutým rozsudkom ( ), ktorý žalované nesprávne stotožňovali s tvrdeným nesprávnym postupom súdu prvej inštancie v rámci rozhodovania o čiastočnom späťvzatí žaloby zo strany žalobcu v priebehu konania; postup súdu prvej inštancie v tomto smere v súlade so zákonom nemožno považovať za porušenie práva žalovaných na spravodlivý proces ( ) ani za inú vadu konania ( ) (bod 4.4.1 odôvodnenia). Odvolací súd nezistil ani porušenie práva žalovaných na spravodlivý proces z dôvodu tvrdeného nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku, pretože napadnutý rozsudok obsahuje dostatočné vysvetlenie dôvodov rozhodnutia, preto neboli splnené výnimočné podmienky na jeho zrušenie, ktoré prichádza do úvahy len v prípadoch, keď z rozhodnutia nemožno vôbec zistiť dôvody, na základe ktorých súd v konkrétnej veci rozhodol (R 2/2016). Nakoľko žalované v podanom odvolaní bližšie neidentifikovali konkrétne ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené a ktoré mali odôvodniť tvrdený nedostatočne zistený skutkový stav ( ), preto sa odvolací súd týmto odvolacím dôvodom bližšie nezaoberal; okrem toho žalované ani žiadnym spôsobom neozrejmili predpoklady prípustnosti novôt v odvolacom konaní ( ), ktoré by umožnili uplatnenie ďalších prostriedkov procesnej obrany až v procesnom štádiu odvolacieho konania.

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o vyhovení žalobe (druhý výrok) ako vecne správne potvrdil.

8. Odvolací súd na základe podaného odvolania a súčasne ako závislý výrok ( ) preskúmal aj výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (druhý výrok) a dospel k záveru o nevyhnutnosti jeho zmeny podľa , podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie; súd prvej inštancie v zmysle a súčasne podľa výsledku konania a zavinenia na zastavení konania priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie plne úspešnému žalobcovi proti žalovaným v plnom rozsahu; nakoľko však vo výroku o trovách konania súd prvej inštancie nevyjadril povinnosť plnenia, zostal výrok o trovách konania v tejto podobe nevykonateľný; preto bolo podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné tento výrok z formálnych dôvodov zmeniť a uložiť žalovaným 1/, 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu (100 %); z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.03.2017, sp. zn. zo dňa 30.05.2017, sp. zn. zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov konania žalobcu pred súdom prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s , podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti žalovaným 2/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.03.2017, sp. zn. zo dňa 30.05.2017, sp. zn. zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). Na druhej strane vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný 1/ sám odvolanie proti napadnutému rozsudku nepodal a súhlasil s napadnutým rozsudkom dospel odvolací súd k záveru, že sú splnené výnimočné podmienky na aplikáciu ustanovenia spočívajúce v charaktere procesnej situácie vo vzťahu k odvolacím trovám a napriek plnému úspechu žalobcu v odvolacom konaní mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému 1/ nepriznal.

10. Rozsudok bol písomne vyhotovený v predĺženej lehote podľa v spojení s

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta ).

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).