Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-14-2019.pdf
PDF · 151.21 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/14/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Petráň Vinczeovou, v právnej veci žalobcu J. B., V.. XX. XX. XXXX, B. P. N. R. XXX/XX, XXX XX Q., právne zastúpeného AK Bitalová & Demeterová, s.r.o., so sídlom Žánovská 5183/2A, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 47 244 798 proti žalovanej T. F., V.. XX. XX. XXXX, B. P. I. XC, XXX XX D., V., o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle, takto
rozhodol:
Súd podielové spoluvlastníctvo sporových strán k rodinnému domu súpisné číslo XXX, postavenom na parcele A. č. XXXX a A. XXXX, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, pre okres I. T., obec a katastrálne územie Q. z r u š u j e a vyporiadava tak, že táto nehnuteľnosť sa p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1/1-ina.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu jej spoluvlastníckeho podielu vo výške 3.750,- Eur, a to v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.407,85 Eur, a to v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Žiadnej zo strán sporu sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1) Žalobou zo dňa 02. 05. 2019, doručenou tunajšiemu súdu dňa 03. 05. 2019 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal zrušenia svojho podielového spoluvlastníctva so žalovanou k rodinnému domu súpisné číslo XXX, postavenom na parcele A. č. XXXX a A. XXXX, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, pre okres I. T., obec a katastrálne územie Q. a jeho vyporiadava tak, že táto nehnuteľnosť sa prikáže do je jeho výlučného vlastníctva v podiele 1/1-ina. Po ďalšie žiadal, aby ho súd zaviazal zaplatiť žalovanej náhradu jej spoluvlastníckeho podielu vo výške 3.750,- Eur a žalovanú na zaplatenie žalobcovi sumy 1.407,85 Eur, a to v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň sa voči žalovanej domáhal aj náhrady trov konania.
2) Svoj v žalobe uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, vedenej Okresným úradom I. T., katastrálny odbor, pre okres I. T., obec a katastrálne územie Q. na liste vlastníctva č. XXXX ako rodinný dom so súp. č. XXX, na parcele CKN Č.. XXXX a parc. CKN Č.. XXXX. Žalobca je v časti B LV vedený ako podielový spoluvlastník rodinného domu súp. č. XXX pod por. č. X, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/4-iny a žalovaná pod por. č. X vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4-ina. Dom je postavený na dvoch parceliach. Parcela CKN č. XXXX, evidovaná na LV č. XXX je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Parcela CKN č. XXXX, evidovaná na LV č. XXXX je v podielovom spoluvlastníctve žalovanej a F. B.. Predmetom žaloby je
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k rodinnému domu súpisné číslo XXX v obci Q., evidovanom na LV č. XXXX. Žalobca nadobudol predmetný rodinný dom súp. č. XXX do svojho výlučného podielu vo veľkosti 3/4-iny titulom dedenia po svojich rodičoch. Dom postavil žalobca svojpomocne so svojimi rodičmi v roku XXXX a odvtedy v ňom trvale býva. V roku XXXX sa oženil a dom užíva odvtedy so svojou manželkou a dcérou. Žalobca si so svojím bratom - právnym predchodcom žalovanej dom reálne rozdelili tak, že jeho brat užíval poschodie domu a prízemie užíval a aj v súčasnosti výlučne užíva žalobca. Žalovaná nadobudla podiel rodinného domu titulom dedenia po svojom otcovi
- bratovi žalobcu. Žalovaná však cca 25 rokov žije trvale v V., kde sa vydala a tam aj pracuje. Tam sa narodili a žijú aj jej deti. Predmet sporu užíva len sporadicky - raz ročne, cez prázdniny. Dôvodom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti je, že žalobca má so žalovanou spoluvlastnícke spory, dom vyžaduje rozsiahlu rekonštrukciu a žalovaná sa na nej nechce podieľať. Zároveň má žalobca záujem o vlastníctvo celej nehnuteľnosti, ktorú chce aj naďalej užívať so svojou rodinou. Do rodinného domu je nutné investovať, nakoľko strecha na ňom zateká, je potrebné ju vymeniť, čo sú investície približne vo výške 5.000,- Eur. V dome nie je zavedená ani pitná voda, ani ústredné kúrenie. Je potrebné na ňom vymeniť všetky okná. Žalobca v dome vykonal už nemalé rekonštrukcie a investoval do domu. Urobil izoláciu stien a základov, nakoľko bol dom mokrý kvôli spodným vodám a preto musel vykopať aj studňu, vymenil vchodové dvere a okno, v celkovej hodnote 2.148,13 Eur. Zrekonštruoval kúpeľňu, vymenil podlahy, radiátory a okná v celkovej hodnote 3.483,25 Eur.
3) V zmysle § 141 Občianskeho zákonníka sa spoluvlastníci môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a na vzájomnom vyporiadaní. Podľa § 142 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. K dohode medzi podielovými spoluvlastníkmi napriek snahe žalobcu nedošlo. Žalovaná odmietla žalobcovi predať svoj spoluvlastnícky podiel a sama ohodnotila rodinný dom spolu s pozemkom a záhradou na celkovú sumu 17.000 - až 20.000,- Eur. Za túto sumu navrhla odkúpiť podiel žalobcu, s čím však žalobca nemôže súhlasiť. V dome žije väčšinu svojho života, vybudoval si okolo domu aj príslušenstvo a spoločne s rodinou ho mieni užívať aj naďalej. V prípade, že by o svoj spoluvlastnícky podiel prišiel, nemá ísť s rodinou kde bývať. Žalobca má k domu citové väzby. Naproti tomu, žalovaná žije 25 rokov aj s rodinou v V. a dom neužíva na trvalé bývanie ako žalobca, ale príde len raz ročne na krátky čas. Po získaní do výlučného vlastníctva by ho pravdepodobne predala.
4) Občiansky zákonník vychádza zo zásady, že nikto nemôže byť nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu a preto má každý spoluvlastník zákonný nárok na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva. V tomto prípade chce žalobca zrekonštruovať rodinný dom č. XXX, ktorého je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom v podiele 3/4-iny a užívať ho výlučne celý, aj so svojou rodinou. Nakoľko horizontálne rozdelenie domu nie je v tomto prípade reálne možné, do úvahy prichádza druhý zákonný spôsob vyporiadania, a to prikázanie nehnuteľnosti za primeranú náhradu jednému spoluvlastníkovi. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. V zmysle § 142 Občianskeho zákonníka žalobca preto navrhol, aby súd prikázal predmet sporu do jeho výlučného vlastníctva s tým, že mu uloží povinnosť zaplatiť žalovanej na ňu pripadajúci podiel z hodnoty domu, čo z ňou uvádzanej ceny 15.000,- Eur (bez pozemkov a záhrady) predstavuje pri podiele 1/4 sumu 3.750,- Eur. Týmto spôsobom budú naplnené všetky zákonné kritéria vyporiadania prikázaním veci, keďže žalobca je spoluvlastníkom 3/4 premetu sporu a dom mieni naďalej trvale užívať spoločne so svojou rodinou. Žalovaná sa o dom dlhé roky nestará a pri prikázaní do jej vlastníctva by dom schátral a stratil na svojej hodnote.
5) Okrem vyššie uvedeného žalobca žiadal o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle, t.j. o prihliadnutie na investície, ktorými výlučne žalobca zhodnotil spoločnú vec, pričom sa nejedná o bežné opravy. V súvislosti s týmto nárokom žalobca poukázal na judikatúru NS ČSSR sp. zn. 4Cz 11/69, R 40/1970, Plsf 2/74, R 1/1975, NS ČSSR 3 Cz 29/79, R 37/1982, KS Nitra 25Co/53/2006. Ako spoluvlastník predmet sporu zhodnotil o nasledovné investície v celovej výške 5.631,38 Eur:
- izolácia stien a základov, studňa, výmena vchodových dverí a okna v celkovej hodnote 2.148,13 Eur,
- zrekonštruovanie žalobcom užívanej kúpeľne, podláh, výmena radiátorov a okien v celkovej hodnote 3.483,25 Eur.
Celková hodnota žalobcom vynaložených investícií, ktoré predmet žaloby zhodnotili je vo výške 5.631,38 Eur, z čoho na žalovanú pri jej spoluvlastníckom podiele 1/4 pripadá časť vo výške 1.407,85 Eur.
6) Tunajší súd uznesením č. k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 09. 07. 2019 podľa § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej iba ako „CSP“) žalovanú vyzval, aby sa v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadrila k žalobe doručenej súdu dňa 03. 05. 2019 a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
7) Žalovaná sa k žalobe vyjadrila vo svojom podaní zo dňa 31. 07. 2019, doručenom tunajšiemu súdu dňa 05. 08. 2019 (na č. l. 47 a nasl. p. v.), pričom skonštatovala, že návrh žalobcu spísaný jeho právnym zástupcom bol spracovaný odborne, avšak žalobca neposkytol ku spracovaniu pravdivé a adekvátne informácie, hlavne čo sa týka dlhodobých vzťahov v spoluvlastníckom dome, spôsobe udržiavania domu a ďalšej vízie ohľadom domu. S navrhovaným rozsudkom ohľadom prikázania domu do výlučného vlastníctva žalobcovi a ani s navrhovaným spôsobom prípadného finančného vyrovnania žalovaná nesúhlasí. Svoje vyjadrenie zdôvodnila tým, že dom stojí na pozemku CKN č. XXXX a CKN č. XXXX, kde v 5/6 je výlučným vlastníkom žalovaná a v 1/6 F. B.. Tento pozemok, na ktorom stojí dom nikdy nebol, nie je a ani nebude na predaj. Žalovaná má dve dospelé deti, ktoré po nej ten pozemok zdedia. V žiadnom prípade nesúhlasí, aby na jej pozemku stál cudzí dom žalobcu a jeho rodiny. Predmetný pozemok nie je na predaj a podľa vyjadrenia žalovanej neexistuje žiaden predpis a ani zákon, ktorý by ju donútil tak urobiť, trpieť na vlastnom pozemku cudziu nehnuteľnosť - rodinný dom. Ak skorumpované slovenské súdnictvo ju ako nemeckého štátneho občana bude nútiť k prijatiu takýchto absurdných riešení, obráti sa ako nemecký občan na nemeckých právnikov a média. Žalovaná ďalej poukázala na to, že vzťahy v dome sú narušené, ale pôvodcom tohto stavu nie je ona, ale rodina žalobcu. Všetci si v dome robia čo chcú bez jej vedomia, úmyselne a ignorantsky žalovanú obchádzajú. Na zásahy do domu si žalobca nikdy nepýtal súhlas žalovanej. Investície žalobcu sú podľa názoru žalovanej jeho problém, vytvára si komfort pre svoju rodinu na spoločnom, bez súhlasu žalovanej. Výhovorky, že žalovaná nie je na Slovensku podľa jej vyjadrenia neobstoja, nakoľko žalobca vie kde žalovaná žije, existujú telefóny, sociálne siete a do domu chodí žalovaná viackrát do roka spolu s manželom, ako aj s deťmi. Čo sa týka udržiavania spoločnej veci je stav taký, že žalovaná využíva s rodinou horné poschodie a žalobca dolné poschodie. Okolité pozemky, trávniky má každý svoje a aj si ich každý udržiava sám. Horné poschodie je vždy čisté, funguje voda, elektrické kúrenie, krbové kachle, WC, pravidelne sa čistia komíny, okná sú ošetrené pravidelnými nátermi. Mať plastové okná nie je povinné a ani ich žalovaná neuznáva, ona je za okná a dvere z dreva. Trávniky v lete pravidelne udržiava jej syn, ktorý je v Q. veľmi často aj s manželom žalovanej. Dostať sa z V. na Slovensko pre rodinu žalovanej nie je problém, nakoľko majú autá a trvalé väzby k Slovensku, ku Q.. Mama žalovanej má v Q. stále trvalý pobyt. Dlhé roky navrhuje žalovaná najprijateľnejšie riešenie pre obe strany, a to vytvorením dvoch rovnocenných, samostatných bytových jednotiek tým, že prikúpi 1/4 domu. Keďže toto riešenie žalobca odmieta a pozemok pod domom je vo vlastníctve žalovanej, vidí žalovaná jediné riešenie ako predísť do budúcna ďalším sporom, a to že žalobcu vyplatí z jemu prislúchajúcej časti bez pozemku.
8) Následne uznesením č. k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 07. 08. 2019 tunajší súd podľa § 167 ods. 3 CSP umožnil žalobcovi, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril k vyjadreniu žalovanej zo dňa 31. 07. 2019, tunajšiemu súdu doručenému dňa 05. 08. 2019.
9) Vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zo dňa 10. 09. 2019 (na č. l. 80 a nasl. p. v.) žalobca poukázal na to, že žalovaná namieta ním navrhovaný spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva z dôvodu, že dom stojí na jej pozemku a ona pozemok žalobcovi odmieta predať a zároveň z dôvodu, že jej matka má v dome trvalý pobyt, hoci sa v ňom trvalo nezdržiava a ona s rodinou prebýva v dome niekoľko krát do roka, keďže všetci žijú trvalo v V.. Žalovaná zároveň navrhla, aby jej žalobca predal 1/4 domu, aby tak vlastnila 1/2, nie len 1/4 a navrhla rozdeliť dom na dve samostatné bytové jednotky. S návrhom žalovanej nemôže žalobca súhlasiť, a to z nižšie uvedených dôvodov.
10) Žalobca sa so svojimi rodičmi od roku XXXX osobne podieľal na stavbe sporného rodinného domu, ktorý pôvodne patril do vlastníctva rodičov žalobcu a od postavenia rodinného domu ho užíva, od
roku XXXX spoločne aj s manželkou a dcérou. Žalobca má preto silné citové väzby k domu a je jeho jediným domovom, taktiež sa v ňom narodila jeho dcéra, ktorá tam žije doteraz. Žalovaná nadobudla spoluvlastnícky podiel k domu dedením po svojom manželovi - bratovi žalobcu. Z domu sa odsťahovala pred cca 25 rokmi do V., kde žije trvale aj v súčasnosti a kde sa narodili aj jej deti. Preto je jednoznačne zrejmé, že dom, ktorý je predmetom sporu predstavuje domov len pre žalobcu, ktorý má k nemu oveľa väčšie citové väzby, než žalovaná a jej deti. Žalovaná a jej deti užívajú dom len cez prázdniny, zrejme na účely dovolenky. Napriek veľkosti žalovanej patriaceho spoluvlastníckeho podielu 1/4, táto reálne užíva 1/2 domu, s čím žalobca dlhodobo nesúhlasí, považuje to za neoprávnené a nespravodlivé. Všetky náklady spojené s udržiavaním a zveľaďovaním domu napriek tomu znáša žalobca. Ako potvrdila žalovaná, vzájomné vzťahy sporových strán sú dlhodobo narušené a spoluvlastníci sa nevedia vzájomne dohodnúť o ničom, čo sa týka domu. Preto žalobca trvá na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k domu spôsobom, ako navrhol v žalobe. Čo sa týka vlastníctva pozemku pod domom, žalobca sa ho touto žalobou nedomáha a žalovanej vlastnícke právo vydaním navrhovaného rozsudku nebude dotknuté. Zákon neviaže vlastnícke práva k stavbe k vlastníctvu pozemku. Vlastník domu môže byť odlišným od vlastníka pozemku pod domom. Žalovanou navrhovaný spôsob rozdelenia rodinného domu tak, že by žalobca previedol na ňu 1/4 a dom by sa rozdelil horizontálne, nie je v tomto prípade možný, pretože dom nie je konštrukčne postavený tak, aby ho bolo možné rozdeliť na dve samostatné bytové jednotky. Takéto reálne rozdelenie by do budúcnosti aj tak nebolo prospešné ani pre jednu stranu, pretože spoluvlastníkmi spoločných častí, zariadení domu a príslušenstva by strany naďalej ostali a vzhľadom na ich dlhoročné spory a nemožnosť komunikácie by naďalej medzi nimi boli spory ohľadne hospodárenia so spoločnou vecou. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby súd vykonal vo veci dokazovanie a žalobe vyhovel v plnom rozsahu.
11) K vyššie uvedenému vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná vo svojom podaní zo dňa 07. 10. 2019, doručenom súdu dňa 14. 10. 2019 (na č. l. 85 a nasl. p.v.) a v prvom rade namietla a udala na správnu mieru viac nepravdivých tvrdení, ktoré úplne skresľujú realitu. Mnohé tvrdenia žalobcu sú podľa jej vyjadrenia zavádzajúce. Otec žalovanej, R. B. mal dvoch synov, staršieho R. (otca žalovanej) a mladšieho J. (žalobcu). Dom, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve sporových strán bol postavený pre oboch synov. Už v čase začatia stavby domu na pozemku matky žalovanej (F. B., I.. P.), bola menovaná vydatá do B., a to za staršieho syna R.. Práve rodičia žalovanej sa podieľali na stavbe domu a nie mladší J. s manželkou, ktorý bol t.č. ešte slobodný. Je to dom so suterénom, kde sú 2 pivnice, kotolňa pôvodne na uhlie, rozvody vody sú samostatné pre každé poschodie a v súčasnosti je tam situovaná centrála pre elektrické kúrenie pre horné poschodie. Od začiatku, teda už v projekte bol dom konštrukčne riešený tak, ako dve samostatné bytové jednotky. Každá s vlastnou elektrinou, vodou, kúrením, meračmi spotreby, čiže dom je už vlastne 60 rokov horizontálne rozdelený na dve samostatné bytové jednotky. Do domu sa vstupuje spoločnými schodmi presne tak, ako do bežnej činžiakovej bytovky, kde býva aj 16 rodín. Obe bytové jednotky domu sú úplne rovnaké, priestranné, každá s tromi izbami, kuchyňou, veľkou chodbou a samostatným sociálnym zariadením. Svoje čiastky nadobudli obaja synovia dedením a druhá nevesta Ľ., rod. Y. sa na stavbe tohto domu so svokrovcami nepodieľala vôbec, pretože sa do B. vydala oveľa neskôr, ako nevesta F., matka žalovanej, ktorá však na stavbu domu poskytla svoj vlastný pozemok a bývala v dome tiež s rodinou celý život. Po čase tento pozemok prepísala na žalovanú, ale 1/6 pozemku si ponechala vo svojom vlastníctve doteraz. Toho času býva po smrti manžela, pre agresivitu dcéry Ľ. a vnuka žalovaného - V. v podnájme, ktorý jej končí koncom roka. V dome v Q. má trvalý pobyt a po skončení podnájmu sa vráti do domu, kde bývala celý život spolu s manželom a deťmi. Čo sa týka citových väzieb k domu č. XXX L. Q. žalovaná poznamenala, že ich majú všetci úplne rovnaké, pretože je to spoločný rodičovský dom, nielen rodičovský dom žalobcu. Žalovaná v domue taktiež vyrástla, rovnako aj jej brat, v podstate aj jej deti a stále sa doň vracajú, lebo k nemu majú rovnako silné citové väzby. V dome je dosť miesta pre všetkých, keďže dom je veľký. Vzťahy sú však narušené, nie kvôli žalovanej a jej rodine, ale kvôli agresivite a neznášanlivosti rodiny žalobcu. To, že sa výlučne žalobca s rodinou o všetko stará nie je podľa názoru žalovanej vôbec pravda. Starajú sa len o dolné poschodie, okná si vymenili na časti, ktorú užívajú a taktiež zrekonštruovali len tú kúpeľňu, ktorú používajú výlučne oni. Čo sa týka vody, žalovaná má iný zdroj vody než žalobca. Studňu, ktorú žalobca s rodinou vykopal na pozemku žalovanej svojvoľne, používa len rodina žalobcu. Ináč do domu neinvestoval žalobca nič. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že je protiprávne, že žalovaná používa hornú časť domu, žalovaná namieta, že takisto je protiprávne, že žalobca s rodinou používa pozemok pod domom patriaci žalovanej a jej mame. Žalovaná ďalej uviedla, že je pravdou, že slovenský právny poriadok pripúšťa, že majiteľ stavby v SR môže byť odlišný od majiteľa pozemku, ale treba sa pozrieť na skutočnosť, prečo je toto v Slovenskej republike v roku 2019 ešte možné, keď v iných krajinách EÚ už dávno platí, že komu patrí pozemok,
tomu patrí aj stavba na ňom. Tento zákon bol prijatý socialistickým režimom po roku 1948, po znárodnení kvôli tomu, aby štát mohol stavať na cudzích pozemkoch družstvá. V tomto prípade sa odvolávať na tento zákon je podľa názoru žalovanej úplne diskriminačné voči nej a jej matke. Pozemok je právne úplne rovnocenný so stavbou, pričom tak ako stavbe, tak aj pozemku je potrebné poskytnúť ochranu vlastníckeho práva. Keby došlo ku situácii, že na pozemok žalovanej by bol v roku 2019, resp. v roku 2020 prisúdený cudzí dom v celosti, vlastnícke právo a právo nakladať reálne s vecou - pozemkom by bolo podľa vyjadrenia žalovanej úplne negované, potláčané. Žalovaná to považuje za hrubý zásah do svojho vlastníckeho práva nakladať s jej majetkom teraz a aj v budúcnosti. Pozemok nie je na predaj a žalovaná trvá na tom, aby na jej majetku - pozemku nebol umiestnený cudzí majetok. Žalovaná naďalej trvá na jednom z dvoch ňou navrhovaných spôsobov riešenia, a to vyplatením žalobcu z domu alebo rozdelením domu na dve samostatné bytové jednotky, ktoré sú de facto vytvorené už 60 rokov. Úplne jednoduchým spôsobom sa dajú do domu vytvoriť dva vchody. Touto nenáročnou úpravou by schody neboli spoločné, ale každý by vchádzal do domu zo svojho pozemku a vôbec by sa nestretávali. V tom prípade by žalovaná vyplatila žalobcu z 1/4 hodnoty domu bez pozemku. Na záver svojho vyjadrenia dala žalovaná súdu na zreteľ Chartu základných práv Európskej únie čl. 17, ktorá definuje vlastnícke právo ako také. V prípade, že by súd vyhovel žalobe žalobcu, žalovanej by bolo toto právo zaručené v čl. 17 vyššie uvedenej charty ku pozemku parc. č. XXXX a parc. č. XXXX navždy odňaté a obmedzené z dôvodu, že by na ňom stál cudzí dom najbližších 100 rokov, ale žalobcovi by bolo toto právo užívať sporný dom v celosti prisúdené, čo žalovaná považuje za diskriminačný a nezákonný postup voči svojej osobe. Žalovaná ešte upozornila na to, že zákony Európskej únie, nariadenia a dohovory sú nadriadené slovenským zákonom a nariadeniam.
12) Súd dňa 17. 06. 2020 pojednával v prítomnosti sporových strán a právneho zástupcu žalobcu. 13) Na pojednávaní vo veci samej právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca v celom rozsahu trvá na podanej žalobe. Spornou v danej veci je nehnuteľnosť bližšie uvedená v žalobe. Žalobca nadobudol svoje podielové vlastníctvo k nehnuteľnosti dedením ako aj darovaním po svojich rodičoch, pričom v súčasnosti je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 3/4. Daný dom postavil žalobca svojpomocne ešte v roku 1962, a to spolu so svojimi rodičmi v ktorom žije so svojou rodinou i do dnes. Žalovaná má v tomto dome spoluvlastnícky podiel v 1/4 a nadobudla ho titulom dedenia po svojom otcovi. Žalovaná žije v súčasnosti už po dobu 25 rokov v V., kde má svoju rodinu, a má tam vybudované zázemie. Predmetný dom využíva iba sporadicky, chodieva doň tak raz do roka. Dôvodom vyporiadania podielového spoluvlastníctva sporových strán je tá skutočnosť, že dom potrebuje rozsiahle rekonštrukcie, najmä strechy aktuálne, na ktoré už bolo poukázané v podanej žalobe, pričom od roku 2017 medzi sporovými stranami nedošlo k dohode o financovaní týchto rekonštrukcii. Žalobca vykonal na nehnuteľnosti viaceré rekonštrukcie, ktoré boli podrobne opísané v žalobe. Investoval do nehnuteľnosti nemalé financie. Nakoľko medzi stranami sporu nedošlo k dohode ohľadom rekonštrukčných prác, strany sporu rokovali o prípadnom odkúpení domu, pričom sama žalovaná dala predmetný dom ohodnotiť realitnou kanceláriou s tým, že hodnota nehnuteľnosti s pozemkami bola ňou vyčíslená na sumu 17.000 až 20.000,- Eur, pričom žalobca pri podaní žaloby vychádzal práve z tejto hodnoty rodinného domu a navrhol žalovanú vyplatiť na základe tejto sumy. Žalobca nesúhlasil s tou alternatívou, aby mu žalovaná vyplatila celú nehnuteľnosť, teda jeho spoluvlastnícky podiel, a to z dôvodu citových väzieb žalobcu k danej nehnuteľnosti. Z dôvodu, že žalobca v tejto nehnuteľnosti žije svoj celý život spolu so svojou rodinou, ako aj z toho dôvodu, že okolo domu si vybudoval v priebehu rokov príslušenstvo, ktoré užíva. Žalovaná naproti tomu žije už 25 rokov v V., do domu sa vracia iba sporadicky. Do domu neinvestovala žiadne finančné prostriedky a ani nehradila žiadne náklady. Navrhol teda, aby došlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva sporových strán, pričom vo vzťahu k spôsobu vyporiadania poukázal na to, že podielové spoluvlastníctvo nemožno vyporiadať delením, nakoľko predmetnú nehnuteľnosť nemožno rozdeliť vertikálne z dôvodu, že by pri takomto spôsobe delenia nevznikli samostatné dve bytové jednotky. Rozdelenie rodinného domu nie je možné ani prípadne vybudovaním schodiska, na ktoré poukazovala vo svojom vyjadrení žalovaná a predmetnú nehnuteľnosť nie je možné rozdeliť ani napríklad vychádzajúc z toho, ako je situovaná žumpa pri danom rodinnom dome. Na základe ustanovenia § 142 Občianskeho zákonníka teda navrhol, aby súd predmet sporu prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu a žalobca žalovanej vyplatil náhradu jej spoluvlastníckeho podielu z hodnoty domu, ktorá je 15.000,- Eur (bez pozemkov a záhrad), a to vo výške 3.750,- Eur. Zároveň navrhol, aby súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo v širšom zmysle, berúc do úvahy investície žalobcu do spoločnej veci, ktoré boli súdu preukázané s tým, že sa v prípade týchto investícii nejedná o bežné veci, ale o investície, ktorými sa zhodnotila spoločná vec. Na základe týchto skutočností
teda navrhol, aby došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle, tak ako je to uvedené v petite žaloby.
14) Žalovaná na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 17. 06. 2020 uviedla, že trvá na všetkých svojich tvrdeniach, ktoré boli obsiahnuté v jej vyjadreniach, ktoré boli doručené súdu, kde pravdivo opísala stav v dome č. XXX. To znamená, že dom bol od začiatku ako sa postavil rozdelený horizontálne tak, aby tam boli dve samostatné bytové jednotky, ako je to napríklad v činžiakoch a jeden spoločný vchod pre všetkých užívateľov, čiže každý samostatný byt by mal zachovaný svoje súkromie. Podľa nej na vyporiadanie sú len dve možnosti. Za prvé, keďže pozemok pod domom je jej, vyplatí žalobcu z 3/4 domu. Za druhé, doplatí 1/4 z hodnoty domu a každý tým nadobudne pól na pól do osobného vlastníctva. Keďže pozemok je jej v celosti a nemieni ho predať ani teraz, ani v budúcnosti, lebo s ním mieni nakladať podľa svojej ľubovôle a nechce teda cudzí dom na svojom pozemku, za ktorý doteraz nikdy nepýtala finančné vyrovnanie za používanie. Čo sa týka požiadavky žalobcu, aby mu dala polovicu za okná, za kúpeľňu, je táto požiadavka nezmyselná, pretože opravoval si svoj byt, ktorý používa. Opakovala, že v dome sú odjakživa kompletné dva trojizbové byty, s vlastnou kúpeľňou, s vlastnou vodou a elektrikou. Žalovaná tu nevidí žiaden dôvod na súdne procesy. V dome je miesta dosť pre všetkých. Žalovaná nemá dôvod brať ohľad na Ľ. B., dcéru a vnuka pána B. - V. L., pretože dcéra Ľ. má cez 50 rokov a mohla sa už dávno osamostatniť od rodičov aj so synom. On je 25 ročný chlap, ktorý sa môže osamostatniť. Spodné podlažie je dostačujúce na dôstojné bývanie pre dvoch takmer 80. ročných dôchodcov. Preto má žalovaná za to, aby dom pripadol do vlastníctva pól na pól jej a žalobcovi. Žalovaná má k domu č. XXX tiež citové väzby, lebo tam vyrástla. Chodí z V. celý život, hoci je už nemecký štátny občan. Je slovenskej národnosti a je Q., a tak sa aj doteraz cíti. K streche, na ktorú poukázal žalobca uviedla, že strechy sa opravujú pól na pól, pričom v súčasnej dobe strecha nepreteká.
15) Žalovaný na pojednávaní vo veci samej počas svojho výsluchu uviedol, že ho mrzí, že sa so žalovanou dostali do tejto situácie, nakoľko po smrti otca žalovanej čakal 15 rokov, že za ním žalovaná príde a navrhne vyporiadanie domu, ale nestalo sa tak. Podotkol ešte, že keď sa mamka žalovanej odsťahovala, respektíve sa chcela odsťahovať do P., tak zrušila všetky komíny z poschodia, ktoré mala ona k dispozícii. Z toho mal i žalobca následne problémy, pretože komín z ktorého sa kúrilo do ústredného kúrenia musel prerobiť. Všetky rozvody v danom dome boli po odchode mamy žalovanej zlikvidované. Ďalej poukázal na to, že žalovaná asi nevie dobre čítať, nakoľko pozemky pod domom stoja na parcelách č. XXXX a XXXX, pričom parcela č. XXXX je v jeho výlučnom vlastníctve a dom stojí na danej parcele v rozsahu 3 m a z tejto parcely je aj vchod do domu. Má za to, že vlastníctvo k parcele č. XXXX bolo podľa jeho znalostí nadobudnuté zo strany žalovanej podvodným spôsobom. V prípade, že na pojednávaní vo veci samej nedôjde k mimosúdnej dohode, parcelu č.XXXX bude riešiť súdnou cestou. Vo vzťahu k vyjadreniam žalovanej ohľadné samostatných bytových jednotiek uviedol, že sa nejedná o samostatné bytové jednotky, lebo takpovediac, keď vychádza z kúpeľne, tak tam má prístup i žalovaná. Žalovaná si spodnú časť a vrchnú časť uzavrela dverami, pričom sa žalobca nevie dostať v danej nehnuteľnosti ani na pôjd. Na pôjd sa dostáva len vtedy, keď príde žalovaná, prípadne jej syn z V. a umožnia mu vymiesť si komín. Výmenu okien na dome realizoval žalobca z dôvodu, že žalovaná chodí z pravidla do spornej nehnuteľnosti od júna do októbra a predmetnú nehnuteľnosť už nebolo pre úniky tepla v možnostiach žalobcu pri pôvodných oknách vykurovať. Pokiaľ žili rodičia žalovanej, tak oni svoju časť, vrchnú časť v ktorej bývali temperovali, teda žalobca nemal také zvýšené náklady súvisiace s vykurovaním ako je tomu v súčasnosti, keď sa to tak nedeje. Na margo toho uviedol, že do dnešného dňa vo vzťahu k nákladom súvisiacim s vykurovaním od žalovanej nepýtal žiadnu finančnú kompenzáciu. Poukázal na to, že nechce mať zlé vzťahy v rodine, má dobrý vzťah so synom žalovanej, avšak so svojou krstnou dcérou, teda žalovanou dobré vzťahy nemá a vzhľadom k tomu, že už pomaly bude mať 80 rokov, tak žiada, aby došlo k vyporiadaniu jeho podielového spoluvlastníctva. Prípadnej dohode je otvorený, avšak zo stanoviska žalovanej, ktoré prezentovala na pojednávaní je zrejmé, že medzi nimi k dohode nedôjde.
16) Právny zástupca žalobcu položil počas výsluchu svojmu klientovi otázku, aby bližšie ozrejmil citové väzby k danému domu, na ktorú žalobca odpovedal, že pozemok na ktorom stojí sporný dom ešte predtým než tam ten dom stál chodil obhospodarovať, kosil tam, následne dom staval, pričom daný dom bol v minulosti i predmetom súdneho sporu medzi jeho rodičmi a rodičmi žalovanej s tým, že súdny spor skončil tak, že dom nadobudli jeho rodičia. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalobcu, ohľadne toho, či by žalobca, v prípade keby bola daná nehnuteľnosti prikázaná žalovanej mal kam ísť bývať, žalobca odpovedal, že sa v prípade rodinného domu jedná o trojgeneračný dom, kde býva on, dcéra, ako aj vnuk, teda pre neho by nebolo možné vyriešiť bytovú otázku iným spôsobom. Na otázku právneho zástupcu
žalobcu ohľadom toho, či by vzhľadom na vyjadrenie žalovanej ohľadne toho, že by bolo možné rozdeliť bývanie na dve samostatné jednotky postavením schodov z vonku, žalobca uviedol, že to možné nie je. Jednak pre pretrvávajúce spory to už nechce, ako a aj z toho dôvodu, že by sa nevedel dostať do hornej časti domu. Prípadné prestavby by ani nefinancoval.
17) Súd okrem výsluchu žalobcu vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03. 05. 2019, dokladmi o investíciách vykonaných žalobcom, výpisom z LV č. XXXX, výpisom z LV č. XXX, výpisom z LV č. XXXX, listom žalovanej zo dňa 12. 06. 2017, plnomocenstvom udeleným žalobcom jeho právnemu zástupcovi zo dňa 28. 03. 2017, výsledkami lustrácie sporových strán v Registri obyvateľov, Sociálnej poisťovni, Agende občianskych preukazov a v ZVJ, vyjadrením žalovanej k žalobe zo dňa 31. 07. 2019, vyjadrením žalobcu k vyjadreniu žalovanej zo dňa 10. 09. 2019, ako aj vyjadrením žalovanej zo dňa 07. 10. 2019, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
18) Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX (na č. l. 11 p. v.), okres I. T., obec a katastrálne územie Q. vyplýva, že žalobcovi a žalovanej svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnosti - rodinnému domu so súp. č. XXX, postavenom na parcele registra „C“ č. XXXX a č. XXXX, a to v pomere 3/4 v prospech žalobcu a 1/4 v prospech žalovanej.
19) Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX (na č. l. 11 p. v.), okres I. T., obec a katastrálne územie Q. vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností - trvalých trávnatých porastov vo výmere 1158 m2, na parcele č. XXXX, na ktorej je situovaný sporný rodinný dom.
20) Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX (na č. l. 12 p. v.), okres I. T., obec a katastrálne územie Q. vyplýva, že žalovanej a F. B., rod. P., V.. XX. XX. XXXX (matke žalovanej) svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam - zastavaným plochám a nádvoriam vo výmere 563 m2, na parcele č. XXXX, na ktorej je situovaný sporný rodinný dom.
21) Listom zo dňa 12. 06. 2017 (na č. l. 15 p. v.) adresovaným žalovanou právnemu zástupcovi žalobcu mal súd preukázané, že žalovaná zisťovala trhové ceny nehnuteľností v Q., a dospela k záveru, že cena takého domu, aký má byť vyporiadaný sa pohybuje v rozmedzí 17.000 - 20.000,- Eur (s pozemkom i so záhradou).
22) Z dokladov o investíciách žalobcu (na č. l. 4-11 a z č. l. 13-14) súd zistil, že žalobca vykonal na spornom rodinnom dome rekonštrukčné práce, a to izoláciu stien a základov, výmenu vchodových dverí, okien, rekonštrukciu kúpeľne, podláh, výmenu radiátorov v celkovej sume 5.631,38 Eur. 23) Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
24) Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
25) Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
26) V ustanovení § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú stanovené nielen možnosti a spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj ich záväzné poradie. Vychádza sa zo zásady, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve.
27) Podľa § 216 ods. 1 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
28) Predmetom tohto súdneho sporu bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pri ktorom súd aplikuje kogentné ustanovenie § 142 Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 77 ods. 1
CSP. Súd sa najskôr zaoberal existenciou podielového spoluvlastníctva k predmetu vyporiadania, pričom je nesporné, že procesné strany sú podielovými spoluvlastníkmi rodinnému domu súpisné číslo XXX, postavenom na parcele CKN č. XXXX a CKN XXXX, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, pre okres I. T., obec a katastrálne územie Q., a to žalobca v pomere spoluvlastníckeho podielu 3/4 a žalovaná v 1/4.
29) V tomto spore je súd viazaný žalobou, nie však navrhovaným spôsobom vyporiadania. Žalobou je viazaný len v tom smere, čo má byť predmetom vyporiadania. V danom prípade bol teda súd viazaný len tým, že predmetom vyporiadania má byť nehnuteľnosť - rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele CKN č. XXXX a CKN XXXX, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, pre okres I. T., obec a katastrálne územie Q.. Z kogentného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva aj kogentné poradie vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorým je súd viazaný. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k dohode podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi sporovými stranami nedošlo. Tvrdil to žalobca i žalovaná. Nebolo právne relevantné skúmať, z akých dôvodov a koho zavinením k uzavretiu dohody nedošlo. Dôležitý bol fakt ku dňu rozhodovania o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, že dohoda o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva uzavretá nebola. Podľa kogentného poradia vyporiadania v nadväznosti na § 142 Občianskeho zákonníka prioritne je potrebné vyporiadať spoluvlastníctvo reálnou deľbou podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Keďže predmetom vyporiadania je stavba, reálne rozdelenie je treba posudzovať v súlade so stavebným zákonom. Treba dbať na to, aby reálnym rozdelením vzniknuté časti boli samostatnými vecami (§ 118 Občianskeho zákonníka). Samostatné budovy, ktoré by mali vzniknúť reálnou deľbou, by mali byť spojené pevným základom so zemou, teda prichádza do úvahy delenie v línii vertikálnej. Deľba v línii horizontálnej neprichádza do úvahy. V tomto smere strany zhodne uviedli, že dom bol postavený s jedným vchodom a aktuálne je rozdelený v horizontálnej rovine, pričom prízemie domu trvalo obýva žalobca so svojou rodinou a poschodie obýva počas svojej prítomnosti na Slovensku žalovaná. V tomto smere strany nepredložili dôkaz - znalecký posudok o tom, či stavba je reálne deliteľná vo zvislom smere tak, aby vznikli dve samostatné budovy spojené pevným základom so zemou v zmysle stavebného zákona. Taktiež súd nemal za preukázané, že by žalobca a žalovaná, obidvaja spoluvlastníci boli ochotní vynaložiť na reálne rozdelenie predmetu vyporiadania finančné prostriedky, pričom výška týchto nákladov by mala taktiež vyplývať zo znaleckého posudku, ktorý žiadna zo strán nepredložila. Z vykonaného dokazovania teda nemal súd preukázané, že by sporové strany boli ochotné hradiť náklady na vertikálne rozdelenie veci a nemal ani preukázané to, či je vôbec vec deliteľná v zmysle stavebného zákona a v zmysle § 118 Občianskeho zákonníka tak, aby tu vznikli 2 samostatné veci v právnom slova zmysle, spojené pevným základom so zemou. Ak žiadny zo spoluvlastníkov nie je ochotný nič vynaložiť na vykonanie nevyhnutých stavebných úprav na rozdelenie stavby vo vertikálnej línii, musela by byť stavba z tohto hľadiska považovaná za nedeliteľnú. V tomto smere teda súd dospel k záveru, že nebola preukázaná reálna deliteľnosť stavby v zmysle stavebných predpisov, v zmysle Občianskeho zákonníka, teda, že by vznikli dve samostatné veci v občiansko-právnom zmysle, spojené pevným základom so zemou a nebolo preukázané, že by strany sporu, spoluvlastníci mali záujem na reálnu deľbu domu vo vertikálnej línii. Žalovaná prejavila ochotu v rozdelení nehnuteľnosti iba v rovine horizontálnej. Vo vzťahu k uvedenému spôsobu vyporiadania súd považuje za potrebné ďalej uviesť, že tento spôsob by bolo možné ťažko realizovať, a to aj vzhľadom na výšku spoluvlastníckym podielov sporových strán, kedy žalobca má na danej nehnuteľnosti spoluvlastnícky podiel v rozsahu 3/4 a žalovaná v rozsahu 1/4. Rovnako nie je možné vyššie uvedený spôsob vyporiadania považovať ani za spravodlivý, vzhľadom k zhoršeným vzájomným vzťahom podielových spoluvlastníkov, ako aj z dôvodu, že žalobca so svojou rodinou trvale obýva predmet sporu, a to po celý svoj život, na jeho stavbe sa podieľal a žalovaná ho obýva len sporadicky, nakoľko už 25 rokov žije so svojou rodinou v V., kde má vybudované svoje zázemie a do domu chodí najmä počas letných mesiacov. Minulo by sa to spravodlivému usporiadaniu vzťahov strán.
30) V nadväznosti na § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka v poradí druhý spôsob vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému spoluvlastníkovi, pričom súd prihliadne na účelné využitie veci a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči druhému spoluvlastníkovi. V danom prípade žiadal žalobca prikázať nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva, jednak preto, že v nej žije po celý svoj život spolu so svojou rodinou, vybudoval si okolo domu príslušenstvo, ako aj z dôvodu, že daný dom chátra a je potrebné, aby boli na dome vykonané ďalšie rekonštrukčné práce na ktorých sa nevedia so žalovanou dohodnúť. Opomenúť nemožno ani zlé vzájomné vzťahy podielových spoluvlastníkov, ako ani to, že žalovaná trvalo a dlhodobo
so svojou rodinou žije v V.. Súd má po vykonanom dokazovaní za to, že v danom prípade je na mieste druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, t. j. prikázaním veci a nebolo potrebné skúmať a teda ani zdôvodňovať tretí spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva (predaj tretím osobám a rozdelenie výťažku podľa výšky podielov). V danom prípade bolo nesporné, že žalovaná v nehnuteľnosti dlhodobo trvalo nebýva, keďže svoje zázemie má vybudované v V.. V predmetnom dome trvalo býva žalobca so svojou rodinou, a to s manželkou, dcérou a vnukom. Na spornej nehnuteľnosti vykonal žalobca viacero rekonštrukčných prác. Náhradné bývanie kam by sa žalobca so svojou rodinou mohol v prípade prikázania rodinnému domu žalovanej presťahovať nemá. Do úvahy je nutné brať i vzťah sporových strán k predmetu vyporiadania. Je nepochybné, že obe sporové strany majú k rodinnému domu, ktorý má byť vyporiadaný citové väzby, avšak v tejto súvislosti je potrebné dať na misku váh to, že žalobca v spornej nehnuteľnosti žije so svojou rodinou po celý svoj život, má tam vybudované zázemie. Nemožno opomenúť ani vek žalobcu, ktorý má už takmer 80 rokov, ako ani ten fakt, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v rozsahu 3/4-ín. Na strane druhej tu je žalovaná, ktorá v danom dome síce vyrastala, ale svoju rodnú vlasť opustila a svoje rodinné zázemie si vybudovala v V. a Slovensko navštevuje viac-menej počas letných mesiacov. Je teda prirodzené, že väčšinu starostlivosti o rodinný dom ako celok má na svojich pleciach žalobca, ktorý sa o danú nehnuteľnosť mieni starať i naďalej a sú mu vo väčšej miere podľa názoru súdu známe úskalia a potreba ďalších investícii do domu, než žalovanej s ktorou sa na rekonštrukcii domu nevie vzájomne dohodnúť. Rovnako súd pri svojom rozhodnutí bral do úvahy i doterajšie správanie žalovanej ohľadom spôsobu užívania domu, ktoré bolo opísané žalobcom.
31) Na základe vykonaného dokazovania súd podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej zrušil, pričom považoval za spravodlivé, aby podielové spoluvlastníctvo sporových strán vyporiadal tak, že predmet spoluvlastníctva prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu s tým, že žalobcu zaviazal na zaplatenie náhrady spoluvlastníckeho podielu žalovanej vo výške 3.750,- Eur, a to vychádzajúc z hodnoty nehnuteľnosti, ktorá medzi sporovými stranami nebola sporná. Súd pri svojom rozhodovaní skúmal i bytovú potrebu spoluvlastníkov a prihliadol na to, kto doteraz dom obýval a kto ho udržiaval, prípadne do neho investoval, kto je schopný starať sa naďalej o jeho riadnu údržbu. Súd v danom spore vlastne zosúladil faktický stav užívania nehnuteľnosti s právnym stavom. Súd pri skúmaní bytovej potreby strán sporu zistil, že žalobca má v dome trvalé bydlisko, dom obýva spolu so svojou manželkou, dcérou a vnukom. Strana žalovanej dom využíva iba príležitostne, v letných mesiacoch. Keby súd prikázal nehnuteľnosť žalovanej, pripravil by tým stranu žalobcu o bývanie. Opätovne súd uvádza, že faktické rozdelenie nehnuteľnosti vo vertikálnej rovine v danom prípade nemal preukázané ako možné. Vo vzťahu k námietke žalovanej ohľadom toho, že spornú nehnuteľnosť nemôže súd prikázať žalobcovi z dôvodu, že stojí na parcele, ktorej je spolu so svojou matkou podielovou spoluvlastníčkou súd uvádza, že predmetom daného súdneho sporu bolo iba vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu, bez pozemkov, pričom rodinný dom nestojí iba na parcele, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalovanej a jej matky (teda na parcele č. XXXX, ktorá má výmeru 563 m2), avšak aj na parcele, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu (teda na parcele č. XXXX, ktorá má výmeru 1.158 m2) a z ktorej vedie i vchod do domu.
32) Keďže žalobca učinil predmetom sporu vyporiadanie v širšom zmysle, súd sa zaoberal aj vyporiadaním investícií žalobcu na rodinnom dome. Pri vyporiadaní zrušovaného podielového spoluvlastníctva spoločnej nehnuteľnosti súdom, ktoré sa prevádza v širšom rozsahu, ako je tomu v danom prípade, je potrebné z hľadiska povahy nárokov rozlišovať, či boli investície vynaložené so súhlasom alebo bez súhlasu podielových spoluvlastníkov. Ak súhlas spoluvlastník neudelil, môže sa investujúci spoluvlastník domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré spoluvlastníkom vzniklo zhodnotením ich podielu v dôsledku vynaloženej investície, pričom je potrebné rozlišovať medzi nákladmi na nutnú opravu a údržbu veci a nákladmi na opravu a údržbu veci, ktoré neboli nevyhnutné. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie v súvislosti s vynaložením nákladov na potrebnú opravu alebo údržbu vzniká za trvania spoluvlastníckeho vzťahu vynaložením týchto nákladov a ak nejde o náklady na potrebnú opravu alebo údržbu, vzniká táto povinnosť pri zániku podielového spoluvlastníctva, a to vo výške zhodnotenia jeho podielu. V prípade, že spoluvlastník s nákladom vynaloženým jedným alebo viacerými spoluvlastníkmi na vec súhlasí, hoci aj konkludentne v zmysle ustanovenia § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka ide o dohodu o hospodárení so spoločnou vecou a investujúci spoluvlastník má proti ostatným spoluvlastníkom právo na úhradu vynaložených prostriedkov (§ 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobca tvrdil, že sporný nárok ja nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože investície, ktoré vykonal neboli bežnou údržbou, ale išlo o investície, ktoré nehnuteľnosť zhodnotili.
Súd mal za preukázané, že tieto investície boli žalobcom vykonané bez súhlasu žalovanej. To, že sa jednalo o investície, ktoré zhodnotili danú nehnuteľnosť medzi stranami sporné nebolo. Rovnako nebola sporná ani výška týchto investícií. Nakoľko v súdnom spore bolo nesporne preukázané, že žalobca vynaložil finančné prostriedky na zhodnotenie nehnuteľnosti vo výške 5.631,38 Eur a hodnota nehnuteľnosti sa investíciou žalobcu zvýšila (keďže sa nejednalo o bežnú údržbu), bolo potrebné pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva túto investíciu zohľadniť. Žalobca má preto voči žalovanej nárok na náhradu za tieto investície, a to vo výške spoluvlastníckeho podielu žalovanej. Súd preto vyslovil vo výroku rozsudku, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi (titulom vyporiadania v širšom zmysle) sumu 1.407,85 Eur, v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
33) Ohľadom vykonania žalovanou navrhovanému dôkazu obhliadkou spornej nehnuteľnosti súd konštatuje, že daný dôkaz nevykonal, a to z dôvodu hospodárnosti konania, ako aj so zreteľom na sudcovskú koncentráciu konania. Žalovaná bola uznesením tunajšieho súdu č. k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 11. 09. 2019 vyzvaná, aby sa v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia písomne vyjadrila k vyjadreniu žalobcu zo dňa 10. 09. 2019 a uviedla ďalšie skutočnosti a označila dôkazy na svoju obranu s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Zároveň súd žalovanú v zmysle § 153 CSP poučil, že strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Žalovaná však v lehote určenej súdom neoznačila, že navrhuje vykonať dôkaz obhliadkou spornej nehnuteľnosti. Tento dôkaz navrhla vykonať až na pojednávaní vo veci samej.
34) Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35) Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí ktorým sa konanie končí.
36) V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je potrebné prihliadnuť na to, že v tomto konaní majú sporové strany postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného (zásada iudicium duplex), čo sa prejavuje najmä tým, že podaním žaloby žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. V tomto špecifickom konaní nie je súd viazaný návrhmi sporových strán z dôvodu, že spôsob vyporiadania vyplýva priamo z právneho predpisu. Rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastnícva je v záujme oboch strán sporu a preto je spravodlivé, aby si strany sporu znášali trovy, ktoré im vznikli. Takýto záver je ústavne udržateľný aj podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR podľa uznesenia zo dňa 15. 11. 2017 sp. zn. I. ÚS 573/2017. Preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP) . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.