Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/82/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci žalobcu AFG SECURITY- CORPORATION, s.r.o. so sídlom Javorová 32/451, Partizánske -Veľké Bielice, IČO 36 258 113, právne zastúpeného Petrom Janíkom, advokátom so sídlom M. R. Štefánika 5, Topoľčany, IČO 34 581 111, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102143730/2019 zo dňa 11. septembra 2019, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 100341463/2019 zo dňa 31.01.2019, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 14 084,95 eur na DPH za zdaňovacie obdobie september 2013.

2. V priebehu administratívneho konania správca dane a žalovaný zistili, že žalobca si uplatnil odpočítanie DPH za zdaňovacie obdobie september 2013 vo výške 8 247,23 eur za tovar od dodávateľa J.B.K. group, s.r.o. so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, IČO 36 825 115 na základe faktúry č. zo dňa 09.09.2013 v celkovej sume 620,28 eur, 20% DPH 103,38 eur, predmet fakturácie „ex. Strelivo, nôž, terč“, faktúry č. zo dňa 30.09.2013 v celkovej sume 1 273,88 eur, 20% DPH 212,31 eur, predmet fakturácie „Diabolo“, faktúry č. 007/09/2013 zo dňa 09.09.2013 v celkovej sume 750,12 eur, 20% DPH 125,02 euro, predmet fakturácie „výstrojový materiál“, faktúry č. 009/09/2013 zo dňa 23.09.2013 v celkovej sume 15 456 eur, 20% DPH 2 576 eur, predmet fakturácie „elektrošoky“, faktúry č. 011/09/2013 zo dňa 30.09.2013 v celkovej sume 15 927,12 eur, 20% DPH 2 654,52 eur, predmet fakturácie „obušky“, faktúry č. 012/09/2013 zo dňa 23.09.2013 v celkovej sume 15 456 eur, 20% DPH 2 576 eur, predmet fakturácie „elektrošoky“. Bolo zistené, že prepravu tovaru podľa žalobcu mal zabezpečovať dodávateľ J.B.K. group, s.r.o., žalobca však nevedel uviesť EČV, mená vodičov, ani to, v akých priestoroch sa tovar nakladal, ani či bol niekto pri nakládke tovaru, nepoznal pôvod tovaru. Žalobca sa nesprával opatrne a obozretne, svojho dodávateľa si žiadnym spôsobom nepreveril, nekomunikoval s jeho konateľom (miesto neho komunikoval s W. B., ktorý však na to oprávnenie nemal a nemal žiadny vzťah k spoločnosti J.B.K. group, s.r.o.), nevedel si spomenúť, či niekedy bol v sídle svojho dodávateľa. Dodávateľ J.B.K. group, s.r.o. nemal potrebné materiálne, technické, ani personálne vybavenie na vykonávanie takejto obchodnej činnosti. Nemal žiadnych zamestnancov, žiadny majetok, za rok 2013 nepodal daňové priznanie, nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť. So správcom dane

nekomunikoval, bol nekontaktný, nepredložil žiadne účtovné doklady. Konateľ spoločnosti J.B.K. group, s.r.o. M. A. uviedol, že za spoločnosť nevykonával žiadnu činnosť, nevedel, aký je predmet podnikania, nemal vedomosť o žiadnych transakciách, nevedel nič o dokladoch spoločnosti, ani platbách, ani o preprave a pôvode tovaru, nepodával daňové priznania, ani neviedol účtovníctvo, W. B. na konanie v mene spoločnosti J.B.K. group, s.r.o. nesplnomocnil. Na základe vyššie uvedených zistení potom žalovaný ustálil, že dodávateľ J.B.K. group, s.r.o. nemohol žalobcovi dodať tovar deklarovaný na sporných faktúrach, čím neboli splnené zákonné podmienky pre odpočet DPH podľa a a . Žalobcovi tak vznikla povinnosť odviesť DPH vo výške 8 247,23 eur.

3. Rovnako si žalobca za zdaňovacie obdobie september 2013 odpočítal DPH v celkovej výške 5 052 eur za tovary a služby od dodávateľa MaM trade, s.r.o., so sídlom Malá Okružná 943/10, Partizánske, IČO 36 331 384 na základe faktúry č. 13010138 z 24.09.2013 v celkovej sume 5 920,80 eur, 20% DPH 986,80 euro, predmet fakturácie „kartónové krabice“, faktúry č. 13010126 z 09.09.2013 v celkovej sume 8 011,20 eur, 20% DPH 1 335,20 eur, predmet fakturácie „streč fólia, baliaci papier, kartónová preložka, kartónová krabica, bublinková obálka“, faktúry č. 13010121 z 05.09.2013 v celkovej sume 16 380 eur, 20% DPH 2 730 eur, predmet fakturácie „bublinkové fólie“. V konaní bolo zistené, že nebol preukázaný pôvod ani preprava tovaru, žalobca nedisponoval dokladmi od prepravy, nepamätal si mená dopravcov, EČV, ani mená vodičov, neuviedol priestory, v ktorých sa mal tovar nakladať a pri nakládke nebol prítomný nikto zo spoločnosti žalobcu. Dodávateľ MaM trade, s.r.o., ktorý mal vykonať prepravu nedisponoval žiadnymi motorovými vozidlami, nezamestnával žiadne osoby spôsobilé fyzicky vykonať prepravu, nevlastnil žiadne skladové a prevádzkové priestory, nemal potrebné personálne, materiálne a technické vybavenie na fyzické uskutočnenie dodávok, nemal zamestnancov, ani hmotný a nehmotný majetok. Dodávateľ MaM trade, s.r.o. je nekontaktným subjektom, nekomunikuje, doklady nepredložil, konateľa J. I. sa správcovi dane nepodarilo vypočuť. Pokiaľ žalobca tvrdil, že za dodávateľa MaM trade, s.r.o. mal na základe splnomocnenia konať P. M., toto tvrdenie sa v administratívnom konaní nepreukázalo. P. M. pred správcom dane uviedol, že si nie je vedomý, žeby podpisoval takúto plnú moc. Takto boli tieto deklarované obchodné transakcie spochybnené a žalobca neuniesol dôkazné bremeno o ich reálnom uskutočnení, čím neboli splnené zákonné podmienky podľa a a . Žalobcovi tak vznikla povinnosť odviesť DPH vo výške 5 052 eur.

4. Žalobca si ďalej v zdaňovacom období september 2013 odpočítal DPH vo výške 763,37 eur s odvolaním sa na doklady VPD00845, VPD00493, VPD 00495 až VPD00503, VPD00508 až VPD00511, VPD00518, VPD00522 až VPD00531, VPD00553 až VPD00555, VPD00557, VPD00559, VPD00567, VPD00568, k výkonu daňovej kontroly tieto doklady však nepredložil, čím nesplnil podmienky na odpočítanie DPH podľa a . Preto mu tento odpočet DPH nebol uznaný a žalobcovi vznikla povinnosť odviesť DPH vo výške 763,37 eur.

5. Za zdaňovacie obdobie september 2013 bolo taktiež zistené, že žalobca v súvislosti s nákupom pohonných hmôt vo výške 670,46 eur (z toho DPH 111,74 eur) nepreukázal ich použitie na účely podnikania a vyjadril sa, že si uplatňuje možnosť odpočítania DPH do výšky paušálnych výdavkov, teda 80 %. Na základe tohto vyjadrenia bola znížená táto DPH zo sumy 111,74 eur na 89,39 eur (111,74x0,8). Odpočet DPH tak bol znížený o 22,35 eur a tým vznikla žalobcovi povinnosť odviesť DPH vo výške 22,35 eur.

6. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu a namietal nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočne zistený skutkový stav a podstatné porušenie ustanovení v konaní pred správnymi orgánmi. Je toho názoru, že správcovi dane predložil dostatočne presvedčivé dôkazy o reálnosti dodávok od spoločnosti J.B.K. group, s.r.o.. Naopak, žalovaný žiadnym spôsobom nezdôvodnil a neuviedol žiadne dôkazy, na základe ktorých spochybnil materiálne plnenie od dodávateľa J.B.K. group, s.r.o.. Len to, že spoločnosť J.B.K. group, s.r.o. je nekontaktným subjektom, takýmto dôkazom nie je. Takýmto postupom žalovaný neprípustným spôsobom prenáša dôkazné bremeno na žalobcu a žiada od neho, aby preukazoval skutočnosti, ktoré nastali u jeho dodávateľa, prípadne ďalších subjektov zapojených do obchodného reťazca.

7. Spolu so správnou žalobou podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, o ktorom správny súd rozhodol svojím uznesením č.k. -41 zo dňa 26.02.2020 tak, že návrh zamietol.

8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval na skutočnostiach uvedených v napadnutom rozhodnutí. Zopakoval, že v uvedenom prípade došlo k daňovému úniku, keď dodávateľ J.B.K. group, s.r.o. neodviedol do štátneho rozpočtu DPH, z ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie. Žalobca si riadne nepreveril svojho dodávateľa, nekomunikoval s osobou oprávnenou konať za spoločnosť J.B.K. group, s.r.o., ale s W. B., ktorý nebol konateľom. Nebolo preukázané, že tovar bol žalobcovi dodaný dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach, čím neboli splnené zákonné podmienky pre odpočet DPH podľa a a .

9. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu (, S.s.p.), vec rozhodol bez pojednávania ( S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu, dospel správny súd jednomyseľne ( ) k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a keďže v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil správny súd ani takú vadu, na ktorú má povinnosť prihliadať ex offo ( S.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba nie je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom ( S.s.p.) vyslovil, že sa žaloba zamieta ( S.s.p.).

10. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

11. Podľa § 24 ods. 1 písm. a), b), c) Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

12. Podľa § 24 ods. 2, 3, 4 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

13. Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca). Správca dane dokazovanie vykonáva a vedie. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.

14. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie.

15. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné orgány povinné postupovať.

16. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.

17. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

18. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

19. Podľa , výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

20. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -44 ). V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení Daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či prevzatá dodávka skutočne pochádza od zmluvného dodávateľa. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva.

21. Správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky, že pohyb tovaru a finančných prostriedkov nie je odzrkadlený v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí

daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71). Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.06.2010, sp. zn. v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.02.2011, sp. zn. -17).

22. Súdny dvor vo svojej judikatúre konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet DPH, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH; a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby sa daňový subjekt (žalobca) uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky ESD vo veciach Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10).

23. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

24. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

25. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

26. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet DPH uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet DPH zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a tovar reálne dodaný. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom; pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne vykonanie obchodu. 27. Pred posúdením podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správny súd na tomto mieste zdôrazňuje, že žalobca napadol správnou žalobou rozhodnutie žalovaného len v rozsahu neuznaného odpočtu DPH vo výške 8 247,23 euro za tovar od dodávateľa J.B.K. group, s.r.o. z faktúr bližšie popísaných v bode 2 tohto rozsudku. Predmetom súdneho prieskumu je teda len časť rozhodnutia žalovaného týkajúca sa týchto sporných faktúr.

28. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných spornými faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy.

Záver správcu dane a žalovaného, že z vykonaného dokazovania nebola potvrdená vierohodnosť účasti dodávateľa J.B.K. group, s.r.o. na deklarovaných obchodoch, tak ako je uvedené na sporných faktúrach je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu.

29. Spoločnosť J.B.K. group, s.r.o., ktorá bola dodávateľom žalobcu je spoločnosťou nedôveryhodnou. V rozhodnom čase táto spoločnosť nemala potrebné materiálne, technické, ani personálne vybavenie na vykonávanie žiadnej obchodnej činnosti, nemala žiadnych zamestnancov, žiadny majetok, za rok 2013 nepodala žiadne daňové priznanie, nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť. So správcom dane nekomunikovala, bola nekontaktným subjektom, nepredložila žiadne účtovné doklady. Konateľ spoločnosti J.B.K. group, s.r.o. M. A. o svojej spoločnosti nemal žiadne vedomosti, za spoločnosť nevykonával žiadnu činnosť, nevedel, aký je predmet podnikania, nemal vedomosť o žiadnych transakciách, nevedel nič o dokladoch spoločnosti, ani platbách, ani o preprave a pôvode tovaru, nepodával daňové priznania, ani neviedol účtovníctvo. W. B., ktorý komunikoval so žalobcom nemal na konanie v mene spoločnosti J.B.K. group, s.r.o. žiadne oprávnenie, konateľ J.B.K. group, s.r.o. M. A. ho na takúto činnosť nesplnomocnil. Pochybnosti o reálnosti deklarovaných obchodov sú jednoznačne opodstatnené. Pri existencii takýchto pochybností možno ustáliť, že v posudzovanom prípade išlo o zneužitie objektívneho daňového práva a takýto výkon práva na podnikanie nepožíva právnu ochranu. S ohľadom na odôvodnené pochybnosti o reálnosti sporných obchodov vyplývajúce z viacerých vykonaných dôkazov a vzhľadom na to, že žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje, nemohol byť nárok na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie september 2013 uznaný ako oprávnený. Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky uvedené v ust. a a pre odpočet DPH.

30. Žalobné námietky v tomto smere (v otázke dôkazného bremena a dokazovania) správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. Správny súd sa otázkou dôkazného bremena a dokazovania v daňovom konaní podrobne zaoberal v bodoch 13 až 17 a ďalej v bodoch 20 a 21 tohto rozsudku. Rozhodovacou praxou kasačného súdu je ustálené, že pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na faktúre (k čomu v posudzovanom prípade nepochybne došlo), musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti potrebné pre priznanie nároku na odpočet DPH. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte. Správny súd sa teda nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že žalovaný a správca dane nezákonne zaťažili žalobcu dôkazným bremenom. Rovnako sa správny súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že splnil svoju dôkaznú povinnosť tým, že disponuje existenciou materiálneho plnenia a tomu zodpovedajúcimi faktúrami. Naopak, ako už bolo vyššie uvedené, okamihom, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na sporných faktúrach, musí žalobca produkovať (označiť a navrhnúť) ďalšie dôkazy na preukázanie, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Je len a len na žalobcovi, akými skutočnosťami (dôkazmi) žalobca preukáže reálnosť sporných obchodov. V zmysle Daňového poriadku totiž možno na preukázanie rozhodujúcich skutočností použiť všetko, čo nie je získané v rozpore so zákonom. V posudzovanom prípade je podstatou sporu to, či predmetné obchody reálne prebehli tak ako je deklarované spornými faktúrami, teda či žalobca nadobudol tovar od dodávateľa v nich označených. V každom prípade je potrebné si uvedomiť, že je to práve žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Pokiaľ si túto procesnú povinnosť žalobca nesplní, nemôže mu byť nárok na odpočet DPH priznaný.

31. K žalobnej námietke, že žalobca nemá povinnosť skúmať pôvod tovaru od prvovýrobcu až ku konečnému spotrebiteľovi, resp. preukazovať skutočnosti, ktoré nastali u jeho dodávateľa, prípadne ďalších subjektov zapojených v predmetných preverovaných transakciách a k povinnosti zachovávať pri obchodovaní potrebnú mieru opatrnosti, správny súd zdôrazňuje, že poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. V posudzovanom prípade bolo jednoznačne preukázané, že dodávateľ žalobcu je spoločnosťou nedôveryhodnou, ktorá je nekontaktným subjektom neplniacim si daňové povinnosti, ide o spoločnosť virtuálnu, bez kancelárie, obchodných, prevádzkových a skladových priestorov, bez majetku,

bez zamestnancov a bez funkčného konateľa. Za stavu, že žalobca podstúpi riziko a začne s takýmto subjektom obchodovať, musí si byť vedomý toho, že pre preukázanie reálnosti dodávok od takejto spoločnosti bude musieť správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré reálnosť dodávok bez akýchkoľvek pochybností potvrdia. Takéto dôkazy však žalobca nepredložil.

32. Taktiež nie sú dôvodné ani námietky žalobcu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, čím malo dôjsť podľa žalobcu k podstatnému porušeniu zákona v konaní pred správcom dane. Vychádzajúc z administratívneho spisu je nadovšetko zrejmé, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, ktoré je v každom ohľade dostatočné a v tomto smere mu skutočne nie je čo vyčítať. Keďže zistenie skutkového stavu považuje správny súd za dostatočné, nemožno v tomto smere hovoriť o tom, že v konaní pred správnymi orgánmi došlo k porušeniu zákona podstatným spôsobom.

33. Rovnako správny súd nepovažuje za opodstatnenú námietku žalobcu ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný vo svojom rozhodnutí správne uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľa J.B.K. group, s.r.o., čím porušil a a . Právne posúdenie v danej veci je podľa názoru správneho súdu správne.

34. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

35. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie ako i konanie mu predchádzajúce sú v súlade so zákonom a pretože žalobné námietky (žalobu) vyhodnotil ako nedôvodné, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 190 S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a žalobu zamietol.

36. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak v danej veci nevyšli najavo skutočnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo žiadať priznanie náhrady trov konania žalovanému, preto správny súd rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva (§ 168 S.s.p.).

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá S.s.p., veta posledná ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).