Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Pc/14/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej veci navrhovateľky: N. Z., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XX, H. Q., občan SR, proti povinnej: W. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Homolova 6, Bratislava, občan SR, zast.: VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sliezska 9, Bratislava, IČO: 35918225, o zvýšenie výživného a zrušenie vyživovacej povinnosti , takto

rozhodol:

I. Povinná je povinná zaplatiť navrhovateľke na výživu sumu 156,60 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

III. Súd vyživovaciu povinnosť povinnej osoby voči navrhovateľke, určenú Uznesením Okresného súdu Bratislava III, č.k. -15 zo dňa 20.7.2016, právoplatného dňa 13.9.2016, s účinnosťou od 2.4.2019, zrušuje.

IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1/ Návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 02.06.2017 sa navrhovateľka domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť jej matky na sumu 170 Eur mesačne voči nej z dôvodu, že táto jej bola naposledy stanovená Uznesením o nariadení neodkladného opatrenia Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. -15 zo dňa 20.7.2016, právoplatného dňa 13.9.2016, vykonateľného dňa 26.08.2016 v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15.dňa v mesiaci, počnú dňom 20.07.2016, nakoľko súd pritom nebral do úvahy príjem všetkých členov domácnosti, len príjem matky, hoci žije s partnerom, ktorý má dobrý príjem, čo je v rozpore s jej odôvodnenými potrebami, ktoré vyčíslila na sumu 432 mesačne, a to : 250 Eur strava, 50 Eur oblečenie, 15 Eur električenka, 30 Eur školské potreby, 10 Eur telefón, 50 Eur bývanie, 15 Eur hygiena, 12 Eur okuliare, šošovky. Je nemysliteľné, aby na dospelú mladú ženu prispieval v celosti len jej otec, ktorého príjem ledva postačuje na úhradu jej nákladov. Napriek tomu, že matka je t.č. na rodičovskej dovolenke, je potrebné poukázať na jej celkové majetkové pomery. Matka žije s priateľom, ktorý pracuje ako lekár a je dobre finančne zabezpečený. Poukázala na nálezy ÚS ČR zo dňa 07.03.2007, sp. zn. IÚS 527/06, .

2/ Povinná sa k návrhu na zvýšenie výživného vyjadrila tak, že s týmto nesúhlasí, nakoľko o navrhovateľku sa starala osobne do r. 2016, kedy bola táto v puberte veľmi spurná, mala problémy s autoritami, odmietala matku poslúchať. Matka od nej vyžadovala pravidelné si plnenie povinností v škole a v domácnosti, avšak navrhovateľka si našla priateľa a koncom roka 2015 prakticky „utiekla

z domu“, nepomohla ani komunikácia s pracovníkmi sociálneho úradu. U otca nemala navrhovateľka „pevnú ruku“ a tak sa stalo to, čo ona ako jej matka predpokladala, bez výchovy sa to prejavilo na jej zhoršenom prospechu, napokon nedoštudovala ani strednú školu, otehotnela a vo veku 18 rokov porodila dieťa. Apelovanie na jej otca a súd nepomohlo. Za daných okolností nemá matka záujem podporovať navrhovateľku a platiť jej výživné. Naopak, nakoľko má vedomosť o tom, že dcére sa 01.06.2018 narodilo dieťa, zo strednej školy je vylúčená, v súčasnosti žije s otcom dieťaťa u jeho rodičov, poberá materský príspevok a rodinné prídavky, navyše sa navrhovateľka s matkou vôbec nestýka, nakoľko táto je plnoletá, neštuduje, výdavky deklarované v roku 2017 už nie sú aktuálne, navrhovateľku nie je možné považovať za nezaopatrenú. Naviac sa navrhovateľka správa nezodpovedne a preto zároveň týmto podáva návrh na zrušenie výživného voči navrhovateľke.

3/ Navrhovateľka sa k podanému návrhu matky prostredníctvom jej právneho zástupcu vyjadrila tak, že hoci je pravdou, že neštuduje, zo školy vylúčená nebola, tvrdila, že má iba prerušené štúdium.

4/ Súd vo veci nariadil celkom päť pojednávaní, pričom navrhovateľka sa ani jedného osobne nezúčastnila, napokon svoju neprítomnosť na poslednom pojednávaní ani neospravedlnila. S poukazom na § a 31 , v zmysle ktorých po začatí konania postupuje súd tak, aby bola vec v čo najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá, a to aj vtedy, ak sú účastníci nečinní, súd vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti navrhovateľky.

5/ Súd vo veci vykonal dokazovanie pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava III. č. k. , potvrdeniami o návšteve školy, o príjmoch matky, otca, ako i ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

6/ O výživnom na navrhovateľku bolo naposledy meritórne rozhodnuté Uznesením č. k. -15 zo dňa 20.7.2016, právoplatného dňa 13.9.2016, vykonateľného dňa 26.08.2016, ktorým súd zaviazal povinnú prispievať výživné na navrhovateľku navrhovateľky v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15.dňa v mesiaci, počnú dňom 20.07.2016.

7/ Z Potvrdenia o návšteve školy - Stredná odborná škola gastronómie a hotelových služieb - mal súd za preukázané, že navrhovateľka bola v čase podania návrhu v škl. r. 2016/2017 žiačkou 3. ročníka denného štúdia. Neskôr podľa Potvrdenia o návšteve školy zo dňa 16.01.2020 mal súd za preukázané, že navrhovateľka na škole študovala od 01.09.2014 do 14.03.2019, kedy štúdium ukončila.

8/ Navrhovateľka žije v mimomanželskom vzťahu, z ktorého sa jej narodili dve deti a to : mal. L. M. Q., nar. XX.XX.XXXX a mal. X. Q., nar. XX.XX.XXXX, nežije v spoločnej domácnosti s povinnou.

9/ Z potvrdenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny Pezinok mal súd za preukázané, že povinná bola poberateľkou rodičovského príspevku pri starostlivosti o dieťa: na mal. W. W., nar. XX.XX.XXXX a to v čase od 01.07.2016 do 31.12.2018 vo výške 203,20-214,70 Eur a rodinné prídavky na ňu.

10/ Po ukončení rodičovskej dovolenky povinná nastúpila dňa 01.01.2019 do zamestnania v Národnom onkologickom ústave v Bratislave, ako sestra špecialistka v onkologickom ošetrovateľstve, a za obdobie od 01.01.2019 do 31.03.2019 dosiahla priemerný mesačný zárobok vo výške 929 brutto.

11/ Povinná má okrem navrhovateľky ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti a to na plnoletú dcéru I., nar. XX.X.XXXX, študentku SOU, na ktoré prispieva výživným vo výške 100 Eur/ mesačne a na mal. dcéru W., nar. X.X.XXXX, ktorú má vo svojej osobnej starostlivosti.

12/ Z potvrdenia o príjme otca navrhovateľky súd zistil, že tento je zamestnaný v Nemocnici sv. Michala v Bratislave s priemerným zárobkom cca 750 Eur brutto.

13/ Z prednesu právnej zástupkyne povinnej matky súd zistil, že jej klientka platí navrhovateľke doposiaľ výživné určené súdom a to vo výške 50,- Eur mesačne, ktoré predstavuje sumu 30% životného minima. Poukázala na to, že jej klientka má i ďalšie vyživovacie povinnosti a to na plnoletú dcéru I., nar. XX.X.XXXX, študentku SOU, na ktorú platí 100 Eur/ mesačne a na mal. dcéru W., nar. X.X.XXXX. Ako vidno z prehľadu príjmu matky, táto nemala počas trvania jej materskej dovolenky ani dostatok

finančných prostriedkov na plnenie si vyživovacích povinností voči ostatným deťom, nakoľko sa osobne starala o mal. W., na ktorú poberala iba rodičovský príspevok vo výške priemerne 213 Eur/mesačne a preto výživné voči navrhovateľke a dcére I. pomáhal uhrádzať p. W. W., druh matky, ktorý je aj otcom mal. W.. Matka má taký návrh, že nakoľko až počas mesiacov január až marec 2019 bola zárobkovo činná, doplatila by navrhovateľke sumu 50 Eur /mesačne za tieto tri mesiace, čo zodpovedá jej príjmom a výdavkom, teda by to bola suma 3x 50 Eur + 2 dní apríla/2019 ( 100:30 = 3,33 x 2 = 6,66 ), čo je spolu suma 156,60 Eur. Ďalej uviedla, že vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke žiada zrušiť od 2.4.2019, t.j. odo dňa podania návrhu.

14/ Podľa o rodine (ďalej aj „“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15/ Podľa , obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16/ Podľa , pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičova v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičovo domácnosť.

17/ Podľa , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. pomerov. však pod pojmom "zmena pomerov" rozumie len zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ pôvodného rozhodnutia.

18/ Z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá je časovo ohraničená okamihom, od ktorého je dieťa (bez ohľadu na to, či je alebo nie je plnoleté) schopné sa samo živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne a z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady, najčastejšie získanú nadobudnutím pravidelného príjmu zo zamestnania, z podnikania a podobne.

19/ V prejednávanom prípade bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľka ukončila stredoškolské štúdium dňa 15.03.2019, medzičasom sa jej narodili dve maloleté deti, s otcom detí zosobášená nie je, žije v mimomanželskom vzťahu. Uvedeným dátumom potom navrhovateľka získala schopnosť samostatne sa živiť. Avšak za čas od podania návrhu, kedy navrhovateľka preukázateľne študentkou bola do šenia vyživovacej povinnosti súdom dňom 02.04.2019, by navrhovateľke zvýšené výživné patrilo, pokiaľ by to umožňovali možnosti povinnej. Po vykonanom dokazovaní mal však súd za preukázané, že od podania návrhu do 31.12.2018 povinná bola tiež sama na rodičovskej dovolenke, nakoľko sa jej dňa narodilo ďalšie dieťa, ma. W., nar. X.X.XXXX, v dôsledku čoho povinná nedosahovala žiaden príjem, bola iba poberateľkou rodičovského príspevku v čase od 01.07.2016 do 31.12.2018 vo výške 203,20-214,70 Eur a rodinné prídavky na ňu, teda jej zárobkové pomery sa nezmenili. Avšak, po opätovnom nástupe do zamestnania povinnej, sa tejto jej príjem zvýšil, kedy za čas od nástupu do zamestnania od 01.01.2019 do šenia vyživovacej povinnosti súdom, ako bude nižšie uvedené, t.j. do 02.04.2019 dosiahla priemerný mesačný príjem vo výške 930 Eur. Súd ustálil, že za týchto okolností, by bolo v možnostiach a schopnostiach povinnej platiť navrhovateľke výživné vo výške 100 Eur mesačne, ako si túto vyživovaciu povinnosť plní k svojej ďalšej plnoletej dcére, I., aby to pre obe dospelé deti bolo spravodlivé, čo uznala na pojednávaní aj je právna zástupkyňa.

20/ S ohľadom na vyššie uvedené, nakoľko navrhovateľka medzičasom ukončila prípravu na svoje budúce povolanie, a tiež, že povinná doposiaľ výživné navrhovateľke vo výške 50 Eur mesačne platí, čo súd započítal, zaviazal povinnú na doplatenie výživného pre navrhovateľku za čas od 01.01.2019 do 02.04.2019 vo výške 156,60 Eur ( za 3 mesiace a 2 dni ( 3x50 + 100:30=3,33 x 2=6,66 ). Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

21/ Povinná sa tiež svojím návrhom doručeným súdu dňa 02.04.2019 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd šil vyživovaciu povinnosť stanovenú jej súdom z dôvodu, že navrhovateľka ukončila štúdium, a tiež pre rozpor s dobrými mravmi, nakoľko „utiekla z domu“ a žije v mimomanželskom vzťahu, z ktorého sa jej medzičasom narodili dve deti a vyživovaciu povinnosť má mať k nej otec jej detí.

22/ Podľa (ďalej aj „“) rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo šiť, ak sa zmenia pomery.

23/ Podľa ods. l Zákona o rodine (ďalej len ), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo šenie výživného možné len na návrh.

24/ Procesné zásady určujú, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. Nie je vylúčené, aby sa ako zmena pomerov posúdil aj vzniknutý rozpor s dobrými mravmi. Zo znenia ustanovenia vyplýva, že prichádza do úvahy jednak šenie a jednak zmena, ktorou možno rozumieť zníženie alebo zvýšenie výživného. Pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti posudzuje ku dňu začatia súdneho konania. Konanie o zmene rozsudku o výživnom je návrhové konanie. Právna úprava vychádza z koncepcie zmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí v prípade zmeny pomerov, a to v dôsledku uplatnenia klauzuly rebus sic stantibus. Nové rozhodnutie bude reflektovať zmenené pomery, bez potreby riešiť uvedené prostredníctvom systému opravných prostriedkov. Pri rozhodovaní súdu o zmene právoplatného rozsudku nejde o nové rozhodnutie, ale len o porovnanie stavu v čase pôvodného rozhodovania s neskoršími okolnosťami za účelom posúdenia toho, či sa zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. Pri zmene takéhoto rozsudku už súd nemôže preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, môže sa zaoberať len otázkou, či došlo k zmene rozhodujúcich skutočnosti.

25/ Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že u oprávnenej osoby na výživné nastala taká zmena skutočností, ktorá odôvodňuje šenie vyživovacej povinnosti matky voči nej. Súd vykonal dôkazy tak, aby zostala zároveň zachovaná zásada rovnosti účastníkov konania. Keďže oprávnená bola v konaní pasívna a sama neprodukovala žiadne dôkazy, ani raz sa nedostavila na pojednávanie, súd si sám zistil, že dňa 15.03.2019 podľa potvrdenia o návšteve školy ukončila štúdium, teda nie je pravdou, že v štúdiu pokračuje, má ho iba prerušené. Naopak, povinná preukázala, aj rodným listom, že sa jej narodili dve deti, teda je poberateľkou rodičovského príspevku, čo sa rovná jej výkonu práce, teda príjem dosahuje. Za daných okolností by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby jej povinná, teda jej matka naďalej platila výživné.

26/ Súd mal na základe uvedeného za preukázané, že zákonné podmienky na šenie vyživovacej povinnosti matky voči plnoletej dcére boli v danom prípade splnené. Oprávnená nekomunikuje s matkou, neinformuje ju o dôležitých skutočnostiach potrebných pre posúdenie ďalšieho trvania vyživovacej povinnosti, preto trvanie vyživovacej povinnosti matky by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi.

27/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené v tretej výrokovej vete tohto rozhodnutia a vyživovaciu povinnosť povinnej voči navrhovateľke, šil.

28/ O trovách konania rozhodol súd podľa , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keď v konaní neboli tvrdené a ani súdom zistené žiadne tak špecifické okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z jeho účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave ( a ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok).